Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114220998 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114220998.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: M.. V. Z. , narodená dňa X.XX.XXXX, bytom K., A. č. XX, zastúpená JUDr. Zoltánom Valentovičom, bytom Bratislava, Pri Zvonici č. 27, proti žalovaným: I. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, II. Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská č. 19, IČO: 36 062 235, zastúpený spoločnosťou MGA IURIS s. r. o., Bratislava, Cukrová č. 14, IČO: 47 233 028, za ktorú koná JUDr. Martin Gajarský, o zaplatenie sumy 450,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. júna 2016, č.k. 15 C 135/2014-34, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14. júna 2016, č.k. 15 C 135/2014-34, - vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ; - vo výroku, ktorým súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania v sume 47,50 € na účet právneho zástupcu žalovaného v II. rade, m e n í tak, že žalovanému v II. rade proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalovaným v I., II. rade proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 14.6.2016, č.k. 15 C 135/2014-34, žalobu zamietol a žalovanému v I. rade náhradu trov konania nepriznal; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 47,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v I., II. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť jej náhradu škody v sume 450,-- € spolu s príslušenstvom. Základom je poškodenie jej motorového vozidla zn. O. XXX SW, N.: BA XXX LO, pri poistnej udalosti dňa 18.7.2012. Sume 450,-- € zodpovedá zvyšku úhrady za požičanie náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla v čase od 13.9.2012 do 24.9.2012 (za 12 dní), v ktorom nemohla svoje motorové vozidlo užívať. Faktúrou č. XXXXXXX na sumu 600,-- € doručenou žalovanému v I. rade žiadala uhradiť poplatok za používanie náhradného vozidla, z ktorej sumy jej žalovaný v I. rade zaplatil len sumu 149,66 € a vo zvyšku náhradu nepriznal. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. V dôsledku škodovej udalosti dňa XX.X.XXXX bolo poškodené motorové vozidlo žalobkyne zn. O. XXX SW, N.: BA XXX LO, ktorú spôsobil poistník žalovaného v I. rade; táto skutočnosť sporná nebola. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 24.9.2012 autoservis ROBSON SECURITY, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 695 692, uplatňoval úhradu v sume 543,48 €; splatná bola dňa 29.9.2012. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 1.10.2012 spoločnosť AUTOTRANS - Zoltán Valentovič, Bratislava, IČO: 37 334 883, uplatňoval zaplatenie sumy 600,-- € za požičanie náhradného motorového vozidla v čase od 13.9.2012 do 24.9.2012. Poškodené motorové vozidlo žalobkyne bolo prijaté do opravy dňa 19.9.2012, žalovaný v I. rade za prenájom motorového vozidla zo sumy 600,-- € žalobkyni zaplatil sumu 349,25 €. 1.3. V nadväznosti na ustanovenie § 442 ods. l Občianskeho zákonníka, § 4 ods.1, ods. 2 písm. b/, § 15 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z. súd prvej inštancie dôvodil, že medzi stranami sporu bola sporná otázka účelnej doby prenájmu motorového vozidla, keď sa žalobkyňa domáhala náhrady prenájmu za čas od 13.9.2012 do 24.9.2012, t.j. za 12 dní, pričom žalovaný v I. rade žalobkyni priznal náhradu za 7 dní. Z vykonaného dokazovania zostalo preukázané, že motorové vozidlo žalobkyne bolo v oprave v čase od 19.9.2012 do 24.9.2012, teda šesť dní. Preto nepochybne ako dobu účelného prenájmu motorového vozidla možno jednoznačne ustáliť dobu opravy motorového vozidla (šesť dní), keďže poškodením motorového vozidla poistnou udalosťou z 18.7.2012 nebolo vozidlo nepojazdné, resp. užívaniaschopné. Žalobkyňa nepreukázala dôvod a účelnosť požičania náhradného motorového vozidla už od 13.9.2012, keďže po poistnej udalosti vozidlo nebolo nepojazdné (poistnou udalosťou bol oškretý ľavý predný nárazník); výpočet výšky náhrady, resp. cena, za požičanie motorového vozidla neboli medzi stranami sporu sporné. Zdôraznil, že z uplatňovanej sumy 600,-- € žalobkyňa v predmetnom súdnom konaní žiada zaplatiť sumu 450,-- €, hoci žalovaný v I. rade už zaplatil sumu 349,25 €. Žalobu vo vzťahu k žalovanému v II. rade zamietol pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti sa stotožnil s jeho námietkou spočívajúcou v tom, že jeho postavenie a úloha sú vymedzené ustanovením § 24 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom predmet sporu pod vymedzené kompetencie nespadá. 1.4. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. l, § 150 ods. 2 O.s.p. Žalovanému v I. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnil. Žalovanému v II. rade priznal náhradu trov konania a ich výšku, dôvodnosť, spôsob výpočtu, súčasne odôvodnil. Nepriznal mu všetky uplatnené trovy s odkazom na drobný spor. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil prejednávanú vec a z vykonaného dokazovania bez prejednania veci vyvodil nesprávne právne závery. Nebolo sporné poškodenie jej motorového vozidla zn. O. XXX SW, N.: BA XXX LO, škodovou udalosťou dňa XX.X.XXXX, ktorú spôsobil poistník žalovaného v I. rade, čím jej vznikol nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa § 15 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z. Tiež nebolo sporné obdobie, kedy bolo vozidlo v servise, teda v čase od 13.9.2012 do 24.9.2012 (ktoré uvádzala už v žalobe, žalovaný v I. rade totožný dátum vo svojom vyjadrení zo dňa 3.12.2014), kedy si požičala náhradné motorové vozidlo. Vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek tomu si vyžiadal potvrdenie od spoločnosti ROBSON SECURITY, s.r.o., Bratislava, Pod Rovnicami č. 3, N.: 35 695 692 (autoservis), o potvrdenie prijatia vozidla do servisu a jeho odovzdanie žalobkyni. Daná spoločnosť ale administratívnym pochybením, ktoré nemohla sama ovplyvniť, na potvrdení zaslanom súdu uviedla nesprávny dátum prijatia vozidla do servisu; s týmto rozporom sa ale súd prvej inštancie nevysporiadal. Na podporu svojich tvrdení predložila 1/ zákazkový list spoločnosti ROBSON SECURITY, s.r.o., z ktorého je jednoznačné prijatie vozidla dňa 13.9.2012 a odovzdanie dňa 24.9.2012, 2/ ospravedlnenie spoločnosti ROBSON SECURITY, s.r.o., zo dňa 5.8.2016, že administratívnym pochybením došlo k nesprávnemu uvedeniu dátumu prijatia vozidla do servisu dňom 19.9.2012; správne je prijatie vozidla EČV: BA XXX LO do servisu dňa 13.9.2012 a odovzdanie dňa 24.9.2012. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v II. rade. Pri dnešnej právnej úprave nie je možné hodnoverne zistiť či je na vozidlo vinníka uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie a z tohto dôvodu je nutné žalovať aj žalovaného v II. rade. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný v II. rade dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Súd prvej inštancie pochybil, keď mu priznal náhradu trov konania iba za jeden úkon právnej služby. Trovy vynaložené stranou sporu v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. Žalobkyňa žiadala priznať sumu 450,-- €, jemu pri bránení práva vznikli účelne vynaložené trovy v sume 94,99 € za dva úkony právnych služieb (prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd vo veci samej). Takéto trovy konania nie sú neprimerané k uplatňovanej pohľadávke, tým viac, že žalobkyni nedal svojím konaním žiadnu príčinu. Nepochybuje o tom, že žalobkyňa pred tým, ako začala uplatňovať svoje nároky voči žalovaným v I., II. rade, zvážila svoje postavenie, posúdila aj pravdepodobnosť úspechu v konaní, vedomá si pravdepodobnosti svojho úspechu v konaní vrátane všetkých následkov, ktoré z toho vyplývajú. Za tohto stavu je potom namieste, aby v plnom rozsahu znášala aj ekonomické následky svojho konania. Na podporu svojho tvrdenia označil rozhodnutia súdov, ktoré aj v drobných sporoch priznali úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.5.2016, sp.zn. 5 Co 314/2015, zo dňa 2.5.2016, sp.zn. 5 Co 354/2015, sp.zn. 14 Co 297/2014, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3 Cob 145/2014). Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k nemu zmeniť a uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 94,99 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdiť a o trovách konania vo vzťahu k nemu vyhovieť jeho odvolaniu. Žalobkyňa neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že je (žalovaný v II. rade) nositeľom povinnosti zodpovedajúcej žalobkyňou uplatnenému nároku. Naopak je si vedomá toho, že v tomto prípade bolo vozidlo zodpovednej osoby poisteného u žalovaného v I. rade podľa zákona č. 381/2001 Z.z.; v odvolaní neuviedla, v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu za nesprávne. 5. Žalovaný v I. rade odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a žalovaného v II. rade navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania žalovaného v II. rade ponechal na úvahu súdu. Nesúhlasil s odvolaním žalobkyne. V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu motorového vozidla ponechaná na ľubovôli poškodeného. Pri nehode dňa 18.7.2012 na poškodenom vozidle zn. O. XXX, N.: BA XXX LO, bol oškretý ľavý predný nárazník. Počas opravy vozidla si poškodená požičala náhradné vozidlo od spoločnosti AUTOTRANS - Zoltán Valentovič za cenu 50,-- €/deň v čase od 13.9.2012 do 24.9.2012 a podľa faktúry za 12 dní najazdila 65 km. Pri likvidácii tohto nároku skúmal nutnosť a účelnosť vynaloženého nákladu za nájom jednak z pohľadu nevyhnutnej dĺžky prenájmu, a jednak s ohľadom na cenu denného požičovného. Cenu požičovného nespochybnil, ale dobu nájmu vozidla nepovažuje za dobu nutnú a účelnú, zodpovedajúcu nevyhnutnej dobe opravy. Dobu zapožičania určil v dĺžke troch dní a túto dobu určil na základe oznámenia autorizovaného servisu FINAL CD Bratislava, spol. s r.o., ktorý oznámil dobu opravy pri poškodení auta žalobkyne. Po odpočítaní nákladov za opotrebenie, ktoré by vzniklo používaním vlastného motorového vozidla, potom poukázal na účet spoločnosti AUTOTRANS - Zoltán Valentovič, Bratislava, náhradu v sume 149,66 €; po opakovaných sťažnostiach priznal náhradu za 7 dní a spolu tak poukázal sumu 349,25 €. 6. Ďalšie vyjadrenia predložené neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016; C.s.p.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech, že odvolanie žalovaného v II. rade je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie posudzoval odvolací súd podľa Občianskeho súdneho poriadku, keďže za jeho účinnosti súd prvej inštancie konal a rozhodol. 8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. l O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 O.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); takú vadu napokon ani odvolateľka netvrdila. 9.1. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa dôkazu autoservisu, kedy skutočne poškodené motorové vozidlo žalobkyne prevzal a kedy jej opravené odovzdal, a za ten čas bola odkázaná na náhradné vozidlo, že tento dôkaz súd vykonal napriek nespornej skutočnosti, odvolací súd uvádza nasledovné. Zo žalobkyňou predloženej faktúry č. XXXXXXX o oprave vozidla (č.l. 3 spisu) nevyplýva čas, po ktorý bolo jej vozidlo v oprave. Tvrdenie, že tak bolo v čase od 13.9.2012 do 24.9.2012 (12 dní) napriek rozsahu poškodenia vozidla (oškretý ľavý predný nárazník) žalobkyňa nepreukázala súčasne s podaním žaloby a ani neskôr v súdnom konaní. Žalovaný v I. rade spochybňoval túto dĺžku v rozsahu 9 dní prenájmu (č.l. 5 spisu) a uplatnenú náhradu neuznal v plnom rozsahu. Nadväzne na uvedené súd prvej inštancie nepochybil, keď túto spornú, ale rozhodujúcu, otázku odstránil sám (§ 120 ods. l, § 128 O.s.p.). Na jeho otázku autoservis ROBSON SECURITY, s.r.o., Bratislava, Pod Rovnicami č. 3, IČO: 35 695 592, podaním zo dňa 19.10.2015 (č.l. 27 spisu) súdu oznámil, že „vozidlo O. XXX SW Z. : BA XXX LO bolo prijaté do opravy dňa : 19.9.2012“. V odvolacom konaní žalobkyňa predložila ako dôkaz potvrdenie autoservisu, že v oprave bolo auto od 13.9.2012 a administratívnym pochybením autoservisu bol uvedený iný začiatok opravy. Na tomto mieste treba uviesť, že následne po predložení oznámenia súdu podaním zo dňa 19.10.2015 (č.l. 27 spisu), do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom ale autoservis svoje tvrdenie neopravil. Stalo sa tak až podaním zo dňa 5.8.2016 (č.l. 47 spisu) predložený odvolateľkou v odvolacom konaní bez vysvetlenia, prečo dané podanie vyhotovil a na podnet koho sa tak stalo. Súčasne nepredložil aspoň vo fotokópii listinný dôkaz u neho sa nachádzajúci, z ktorého by vyplýval skutočný dátum prevzatia poškodeného motorového vozidla od žalobkyne. Súd prvej inštancie nepochybil, keď za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 115a, § 156 ods. 3, § 200ea O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok (bez pojednávania). 9.2. Odvolateľka vôbec neuvádzala, v čom vidí vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v II. rade. Tieto dôvody nemôže nahradiť jej tvrdenie, že pri dnešnej právnej úprave nie je možné hodnoverne zistiť, či je na vozidlo vinníka uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie a z tohto dôvodu bolo nutné žalovať aj žalovaného v II. rade. 9.3. Osobitne nebolo možné prihliadať k tvrdeniu odvolateľky, za situácie, keď zostal nepochybný čas a rozsah poškodenia jej vozidla (dňa 18.7.2012; poškodený pravý predný nárazník), že nevyhnutný čas opravy bol v trvaní 12 dní a žalobkyňa v tomto smere si nesplnila ani len základnú povinnosť tvrdenia. Za uvedený čas za poskytnutie náhradného vozidla mala zaplatiť sumu 600,-- €; za čas prenájmu náhradného vozidla v trvaní 7 dní ale žalovaný v I. rade jej poskytol plnenie v sume 349,25 €. Potom nevysvetlila, prečo žiada priznať ešte sumu 450,-- € za prenájom náhradného motorového vozidla, keď rozdiel medzi sumou 600,-- € a sumou 349,25 € je už len v sume 250,75 €. 9.4. Zhrnúc uvedené dôvody uvádzané odvolateľkou neboli spôsobilé privodiť jej úspech v odvolacom konaní. 10. Odvolací súd nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v I. rade, keďže odvolanie nepodal. V tomto rozsahu teda zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný. 11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovanému v II. rade ale odvolací súd zmenil, tým vyhovel odvolaniu žalovaného v II. rade, tak, že žalovanému v II. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Hoci mal žalovaný v II. rade plný úspech, nepriznal mu súd prvej inštancie náhradu trov konania v plnej výške s odkazom (len) na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. keďže ide o konanie s nízkou hodnotou sporu. 11.1. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. 11.2. V predmetnej právnej veci žalovaným v II. rade uplatňované trovy konania vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (v sume 94,99 €) nie sú neprimerané voči pohľadávke žalobkyne, sú oveľa nižšie ako samotná pohľadávka. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu preto žalovanému v II. rade, úspešnému v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu, prináleží náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie, bránenie svojho práva v celom rozsahu [§ 142 ods. l O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu). 12. Žalovaným v I., II. rade proti žalobkyni, úspešným aj v odvolacom konaní, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. 1 C.s.p.). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. Z obsahu žaloby, z vykonaného dokazovania, nevyplýva solidárna zodpovednosť žalovaných v I., II. rade. 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).