Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/207/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229392 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114229392.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu STAVOINVESTA GROUP s.r.o., Hrnčiarska 29, 902 01 Pezinok, IČO: 35 838 051, práv. zast. Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s.r.o, Kašmírska 24, Bratislava, IČO: 50 157 337, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.664,19 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/94/2014-135 zo dňa 6.4.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/94/2014-135 zo dňa 6.4.2018 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e . II. V napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 35,5%. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.160,02 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 3.160,02 EUR od 1.3.2012 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 32%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovanému zaplatenia sumy 4.664,19EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.664,19EUR od 11.11.2011 do zaplatenia titulom poistnej zmluvy. Strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. 4901015941 pre poistenie stavebno - montážnych rizík zo dňa 28.9.2010 (ďalej iba „poistná zmluva“) s vystavenou poistkou číslo 6 560 349 670 zo dňa 28.9.2010. Poistenie bolo dojednané na obdobie od 29.9.2010 do 29.5.2011, pričom na poistenie sa vzťahovali Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaný nerozporoval platnosť zmluvy v časne vzniku škodovej udalosti, t.j. dňa 24.10.2010 až do 25.10.2010. Zo skutkových tvrdení strán sporu považoval súd za preukázané, že došlo k vzniku škody, t.j. zatečeniu 6 bytov v dome na Zelenečskej ulici č. 61-63-65 v Trnave v dôsledku dažďa dňa 24.10.2010 poobede a v noci až do rána, t.j. v období, keď žalobca ako zhotoviteľ vykonával stavebné práce na bytovom dome. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že za škodu zodpovedá žalobca a že je na tento účel platne poistený poistnou zmluvou. Žalobca v súdnom konaní požadoval od žalovaného zaplatenie nákladov, ktoré vynaložil na opravu 6 bytov v bytovom dome v Trnave. Podľa vykonaných dôkazov žalobca vynaložil na odstránenie škôd spôsobených zatečením stropu a stien jednotlivých bytov náklady v celkovej výške 4.432,50EUR, ktoré pozostávajú z výdavkov zaplatených dňa 25.10.2011 spoločnosti AMAL, spol. s r.o. v celkovej výške 5x 792,-EUR vrátane DPH za omaľovanie bytov a nákup materiálu, výdavkov vo výške 28,75EUR zaplatených dňa 26.7.2011 spoločnosti KA-NA-PY INTERIER s.r.o. na lišty a podložky, výdavkov vo výške 443,75EUR zaplatených v MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. na nákup materiálu. Celkové náklady na opravu 6 poškodených bytov žalovaný preukázal vo výške 4.432,50EUR. Z tejto sumy však bolo však potrebné odrátať DPH z dodávok spoločnosti AMAL, spol. s.r.o. (5x 792,- EUR = 3 960,- EUR/120*20 = 660,- EUR) vo výške 660,- EUR, nakoľko túto sumu si žalobca uplatnil voči správcovi dane pri plnení si daňovej povinnosti pre daň z pridanej hodnoty. Uvedenú skutočnosť žalobca počas konania nepoprel. 3. Strany sporu zhodne uvádzali, že spoluúčasť je vo výške 498,-EUR, avšak rozdielnosť názorov mali pokiaľ išlo o skutočnosť, či túto spoluúčasť bolo možné uplatniť 6x ( za každý byt samostatne ) alebo iba 1x ( jedna poistná udalosť ). Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spoluúčasť vo výške 498,-EUR je možné odpočítať iba 1x. V poistnej zmluve je uvedená ako adresa rizika stavba 6 bytov na Zelenečskej ulici 61-63-65 v Trnave, nie je poistený každý byt samostatne. Žalobca na účely poistenia rizika uzatvoril jednu poistnú zmluvu a platil jednu spoločnú sumu poistného. Jednotlivé byty ako adresa rizika neboli žalobcom poisťované samostatne. K škodovej udalosti došlo vplyvom poveternostných podmienok, t.j. dažďom, ktorý v rovnakom čase a mieste spôsobil zatečenie 6 bytov, na ktorých vykonával stavebné práce žalobca. Bez ohľadu na požiadavky žalovaného na nahlásenie škodovej udalosti viackrát, jednotlivé rozpočítavanie výdavkov na jednotlivé byty súd konštatoval, že došlo k vzniku jednej škodovej udalosti, jednej poistnej udalosti v zmysle platnej poistnej zmluvy, a preto mal žalovaný právo odpočítať voči žalobcovi spoluúčasť vo výške 498,-EUR iba raz. Uvedené právne aj logické zdôvodnenie vyplýva aj z účelu poistenej zmluvy, príloh poistnej zmluvy a tvrdení žalovaného na pojednávaní konanom dňa 16.3.2018, ktorý uviedol, že v súčasnej dobe je v poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škodu obsiahnutý pojem sériová škodová udalosť, ktorou sa rozumejú škodové udalosti, ktoré vznikli bez ohľadu na počet poškodených osôb z jednej príčiny alebo z viacerých príčin, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná, miestna, časová, právna, ekonomická, technická alebo iná priama vecná príčinná súvislosť. Žalovaný uviedol, že v súčasnosti preto odrátava spoluúčasť iba 1x. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplývalo, že škodová udalosť ako je v tomto prípade poškodenie 6 bytov v jednom bytovom dome v dôsledku dažďa počas stavebných prác, je v zmysle nových platných všeobecných poistných podmienok o sériovou škodovou udalosťou s možnosťou odrátať spoluúčasť iba raz. Žalovaný však vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní tieto všeobecné poistné podmienky neplatia a s ohľadom na ustanovenia vložky č. 4 k poistnej zmluve na č. l. 27 v súdnom spise a na skutočnosť, že sa škoda nahrádza viacerým poškodeným, podľa počtu poškodených žalovaný rozlišuje aj počet poistných udalostí. S uvedeným záverom žalovaného sa súd nestotožnil a bol toho názoru, že v tejto právnej veci došlo k jednej poistnej udalosti a jednej škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nahradil škodu namiesto žalovaného a zaplatením nákladov na odstránenie škody mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 3.160,02 EUR (4.432,50 - 498,- 114,48 EUR - 660,- EUR = 3160,02). 4. Súd ďalej uviedol, že žalovaný považoval za preukázané výdavky iba vo výške 2651,25EUR, z ktorých žalobcovi ako náhradu nákladov na opravu bytu vo vlastníctve pána Ladislava Vozára zaplatil 114,48EUR. Súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný sumu 114,48EUR podľa oznámenia o poistnom plnení zaplatil na č. účtu žalobcu a nie poškodenému p. Ladislavovi Vozárovi. Dôkaz znaleckým posudkom na ocenenie opráv navrhovaný žalovaným pre prípad, ak by to aj súd považoval za účelné súd nevykonal, nakoľko to nebolo účelné ani hospodárne. Žalovaný mohol v súdnom konaní predložiť súkromný znalecký posudok, ak by znalecké dokazovanie považoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, avšak tak neučinil. Súd náklady na opravu vo výške 4 432,50EUR vzhľadom na rozsah opráv vyplývajúci z listinných dôkazov založených v spise, obhliadok bytov, považoval za primerané. Žalobcovi vznikli náklady na opravu 6 bytov zatečeným v dôsledku poistenej udalosti vo výške 4.432,50EUR, avšak žalobca mal voči žalovanému nárok na zaplatenie tejto sumy zníženej o DPH vo výške 660,- EUR, zmluvne dohodnutú spoluúčasť vo výške 498,-EUR a žalovaným zaplatenú časť opráv vo výške 114,48EUR. Zostávajúcu časť vo výške 3.160,02EUR žalovaný žalobcovi nezaplatil, hoci bol povinný túto sumu vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Vo zvyšnej časti súd žalovanú istinu považoval za nedôvodnú. Žalovaný podľa svojich písomných vyjadrení vychádzal z podľa neho primeraných nákladov na opravy vo výške 2.651,25EUR a z tejto sumy zaplatil žalobcovi 114,48EUR, nakoľko odrátal spoluúčasť vo výške 498,-EUR x 6. Žalovaný sa nesprávne domnieval, že nebol povinný žalobcovi žiadnu ďalšiu istinu zaplatiť, nakoľko sa podľa jeho názoru jednalo o 6 poistných udalostí a 6 škodových udalostí s možnosťou odrátať spoluúčasť 6x. Súd dospel k názoru, že existencia poistného vzťahu nebráni tomu, aby škodca škodu sám nahradil poškodenému a následne sa domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Súd považoval nárok žalobcu voči žalovanému za nárok vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, pretože žalobca namiesto žalovaného odstránil vzniknutú škodu na 6 poškodených bytoch. 5. Záverom sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný a že dochádza k jeho premlčaniu v lehote podľa § 107 OZ, t.j. v subjektívnej dvojročnej lehote. Podľa žalovaného totiž žalobca plnil za žalovaného dňa 25.10.2011 a žalobu na súd podal až 23.10.2014, čím došlo k premlčaniu nároku. K právnemu posúdeniu súd uviedol, že právna úprava bezdôvodného obohatenia uvedená v OZ sa použije aj na právne vzťahy medzi podnikateľmi. Ustanovenia § 391 a 397 OBZ majú v pomere k § 107 OZ povahu lex specialis a nie naopak. Skutočnosť, že OBZ nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Podľa ustanovení OZ sa posudzuje vznik a obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je ustanovená Obchodným zákonníkom. Ak OBZ neustanovuje pre premlčanie niektorého práva osobitnú premlčaciu dobu, premlčacia doba je 4-ročná. Podľa § 397 OBZ je premlčacia doba 4-ročná, t.j. žaloba bola žalobcom na súde podaná včas. Žalobca nepreukázal súdu vznik nároku na úrok z omeškania zo žalovanej istiny od 11.11.2011 do zaplatenia. Žalovaný podľa oznámení o poistných plneniach ukončil šetrenie poistných udalostí dňa 14.2.2012, preto súd žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania priznal v zákonnej výške 9% ročne odo dňa 1.3.2012 do zaplatenia, nakoľko žalovaný bol povinný plniť žalobcovi do 15 dní od skončenia vyšetrenia v zmysle § 797 ods. 3 OZ a článku VIII ods. 9 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na uvedené bol žalobca v časti istiny a úrokov z omeškania úspešný po vyčíslení ku dňu 6.4.2018 vo výške 65,90% (3.160,02 EUR + úrok 1.735,24 EUR = 4.895,26 EUR), žalovaný bol úspešný vo výške 34,10 % (žalovaná istina s úrokom 7.427,75 EUR - 4.895,26 EUR), čiže žalobcovi patrí právo na náhradu trov konania vo výške rozdielu, t.j. 31,80%, po zaokrúhlení 32%. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru jej úspechu vo veci. 6. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého sa súd nevysporiadal s tvrdeniami o odpočte zmluvne dohodnutej spoluúčasti, nesprávne právne posúdil jednotlivé znenia poistných podmienok, a teda nesprávne aplikoval aj viaceré ust. OZ. Rozhodnutie súdu je v prospech žalobcu, nakoľko žalobcovi bol priznaný nárok nad zmluvne dohodnutý rámec poistnej zmluvy. Žalobca nemal poistenú nehnuteľnosť ako takú, resp. nemal poistené jednotlivé byty, ale poistenú mal svoju zodpovednosť za škodu, ktorú pri výkone svojej činnosti môže spôsobiť. Ďalej uviedol, že poistná udalosť vzniká vo vzťahu ku každému jednému poškodenému osobitne, nakoľko táto skutočnosť vyplýva zo samotného znenia poistných podmienok, ktoré žalobca akceptoval. Žalobcova činnosť bola príčinou vzniku škody ku každému poškodenému osobitne, teda vo vzťahu ku každému poškodenému je potrebné zohľadniť spoluúčasť vo výške 498,- EUR v súlade s poistnými podmienkami, nakoľko žalovaná je povinná plniť za žalobcu priamo poškodeným. Súd uvedené skutočnosti nesprávne posúdil, pričom na prípad sa nevzťahuje definícia sériovej škodovej udalosti, keďže tento pojem je definovaný až v aktuálnych poistných podmienkach. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého nie je pravdou, že žalobcova činnosť bola príčinou vzniku škody ku každému jednému bytu osobitne. Poukázal na to, že žalobca nezodpovedá za nepriaznivé poveternostné podmienky a škodová udalosť vznikla vplyvom dažďa dňa 24.10.2010, kedy zatiekla strecha, a teda stavba ako celok. Žalobca má za to, že voči žalovanému sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčí v lehote dvoch rokov, nakoľko žalovaný zaplatil vzniknutú škodu za opravu poškodených bytových jednotiek 114,48 EUR, čím sám uznal vzniknutú škodovú udalosť. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadal o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 32%. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.6.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v napadnutej časti a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie a poukazuje na to, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu pre poistenie stavebno - montážnych rizík. Dňa 24.10.2010 došlo k poistnej udalosti, a to v zatečení stropov stien šiestich bytov v bytovom dome v Trnave z dôvodu poveternostných podmienok. K zatečeniu bytov dažďovou vodou došlo v súvislosti so stavebnými prácami vykonávajúcimi žalobcom na streche predmetného obytného domu. Jednalo sa teda o náhodilú udalosť. V zmysle poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie správne posúdil, že spoluúčasť žalobcu vo výške 498,- EUR bolo možné odpočítať iba 1x a nie 6x, keďže jednotlivé byty neboli samostatne poistené, žalobca uzatvoril na účely poistenia rizika jednu poistnú zmluvu a platil jednu spoločnú sumu poisteného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že išlo o jednu škodovú udalosti v zmysle poistnej zmluvy pre stavebno - montážne poistenie a žalobca mal znášať spoluúčasť na škode iba raz. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 13. V napadnutom rozhodnutí súd tretím výrokom rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 32%. Tento výrok odvolací súd považuje za potrebné zmeniť, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vypočítal výšku nároku na náhradu trov konania. Predmetnom prípade hodnotou veci, z ktorej mal súd vychádzať bola uplatnená výška pohľadávky 4.664,19 EUR, priznaná 3.160,02 EUR. Súd prvej inštancie však pri výpočte vychádzal zo súčtu žalovanej pohľadávky a kapitalizovanej hodnoty príslušenstva, pričom mal vychádzať iba zo žalovanej istiny. Týmto však dospel k nesprávnemu určeniu pomeru úspechu a neúspechu žalobcu vo veci. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania zmenil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,5 % (úspech žalobcu 67,75% - úspech žalovaného 32,25% = 35,5%). S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 35,5%. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi, vo veci samej, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).