Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231600 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114231600.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: M. Š., H. H. XXXXX/XX, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Seberíniho 1, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: ReSpect MI5, s.r.o., Michalská 5, 811 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ivanou Magdolenovou, advokátkou, Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, o zaplatenie 1 352 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2018 č.k. 14C/62/2015-45, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 352 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19.04.2014 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 51, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. SR ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ Nariadenie“) a a vecne tým, že mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodným. Vzhliadol na to, že žalobca na základe zmluvy a vykonaní prác vystavil a doručil žalovanému faktúru na sumu 1352 eur, predmetom ktorej boli vyfakturované služby v zmysle zmluvy za mesiac marec 2014. Žalovaný faktúru prevzal dňa 04.04.2014, po jej doručení nemal žiadne námietky, avšak faktúru v lehote splatnosti nezaplatil. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje skutkové tvrdenia, že v dôsledku konania žalobcu došlo zo strany žalovaného (prenajímateľa) k nútenej poskytnutej zľave nájomcom ani skutočnosť, že sa so žalobcom dohodli na tom, že suma, ktorá mala predstavovať odmenu vo výške 1 352 eur mala slúžiť ako kompenzácia škody. Ako neúčelný zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne Evy Gomoľakovej. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, vychádzajúc z toho, že žalovaný faktúru v lehote splatnosti (14.04.2014) nezaplatil, preto sa dňom 15.04.2014 dostal do omeškania. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) C.s.p.. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol prekvapivo, nakoľko nerešpektoval ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na to, že výslovne namietal, že mu žalobca poskytol služby, ktoré sú predmetom faktúry č. 2014006, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Poukázal na bod 3.5 Zmluvy o poskytovaní odborných služieb zo dňa 2013001 : „Zhotoviteľ sa zaväzuje mesačne odovzdávať objednávateľovi výkaz, resp. súpis vykonaných prác“. Na toto ustanovenie nadväzuje bod 4.2 prvá veta Zmluvy, v zmysle ktorého :“Odmena zhotoviteľa bude vyplatená vždy na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom a odsúhlasenej objednávateľom, poukázaním na účet zhotoviteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy“. V konaní žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci súpis vykonaných prác ním potvrdený ani jeho súhlas s vystavenou faktúrou. V zmluve nie je obsiahnutá fikcia dohody strán, že faktúra nevrátený žalobcovi sa považuje za ním odsúhlasenú. Poukázal na to, že ich zmluvný vzťah bol uzavretý podľa ust. Obchodného zákonníka, pričom svojim obsahom je v podstate zmluvou o dielo. Pri zmluve o dielo Obchodný zákonník predpokladá, že splatnosť ceny za dielo nastáva jeho riadnym a včasným dodaním. V danom prípade zmluvné strany odlišne od ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka naviazali splatnosť odmeny okamihom odsúhlasenia/neodsúhlasenia faktúry z jeho strany. Už v podanom odpore namietal, že žalobca poskytoval služby neodborne a nekvalitne, pričom jeho tvrdenie žalobca nevyvrátil. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/2664/2010 zo dňa 25.10.2011. Ak nenastalo odsúhlasenie správnosti a oprávnenosti faktúry, nemohla nastať ani jej splatnosť a z uvedeného dôvodu je žaloba žalobcu predčasná a mala byť zamietnutá. Podpis na faktúre nepatril štatutárovi žalovaného, ale nejakej tretej neidentifikovanej osobe, ktorá nebola oprávnená odsúhlasovať za neho faktúry. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nedáva odpoveď na významné skutkové a právne otázky. Vo vzťahu k zamietnutému návrhu na doplnenie dokazovania( výsluch p. J. K.) uviedol, že práve výsluchov uvedenej svedkyne mienil preukázať tvrdenú vadnosť služieb poskytovaných žalobcom. Preto zamietnutie vykonanie navrhnutého dôkazu považoval za popretie jeho základných procesných práv. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 21.01.2019 a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 7. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalovaného (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 9. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 11. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 12. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.( súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), uplatnenému odvolateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 13. Dôvodnosť citovaného odvolacieho dôvodu žalovaný zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci nepostupoval v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 21.11.2014 vydal vo veci Platobný rozkaz sp.zn. 52Rro/779/2014, ktorý spolu so žalobou a prílohami doručil dňa 02.12.2014 žalovanému. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.05.2015 č.k. 14C/62/2015-35 Platobný rozkaz č.k. 52Ro/779/2014-23 zo dňa 21.11.2014 zrušil. V podanom odpore žalovaný namietol nedôvodnosť žaloby žalobcu, uvádzajúc že žalobca spôsobil žalovanému svojim konaní škodu pričom žalobcom uplatnená odmena mala slúžiť na kompenzáciu žalobcom spôsobenej škody, avšak svoje tvrdenia nepreukázal. Preto, ak súd prvej inštancie zaujal záver, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce svoje tvrdenie, tento záver je správny. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21.01.2015). Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. .), medzi ktoré patrí aj nespornosť skutkových tvrdení strán, jeho zamietajúce rozhodnutie, ktoré založil na nepreukázaní tvrdených skutočností. Predmetom konania bolo neuhradenie faktúry vystavenej žalobcom na základe zmluvy o poskytovaní odborných služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.02.2013 ( ďalej len „zmluva“). Z bodu 3.5 Zmluvy : „Zhotoviteľ sa zaväzuje mesačne odovzdávať objednávateľovi výkaz, resp. súpis vykonaných prác“, ani z ostatného obsahu zmluvy nevyplýva správnosť argumentácie žalovaného, že predloženie výkazu resp. súpisu vykonaných prác malo byť nevyhnutnou (povinnou) súčasťou predloženej faktúry. Takýto odkaz priamo nevyplýva ani z bodu 4.2 prvá veta Zmluvy, v zmysle ktorého : „Odmena zhotoviteľa bude vyplatená vždy na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom a odsúhlasenej objednávateľom, poukázaním na účet zhotoviteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy“. Pričom pojem „odsúhlasenie objednávateľom“ nie je v zmluve bližšie definovaný. Nemožno tak prijať argumentáciu žalovaného, že podmienkou na uplatnenie si nároku žalobcu bolo súčasne s predložením faktúry predložiť aj súpis prác, na čo malo nadväzovať posúdenie rozsahu a kvality služieb poskytnutých žalobcom. Na správnosť uvedených záverov nemala vplyv ani obrana žalovaného, že mu žalobca spôsobil svojim konaním škodu, nakoľko tento nárok ani jeho výšku žalovaný v konaní nepreukázal. Uvedenú obranu žalovaného nemožno považovať ani za procesnú obranu ani vzájomný nárok, nakoľko ich dôvodnosť žalovaný nijako v konaní nepreukázal. Preto, ak súd prvej inštancie zaujal záver, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce svoje tvrdenie, tento záver je správny. 14. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. nevyplýva ani z argumentácie žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne C.. J. K.. Odvolací súd uvádza, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p., § 185 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie sa s návrhmi na doplnenie dokazovania vysporiadal na pojednávaní dňa 07.11.2018 a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo dôkaz navrhnutý žalovaným nevykonal. Z odôvodnenia je zrejmé, že ich vykonanie nepovažoval za podstatné pre vec samu, majúc za to, že nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom. S rozhodnutím nevykonať ďalšie dôkazy ako i s odôvodnením tohto rozhodnutia odvolací súd súhlasí. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci a ďalšie dokazovanie by bolo skutočne nehospodárne. Vychádzajúc z toho, že predmetom konania nebol nárok na náhradu škody, žalovaný si v konaní riadne neuplatnil kompenzačnú námietku ani vzájomný návrh, výsluch navrhnutého svedka by bol nedôvodným a nehospodárnym. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. 15. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd nezistil naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu. 16. Ako dôvodnú posúdil odvolací súd žalovaným uplatnenú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ( ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Odvolací súd preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie na správne zistené skutkové závery neaplikoval správne právne predpisy. Dôvodnou je argumentácia žalovaného, že strany sporu uzavreli zmluvu podľa ust. Obchodného zákonníka, ako zmluvný vzťah medzi podnikateľmi. Potreba aplikácie ust. Obchodného zákonníka je zrejmou aj z čl. VII bod. 1 zmluvy. Z hľadiska obsahu odvolací súd Zmluvu o poskytovaní odborných služieb č. 2013001 zo dňa 01.02.2013 posúdil ako nepomenovanú zmluvu uzavretú v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že z hľadiska obsahu sa jednalo o zmluvy o dielo, na ktorú by bolo potrebné aplikovať ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o zhotovenie diela. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie tomu, že v odôvodnení rozhodnutia cit. ust. § 51 Občianskeho zákonníka, jeho rozhodnutie je vecne správne. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného aplikovať ust. Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania (ust. § 369 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013). Nakoľko v danom prípade nebola medzi stranami výška úrokov z omeškania dohodnutá, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Sadzba fixných úrokov z omeškania pre obchodné právne vzťahy po 01.02.2013, keď k omeškaniu došlo 15.04.2014 bola vo výške 9,25% ročne. I keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka, v správnej výške. Možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie napriek zistenému nesprávnemu právnemu posúdeniu, vo veci správne rozhodol. 17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalobca, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).