Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/114/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217460 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115217460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: A.. X.. K. C., P.., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX/XX, D., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., so sídlom Grosslingova 50, Bratislava, IČO: 35 967 421 a žalovanej: J. N.Ň. O..I.., C. X. Z., I. I. Š. X, D., X.: XX XXX XXX o zaplatenie 700 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 8.júna 2018, č. k. 25C 141/2015-313, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumu 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 700 eur od 30.1.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 700 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. od 30.11.2015 do zaplatenia titulom nároku na náhradu poistného plnenia, ktoré plnil poškodenému za žalovanú, u ktorej má poistenú zodpovednosť z prevádzky motorového vozidla C. M. XX, E.: D. XXX T.. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca ako poistník uzavrel so žalovanou dňa 4.5.2013 poistnú zmluvu č. X XXX XXX XXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky C. M. XX I. E.: D. XXXTV, C.: G., so začiatkom poistenia od 4.5.2013 na dobu neurčitú, s ročným poistným 153 eur. Žalobca dňa 2.7.2013 oznámil žalovanej vznik škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť dňa 28.6.2013 o 10:30 hod. na ulici I. X C. D., pričom túto popísal tak, že išiel zaparkovať svoje vozidlo zn. C. pred vozidlo Š.: D. XXXBV patriace Q. R. a pritom na vozidle poškodil ľavý predný blatník a nárazník na ľavej strane. U žalovanej si nárok na poistné plnenie uplatnil aj poškodený Q. R., a to dňa 11.7.2013. V popise priebehu vzniku škody poškodený uviedol, že ku škodovej udalosti došlo 28.6.2013 o 10:30 hod. na ulici I. X C. D.. C. E.Č.: D. XXXBV bolo riadne a podľa predpisov zaparkované, C. E.: D. XXXTV poškodilo pri parkovaní vozidlo E.: D. XXXBV, pričom poškodený bol ľavý predný blatník, predný nárazník + lišta. Škodová udalosť nebola nahlásená polícii z dôvodu nízkej škody. Listom zo dňa 17.7.2013 žalovaná oznámila poškodenému ukončenie šetrenia tejto škodovej udalosti evidovanej N. Č.. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že po prešetrení spisového materiálu možno z technického hľadiska konštatovať, že k dopravnej nehode motorových vozidiel EČV: D. XXXBV O. E.: D. XXXTV nedošlo spôsobom, ktorý je uvedený poškodeným i poisteným a zachytený na fotodokumentácii zhotovenej pracovníkom I. I..W..V.. pri obhliadke. Rozsah a charakter poškodenia vozidla zn. K. nezodpovedá rozsahu a charakteru poškodenia vozidla zn. C.. Žalovaná na tomto stanovisku zotrvala aj po opakovanom šetrení likvidácie škodovej udalosti a v odpovedi na reklamáciu poškodeného ohľadom likvidácie škodovej udalosti akcentovala, že: „na vozidle sa nachádza poškodenie, pri ktorom nie je jednoznačná príčinná súvislosť s opisovanou nehodou. Toto poškodenie vzniklo v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Z technického hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah uplatňovaného a zdokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto nemohol byť predmetom plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že náklady na opravu poškodeného vozidla zn. K. D. P., E.: D. XXXBV boli stanovené na 700,50 eur a tieto dňa 12.5.2014 žalobca preplatil poškodenému. Z odborného posúdenia možnosti vzniku poškodenia vozidla vypracovaného spoločnosťou I. I..W..V.. (na objednávku žalovanej) súd prvej inštancie ďalej zistil, že „škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť výškou a ani rozsahom. Na ľavej prednej časti vozidla škodcu sa nachádza zdokumentované poškodenie v rozsahu 40 až 70 cm. Vo výške 57 cm je značne odretá hrana blatníka, ktorá by mala zanechať stopu na druhom vozidle, avšak tam sa žiadna takáto stopa nenachádza. Naopak na vozidle škodcu je lišta dverí s hranou, ktorá by mala zanechať stopu na blatníku, ani tam nie je žiadna. Na okrajoch oderov zdokumentovaných na vozidle poškodeného sa nachádzajú zbytky tmavšej farby než je vozidlo škodcu. Kontakt vozidiel nie je možné s istotou vylúčiť, no zdokumentované poškodenia na vozidle poškodeného nemohli vzniknúť pri tomto kontakte“. Z vyjadrenia k škodovej udalosti 9558787472 od spoločnosti O. O..I.. bolo zistené, že na základe dokumentácie, rozsahu poškodenia a záznamu o nehode na vozidle K. D. P. - D. XXXBV je reálne, že bola škoda spôsobená vozidlom C. M. XX - D. XXXTV. Podľa záverov súkromného znaleckého posudku znalca z odboru Doprava cestná, odvetvia Nehody v cestnej doprave, Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel X.. J. J. č. 72/2017 bolo súdom prvej inštancie zistené, že pri údajnom kontakte vozidla C. M. XX, ktoré sa snažilo zaparkovať pred už zaparkované vozidlo K. D. P. XXX do jeho pravej prednej časti sa preukázala ako nedostatočná geometrická, aj energetická korešpondencia zadokumentovaných poškodení. Z technického hľadiska zadokumentované poškodenia obidvoch vozidiel nevznikli pri vzájomnom silovom pôsobení v popisovanom priebehu nehody, tzn. počas kontaktu pri snahe zaparkovať jedno vozidlo pred druhé. Znalec konštatoval, že poškodenia vozidiel nevznikli popisovaným vzájomným kontaktom. Pre komplexnosť a objektivitu hodnotenia je však znalec dodal, že z technického hľadiska nie je možné úplne vylúčiť vzájomný kontakt vozidiel, ak však ku kontaktu došlo, nebola to náhodná udalosť v cestnej doprave, ale cielený a riadený úkon vodiča vozidla C. M. XX. Zo záverov súkromného znaleckého posudku znalkyne Ing. E. J. Č.. X/XXXX, súd prvej inštancie zistil, že charakter a rozsah poškodenia ľavej prednej časti osobného motorového vozidla K. D. P., E.: D. XXXBV striebornej metalízy, ako aj charakter a rozsah poškodenia pravej bočnej a zadnej časti osobného motorového vozidla C. M., E.: D. XXXTV šedej metalízy zodpovedá udanému priebehu škodovej udalosti tak, ako to uviedol vodič vozidla C. M., nakoľko geometrický tvar, ako aj výškový rozsah poškodenia pravej bočnej a zadnej časti osobného motorového vozidla C. M. XX šedej metalízy a geometrický tvar ako aj výškový rozsah poškodenia ľavej prednej časti osobného motorového vozidla K. D. P. striebornej metalízy korešpondujú. Podľa znalkyne je z technického hľadiska prijateľné, že stopy čiernej farby na ľavom prednom blatníku osobného motorového vozidla K. D. P. striebornej metalízy sú zanechané od pravej zadnej pneumatiky osobného motorového vozidla C. M. šedej metalízy, ako aj stopy kontaktu zanechané na disku pravého zadného kolesa osobného motorového vozidla C. M. vznikli kontaktom s ľavou prednou časťou osobného motorového vozidla K. D. P.. Z výsluchu svedka X.. O. C., N.., súd prvej inštancie zistil, že ako spolujazdec žalobcu pri spornom parkovacom manévri upozornil žalobcu, že vozidlo zn. K. je blízko, napriek tomu žalobca poškodil jeho prednú ľavú časť. Rovnako tak došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Podľa svedka sa následne žalobca snažil zistiť, kto je vlastníkom poškodeného vozidla zn. K. a nechal svoju vizitku za stieračom vozidla K.. Svedok bližšie vypovedal, že žalobca parkoval svoje vozidlo na mieste, kde sa bežne parkuje cúvaním predkom vozidla, pričom poškodil stojace vozidlo K.. Pokiaľ ide o ulicu, na ktorej prebiehal parkovací manéver, svedok ju nevedel presne označiť, nevedel sa vyjadriť ani k okolnostiam spísania záznamu o dopravnej nehode. 4. Na základe zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na ust. § 454, § 427 ods. 1, 2 Obč. zák., § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 2, § 799 ods. 2, § 822 Obč. zák., §4 ods. 2 písm. b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ust. Všeobecných poistných podmienok žalovanej pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (čl. I ods. 2 písm. b/, čl. II ods. 1 písm. d/, čl. II ods. 2 písm. a/, čl. VI ods. 1 písm. c/, d/, čl. VI ods. 2, čl. VIII odsek 4, ods. 10), dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že tvrdenia žalobcu ohľadom priebehu a mechanizmu vzniku škodovej udalosti neboli v konaní podložené hodnoverným dôkazom. Na základe obhliadky oboch motorových vozidiel vykonaných spoločnosťou I. I..W..V.. v rámci šetrenia poistnej udalosti žalovanou bol zistený vzájomný nesúlad rozsahu a charakteru poškodení na dotknutých vozidlách, keď v odbornom posúdení bolo konštatované, že kontakt vozidiel nie je možné s istotou vylúčiť, avšak zdokumentované poškodenia na vozidle poškodeného nemohli vzniknúť pri opísanom kontakte. K obdobným záverom dospel aj súdny znalec X.. J. J., ktorý v súkromnom znaleckom posudku jednoznačne skonštatoval, že zdokumentované poškodenia oboch vozidiel nevznikli pri vzájomnom silovom pôsobení v popisovanom priebehu nehody, tzn. počas kontaktu pri snahe zaparkovať jedno vozidlo pred druhé. Poškodenie vozidiel teda nevznikli popisovaným vzájomným kontaktom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom priebehu škodovej udalosti potvrdil len svedok, ktorý s ním mal ísť v aute a ktorý sa však nevedel vyjadriť k okolnosti, či sa na odstavenom vozidle nachádzali nejaké poškodenia už pred parkovacím manévrom. Samotný súhlasný popis a nákres nehody žalobcu a poškodeného v oznámení o škodovej udalosti súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanie okolností vzniku škody, naviac, ak poškodený pri predmetnej škodovej udalosti nebol prítomný a o poškodení vozidla sa podľa jeho vyjadrenia dozvedel až nasledujúci deň. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok znalkyne X.. E. J., tento súd prvej inštancie nepovažoval za natoľko presvedčivý, aby ho vzal ako esenciálny dôkazný podklad pre svoje rozhodnutie. Jeho nedostatočnosť videl v nelogickosti záverov znalkyne, keď znalkyňa v posudku vyhodnotila geometrickú korešpondenciu ako prijateľnú s tým, že energetickú korešpondenciu nevyhodnocovala, keďže pri predmetnej škodovej udalosti to nebolo potrebné, argumentujúc tým, že geometrická korešpondencie poškodenia vozidiel nevylúčila vznik vzájomného poškodenia zúčastnených vozidiel. Tento záver však súd prvej inštancie považoval za rozporný s jej tvrdeniami uvedenými v inej časti posudku, kde sama znalkyňa uvádza, že posúdenie možnosti vzájomného kontaktu vozidiel sa vykonáva z hľadiska geometrických rozmerov a lokalizácie poškodenia, ako aj z hľadiska energetického porovnania s tým, že ak jedna z uvedených korešpondencií vylučuje možnosť vzniku poškodenia vzájomným silovým pôsobením, je možné z technického hľadiska vylúčiť vznik poškodenia vozidiel mechanizmom ich vzájomného kontaktu. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného tvrdenia znalkyne vyplýva, že nie je možné sa uspokojiť s naplnením len jednej z týchto korešpondencií, ale je potrebné skúmať obe, čo potvrdil aj súdny znalec X.. J. J. v rámci svojho výsluchu k vyhotovenému súkromnému znaleckému posudku. Nevyhodnotenie energetickej korešpondencie poškodenia vozidla znalkyňou považoval súd prvej inštancie za hlavný nedostatok jej znaleckého posudku. Po zohľadnení zisteného skutkového stavu a zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v zmysle zásad o voľnom hodnotení dôkazov dospel súd prvej inštancie k závere, že žalobca neniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie, alternatívne jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, keď v zmysle ust. § 181 ods. 2 C.s.p. neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, a neuviedol ani predbežné právne posúdenie veci, a teda v konaní predmetná obligatórna súčasť absentovala. Týmto postupom súdu prvej inštancie došlo k sťaženej pozícii žalobcu pri unesení dôkazného bremena a bremena tvrdenia, a k jeho ochudobneniu o predbežný právny názor súdu. Žalobca ďalej dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel pri vyhodnocovaní výpovede svedka X.. O. C., N.., pokiaľ išlo o vierohodnosť svedka, žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal skutočnosť, že svedok bol v čase vzniku škodovej udalosti spolu so žalobcom vo vozidle žalobcu a neupozorňoval ani na skutočnosť, že žalobca a svedok sú bývalí kolegovia. Namietal tiež, že sa súd prvej inštancie stotožnil s výstupmi z obhliadky vozidiel vykonanej spoločnosťou I. I..W..V.., ktorý však obhliadku poškodeného vozidla nevykonali správne, naviac podľa žalobcu netreba opomenúť fakt, že spoločnosť I. I..W..V.. je spoločnosťou spolupracujúcou so žalovaným. Súd prvej inštancie sa plne stotožnil so súkromným znaleckým posudkom predloženým žalovaným, hoci si znalec v znaleckom posudku protirečí a odporuje, keď na jednom mieste tvrdí, že zdokumentoval poškodenia vozidiel pri vzájomnom silovom pôsobení v popisovanom priebehu nehody a na inom mieste znaleckého posudku však tvrdí opak, keď dodáva, že pre komplexnosť a objektivitu je potrebné uviesť, že z technického hľadiska nie je možné plne vylúčiť vzájomný kontakt vozidiel, ak však k takémuto kontaktu došlo, nebola to náhodná udalosť v cestnej doprave ale cielený a riadený úkon vodiča vozidla C. M. XX. Z uvedeného vyplýva, že znalec nevylúčil kontakt vozidiel žalobcu a poškodeného. Namietal tiež, že v priebehu konania upozorňoval na skutočnosť, že fotografie, z ktorých znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal nezachytávali všetky poškodenia vozidla žalobcu a znalec nebral do úvahy ani výškové rozdiely na vozovke na I. B., t.j. vychádzal z meraní vykonaných na vodorovnej ploche. Opačne a s odlišným metrom súd prvej inštancie pristúpil k znaleckému posudku predloženému žalobcom, ktorý nepovažoval za dostatočne presvedčivý, napriek tomu, že znalkyňa v závere posudku jasne uvádza, že charakter a rozsah poškodení oboch vozidiel zodpovedá udanému priebehu škodovej udalosti. Dospela teda k jednoznačnému záveru, že geometrická korešpondencia je natoľko jednoznačná, že postačuje k riadnemu vyhodnoteniu vzniku škody. Pokiaľ ide o odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, žalobca namietal jeho nesprávny výklad ust. § 788 ods. 1 Obč. zák., ktorý považuje za rozporný s odborným výkladom k tomuto zákonnému ustanoveniu uvedeným v odborných publikáciach (Občiansky zákonník 2, veľký komentár, Eurokódex 2011, s. 2307, Občiansky zákonník II, komentár, H. Beck, 2015, s. 2864). Za priečiaci sa akejkoľvek logike považuje žalobca záver, že by úmyselne narazil do auto poškodeného, čím by sebe aj poškodenému spôsobil škodu, následne poškodeného kontaktoval za účelom riešenia následkov škodovej udalosti, pričom medzi žalobcom a poškodeným nie je žiadny vzťah. 7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Odvolaciu argumentáciu žalobcu považuje za účelovú a zavádzajúcu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie uviedla, že vec prejednávajúci prvoinštančný súd nijakým spôsobom nepochybil a v priebehu konania postupoval v súlade s príslušnými ustanovenia C.s.p., obom sporovým stranám bola v maximálne možnej miere daná možnosť využiť prostriedky procesného útoku a obrany, vrátane možnosti navrhovať dôkazy, či podávať námietky k návrhom protistrany a vykonanie dôkazu. Za nepochopiteľnú považuje argumentáciu žalobcu, že sa napadnuté rozhodnutia javí ako prekvapivé. V priebehu súdneho konania a vykonávania jednotlivých dôkazov totiž muselo byť žalobcovi bez všetkých pochybností zrejmé, že stav sporu sa nevyvíja v jeho prospech, z ktorého dôvodu mal zasiahnuť a využiť také možnosti, resp. nástroje predpokladané zákonom, ktorými by vec zvrátil vo svoj prospech. Tieto možnosti však žalobca nevyužil, a svoju procesnú pasivitu nekriticky pripísal na vrub údajného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. K argumentácii žalobcu, že nemal tušenie ako účinne navrhovať a predkladať dôkazy preukazujúce jeho nárok namietla, že žalobca bol počas konania zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, od ktorého sa dostatočné právne vedomosti a zručnosti predpokladajú. Hoci dôkazné bremeno leží primárne na žalujúcej strane, žalovaná má za to, že to bola práve ona, ktorá napriek svojmu procesnému postaveniu bola v spore aktívnejšia, a ktorej skutkové tvrdenia podložené relevantnými dôkazmi boli pre súd vierohodnejšie. Žalovaná má za to, že absencia časti procesného postupu upraveného v ust. § 181 ods. 2 C.s.p. sama o sebe nezakladá možnosť na úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa javí ako spravodlivé. Pokiaľ ide o odvolací dôvod namietajúci nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, má žalovaná za to, že tvrdenia žalobcu ohľadom priebehu a mechanizmu vzniku predmetnej škodovej udalosti zostali dôkazne nepodložené. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa priebehu škodovej udalosti potvrdil len jeden svedok - X.. O. C., N.., ktorý spolu so žalobcom tvoril posádku auta. Ten síce opísal, ako mohlo ku škode v dôsledku chybného parkovacieho manévru dôjsť, avšak nevedel uviesť, či na odstavenom vozidle údajného poškodeného sa pred kolíziou alebo bezprostredne po kolízii nachádzali nejaké poškodenia. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie spochybnil vierohodnosť svedka z pozície jeho vzťahu k žalobcovi nie je podložená, pričom dôvod, prečo nebola jeho výpoveď považovaná za relevantný dôkaz je zreteľne v napadnutom rozsudku vyargumentovaný. Za tendenčnú a nekritickú považovala žalovaná aj argumentáciu žalobcu o protirečivosti znaleckého posudku X.. J. a správnosti znaleckého posudku X.. J.. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok č. X/XXXX znalkyne X.. E. J., súd prvej inštancie zreteľne uviedol argumenty, pre ktoré ho nemôže považovať za esenciálny dôkaz v spore. Rovnako tak sa žalovaná nestotožnila ani s námietkou odvolateľa ohľadom nesprávneho výkladu ust. § 788 Obč. zák. súdom prvej inštancie. Ako vyplýva z odborného výkladu označeného zákonného ustanovenia uvedeného v publikácii Občiansky zákonní 2. Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2011, s. 2345 „ Náhodnou nie je udalosť, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na ktorého majetok, život alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje, príp. ten, komu v prípade poistnej udalosti vznikne právo na plnenie“, z čoho je zrejmé, že poistiteľ je povinný plniť vtedy, ak došlo počas trvania poistenia k náhodnej udalosti, z ktorej vznikla poistenému škoda, ak je udalosť vyvolaná úmyselne, poistiteľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, pretože nie je splnená zákonná podmienka podľa ust. § 788 ods. 1 Obč. zák. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolacia argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť správnosť pre vec podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu dôkaznej aktivity sporových strán, riadne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil, rovnako tak sa vysporiadal aj s podstatnými vyjadreniami strán sporu. 9. K odvolacej argumentácii žalobcu namietajúcej pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou ust. § 181 ods. 1 C.s.p., odvolací súd uvádza, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácie tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane sporu realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na jej ochranu a obranu v tom - ktorom konkrétnom konaní, keď miera tohto porušenia je takej intenzity, že znamená porušenie práva na spravodlivý proces (viď. aj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 26/94, uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 96/2020). Z obsahu zápisnice zo súdneho pojednávania nariadeného v predmetnej sporovej veci (zo dňa 4.9.2017) síce nevyplýva striktné dodržanie ust. § 181 ods. 1 C.s.p., podľa názoru odvolacieho súdu však nejde o také pochybenie, ktoré by viedlo k zmätočnosti konania alebo k porušeniu procesného práva žalobcu v takom rozsahu, aby bolo možné konštatovať porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Opomenutie tohto procesného postupu totiž nemohlo tak výrazne sťažiť pozíciu žalobcu pri unesení bremena tvrdenia a bremena dôkazu (naviac v konaní zastúpeného odborne spôsobilou osobou), s následkom straty sporu. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná od počiatku namietala právny základ uplatneného nároku aj jeho výšku. Z obsahu spisu tiež vyplýva aj skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal všetky sporovými stranami navrhnuté dôkazy a dal rovnaký priestor obom sporovým straním zaujať k nim relevantné stanovisko. Odvolací súd dodáva, že z čl. 8 Základných princípov Civilného sporového kódexu vyplýva zásadná povinnosť strán sporu, a to označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi. Naviac, z obsahu spisu nie je zrejmé, že by žalobca procesný postup súdu prvej inštancie namietal a vyslovenia predbežného právneho názoru súdu sa domáhal. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že nie je porušením práva na spravodlivý súdny proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení sporových strán, ani iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. 10. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie správne a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 C.s.p.), a z týchto dôkazov vyvodil aj správny skutkový záver, že žalobcom tvrdená škoda na vozidle zn. K. nevznikla žalobcom popisovaným priebehom škodového deja. Súdny znalec X.. J. J. v znaleckom posudku č. XX/XXXX jednoznačne uzavrel, že medzi poškodeniami oboch vozidiel (C. M. XX O. K.) nie je dostatočná energetická korešpondencia a z technického hľadiska skonštatoval, že poškodenia nevznikli vzájomným kontaktom oboch vozidiel a nevznikli popisovaným spôsobom (čl. 15 ZP č. 72/2017). Svoje závery podoprel a ozrejmil aj svojou výpoveďou pred súdom prvej inštancie. Znalec sa vyjadril aj k odborným nedostatkom znaleckého posudku predloženého žalobcom (ZP č. 7/2018 znalkyne X.. J.), pričom tieto odborné námietky k posudku sa žalobcovi nepodarilo v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátiť, pričom dôkaz výsluchom znalkyne X.. J. vo vzťahu k obsahu výpovedi znalca J. v konaní nenavrhol. Odvolací súd poukazuje na to, že aj znalecký posudok podlieha sudcovskému hodnoteniu, pričom sa pri ňom hodnotí nielen vierohodnosť znaleckej osoby, ale aj logičnosť správ, ktoré znalec súdu podáva. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že pod náhodnou udalosťou v zmysle ust. § 788 ods. 1 C.s.p. sa rozumie skutočnosť určená poistnými podmienkami, o ktorej účastníci poistného vzťahu odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, v čase vzniku poistenia však nevedia, či sa tak stane. Náhodnou nie je udalosť, o ktorej sa v dobe vzniku poistenia už vie, že nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na ktorého majetok, život, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje, popr. ten, komu v prípade poistnej udalosti vznikne právo na plnenie (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 427/2006). Keďže podľa ust. § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť; pričom poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda, čo sa žalobcovi nepodarilo v konaní bez existencie rozumných pochybností preukázať, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. Žalovanej by totiž vznikla právna povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že ak by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).