Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/131/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221793 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114221793.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: H. Š., X.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX Č., zastúpený: JUDr. Erik Šablatúra, advokát, so sídlom Holíčska 13, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská F., C..R.., R. R. M. XX, L., A.: XX XXX XXX, o určenie neúčinnosti vzniku pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01. februára 2019 č. k. 14C 140/2014-87 takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcom pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 140/2014-87 zo dňa 01.02.2019 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej určenia, že výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 vydaný poisťovňou G., C..R.. je voči nemu neúčinný. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 vydaný poisťovňou G., C..R.., prebieha exekučné konanie voči nemu ako povinnému v prospech žalovaného ako oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 31,83 eur s príslušenstvom. Žalobca popieral vznik pohľadávky žalovaného, ktorá je podkladom pre vymoženie exekúcie pohľadávky od žalobcu, tvrdiac, že nebol a nie je poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s. a preto mu neuhradením nedoplatku na zdravotnom poistení nemohol vzniknúť záväzok. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd určil, že výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 vydaný poisťovňou G., C..R.., ktorý je exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom u exekútora E.. Y. P., sp. zn. EX 1197/2013, je voči nemu neúčinný. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca nebol poistencom ale platiteľom poistného (zamestnávateľom) za poistenca H. Š., X.. XX.XX.XXXX, ktorý mal u žalobcu evidovaný pracovný pomer odo dňa 08.07.1998 do 31.08.1999. Z tohto dôvodu výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. 4. V ďalších písomných vyjadreniach žalobca uviedol, že ako zamestnávateľ za svojho zamestnanca H. Š. ako poistenca, ktorý u neho pracoval odo dňa 08.07.1998 do 31.08.1999, riadne prihlásil do DZP a platil za neho poistné za celé obdobie trvania pracovného pomeru. Podľa predmetného výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 bol žalobca povinný zaplatiť istinu za obdobie 07/1998 do 08/1999 v sume 31,83 eur. Za kalendárny mesiac 08/1999 bolo poistné splatné dňa 08.09.1999. Podotkol, že podľa § 21 ods. 1, ods. 3 zákona č. 239/1998 Z.z. právo vymáhať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti a právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Právo žalovaného resp. právneho predchodcu žalovaného sa podľa neho premlčalo v zmysle citovaných ustanovení dňa 08.09.2009. Považoval tiež za potrebné preukázať, či výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 bol zo strany zdravotnej poisťovne žalobcovi riadne doručený do sídla jeho podnikania. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal súd, aby určil, výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 je voči nemu neúčinný. 5. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že podľa § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. právo vymáhať poistné sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné. Z toho vyvodila, že právo vymáhať poistné na základe výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 nie je premlčané, keďže výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2011. Žalobu žiadala zamietnuť ako neopodstatnenú. 6. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že pohľadávku žalovaného považuje za premlčanú, pretože výkaz nedoplatkov bol vydaný po uplynutí desať ročnej lehoty podľa zákona o zdravotnom poistení, preto výkaz nedoplatkov je voči žalobcovi neúčinný. Navyše výkaz nedoplatkov nebol doručený žalobcovi do sídla jeho firmy, preto nemôže byť voči nemu účinný. Keďže zákon o zdravotnom poistení neumožňuje domáhať sa neúčinnosti výkazu nedoplatkov, domáha sa žalobca neúčinnosti výkazu nedoplatkov voči nemu podľa Občianskeho zákonníka. 7. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že výkaz nedoplatkov bol žalobcovi doručený podľa § 17b ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. na poslednú adresu miesta podnikania a žalobca nepreukázal, že by došlo k zmene miesta podnikania ani zmenu neohlásil, preto sa mu výkaz nedoplatkov doručoval na poslednú známu adresu miesta podnikania. K premlčaniu uviedla, že od účinnosti zákona č. 580/2004 Z.z., t.j. od 01.01.2005, sa na poistné a poplatky z omeškania, ktoré bol platiteľ povinný platiť do účinnosti tohto zákona, vzťahuje 10 ročná premlčacia lehota, ktorá nie je prekluzívna, preto právo zdravotnej poisťovne vystaviť výkaz nedoplatkov nezaniklo. Uviedla, že žalobca podal žalobu ako fyzická osoba označená dátumom narodenia, avšak výkaz nedoplatkov je vydaný na fyzickú osobu podnikajúcu pod obchodným menom H. Š., IČO: XXXXXXXX, zapísanú v živnostenskom registri. Namietala, že o námietkach proti výkazu nedoplatkov rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podľa § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. sa na konanie vzťahuje správny poriadok, preto o žalobách týkajúcich sa výkazu nedoplatkov by mal rozhodovať krajský súd. 8. Na základe vykonaného súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že B. J. G.Y., C..R.., ako právny predchodca žalovaného, vydala dňa 07.02.2011 výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX voči H. Š., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania L. XX, XXX XX R., na základe ktorého bol H. Š., IČO: XX XXX XXX ako platiteľ poistného povinný zaplatiť istinu za obdobie od 199908 do 199908 v sume 31,83 eur. Uvedený výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.03.2011. Na základe tohto výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 ako vykonateľného exekučného titulu, bolo začaté exekučné konanie, ktoré je vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora E.. Y. Y. P. pod sp. zn. EX 11197/2013 a to proti povinnému H. Š., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania L. XX, XXX XX R., v prospech oprávneného, ktorým je žalovaný. Právne posúdil, že žalobca označený ako H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Č., sa podanou odporovacou žalobou domáha, aby súd určil, že výkaz nedoplatkov XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 je voči nemu neúčinný, pričom ako dôvod uvádza, že nikdy nebol poistený v zdravotnej poisťovni Dôvera, pohľadávka je premlčaná, výkaz nedoplatkov nebol žalobcovi riadne doručený do miesta jeho podnikania, preto takýto výkaz nedoplatkov je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka voči nemu neúčinný. 10. Ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovenia § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Konštatoval, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procese užíva pojem vecná legitimácia. Všeobecne sa teda pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. 12. Z dokazovania vykonaného v predmetnom spore jednoznačne vyvodil, že žalobca H. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, nie je v tomto civilnom sporovom konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom. Nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide. Nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide, je podľa súdu prvej inštancie H. Š., s miestom podnikania F. XXX/XX, XXX XX Č., IČO: XX XXX XXX, nakoľko žalobca žiadal v konaní určiť, že výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 je voči žalobcovi neúčinný, avšak predmetný výkaz nedoplatkov bol vydaný na osobu zapísanú v živnostenskom registri Okresného úradu Pezinok, pod obchodným menom H. Š., IČO: XX XXX XXX, číslo živnostenského registra XXX-XXXX. Skutočnosť, že výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 je vydaný na osobu podnikajúcu pod obchodným menom H. Š., IČO: XX XXX XXX, zistil zo samotného výkazu nedoplatkov založeného v spise na č.l. 60. Proti osobe podnikajúcej pod obchodným menom H. Š., IČO: XX XXX XXX je taktiež vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade E.. Y. Y. P. pod sp. zn. EX 1197/2013 proti osobe H. Š., IČO: XX XXX XXX ako povinnému. Osobou, ktorá bola účastníkom hmotnoprávneho vzťahu a proti ktorej je vedené exekučné konanie, je teda osoba podnikajúca pod obchodným menom H. Š., s miestom podnikania F. XXX/XX, XXX XX Č., IČO: XX XXX XXX. 13. Súd prvej inštancie navyše poukázal na to, že žalobca bol od počiatku zastúpený právnym zástupcom, advokátom, ktorý v konaní nevedel odôvodniť aktívnu legitimáciu žalobcu a napriek výzve súdu prvej inštancie ani riadne neodôvodnil nárok žalobcu príslušnými ustanoveniami zákona, titulom ktorých sa vôbec domáhal odporovateľnou žalobou určenia, že výkaz nedoplatkov je voči nemu neúčinný, len uviedol, že titulom ustanovení OZ, podľa ktorých však právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť len veriteľ žalobou proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Z uvedeného zaujal názor, že žaloba je zjavne nedôvodná, nakoľko žalobca podanou žalobu odporuje právnemu úkonu, za ktorý v danom prípade považuje výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011, ktorého určenia neúčinnosti sa v konaní domáha podľa ustanovení OZ, pričom však žalobca (ktorý ani nie je aktívne vecne legitimovaný) je v danom prípade dlžník a nie veriteľ, pretože proti nemu (resp. osobe podnikajúcej pod obchodným menom H. Š., s miestom podnikania F. XXX/XX, XXX XX Č., IČO: XX XXX XXX), je vedené exekučné konanie ako proti povinnému. Dospel k záveru, že žalobu by preto bolo potrebné zamietnuť i z tohto dôvodu. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V spore plne úspešný žalovaný si však tento nárok neuplatnil. 15. Tento rozsudok napadol prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaním žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pripomenul, že sa domáha úhrady nedoplatku na zdravotnom poistení za zamestnanca žalobu, ktorý bol u neho v pracovnom pomere od 08.07.1998 do 31.08.1999. Nárok vychádza z výkazu nedoplatkov, ktorý doručoval na adresu podnikania samostatne zárobkovo činnej osoby. V zmysle zákonnej úpravy platnej v čase vzniku nedoplatku nebolo možné vydávať výkaz nedoplatkov, ale platobný výmer, ktorý nie je exekučným titulom. Odporovacou žalobou sa domáha nápravy právneho stavu, ktorá bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorý právny názor konajúceho súdu však označil za nesprávny. 16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručený súdu prvej inštancie dňa 04.03.2020 TAK, Že žalobca popieral pohľadávku vo výške 31,83 eur vyplývajúcu z výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2011 najskôr na základe tvrdenia, že nebol poistencom poisťovne G., C..R., následne po vysvetlení, že sa jedná o poistenie zamestnanca, právne argumentoval premlčaním nároku. V súčasnosti namieta zas iné právne dôvody, a to, že platobný výmer nie je exekučným titulom. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. 17. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.08.2020 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť a konanie vedené vo veci žiadal zastaviť. , a to z dôvodu platnosti a účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 26.06.2019. 18. Elektronickým podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.09.2020 žalovaný oznámil, že nemá výhrady voči späťvzatiu žaloby žalobcom. 19. Podľa ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 20. V prejednávanej veci bola žaloba vzatá späť po tom, ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 14C 140/2014-87 zo dňa 01.02.2019, avšak skôr než jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd preto po prejednaní veci bez pojednávania postupoval v zmysle ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Nakoľko v dôsledku späťvzatia žaloby došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku a následnému zastaveniu konania, odvolací súd už o žalobcom podanom odvolaní nerozhodoval, nakoľko by to bolo nadbytočné. 21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby na súd prvej inštancie dňa 28.07.2014. Žalobca vzal späť žalobu o určenie neúčinnosti výkazu nedoplatkov z dôvodu zavedenia novej právnej úpravy (zákon č. 233/2019 Z. z.). Odvolací súd vyhodnotil, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a to tým, že vzal v celom rozsahu svoju žalobu späť na základe iných skutočností, než pre správanie sa žalovaného. Žalobca vzal žalobcu späť bez toho, že by sa domohol od žalovaného cieľa, ktorý sledoval žalobou. Žalovanému potom voči nemu vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Odvolací súd však žalovanému voči žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy prvoinštančného a ani odvolacieho konania nevznikli. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).