Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/153/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231374 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114231374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, 2. STAVMAX Humenné, s.r.o., so sídlom Tolstého 108, 066 01 Humenné, IČO: 36 475 823, o zaplatenie 1.273,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 37Cb/173/2014 - 151 zo dňa 20.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cb/173/2014 - 151 zo dňa 20. 7. 2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.273,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.273,78 Eur od 25.06.2014 do zaplatenia, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia (výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100%, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia, a o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (výrok II). 2 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou dňa 11.11.2014, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1.273,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.273,78 Eur od 25.06.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom náhrady škody. Dôvodnosť žaloby bola podľa žalobcu daná tým, že dňa 13.11.2013 o 16.05 hod. došlo v areáli žalovaného v 2. rade v Humennom k poistnej udalosti, keď zamestnanec žalovaného v 2. rade - F. Š. ako vodič vysokozdvižného vozíka zn. Desta pri manipulácii s ním narazil ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom do hornej časti dverí odparkovaného motorového vozidla, EČV: O. XXX B. poškodeného Ing. P. X. J., Q. F. X. G. X, O., D.: XX XXX XXX. Na motorové vozidlo zn. Desta bolo v čase poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného v 1. rade. Žalobca z havarijného poistenia vyplatil poškodenému ku dňu 09.01.2014 na účet opravcu poistné plnenie v sume 1.273,78 Eur. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na poskytnutie poistného plnenia listom zo dňa 20.01.2014 ako aj žalovaného v 2. rade na náhradu škody listom zo dňa 09.01.2014 a 24.03.2014. Žalovaný v 1. rade odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o PZP“). Žalobca poukázal na ustanovenie § 813 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.11.2017 suma istiny namietaná nebola, a teda túto považuje za nespornú. Žalobca zároveň poukázal na tvrdenie svedka p. Š., že ku vzniku škodovej udalosti došlo pri cúvaní a otáčaní dozadu, čiže pri jazde vysokozdvižného vozíka a taktiež na rozpor v hlásení k havarijnému poisteniu. Toto hlásenie podávala p. F. A., pričom poškodené vozidlo zaparkoval p. F. P., keďže tento je v správe o nehode uvedený ako vodič poškodeného vozidla a podpisoval správu o nehode. Osoba podávajúca hlásenie o nehode teda nebola prítomná na mieste, a teda jej opis môže byť len sprostredkovaný - nejedná sa o priamy opis videnej udalosti. Rovnako ani vodič poškodeného vozidla p. P. podľa výsluchu nebol prítomný pri škodovej udalosti. Svedok p. Š. bez vyjadrenia pochybností uviedol, že vozidlo bolo odparkované a dotknutý zákazník nebol prítomný. Žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že poškodené motorové vozidlo bolo havarijne poistené u žalobcu a vysokozdvižný vozík, ktorým bola škoda spôsobená, bol v čase vzniku škody povinne zmluvne poistený u žalovaného v 1. rade na základe poistnej zmluvy č. 6810652921. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na refundáciu vyplateného poistného plnenia v sume 1.273,78 Eur listom zo dňa 20.01.2014. Po skončení šetrenia žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že náhradu za ním uplatňovanú škodu mu poskytnúť nemôže, nakoľko sa jedná o výluku z poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o PZP“). Žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade poistnú zmluvu č. 6810652921 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné poistné podmienky a Zmluvné dojednania. Dňa 13.11.2013 došlo ku škodovej udalosti, z ktorej si následne žalobca uplatnil u žalovaného v 1. rade nárok na refundáciu poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že z hlásenia poistnej udalosti vyplýva, že pri manipulácii s naloženým vysokozdvižným vozíkom zn. Desta došlo nepozornosťou strojníka k nárazu ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou naloženým materiálom do hornej časti p. z. dverí motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade taktiež poukázal na to, že žalovaný v 2. rade uviedol, že škoda vznikla poškodenému v priestoroch ich skladu pri nakládke objednaného stavebného materiálu nepozornosťou obsluhy vysokozdvižného vozíka pri vykonávaní predmetu jeho prevádzkovej činnosti veľkoskladu stavebnín. Na základe uvedeného tak žalovaný v 1. rade dospel k záveru, že k škode došlo pri pracovnej činnosti vysokozdvižného vozíka ako mobilného stroja používaného na manipuláciu s materiálom, a preto žalovaný v 1. rade neposkytol poistné plnenie, nakoľko sa v danom prípade podľa neho jedná o výluku z poistenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobu za nedôvodnú a nepreskúmateľnú v rámci dátumu vzniku omeškania. Žalovaný v 1. rade má za to, že dňa 25.06.2014 nemohol byť v omeškaní, pretože je povinný poskytnúť poistné plnenie v lehote podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP a skončení vyšetrovania, ktoré je povinný ukončiť v lehote podľa § 11 ods. 6 cit. zákona. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. 4. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril, že skutočnosti uvedené v žalobe sa v celom rozsahu zakladajú na pravde a má za to, že sú splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia podľa zákona o PZP zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi, nakoľko v danom prípade podmienky pre výluku poistného plnenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP splnené neboli. V súlade s uvedeným žiadal žalobu voči nemu zamietnuť a povinnosťou plniť zaviazať len žalovaného v 1. rade, keďže poškodený má priamy nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade. 5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 4 ods. 1 a 4, § 11 ods. 7, §15 ods. 1 zákona o PZP, § 470, § 427 a § 813 Občianskeho zákonníka, § 365, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prejednávanej veci nebolo sporné, že došlo k vzniku škody, kto škodu zavinil, jej výška ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, sporným však bolo, či sa jedná o výluku z poistenia - za účelom uvedeného zistenia bolo potrebné zistiť, či došlo k vzniku škody použitím vysokozdvižného vozíka ako pracovného stroja alebo ako motorového vozidla, t. j. či k vzniku škody došlo pri jeho jazde. S tvrdeniami, ktoré boli uvedené v ohlásení škodovej udalosti, a z ktorých vyplýva, že vysokozdvižný vozík mal byť v čase škodovej udalosti naložený tovarom, sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko sa jednalo o tvrdenia osôb neprítomných pri škodovej udalosti a ich tvrdenia neboli inak preukázané. Rovnako tak tvrdenie žalovaného v 2. rade v liste zo dňa 20.01.2014 nepovažoval súd prvej inštancie za správne, keďže list je podpísaný štatutárom, ktorý pri vzniku škodovej udalosti nebol a zároveň z neho vyplynulo, že žalovaný v 2. rade sa podrobne nezaoberal okolnosťami vzniku škody, keďže sa spoliehal, že tieto nie sú na účely poskytnutia poistného plnenia potrebné. Na základe uvedených skutočností sa tak súd prvej inštancie stotožnil s tvrdeniami vyplývajúcimi z výsluchu svedkov, ktorí boli priamo účastní predmetnej škodovej udalosti a ustálil záver, že k poškodeniu motorového vozidla došlo činnosťou vysokozdvižného vozíka nie ako pracovného nástroja, t .j. nie pri práci s tovarom, ale pri jeho jazde po miestnej komunikácii, po doobsluhovaní zákazníka v čase, keď cieľom pohybu nenaloženého vysokozdvižného vozíka bolo tento opätovne dopraviť do skladu. Keďže vysokozdvižný vozík neprepravoval žiadny tovar, ale sa len presúval, spôsobil vznik škody jeho jazdou, v danom prípade sa nejedná o výluku z poistenia ani o výluku podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP ani podľa čl. III ods. 1 písm. g) VPP, podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Nakoľko medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v prípade, ak sa nejedná o výluku z poistenia podľa poistnej zmluvy v znení jej VPP a ZD a podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, má žalobca nárok na náhradu poistného plnenia od žalovaného v 1. rade, a to s poukazom na platnosť poistnej zmluvy v čase škodovej udalosti, ktorá v konaní spochybnená nebola. Poukazujúc na ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na poskytnutie plnenia voči žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého z nich v rozsahu poskytnutého plnenia, t. j. nemôže tak dôjsť na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. 7. Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi priznal úroky z omeškania uplatnené vo výške 5,15% ročne z dlžnej sumy 1.273,78 Eur odo dňa 25.06.2014, t. j. odo dňa nasledujúceho po vystavení listu (24.06.2014), podľa ktorého napriek opätovnému šetreniu žalovaný v 2. rade odmietol poskytnúť náhradu škody a zotrval na pôvodnom stanovisku, nakoľko ku dňu 25.06.2014 boli žalovaní v 1. a 2. rade v omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 9. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie uvádzanými v napadnutom meritórnom rozhodnutí, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal výlučne z výpovede svedka, nebral do úvahy žiadne listinné dôkazy a mal zato, že ku vzniku škody nedošlo pri práci, ale pri jazde predmetného vysokozdvižného vozíka. S uvedeným sa žalovaný v 1. rade nestotožňuje, pretože predmetný vysokozdvižný vozík sa v čase vzniku škodovej udalosti nepohyboval po miestnej komunikácii, ale v prevádzke (veľkosklad stavebnín) žalovaného v 2. rade a ako vyplýva z výpovede svedka - jeho vodiča F.. Š., nebol síce naložený, ale svedok sa s ním vracal pre ďalší tovar, čím nedošlo k ukončeniu pracovnej činnosti vysokozdvižného vozíka. S poukazom na predmetnú skutočnosť má žalovaný v 1. rade za to, že ku škodovej udalosti prišlo preukázane pri pracovnej činnosti vysokozdvižného vozíka ako mobilného stroja, primárnou funkciou ktorého je manipulácia s materiálom, a teda jeho preprava. Za škodu spôsobenú v súvislosti s pracovnou činnosťou motorového vozidla je potrebné považovať takú škodu, ktorá bola spôsobená súčasťami motorového vozidla, ktoré neslúžilo primárne na jeho pohyb (hydraulická ruka, vysokozdvižné rameno, radlica a pod.). S poukazom na uvedené skutočnosti v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. g) a § 15 zákona o PZP tak žalovaný v 1. rade odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že považuje za preukázané, že škodová udalosť bola zapríčinená jazdou vysokozdvižného vozíka (aj cúvanie a otáčanie je nepochybne jazda) a ku kontaktu s poškodeným motorovým vozidlom došlo práve v dôsledku pohybu celého vozidla (vozíka) ako takého - nie v dôsledku výlučne a len pohybu vidlice vozíka ako pracovnej časti pri vykonávaní pracovnej činnosti. Vozík bol v pohybe, vykonával jazdu a nepohybovala sa len jeho vidlica. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie riadne vyhodnotil nielen výpoveď svedka - vodiča vozíka, ale taktiež listinné dôkazy, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že hlásenie škodovej udalosti spisovala osoba, ktorá pri predmetnej udalosti prítomná nebola (p. A.), k čomu žalobca zároveň dopĺňa, že prítomný pri škodovej udalosti nebol zároveň ani vodič motorového vozidla p. F. P., nakoľko vozidlo bolo odparkované, vodič sa v ňom nenachádzal, a teda škodovú udalosť ani nevidel, čo vyplýva z jeho výpovede. Žalobca má taktiež za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil správne aj skutočnosť uvádzanú v rámci vyjadrenia žalovaného v 2. rade, poukazujúceho taktiež na to, že sa nejednalo o vyjadrenie osoby prítomnej pri škodovej udalosti, ale o vyjadrenie konateľa, v ktorom sa odkazovalo na PZP u žalovaného v 1. rade. Žalobca má za to, že ak by aj súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkovú okolnosť týkajúcu sa miesta, kde škodová udalosť nastala (t.j. či k nej došlo na pozemnej komunikácii alebo na inom mieste), ako namieta v odvolaní žalovaný v 1. rade, nemožno ani za danej skutočnosti tvrdiť, že ak by vozidlo spôsobilo škodu mimo pozemnej komunikácie, nejde o škodu spôsobenú jeho prevádzkou, nakoľko podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovednosť za škodu je daná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a nie tým, kde sa táto prevádzka uskutočňuje. Aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora C-162/13 sa pojem „prevádzka vozidiel“ vzťahuje na akékoľvek používanie vozidla, ktoré je v súlade s obvyklou funkciou. Navyše, ak je s pracovnou činnosťou motorového vozidla nutne spojená jazda tohto vozidla, nejde o výluku z poistenia zodpovednosti, ako namieta žalovaný v 1. rade. V danom prípade pri cúvaní a otáčaní vysokozdvižného vozíka ako motorového vozidla došlo k zachyteniu odparkovaného motorového vozidla zákazníka, a teda nebyť jazdy (pohybu) daného vysokozdvižného vozíka, ku škode by nedošlo - žalobca zdôrazňuje, že ku škode nedošlo v dôsledku pohybu vidlice ako takej a ani v dôsledku pádu tovaru z nej a pod.. Žalovaný v 1. rade v rámci odvolania stotožňuje pracovnú činnosť vozíka s vykonávaním, resp. dokončením pracovných úloh vodiča - potom sa však stráca rozlíšenie predpokladané zákonom o PZP, keď zákon rozlišuje škody spôsobené jazdou (a ktoré spadajú do krytia podľa zákona o PZP) a nedefinuje zároveň, že jazda nemôže byť spojená s pracovnou činnosťou. Žalobca odvolaciemu súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 12. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nijakým spôsobom nevyjadril. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 24.08.2020 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalovaného v 1. rade a písomným podaním žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté meritórne rozhodnutie je vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z akých dôkazov vychádzal a aké skutočnosti mal nimi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ods. 23, 24 a 30) poskytol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti predmetného rozhodnutia uvádza nasledovné: 16. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 13.11.2013 o 16.05 hod. došlo v areáli žalovaného v 2. rade ku vzniku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, vysokozdvižným vozíkom zn. Desta, vodičom ktorého bol v rozhodnom čase p. F.. Š. - zamestnanec žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 2. rade ako vlastník motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola uvedená škodová udalosť spôsobená, mal v čase jej vzniku uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade. Poškodené motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, bolo v čase vzniku škody havarijne poistené u žalobcu, ktorý po vykonanom šetrení poskytol poškodenému (D.. P. X. J.) ako svojmu poistenému poistné plnenie v sume 1.273,78 Eur po odpočítaní spoluúčasti 67,04 Eur prevodom na účet opravcu dňa 09.01.2014, čím na žalobcu prešlo právo na náhradu škody voči škodcovi podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Žalobca si následne listom zo dňa 09.01.2014 uplatnil u žalovaného v 2. rade a listom zo dňa 20.01.2014 u žalovaného v 1. rade refundáciu poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.02.2014 oznámil žalobcovi ukončenie likvidácie škodovej udalosti č. 8003839190 bez refundácie poistného plnenia z dôvodu, že sa jedná o výluku z poistenia. Predmetný záver prijatý žalovaným v 1. rade bol žalobcovi opakovane oznámený listom zo dňa 24.06.2014. 17. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, pri pohybe vysokozdvižného vozíka zn. Desta po doobsluhovaní zákazníka (konkrétne pri cúvaní a otáčaní sa dozadu celého vysokozdvižného vozíka, pričom uvedený pohyb vysokozdvižného vozíka je subsumovaný pod pojem „jazda“) v čase, keď sa vodič s nenaloženým vysokozdvižným vozíkom vracal naspäť do skladu. Podľa odvolacieho súdu je pre posúdenie predmetnej škodovej udalosti relevantný práve výsluch svedka F. Š., vodiča vysokozdvižného vozíka, ako priameho účastníka škodovej udalosti a taktiež výsluch p. F. P. ako zamestnanca poškodeného, ktorý poškodené vozidlo odparkoval v areáli žalovaného v 2. rade, z výsluchu ktorých v konaní vyplynul podrobný priebeh škodovej udalosti, na základe ktorého následne súd prvej inštancie vyvodil správny skutkový záver. 18. Odvolací súd má zároveň za preukázané, že súd prvej inštancie sa zároveň v odôvodnení dostatočným spôsobom vysporiadal aj s listinnými dôkazmi, keď v napadnutom rozsudku odôvodnil, že z obsahu hlásenia o škodovej udalosti bolo preukázané, že škodová udalosť a jej priebeh bol dňa 18.11.2013 telefonicky nahlásený žalobcovi prostredníctvom p. F. A. ako zamestnankyne poškodeného, ktorá však priamo pri vzniku škodovej udalosti prítomná nebola, čo bolo v konaní zároveň potvrdené aj v rámci výsluchu svedka - p. F. P.. Navyše, žalovaný v 2. rade sa k uvedeným skutočnostiam vyjadril listom zo dňa 20.01.2014, v ktorom uviedol, že škoda vznikla nepozornosťou obsluhy vysokozdvižného vozíka, avšak tento dôkaz rovnako tak nemohol byť v konaní relevantným pre posúdenie vzniku predmetnej škodovej udalosti, keďže bol podpísaný Ing. Igorom Karškom ako konateľom (štatutárnym orgánom) žalovaného v 2. rade, ktorý taktiež v rozhodnom čase prítomný pri škodovej udalosti nebol. 19. Odvolací súd sa preto s poukazom na uvedené skutočnosti nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 1. rade spočívajúcou v tvrdení, že súd prvej inštancie vec posúdil výlučne na základe výpovede svedka, pričom nevzal do úvahy listinné dôkazy preukazujúce, že vysokozdvižný vozík zn. Desta sa v čase vzniku škodovej udalosti pohyboval v prevádzke (veľkosklade stavebnín žalovaného v 2. rade), a teda ku vzniku škody došlo nárazom ľavou vysunutou zdvihnutou vidlicou s naloženým materiálom, nakoľko v oboch prípadoch (hlásenie o škodovej udalosti, list žalovaného v 2. rade) mal odvolací súd za jednoznačne preukázané, že súd prvej inštancie sa s predmetnými dôkazmi a z nich vyplývajúcimi závermi dostatočne vysporiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná len o sprostredkované a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého meritórneho rozhodnutia. 20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v ustanovení § 191 C.s.p. je normatívne rozvinutý princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Uvedený princíp znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov je však náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, avšak hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu - hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd má preto za preukázané, že postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého starostlivo zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov (výsluchy svedkov p. Š. T. X.. P. a taktiež listinné dôkazy) bol správny, pričom zároveň jasne a výstižne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil aj spôsob ich hodnotenia. 21. Nakoľko zo súdom prvej inštancie v konaní vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že škodová udalosť bol zapríčinená cúvaním a otáčaním vysokozdvižného vozíka, pri ktorom došlo ku kontaktu s poškodeným vozidlom zn. Citroen Berlingo, EČV: O. XXXBA, a teda v danom prípade škodová udalosť bola zapríčinená jazdou (prevádzkou) vysokozdvižného vozíka ako motorového vozidla, čo v danom prípade nepredstavuje výluku z poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne právny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 23. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 24. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).