Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/90/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113242658 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113242658.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: MACRO, s.r.o., V záhradách 1, 811 02 Bratislava, IČO: 35 704 837, zast. JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 o zaplatenie sumy 2.779 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/29/2014-93 zo dňa 16.11.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/29/2014-93 zo dňa 16.11.2017 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100 % trov konania. 2. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 2.799 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.4.2004 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmysle dodatku č. 4 sa nájomný vzťah mal ukončiť ku dňu 31.12.2010, tento termín nebol žalovaným dodržaný a k vysťahovaniu a uvoľneniu priestorov prišlo až dňom 31.1.2011. Podľa žalobcu, žalovaný ako nájomca teda po ukončení nájomného vzťahu neoprávnene užíval prenajaté priestory bez toho, aby za ne riadne zaplatil. 3. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že dňa 6.4.2004 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 1.5.2004 do 30.4.2007. Podľa dodatku č. 4 k zmluve bola nájomná zmluva predĺžená do 31.12.2010. Konajúci súd ďalej konštatoval, že žalovaný v súlade s článkom X bod 4 zmluvy o nájme nebytových priestorov v deň skončenia nájmu, t.j. 31.12.2010 vyzval údajne žalobcu telefonicky aj osobne na spísanie zápisnice o skončení nájmu, avšak žalobca bezdôvodne odmietol spísať zápisnicu o skončení nájmu, čím porušil zmluvnú povinnosť a zároveň neumožnil odovzdať predmet nájmu v súlade so zmluvou (táto skutočnosť zostala medzi stranami sporu sporná, keď žalobca uviedol, že z dôvodu pasivity žalovaného nedošlo k odovzdaniu priestorov). Až po opakovaných urgenciách podpísal žalobca a žalovaný dňa 12.1.2011 zápisnicu - protokol o odovzdaní nebytových priestorov z užívania (táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná), v ktorom sú jasne a zrozumiteľne v bode 6 a 8 poznámky týkajúce sa odovzdávaných nebytových priestorov. 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v zmluve o nájme nebytových priestorov si žalobca a žalovaný v čl. IV bod 1 v znení dodatkov dohodli podmienky možného obnovenia nájmu, avšak týmto spôsobom nebolo postupované, nájomný vzťah teda skončil 31.12.2010. Súčasne konštatoval, že na tom nemení nič ani skutočnosť, že protokol o odovzdaní nebytových priestorov z užívania bol podpísaný až 12.1.2011. Aj zo znenia zmluvy o nájme nebytových priestorov článok X vyplýva, že protokol bude spísaný v deň odovzdania priestorov, nie v deň ukončenia nájmu. Ak nedošlo k obnoveniu nájmu medzi žalobcom a žalovaným, tak od 1.1.2011 teda nie je medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah a žalobca nemá právo na nájomné za obdobie do vypratania priestorov žalovaným, ktorého zaplatenia sa domáha touto žalobou. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že nespochybňuje, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v prípade, že by riadne preukázal, že žalobca predmet nájmu užíval dlhšie ako do doby skončenia nájmu a rovnako nespochybňuje jeho právo na náhradu škody spôsobenej nevyprataním priestorov v rozpore s dohodou účastníkov zmluvy o nájme, avšak ani jeden z týchto nárokov si v žalobe neuplatnil. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na základný atribút nájomného vzťahu medzi MACROM ako prenajímateľom a ČSOB ako nájomcom, ktorým je zmluva o nájme nebytových priestorov zo 6.4.2004, ktorej platnosť bola predlžovaná dodatkami č. 1-4. Poukázal na jednotlivé zmluvné ustanovenia, v zmysle ktorých v prípade skončenia nájmu je nájomca povinný vypratať predmet nájmu a uviesť predmet nájmu do stavu, zodpovedajúcemu stavu pri odovzdaní predmetu nájmu do užívania nájomcovi (okrem stavebných a iných úprav písomne odsúhlasených prenajímateľom) s prihliadnutím na obvyklé opatrenie, a to ku dňu ukončenia nájomného vzťahu. V prípade ak nájomca túto povinnosť nesplní, vypratanie predmetu nájmu a jeho uvedenie do pôvodného stavu uskutoční prenajímateľ na náklady a zodpovednosť nájomcu. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval presne podľa pokynu v bode č. 3 zmluvy. Žalovaný zakladá svoje neoprávnené užívanie prenajatých priestorov na tom, že nie je relevantný dôkaz, že on priestory užíval, resp. mal v držbe v mesiaci január 2011. V januári 2011 v prenajatých priestoroch pracovník ČSOB pán I. skartoval spisy ČSOB až dovtedy, kým sa mu pokazila skartovačka. V priestoroch bola skartovačka, na podlahe hromada naskartovaných papierov, všade okolo nahádzané samé krabice so spismi a iný neporiadok. Na stenách farebné logo: sýto červené a tmavo modré. Napriek tomu, že žalobca denne urgoval žalovaného, aby uvoľnil priestory, na ktoré čakali PS Stavby, žalovaný priestory neuvoľňoval. V zmysle zmluvy o nájme bod č. 3 žalobca pristúpil k vypratávaniu predmetu nájmu, ale len administratívno-obchodných priestorov na náklady nájomcu. Skladové priestory žiadal žalovaný ponechať v mesiacoch január a február. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozsudok zo dňa 16.11.2017 a zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu 2.799 eur ako náhradu škody za neuvoľnenie priestorov, ako aj za práce spojené s vysťahovaním z priestorov v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.8.2018 uviedol, že žalobca si v žalobe uplatňuje zaplatenie sumy vo výške 2.779 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia faktúry za nájom v čase, v ktorom nájomný vzťah už netrval, a teda predmetný nárok neexistuje. Mimo to žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že by preukázal užívanie priestorov žalovaným ako nájomcom po ukončení doby nájmu, t.j. po 31.12.2010. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena v civilnom procese je strata sporu. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý napádaným rozsudkom žalobu zamietol, preto považuje za správne. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní popri opakovaní skutkových tvrdení z konania pred prvoinštančným súdom uvádza aj nové skutkové tvrdenia, hoci nepravdivé, a prikladá prílohy, avšak tie je nevyhnutné považovať za novoty v odvolacom konaní. Podľa názoru žalovaného sú všetky v odvolaní uvedené novoty žalobcu neprípustné a nie je možné ich v odvolacom konaní použiť ani na ne prihliadať, a teda právne neobstojí ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.799 eur s príslušenstvom z titulu, že žalovaný ako nájomca po ukončení nájomného vzťahu dňa 31.12.2010 neoprávnene užíval prenajaté priestory bez toho, aby za ne riadne zaplatil. 10. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 31.12.2010. Súčasne konštatoval, že na tom nemení nič ani skutočnosť, že protokol o odovzdaní nebytových priestorov z užívania bol podpísaný až 12.1.2011. Na základe uvedeného mal konajúci súd za to, že ak nedošlo k obnoveniu nájmu medzi žalobcom a žalovaným, tak od 1.1.2011 nie je medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah a žalobca nemá právo na nájomné za obdobie do vypratania priestorov žalovaným. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že nespochybňuje, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v prípade, že by riadne preukázal, že žalovaný predmet nájmu užíval dlhšie ako do doby skončenia nájmu a rovnako nespochybňuje jeho právo na náhradu škody spôsobenej nevyprataním priestorov v rozpore s dohodou účastníkov zmluvy o nájme, avšak ani jeden z týchto nárokov si v žalobe neuplatnil. 11. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia uvádza, že je správny záver prvoinštačného súdu, v zmysle ktorého nájomný vzťah založený uzavretou nájomnou zmluvou skončil dňa 31.12.2010. Následne však nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie nezaoberal uplatneným nárokom z hľadiska inštitútu bezdôvodného obohatenia, keď aj sám uviedol, že nespochybňuje, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Súčasne odvolací súd poznamenáva, že s poukazom na vykonané dokazovanie neobstojí záver prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný predmet nájmu užíval dlhšie ako do doby skončenia nájmu. Konajúci súd sa nevysporiadal s listinou - protokolom o odovzdaní nebytových priestorov z užívania podpísaným dňa 12.1.2011 vo vzťahu k dobe užívania, resp. okamihu vrátenia prenajatých priestorov žalobcovi žalovaným. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že uplynutím (dohodnutej) doby nájmu, teda skončením nájmu došlo aj k ukončeniu reálneho užívania predmetu nájmu zo strany nájomcu, o to viac, keď protokol o odovzdaní predmetu nájmu bol podpísaný nájomcom dňa 12.1.2011. Je nutné zároveň poznamenať, že z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca sa domáha v tomto konaní zaplatenia sumy v alikvotnej výške za užívanie nebytových priestorov, a to za obdobie od 1.1.2011 do 11.1.2011. 12. Civilné súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia, ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom sporovej strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2009, sp.zn. 5 Cdo 196/2009). 13. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo vyššie uvedených intenciách opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu. 14. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).