Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/202/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213626 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115213626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Baltazár Mucska - advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 6.560,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/104/2015-118 zo dňa 19.3.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/104/2015-129 zo dňa 27.3.2019 , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/104/2015-118 zo dňa 19.3.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/104/2015-129 zo dňa 27.3.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.454,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 17 213,60 EUR od 20.3.2015 do 1.4.2015, 5,05% ročne zo sumy 6 454,- EUR od 2.4.2015 do zaplatenia, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.3.2019 súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je zaplatenie poistného plnenia, a to tak, že dňa 17.8.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BL XXX H., prevádzateľ ktorého bol povinne zmluvne poistený u žalovaného, a to na križovatke D1 a D2, km 0,000 (BA- Pečňa). Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu tlmiča nárazov s príslušenstvom. Škodca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na predmet a rozsah poškodenia si žalobca nechal poškodený tlmič nárazov opraviť dodávateľskou firmou Saroute s. r.o. v celkovej výške 17 320,- EUR bez DPH. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 1.12.2014 na náhradu škody vo výške 17 320,- EUR. Žalovaný listom zo dňa 2.4.2015 žalobcovi oznámil, že z povinného zmluvného poistenia poisteného škodcu poukáže na účet žalobcu náhradu škody za poškodený tlmič vo výške 10.759,60 EUR. Predmetom konania bola zvyšná časť nároku žalobcu vo výške 6.560,40 EUR. Medzi sporovými stranami zostala sporná otázka výšky poistného plnenia. Žalobca pri vyčíslení škody postupoval podľa ust. § 9 ods. 1, 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého je povinný ten, kto škodu spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, na rozdiel od názoru žalovaného, ktorý argumentoval amortizáciou zničených zariadení, ktoré boli dopravnou nehodou poškodené, keď pri škode spôsobenej na použitých starších veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v čase poškodenia. Pri poškodení zvodidiel (napr. vplyvom nárazu vozidla) je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Prejednávaná vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je vo vzťahu Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a teda vyplýva z neho povinnosť škodcu uhradiť správcovi, v danom prípade žalobcovi, náklady s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že v zmysle záverov expertízy je toho názoru, že žalobca nepreukázal výšku vzniknutej škody v nepriznanej časti poistného plnenia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 1 zákona PZP. Zo žalobcom uplatnených nárokov žalovaný neuznal časť montážnych prác vo výške 6195 EUR, amortizáciu materiálu vo výške 259,- EUR a hodnotu šrotu vo výške 106,40 EUR. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť. 4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom na predmet a rozsah poškodenia si nechal poškodený tlmič nárazu opraviť spoločnosťou Saroute s.r.o v súlade toho času platným zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a to na základe prieskumu trhu, pričom bolo rešpektované kritérium najnižšej ceny. V expertnej správe o škode z povinného zmluvného poistenia vozidla VW Passat EČ: BL-XXXHS vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. táto spoločnosť vyčíslila jednotlivé náklady bez bližšej špecifikácie alebo vysvetlenia. Toto vyčíslenie nebolo podložené žiadnymi ďalšími dôkazmi alebo postupom, na základe ktorého spoločnosť INSERVIS Slovakia stanovila jednotlivé paušálne sumy. Podľa názoru žalobcu došlo k svojvoľnému a neprimeranému zníženiu paušálnych súm za jednotlivé dodávky. Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Náklady preukázané žalobcom boli vynaložené výlučne v súvislosti s opravou zariadenia a uvedením veci do pôvodného stavu. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona, ktorý predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka lex specialis. Žalobca poukázal na to, že vyššie uvedený výklad týkajúci sa aplikácie cestného zákona ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, a následná povinnosť škodcu resp. poisťovne uhradiť poškodenému (žalobcovi) náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia, je potvrdený ustálenou rozhodovacou praxou krajských súdov. 5. Z následného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že Expertná správa zo dňa 9.3.2015 vypracovaná INSERVIS Slovakia s.r.o. vychádzala z objektívnej prácnosti jednotlivých prác s tým, že paušálne stanovené ceny jednotlivých položiek opravy uvedená spoločnosť vyhodnotila ako nadhodnotené, teda neprimerané. Súpis realizácie jednotlivých prác predložený zo strany žalobcu nešpecifikuje jednotlivé výkony a k nim prináležiaci materiál, na základe ktorého by bolo možné stanoviť rozsah týchto prác, množstvo použitého materiálu a jednotkové ceny týchto nákladov, keďže v danom prípade ceny jednotlivých položiek sú účtované iba paušálne. Zo žalobcom predloženého zoznamu ním vybranou spoločnosťou SAROUTE, s.r.o. realizovaných prác nie je tak zrejmé, v akom časovom rozsahu boli tieto práce účtované a či výška účtovaných cien jednotlivých prác zodpovedá aj rozsahu prácnosti týchto prác. Požiadavka primeranosti cien nákladov v rámci verejného obstarávania nakoniec vyplýva aj z ustanovenia § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z., na ktoré odkazovala aj samotná strana žalobcu, keď v rámci predmetného ustanovenia bol žalobca ako obstarávateľ povinný zabezpečiť, aby vynaložené náklady na obstaranie predmetu zákazky boli primerané jeho kvalite a cene. Žalovaný navrhoval, aby žalobca v prípade, ak neakceptuje závery Expertnej správy spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. ohľadom predmetných prác, predložil súdu podrobný rozpis realizovaných prác s uvedením časového rozsahu týchto prác a jednotkovej ceny prác, ako aj rozpis použitého materiálu, ktoré boli zahrnuté do žalobcom uplatnených nákladov uvádzanej opravy tlmiča nárazu. K otázke odpočítateľnej hodnoty kovového šrotu vo výške 106,40 EUR žalovaný uviedol, že je nesporné, že aj v prípade poškodeného tlmiča nárazu s hmotnosťou 760 kg mala strana žalobcu možnosť tento šrot speňažiť, a preto uvedená skutočnosť musí byť zohľadňovaná aj v rámci posudzovania otázky skutočnej škody na strane žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že na hodnotu vyššie uvedených zvyškov - hodnotu šrotu je potrebné pri stanovovaní výšky skutočnej škody prihliadať a túto hodnotu od samotnej škody odpočítať. 6. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného uviedol, že podľa jeho názoru treba súhlasiť s postupom žalobcu korešpondujúcim so zákonnými normami /§ 9 ods. 1, 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov/ a teda, že len za použitia nových dielov tlmiča nárazov S.M.A zodpovedajúcich novým normám (vyhláška MVRR SR č. 162/2013 Z.z.) došlo k odstráneniu poškodenia a uvedeniu komunikácie do pôvodného stavu (v dôsledku dopravnej nehody išlo o celkovú deštrukciu). Predmetná oprava nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov. Keďže výmena poškodeného tlmiča za nový nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, nedošlo ani k zjavnému prínosu uvedeným postupom pre poškodeného o tzv. amortizáciu, keďže tento prospech môže vzniknúť iba vlastníkovi veci, v danom prípade štátu, ale rozhodne nie správcovi, ktorý má povinnosť uviesť pozemnú komunikáciu do pôvodného 100% stavu. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto nebolo možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať. Oprava tlmiča musí byť vždy vykonaná tak, aby tento spĺňal zákonné kritéria bezpečnej cestnej premávky. Technický predpis T P 7/2000, ktorého celé znenie je dostupné bežne na internete, ukladá správcovi komunikácie pri poškodení tlmičov poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť do pôvodného stavu v súlade s STN. V konaní bolo nepochybne zistené a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že poistenec žalovaného pri dopravnej nehode poškodil tlmič nárazov s príslušenstvom s celkovou deštrukciou a zodpovedá za náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s uvedením zničeného tlmiča s príslušenstvo do pôvodného stavu vo výške 17.2013,60 EUR, ktorú považoval súd v konaní za preukázanú. Keďže časť vzniknutej škody vo výške 10.759,60 EUR bola už žalobcovi zaplatená, má žalobca právo aj na zaplatenie zvyšnej sumy vo výške 6.454,- EUR s príslušenstvom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že z celkovej žalobcom uplatnenej sumy 6.560,40 EUR nepriznal žalobcovi sumu 106,40 EUR predstavujúcej žalovaným nepriznanú sumu hodnoty kovového šrotu, ktorý vznikol pri oprave poškodeného bezpečnostného zariadenia. Kovový odpad, ktorý bol získaný odstránením poškodeného tlmiča s príslušenstvom má určitú hodnotu rovnajúcu sa hodnote šrotu, o ktorú sa majetok poškodeného - žalobcu nezmenšil. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru súdu nevyhnutné od nákladov na opravu odpočítať túto hodnotu, keďže inak by na jeho strane vo vzťahu škodcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z expertnej správy o škode vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. bolo zistené a zo strany žalobcu nespochybnené, že hmotnosť oceľových častí tlmiča nárazu predstavuje 760 kg. Výzisk bol spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. vypočítaný vzorcom 760 kg x 0,04 EUR/kg = 106,40 EUR. Obranou žalobcu bola len skutočnosť, že opravu tlmiča zabezpečovala spoločnosť SAROUTE s.r.o. a žalobca nemal vedomosť o tom, ako naložila so šrotom. Žalobcovi pritom nič nebránilo navrhnúť dokazovanie či už listinným dôkazom alebo výsluchom oprávnenej osoby spoločnosti SAROUTE s.r.o., ktorým by preukázal, ako bolo so šrotom naložené. Ak sa žalobca dobrovoľne vzdal zisku za predaj šrotu, nemožno uvedené pripisovať na ťarchu žalovanému. Preto súd dospel k záveru, že o sumu 106,40 EUR bolo potrebné znížiť o žalobcom požadovanú náhradu škody. Neuhradená časť náhrady škody, na ktorú tak žalobcovi vznikol nárok potom činí 6.454,- EUR. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca oznámil poškodenému dňa 4.12.2014 škodovú udalosť a žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.3.2015, čo žalovaný oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 2.4.2015. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaný nesplnil povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 zákona PZP, preto je povinný zaplatiť poškodenému - žalobcovi úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Európska centrálna banka stanovila na obdobie od 10.9.2014 základnú úrokovú sadzbu vo výške 0,05%. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 31.3.2015 a žalobcovi bola suma vo výške 10 759,60 EUR pripísaná v prospech jeho účtu až dňa 2.4.2015, pričom zvyšná časť poistného plnenia zostala neuhradená. Žalovaný bol v zmysle jeho zákonnej povinnosti povinný poskytnúť žalobcom uplatnené poistné plnenie najneskôr dňa 19.3.2015. Na základe vyššie uvedeného súd preto priznal žalobcovi okrem sumy 6.454,- EUR, ktorú považoval za preukázanú, aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 17 213,60 EUR odo dňa 20.3.2015 do 1.4.2015, a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 454,- EUR odo dňa 2.4.2015 do zaplatenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu 98,40%. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal takmer plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.3.2019 súd žalobu vo zvyšku zamietol, jedná sa o sumu 106,40 EUR, ktorá predstavuje žalovaným nepriznanú sumu hodnoty kovového šrotu, ktorý vznikol pri oprave poškodeného bezpečnostného zariadenia. 9. Proti I. a II. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo alternatívne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní opätovne poukázal na predloženú Expertnú správu spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., ktorá vychádzala z objektívnej prácnosti jednotlivých prác s tým, že paušálne stanovené ceny jednotlivých položiek opravy uvedená spoločnosť vyhodnotila ako nadhodnotené, teda neprimerané. Zo žalobcom predloženého zoznamu prác pritom v rámci tohto súdneho konania nie je zrejmý rozsah a jednotkové ceny jednotlivých prác, ako ani ďalšie náklady spojené s týmito prácami, z ktorých by bolo možné bez ďalšieho bližšie sa vyjadriť k otázke primeranosti týchto nákladov v rozsahu poskytnutých služieb a ceny. Žalovaný sa okrem vyššie uvedeného nestotožňuje ani s právnymi názormi súdu prvej inštancie k otázke posúdenia amortizácie v súvislosti s použitím nového tlmiča nárazu v úseku vzniku predmetnej dopravnej nehody. K poukazu na ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. uviedol, že v zmysle predmetného ustanovenia je škodca povinný uviesť komunikáciu do pôvodného stavu, pričom v prípade predmetnej dopravnej nehody sa nejednalo o nové cestné zariadenie - tlmič nárazu (za ktoré bolo vymenené), ale o dvojmesačné cestné zariadenie, u ktorého bola jeho hodnota v dôsledku jeho využívania znížená o sumu 259,- EUR. V rámci uvedenia cestného zariadenia do „pôvodného stavu“ tak bolo podľa názoru žalovaného aj vzhľadom na životnosť tohto zariadenia v rozsahu 20 rokov potrebné prihliadať aj na hodnotu tohto zariadenia v čase vzniku dopravnej nehody a hodnotu amortizácie od žalobcom uplatnených nákladov na opravu odpočítať. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý rozsudok považuje za vecne správny. Žalobca Expertnú správu INSERVIS Slovakia s.r.o. nepovažuje za znalecký posudok, či už z formálnej, či z materiálnej stránky, na základe ktorého by mal súd uznať žalobcom uhradenú sumu za výmenu tlmiča nárazov za neprimeranú. K ohodnoteniu, resp. k tvrdeniam, aké sumy sú považované za vhodné, došlo svojvoľným a arbitrárnym konaním žalovaného motivovaným snahou vyhnúť sa plneniu svojich zákonných povinností, t.j. nahradiť skutočnú škodu žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody. Žalobca považuje predmetnú expertnú správu za účelovo vypracovanú tak, aby bol žalobcovi poskytnutý argument na vyhnutie sa zaplateniu celej sumy za opravu tlmiča, t.j. za zákonnú povinnosť žalobcu, ako správcu predmetnej komunikácie. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť výslednú sumu opravy externou spoločnosťou. Dodal, že suma 17 320,- EUR bola dokonca nižšia ako predpokladaná suma opravy tlmiča nárazov, na základe skúseností zo strany správcu, ktorým je žalobca. Odhadovaná suma, tak ako je uvedené aj vo výzve na predkladanie ponúk, bola 18 000,- EUR. Taktiež sa žalobca nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že neposkytol rozsah, jednotkové ceny a ďalšie náklady spojené s týmito prácami. Žalobca poskytol žalovanému zoznam poškodených bezpečnostných prvkov tlmiča nárazov, ktorý obsahuje presný rozpis položiek (ako činnosti, tak aj konkrétne časti tlmiča nárazov), počet kusov týchto položiek a jednotkové ceny za predmetné položky, ktorý sa taktiež nachádza v spise. 11. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že súd sa dostatočne nevysporiadal s amortizáciou, na ktorú opakovane poukazoval. Je zrejmé, že skoršou výmenou zariadenia sa ušetrili náklady žalobcovi, ktoré by mu nepochybniteľne v budúcnosti vznikli. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou nedostatočne vyporiadal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ESĽP. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.8.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v súvislosti s výškou náhrady škody a výškou poistného plnenia poukazoval na § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Žalobcovi vznikli náklady spojené s odstránením poškodenia vo výške 17 320,- EUR, pričom mu bola uhradená len časť náhrady škody a časť náhrady škody vo výške 6 560,40 EUR zostala žalobcovi neuhradená. Žalovaný odôvodnil neuhradenie tejto časti náhrady škody odpočítaním amortizačnej zrážky. 17. Súd prvej inštancie vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií, a preto je nutné podľa neho brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. Odhliadnuc od uvedeného, odstránenie poškodenia a uvedenie tlmiču nárazu do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nového zariadenia. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov. Opravou tohto zariadenia nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže uvedenie do pôvodného stavu nezvýšilo ich úžitkové vlastnosti. Odstránenie poškodenia a uvedenie tlmiču nárazu do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, a to že z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva žiadne obmedzenie, resp. nie je vyjadrený zákonným spôsobom limit pri náhrade nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Nepochybne ten, kto zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť náklady spojené s odstránením poškodenia, s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Principiálne pri vzniku škody je potrebné výklad zákonných ustanovení týkajúcich sa reparácie škody, zaujať spôsobom, ktorý rešpektuje náhradu majetkovej ujmy poškodeného v tom duchu, že sa mu nahradí vzniknutá škoda, a to spôsobom, ktorý kompenzuje majetkovú ujmu vzniknutú na strane poškodeného v plnom rozsahu. Pokiaľ žalobca preukázal, že vynaložil náklady na odstránenie škody, ak ich vynaložením na jeho strane vznikla majetková ujma, ktorú pri náhrade škody môže kompenzovať žalovaný, ako ten, kto zodpovedá za škodu, len tým spôsobom, že sa žalobcovi v plnom rozsahu nahradí táto majetková ujma žalovaným. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o potrebe zohľadnenia amortizácie pri vynaložení nákladov žalobcom v súvislosti s novým materiálom, pretože takéto obmedzenie náhrady škody žalobcovi nevyplýva z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., a ani ako správca komunikácie pri vynaložení nákladov na odstránenie poškodenia tlmiča nárazu sa nemôže bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného, z dôvodu, že žalobca si len plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 135/1961 Zb. a nebolo preukázané, že by na jeho strane vznikol majetkový prospech. Predmetná oprava nemohla byť vykonaná iným spôsobom, ako výmenou zničených súčastí poškodeného tlmiča nárazov za nové. Keďže výmena poškodeného tlmiča za nový nezvýšila jeho úžitkové vlastnosti, nedošlo ani k zjavnému prínosu uvedeným postupom pre poškodeného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správny napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).