Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/88/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114223096 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114223096.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Global Blue Slovakia s. r. o., Prievozská 4D, Bratislava, IČO: 31 407 471, zast. MAREK PARTNERS, s.r.o., Mudroňova 51, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 960 264 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 858 441, zast. Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097 o zaplatenie sumy 199.089,66 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/27/2014-538 zo dňa 22.5.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/27/2014-538 zo dňa 22.5.2018 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 199.089,66 eur spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 19.7.2014 do zaplatenia. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2015 domáhal zaplatenia sumy 199.089,66 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia poistného plnenia na náhradu škody titulom straty prepravovaných zásielok. Žalobcovi vznikla škoda v žalovanej výške pri škodových udalostiach č. 9557992191, 9558490409 a 9558490513. Žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že nemôže ukončiť šetrenie poistných udalostí, pretože žalobca nepreukázal splnenie Osobitných poistných podmienok, ktoré upravujú zabezpečenie cenín proti krádeži. Žalobca má za to, že odmietnutie vyplatenia poistného žalovaným z uvedeného dôvodu v žalovanej výške, bolo porušením povinností žalovaného z poistnej zmluvy. 3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej stratou zásielok poistených v rozsahu all risk. Súčasne konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či prepravované zásielky mali charakter ceniny v zmysle VPP a OPP, a teda či boli splnené podmienky na prepravu cenín, či strata zásielok bola dôsledkom krádeže, a teda spadala pod výluku, či žalobca nahlásil vznik škodových udalostí bezodkladne, či žalobca preukázal obsah zásielok a výšku škody spôsobenej ich stratou a sporný bol aj rozsah poistenia all risk. 4. K charakteru prepravovaných zásielok konajúci súd uviedol, že spoločným znakom cenín uvedených v čl. XVII ods. 18 VPP je skutočnosť, že majú význam (v ponímaní majetkovej hodnoty) aj pre tretie osoby, a teda ich môže hospodársky využiť aj tretia osoba. V konaní sa však preukázalo, že tlačivá na vrátenie DPH, ktoré tvorili obsah nedoručených zásielok boli hospodársky využiteľné výhradne žalobcom, a preto nespĺňali pojmové znaky cenín. S rovnakým odôvodnením odmietol trestné oznámenie aj orgán činný v trestnom konaní. Z toho dôvodu súd prvej inštancie námietky žalovaného o nedodržaní spôsobu prepravy cením vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. Ustálil, že z pojmového hľadiska formuláre spĺňali definíciu cenností. 5. V otázke porušenia povinnosti žalobcu bezodkladne nahlásiť vznik poistnej udalosti žalovanému prvoinštančný súd prisvedčil procesnému útoku žalobu a konštatoval, že v zmysle arbitrárneho výkladu tejto povinnosti žalovaným by žalobca musel nahlásiť každú zásielku, pri ktorej došlo k omeškaniu s doručením, čo by neúmerne zaťažovalo ako žalobcu, tak aj žalovaného. Je teda dôvodné, aby žalobca ako poistený hlásil stratu len zásielok, pri ktorých mu prepravca oznámi definitívnu stratu. Až vtedy má žalobca istotu, že zásielka už nebude dohľadaná a doručená. V zmysle tejto argumentácie žalobca splnil svoju povinnosť bezodkladného nahlásenia škodovej udalosti, kedy tak urobil bezprostredne po oznámení o definitívnej strate zásielky. Súčasne konajúci súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal porušenie povinnosti žalobcu ako poisteného v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o vedomom porušení povinnosti žalobcom a ani skutočnosť, že porušenie povinnosti žalobcu malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov a že medzi porušením povinností a vznikom poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť. Vzhľadom na uzavretý charakter výšky škody nie je možné konštatovať jej zvýšenie oneskoreným nahlásením. 6. K možnosti, že k nedoručeniu zásielok došlo ich krádežou, sa súd prvej inštancie stotožnil s odôvodnením uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia a konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že nedoručené formuláre nemohli priniesť hospodársky prospech nikomu inému okrem žalobcu neboli splnené podmienky výluky z dôvodu krádeže. Žalovaný taktiež nepreukázal dôvodnosť procesnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že strata zásielok mohla byť logicky len dôsledkom hrubej nedbanlivosti alebo zníženej starostlivosti, a teda spadá pod výluku v zmysle čl. III ods. 1 písm. b) OPP. Toto tvrdenie by žalovaný musel preukázať, a teda v rozsahu takto tvrdenej procesnej obrany neuniesol dôkazné bremeno. 7. K argumentu žalovaného, že žalobca nepreukázal obsah zásielok a ich hodnotu súd prvej inštancie konštatoval, že konanie žalovaného, ktorý odmietol vyplatiť len plnenia presahujúce výšku ročného poistného (54.000 eur) a v prípade nižšej (prvej) škodovej udalosti poistné plnenie do 1 mesiaca vyplatil na základe totožných dokladov ako v prejednávanej veci, je konaním bez právnej ochrany. Ak mal žalovaný ako subjekt podnikajúci v obore za to, že na vyplatenie poistného plnenia je potrebný iný rozsah preukazovania obsahu zásielok, mal svoje podmienky preukazovania obsahu zásielok dostatočne konkrétne špecifikovať, aby sa predišlo sporom. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že prvú škodu vyplatil žalovaný na základe rovnakých dokladov v celom rozsahu mal žalobca dôvodne za to, že jeho systém záznamu obsahu a hodnoty zásielok je dostatočným pre žalovaného a nemusí meniť jeho rozsah. 8. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaný v konaní prezentoval procesnú obranu spočívajúcu v tvrdení, že tým, že sa nepreukázal dôvod straty zásielok nebolo klasifikované poistné riziko a teda splnené podmienky vyplatenia poistného plnenia. OPP žalovaného v čl. II ods. 1 výslovne uvádzajú, že prepravovaná zásielka je poistením all risk poistená pre prípad poškodenia, zničenia alebo straty následkom všetkých rizík, ktorým môže byť vystavená vzhľadom na určený druh prepravy okrem výluk. Je teda podľa názoru konajúceho súdu nesporné, že strata zásielok bola poistená pre všetky riziká bez nutnosti identifikácie konkrétneho rizika ako podmienky vyplatenia nároku. 9. Procesná obrana spočívajúca v tvrdeniach, že jednotlivé nároky uvedené v zozname nesúhlasia s nárokmi žalobcu uplatnenými v žalobe a že nebola splnená podmienka vývozu tovaru v kúpnej cene vyššej ako 175,01 eur, bola žalovaným po prvýkrát v konaní prezentovaná v záverečnej reči po ukončení dokazovania, a teda žalobcovi bola odopretá možnosť zareagovať na toto tvrdenie žalovaného a súdu možnosť vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu dôvodnosti procesnej obrany, a preto ju súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy. 10. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v žiadanom rozsahu. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd považoval uplatnenú škodu za nespornú napriek tomu, že žalobca v konaní nepredložil žiaden vierohodný doklad o skutočnej výške škody, ktorá mu mala vzniknúť vyplatením DPH klientom, ktoré sumy v dôsledku straty zásielok nemohol následne uplatniť u predajcov nakúpených tovarov. Žalovaný v priebehu celého konania namietal žalobcom uplatnený rozsah vyplatenia poistného plnenia, okrem iného žiadal žalobcu na predloženie dokladov o úhrade (v hotovosti alebo bezhotovostne) DPH klientom (zníženej o jeho províziu), ktoré si v konaní ako škodu voči žalovanému uplatňuje. Žalobca v konaní nepreukázal vôbec, že sumy DPH uvedené v predložených zoznamoch v skutočnosti klientom, či už v hotovosti alebo bezhotovostne (vyplýva z predložených formulárov pre vrátenie DPH) uhradil (či už dokladom z elektronickej pokladne, alebo výpisom z účtu, ktoré má žalobca bez pochybností v účtovníctve). Na pojednávaní dňa 1.2.2017 na námietku žalovaného, aby za účelom preukázania rozsahu ním požadovaného poistného plnenia predložil doklady preukazujúce úhradu jednotlivých DPH klientom, žalovaný uviedol, že za uvedené nákupy neplatil. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody, ktorá mu stratou zásielok mala vzniknúť. Žalovaný považuje preto záver súdu o preukázanosti nároku žalobcu z titulu škodovej udalosti za nesprávny, nepreukázaný ani výsledkami dokazovania. 12. V súvislosti s dôkazom - zostavy v anglickom jazyku (Refunding Bundle list) žalovaný uviedol, že tento zoznam nekorešponduje s výškou nárokov žalobcu uplatňovanou v žalobe. Preto žalovaný namietol zmätočnosť a nepreskúmateľnosť týchto nárokov. Samotným prepočítaním finančných údajov (VATT amount a refund issuing curency) uvedených v zozname sa tieto nestotožňujú s nárokmi, ktoré žalobca uvádza v žalobe, súčet ich údajov je nesprávny aj v samotnom zozname, chýbajú strany, celková suma uvádzaná v zozname nesedí so súčtom v ňom uvedených položiek. Údaje z nich preto za žiadnych okolností nepreukazujú výšku v žalobe uplatnených nárokov. Súd prvej inštancie preto nemohol považovať rozsah nároku žalobcu na základe týchto dokladov za nesporný, lebo zjavne v uvedených zostavách sú počtové chyby, chýbajúce strany, nedávajúce výsledok uvedený v žalobe. 13. Žalovaný ďalej vytýkal konajúcemu súdu, že tento neprihliadol na námietku žalovaného týkajúcu sa nesúladu položiek uvedených v zozname a nárokov uplatnených v žalobe z dôvodu, že žalovaný túto vzniesol až v záverečnej reči. Žalovaný poukázal na § 182 CSP a uviedol, že súd vyhlásil dokazovanie za skončené až po záverečných rečiach. Ak mal za to, že uvedené informácie sú novými dôkazmi a je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, mohol tak učiniť. 14. Žalovaný považuje takisto záver prvoinštančného súdu o charaktere prepravovaných zásielok za nesprávny. Súd ustálil, že z pojmového hľadiska formuláre spĺňali definíciu cenností. Avšak nechal bez povšimnutia, že poistné podmienky sú aj pre ceniny aj pre cennosti rovnaké, a teda ak prepravované zásielky považoval za cennosti, tieto sa podrobujú rovnakému režimu zabezpečenia ako ceniny. Žalovaný v konaní uviedol, že či už ceniny alebo cenné veci, alebo cennosti sa spravujú rovnakým režimom poistenia (článok II. bod 7 VPP 106). Nesprávny je preto právny záver súdu o odmietnutí námietky žalovaného na potrebu dodržania spôsobu prepravy a zabezpečenia poistených vecí, nakoľko aj na ceniny aj na cennosti sa povinnosť splnenia poistných podmienok vzťahovala rovnako. A od splnenia tejto povinnosti závisí vôbec, či uvedené škodové udalosti sú poistnými udalosťami, majúcimi za následok povinnosť poisťovne plniť. 15. Žalovaný ďalej považuje za nesprávny aj právny záver súdu prvej inštancie v otázke porušenia povinnosti žalobcu bezodkladne nahlásiť vznik poistnej udalosti (bod 24. rozsudku), keď túto námietku žalovaného odmietol s odôvodnením, že oneskorené nahlásenie škody nemalo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov. S tým sa možno stotožniť, avšak žalovaný v konaní nenamietal, že oneskorené nahlásené by bolo v príčinnej súvislosti s výškou škody, ale namietal, že v dôsledku oneskoreného nahlásenia došlo k zmareniu riadneho vyšetrenia poistnej udalosti. Podľa čl. II. bod 7 VPP sa na poistenie cenín (aj cenností) vzťahuje poistenie len za predpokladu, že sú uložené v súlade so Zmluvnými dojednaniami pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu - spôsoby zabezpečenia. Spôsoby zabezpečenia proti krádeži uvedené v čl. XIV OPP pre poistenie prepravy zásielok ani podľa osobitných podmienok pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu (ZD SZ) žalovaný nevedel preukázať, nakoľko neskorým nahlásením škodových udalosti sa znemožnilo vykonať šetrenie v rozsahu nevyhnutnom k posúdeniu, či nahlásené škodové udalosti sú kryté poistnou zmluvou (potvrdenie DHL z 23.5.2014). Žalovaný listom zo dňa 26.6.2014 oznámil žalobcovi, že poisťovňa objektívne nemohla ukončiť šetrenie týchto škodových udalostí, nutné na preukázanie vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie a jeho rozsahu. Povinnosť poisteného plniť poistné podmienky stanovené dojednaným zmluvným poistením (VPP, OPP pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu, ZD SZ) je základom pre naplnenie podmienok vzniku poistnej udalosti a povinnosti poisťovateľa plniť (mutatis mutandis rozsudok NS ČR sp.zn. 32 Odo 122/2005). Ak poistné podmienky neboli žalobcom splnené, nevznikla ani poistná udalosť a povinnosť žalovaného plniť. Skutkový záver o nedodržaní povinnosti poisteným má za následok, že ku vzniku poistnej udalosti nedošlo. Splnenie týchto povinností je na strane poisteného, nie poisťovne. Žalobca v konaní splnenie týchto podmienok nepreukázal vôbec. 16. Žalovaný vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že strata zásielok mohla byť logicky len dôsledkom hrubej nedbanlivosti alebo zníženej starostlivosti a teda spadá pod výluku v zmysle čl. III ods. 1 písm. b) OPP. Uviedol, že žalobca bol povinný zabezpečiť všetky ochranné opatrenia a zabezpečovacie prostriedky vyplývajúce z VPP pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu (ZD SZ). Nedbalosť, v dôsledku ktorej došlo k strate zásielky (keďže žiadnej udalosti-riziku nedošlo) možno vzhľadom na početnosť udalostí v krátkom čase pri splnení všetkých podmienok zabezpečenia predpokladaných zmluvnými podmienkami žalovaného, ktoré boli žalobcovi od začiatku vzťahu známe, považovať za hrubú nedbalosť, ktorá je v zmysle čl. III OPP výlukou z poistenia, nakoľko ak by poistený splnil všetky podmienky dohodnuté v poistnom vzťahu medzi ním a žalovaným, nemohlo by dôjsť bez vzniku rizikovej udalosti k strate zásielok. Preto žalovaný ustálil, že ak ku žiadnej rizikovej udalosti v priebehu prepravy zásielky nedošlo, nedošlo ku krádeži a podľa žalobcu ani k prostej krádeži, k strate zásielok bez vzniku akejkoľvek rizikovej udalosti pri zodpovednom plnení si povinností prepravcu pri naložení, preprave a vyložení cenín nemohlo dôjsť, a to opakovane v krátkom časovom slede. 17. Žalovaný považoval za nesprávne konštatovanie konajúceho súdu, v zmysle ktorého konanie žalovaného, ktorý odmietol vyplatiť len plnenia presahujúce výšku ročného poistného (54.000 eur) a v prípade nižšej (prvej) škodovej udalosti poistné plnenie do 1 mesiaca vyplatil na základe totožných dokladov ako v prejednávanej veci, je v konaní bez právnej ochrany. Žalovaný uviedol, že preukázanie hodnoty stratených zásielok a škody, ktorá žalobcovi v dôsledku straty zásielok vyplatením DPH klientom vznikla, je elementárnou povinnosťou žalobcu ako v rámci preukázania výšky škody v poistnom vzťahu, tak aj následne v súdnom konaní. Bez riadneho preukázania výšky škody, ktorá mu mala stratou zásielok vzniknúť, je jeho nárok nedôvodný. Na tom nič nemení skutočnosť, že pri prvej udalosti, kedy však žalobca poistnú udalosť nahlásil včas, mu bolo vyplatené poistné plnenie bez riadneho preukázania výšky škody. 18. Na záver odvolania žalovaný uviedol, že od žalobcu neobdržal požadované doklady a informácie, ktoré by hodnoverne preukázali rozsah nárokovanej výšky škody a najmä nezískal žiadne informácie nevyhnutné k posúdeniu vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie. Z potvrdenia spoločnosti DHL zo dňa 23.5.2014, ktorá prepravu uskutočňovala vyplynulo, že všetky záznamy o pohybe zásielok už nie sú k dispozícii, tieto sú archivované iba po dobu 3 mesiacov a tak sa k spôsobu zabezpečenia prepravovaných zásielok nevyjadrila. Žalobca si povinnosti poisteného vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu nesplnil. Z uvedeného dôvodu žalovaný šetrenie poistnej udalosti nevedel ukončiť, čo mu vo svojom poslednom liste zo dňa 26.6.2014 oznámil. Neukončením vyšetrenia s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nenastala splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Poisťovňa z tohto dôvodu nepristúpila k poistnému plneniu, nakoľko nemala preukázané, že k poistnej udalosti došlo. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa čl. II ods. 7 VPP. Nesplnením týchto podmienok nevzniká ani poistná udalosť (mutatis mutandis rozsudok NS ČR sp.zn. 32 Odo 122/2005). 19. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 20. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.9.2018 uviedol, že žalovaný nikdy počas celej likvidácie poistných udalostí vykonávanej aj za účasti externých vyšetrovateľov, počas niekoľkoročného prvoinštančného konania, a napokon ani v odvolaní, neuviedol čo len jediný dôkaz o chybe v zoznamoch. Žalovaný najmä neuviedol číslo strany, ktorá údajne chýba a nepoukázal na nesprávny súčet konkrétnych položiek, ktorý by mohol súd a žalobca prekontrolovať a posúdiť, či sa tvrdenie žalovaného v konkrétnom prípade zakladá na pravde. Ak žalovaný v odvolaní popiera skutkové tvrdenia žalobcu o skutočnej výške škody, bol povinný v konaní uviesť vlastné konkrétne tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, čo však žalovaný neurobil a obmedzil sa len na absolútne neurčité tvrdenia o údajných chybách v zoznamoch predložených žalobcom. Tým zároveň zbavil žalobcu možnosti akokoľvek reagovať na tieto vágne tvrdenia, keďže žalobca dodnes nevie, ktorý konkrétny súčet u ktorej z poistných udalostí považuje žalobca za nesprávny, prípadne ktorá strana v ktorom zozname má chýbať. 21. Žalobca sa taktiež stotožňuje s bodom 28. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že ak prvú škodu vyplatil žalovaný na základe rovnakých dokladov v celom rozsahu, mal žalobca dôvodne za to, že jeho systém záznamu obsahu a hodnoty zásielok je dostatočným pre žalovaného a nemusí meniť jeho rozsah. 22. Žalobca ďalej odmieta tvrdenie žalovaného, že ak súd prvej inštancie v bode 23. rozsudku ustálil, že z pojmového hľadiska formuláre spĺňali definíciu „cenností“, potom by sa tieto mali podrobovať rovnakému režimu zabezpečenia ako „ceniny“. Všeobecné poistné podmienky Žalovaného VPP 106 totiž v článku XVII ods. 17 obsahujú definíciu pojmu „cennosti“, medzi ktoré podľa bodu f) patria napríklad aj písomnosti. Zároveň však pod pojem „cennosti“ v bode d) zahŕňa aj „ceniny“, čiže pojem „cennosti“ je širší pojem ako pojem „ceniny“, ktorý je následne definovaný v článku XVII ods. 18. Avšak v článku II ods. 7 VPP 106, uvádzajúcom na ktoré zásielky sa vzťahuje osobitný spôsob zabezpečenia a na ktorý v odvolaní odkazuje žalovaný, sa už pojem „cennosti“ neuvádza, uvádza sa v ňom len užší pojem „ceniny“. Podľa názoru žalobcu to teda znamená, že osobitný režim zabezpečenia sa vzťahuje len na „ceniny“ a niektoré iné ďalšie druhy „cenností“, nie však na všetky veci spĺňajúce pojem „cennosti“ ako také. Žalovaný sa tak pokúša zavádzať súd, ak v bode 2 svojho odvolania tvrdí, že na ceniny a cennosti sa vzťahuje rovnaký spôsob zabezpečenia, pretože to z VPP 106 žalovaného nevyplýva. 23. Žalobca taktiež súhlasí so záverom súdu prvého stupňa ohľadom tvrdenia žalovaného, že žalobca údajne porušil povinnosť bezodkladne nahlásiť vznik poistnej udalosti. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že ak by aj žalovaný vyššie uvedené skutočnosti preukázal, mohol byť len primerane znížiť plnenie z poistnej udalosti, avšak nemohol by ho úplne odmietnuť. 24. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného, že strata zásielok spadá pod výluku v zmysle Osobitných poistných podmienok žalovaného, pretože mala byť spôsobená v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo zníženej starostlivosti. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, toto tvrdenie by musel žalovaný preukázať a uniesť svoje dôkazné bremeno, o čo sa však žalovaný v priebehu celého prvoinštančného súdneho konania ani len nepokúsil. 25. K opätovnému tvrdeniu žalovaného, že žalobca údajne nepreukázal obsah zásielok a ich hodnotu, žalobca poukázal na to, že žalovaný mal žalobcu upozorniť, ak jeho systém záznamu obsahu a hodnoty zásielok nie je dostatočným pre žalovaného pre zaistenie poistnej ochrany a žalobca by mal zmeniť jeho rozsah. Preto ak bol tento rozsah dokumentov dostatočným pre vyplatenie prvej poistnej udalosti, bez ďalšieho musel byť dostatočným aj pre likvidáciu ostatných poistných udalostí. Že tomu tak podľa tvrdenia žalovaného nemalo byť, je dané výlučne len podstatne vyššou sumou uplatnených nárokov v prípade ďalších poistných udalostí, a takýto postup žalovaného nepochybne nemôže požívať právnu ochranu súdu. 26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 27. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 28. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z náhrady škody spôsobenej stratou prepravovaných zásielok poistených v rozsahu all risk. 29. Žalovaný v podanom odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého konajúci súd považoval žalobcom uplatnenú škodu za nespornú. Žalovaný počas prvoinštančného konania namietal, že žalobca nepredložil žiadny doklad o skutočnej výške škody, ktorá mu mala vzniknúť vyplatením DPH klientom, ktoré sumy v dôsledku straty zásielok nemohol následne uplatniť na refundáciu. Súd prvej inštancie v bode 28. napadnutého rozhodnutia k argumentu žalovaného, že žalobca nepreukázal obsah zásielok a ich hodnotu uviedol, že „konanie žalovaného, ktorý odmietol vyplatiť len plnenia presahujúce výšku ročného poistného (54.000 eur) a v prípade nižšej (prvej) škodovej udalosti poistné plnenie do 1 mesiaca vyplatil na základe totožných dokladov ako v prejednávanej veci, je konaním bez právnej ochrany; ak mal žalovaný ako subjekt podnikajúci v obore za to, že na vyplatenie poistného plnenia je potrebný iný rozsah preukazovania obsahu zásielok, mal svoje podmienky preukazovania obsahu zásielok dostatočne konkrétne špecifikovať, aby sa predišlo sporom; vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že prvú škodu vyplatil žalovaný na základe rovnakých dokladov v celom rozsahu mal žalobca dôvodne za to, že jeho systém záznamu obsahu a hodnoty zásielok je dostatočným pre žalovaného a nemusí meniť jeho rozsah“. 30. V súvislosti so skutkovým zistením rozsahu vzniknutej škody žalobcovi odvolací súd konštatuje, že závery prvoinštančného súdu sú v tejto otázke nedostatočné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou, čo malo konkrétne tvoriť obsah prepravovaných zásielok. Argument konajúceho súdu, že „konanie žalovaného, ktorý odmietol vyplatiť len plnenia presahujúce výšku ročného poistného (54.000 eur) a v prípade nižšej (prvej) škodovej udalosti poistné plnenie do 1 mesiaca vyplatil na základe totožných dokladov ako v prejednávanej veci, je konaním bez právnej ochrany“, nemožno považovať za správny. Nie je možné založiť zodpovednosť žalovaného v tomto konkrétnom prípade len s poukazom na skutočnosť, že žalovaný pri predchádzajúcej (obdobnej) škodovej udalosti vyplatil žalobcovi poistné plnenie. Žalobca je povinný pri každej poistnej udalosti preukázať splnenie svojich povinností vyplývajúcich z poistného vzťahu a nemožno rezignovať len na konštatovanie, že „v minulosti žalovaný na základe totožných dokladov poistné plnenie žalobcovi vyplatil“. 31. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie považoval rozsah nároku žalobcu za nesporný vychádzajúc z dôkazu „Refunding Bundle list (ďalej ako „zoznam“), pričom tento dôkaz bol predložený v anglickom jazyku a navyše nekorešponduje s výškou nároku uplatňovanou žalobou. Žalovaný preto v konaní namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť týchto nárokov, namietal, že v zozname chýbajú strany a celková suma uvádzaná v zozname nesedí so súčtom v ňom uvedených položiek. K uvedenej námietke prvoinštančný súd v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že „že táto námietka žalovaného bola prvýkrát prezentovaná v záverečnej reči po ukončení dokazovania, a teda žalobcovi bola odopretá možnosť reagovať na toto tvrdenie žalovaného a súdu možnosť vykonať dokazovanie smerujúce k preukázaniu dôvodnosti procesnej obrany, a preto ju súd pri rozhodovaní nebral do úvahy“. 32. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 24.4.2018 vyplýva, že súd po poučení strán sporu podľa § 154 CSP udelil sporovým stranám priestor na prednesenie záverečných rečí. Na to vyhlásil uznesenie, ktorým ukončil dokazovanie. Postup konajúceho súdu, ktorý z dôvodu vznesenia dotknutej argumentácie zo strany žalovaného v záverečnej reči na túto neprihliadal, nemožno považovať za súladný s § 182 CSP. Podľa tohto ustanovenia súd pred skončením pojednávania vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Zo zápisnice o pojednávaní konaného dňa 24.4.2018 vyplýva, že súd prvej inštancie udelil stranám sporu priestor na záverečné reči. Ak po ich prednesení mal za to, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nemal vyhlásiť dokazovanie za skončené, ale rozhodnúť o vykonaní/nevykonaní navrhnutých dôkazov . Pokiaľ tak prvoinštančný súd nekonal a na námietky žalovaného neprihliadal z dôvodu, že tieto boli vznesené v záverečnej reči po ukončení dokazovania, nemožno jeho postup hodnotiť ako správny a v tejto súvislosti je nutné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného. 33. Súd prvej inštancie v súvislosti s charakterom prepravovaných zásielok ustálil, že z pojmového hľadiska spĺňali formuláre definíciu cenností (bod 23. napadnutého rozhodnutia). Z uvedeného dôvodu preto považoval námietky žalovaného o nedodržaní spôsobu prepravy cenín ako účelové. Tento záver súdu prvej inštancie možno označiť za neúplný, prípadne predčasný, pretože konajúci súd sa nevysporiadal s článkom II bod 7 VPP 106, v ktorom je uvedené, že poistenie sa vzťahuje okrem cenín aj na dokumenty a písomnosti. Na uvedené veci sa podľa tohto článku vzťahuje poistenie za predpokladu, že sú uložené v súlade so Zmluvnými dojednaniami pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu - spôsoby zabezpečenia. Túto skutočnosť žalovaný namietal a je potrebné sa s týmito námietkami relevantným spôsobom vysporiadať. 34. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo vyššie uvedených intenciách odvolacieho súdu opätovne posúdiť nárok žalobcu uplatnený žalobou. V súvislosti s výškou poistného plnenia bude potrebné skúmať obsah prepravovaných zásielok. Za tým účelom bude potrebné vysporiadať sa s predloženým dôkazom - Refunding Bundle list (zoznam), ako aj s námietkami žalovaného vznesenými proti nemu. Ďalej bude potrebné vysporiadať sa v súvislosti s charakterom prepravovaných zásielok, či sa na nich vzťahuje poistenie s poukazom na článok II bod 7 VPP 106. 35. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).