Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/171/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115201232 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115201232.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobkyne: U. V., K.. XX.XX.XXXX, O. O., W. Č.. XX/a, zastúpenej JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 5, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598 o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. januára 2018 č. k. 15C/14/15-307, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 1.676 €, ktorá suma predstavuje preplatenie úverov na základe zmlúv Č.. XXXXXXXXX zo dňa 20.6.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 14.7.2011, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 €. Žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa najskôr tvrdila, že zmluvy a dodatky k zmluvám o účele čerpania úveru nepodpísala, neskôr tvrdila, že ich síce podpísala, ale vyhlásenia v dodatkoch o nákupe výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania a na náklady na školenie a rekvalifikáciu ona nepísala a boli jej predložené na podpis úplne prázdne. V čase podpisu zmlúv bola žalobkyňa zamestnaná ako ošetrovateľka na základe kurzu, ktorý absolvovala pred čerpaním pôžičiek, teda prostriedky nepoužila na ďalšie vzdelávanie a ani na výpočtovú techniku, pretože k práci potrebuje len rukavice. S prihliadnutím na takúto selektívnu pamäťovú stopu žalobkyne, žalobkyňu nepovažoval v zmysle § 2 písm. a) zák. č. 129/10 Z. z. za spotrebiteľa a teda vo veci sa nejedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Do úvahy potom neprichádza uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia za prípadné porušenie spotrebiteľského práva. 3. Nestotožnil sa ani s požiadavkou žalobkyne považovať uzavreté zmluvy za rozporné s dobrými mravmi pre neprimerane vysoké úroky, keď v zmysle ústavnoprávneho princípu zachovania platnosti zmluvy je potrebné uprednostniť výklad právneho úkonu zachovávajúceho jeho platnosť, pričom nemožno žiadať neplatnosť zmluvy ako celku, pokiaľ by sa neplatnosť vzťahovala len na časť právneho úkonu. Neprimerane vysoké úroky však nemal za preukázané, keďže u nebankových subjektoch nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od úroku, ktorý je požadovaný bankami s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko než pri bankových úverov. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Požadovala jeho zmenu a vyhovenie žalobe. Súdu prvej inštancie predovšetkým vyčítala, že hoci v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, vo svojom rozhodnutí prekvapivo dospel k opačnému názoru a svoj odklon od predbežného posúdenia nijako neodôvodnil. Správne mal súd vo veci aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukazovala na prax žalovaného, ktorý účelovo vyznačoval účel úveru tak, aby naň nemohlo dopadať spotrebiteľské právo. Žalovaný v prvom prípade vyznačil účel úveru ako výkon zamestnania, čo však žalobkyňa nežiadala, keďže zamestnávateľ jej všetky pracovné pomôcky poskytoval. Výpočtovú techniku pri svojom zamestnaní nepoužívala, keďže ako opatrovateľka sa osobne starala o seniorov v zariadení pre seniorov. Školenie (opatrovateľský kurz) mala absolvované už pred uzavretím zmlúv a žiadne ďalšie neabsolvovala. Ďalej poukázala na to, že v prvej zmluve je výška ročnej úrokovej sadzby 90,49 % a RPMN 302,67 %, pri druhej zmluve je to 98,84 % a RPMN 314,02 %. Podľa údajov NBS sa v júli 2011 ročná úroková sadzba pohybovala vo výške 12,63 % a RPMN 16,11 %, v júni 2011 mierne vyššie. Takéto vysoké úročenie úveru považovala za úžernícke, mnohonásobne prevyšujúce úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, preto aj rozporné s dobrými mravmi. Najvyšší súd ČR úroky vo výške 60 % považoval za odporujúce dobrým mravom, podobne NS SR vo veci 1MCdo/1/09. 5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v zmluve o úvere je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy a to zamestnanie, preto žalobkyni nemožno priznať status spotrebiteľa. Na spor potom nemožno aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. 6.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 7. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu posúdeniu veci, keď uzavrel, že nejde o spotrebiteľský spor z dôvodu, že úver bol na základe oboch zmlúv čerpaný na výkon zamestnania (§ 2 písm. a) zák. č. 129/2010). 8. Súd k tomuto nesprávnemu záveru dospel pri formalistickom vyhodnotení vzťahu strán výlučne na základe údajov v dodatkoch k zmluvám o účele úveru, bez zohľadnenia tvrdení žalobkyne o charaktere jej zamestnania v čase uzavretia zmlúv a následného vyhodnotenia objektívnej možnosti uvádzaného účelu. Žalobkyňa v konaní preukázala a žalovaný toto tvrdenie ani nespochybňoval, že v čase čerpania oboch úverov pracovala ako opatrovateľka na základe skôr absolvovaného opatrovateľského kurzu (r. 2010). Ak žalobkyňa čerpala úver, nepochybne išlo o úver na iný, než v úverových zmluvách deklarovaný účel. Výpočtovú techniku (prvý dôvod) a ani školenie (druhý dôvod) objektívne pri svojom charaktere objektívne nemohla potrebovať. Je celkom nepredstaviteľné, aby žalobkyňa, neznalá práva (práca opatrovateľky a upratovačky), uvedením takéhoto účelu poskytnutia úveru zavádzala žalovaného, keď ide o skutočnosti, ktoré predvída zákon o spotrebiteľských úveroch, a ktoré sú jednoznačne v prospech žalovaného. Žalobkyňa by takýmto "zavádzaním" dodávateľa nemohla nič získať. 9. Odvolací súd považuje za potrebné akcentovať, že mu je z jeho činnosti známe, že žalovaný vo viacerých sporoch fingoval účel čerpania úveru tak, aby vylúčil použitie spotrebiteľského práva na záväzkový vzťah medzi ním a fyzickou osobou. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spor vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm. b), c) CSP), v ktorom je potrebné vyhodnotiť zmluvy podľa príslušných noriem spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 129/2010 Z.z.), teda predovšetkým, či pre rozpor uvedených zmlúv so spotrebiteľským právom plnenie nad poskytnutú istinu z dôvodu podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch možno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je potrebné vydať. 11. Súd sa vyporiada tiež so vznesenou námietkou premlčania podľa 107 OZ. 12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).