Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/77/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115222999 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115222999.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: U.. G. B., O.. X.X.XXXX, H.. XX. R. XX/C, V., zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Bezákom, PhD., Klincova 15, Bratislava, o zaplatenie 10.932,88 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/203/2015-55, zo dňa 9.11.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.932,88 eura titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že so spoločnosťou BAMAC spol. s.r.o. uzatvoril poistnú zmluvu č. 6569286784 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V.. Dňa 10.2.2014 bola vozidlom EČV: V. v obci E. na B. ulici spôsobená dopravná nehoda tak, že žalovaný ako vodič tohto vozidla narazil do zadnej časti vozidla EČV: V., na ktorom bola vyčíslená škoda vo výške 10.932,88 eura a žalobca uvedenú sumu zaplatil refundáciou poisťovateľovi poškodeného dňa 13.11.2014. Žalobca si uplatnil škodu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. s tým, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu (§ 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ktorá je poistnou udalosťou. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 10.2.2014 na B. N. X. E. smerom na V. v čase 09:06 hod. sa žalovaný pohyboval na aute Land Rover EČV: V. v kolóne a neubrzdil auto, čím ťukol do auta Nissan X-Trail EČV: V. idúceho pred ním, ktoré zastavilo v kolóne. Z výsluchu žalovaného súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že po náraze kontaktoval vodiča auta, odstavili autá nabok a po vzájomnej komunikácii sa dohodli, že nebudú volať políciu, pretože ťuknutie do vozidla podľa neho nepredstavovalo sumu 3.900 eur. Spísali záznam a žalovaný uznal svoju vinu, že zavinil nehodu, ktorú spôsobil tým, že neubrzdil a ťukol do pred ním idúceho auta značky Nissan. Po nehode urobil fotky do mobilu a účastníci spísali záznam, ktorý dali do príslušnej poisťovne. Z predložených fotografií miesta nehody bolo jasne viditeľné, že pri bežnej dopravnej kolízii v kolóne, ktorú zavinil žalovaný tým, že neubrzdil a narazil do pred ním už stojaceho auta v kolóne, nebolo možné na prvý pohľad zistiť, že škoda by presahovala sumu 3.900 eur. Z oznámenia škodovej udalosti zo dňa 11.2.2014 je rozsah poškodenia uvedený pri aute Nissan X-Trail len deformovaný nárazník, zadné dvere, čiastočne blatník a parkovací senzor, zadný nárazník. Oznámenie škodovej udalosti bolo podané spoločnosťou BAMAC s.r.o. Žalovaný naviac uviedol, že v kolóne sa pohyboval rýchlosťou cca 10 až 15 km/h. Účastníci škodovej udalosti reagovali pri kolízii adekvátne danej situácii, zhodli sa na tom, že škoda nie je nad 3.900 eur. Žalovaný nahlásil riadne poistnú udalosť dňa 11.2.2014 a žalobca po prešetrení poistnej udalosti vyplatil 13.11.2014 poškodenej (poisťovni Wüstenrot, a.s.) spoločnosti EXEKUTIVES s.r.o. škodu vo výške 10.932 eur. 3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný porušil povinnosť podľa § 66 zákona 8/2009 Z.z. ohlásiť dopravnú nehodu polícii; v tomto smere poukázal na aktuálnu judikatúru v danej oblasti a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan 3/2016, zo dňa 30.11.2017, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak konanie účastníka škodovej udalosti síce po formálnej stránke vykazuje znaky porušenia povinností uvedených v ustanovení § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., vychádzajúc z účelu tohto zákona a prihliadajúc na postoj účastníka po vzniku škodovej udalosti nemusí byť vždy spravodlivé trvať na jeho sankčnom postihu; zákonodarca v snahe odbremeniť orgány objasňujúce priestupky v doprave od objasňovania každej škodovej udalosti, vytvoril tento inštitút a jednoznačne mienil vysporiadať záujmy účastníkov dopravnej udalosti bez zasahovania policajných orgánov, pokiaľ sú na to splnené podmienky. Domýšľanie dôvodov, či sprísňovanie podmienok, kedy sa ešte môžu účastníci škodovej udalosti dohodnúť a kedy už musí zasiahnuť štátny orgán, nie je namieste. Škodovú udalosť charakterizuje to, že v nej ide len a výlučne o škodu a nič iné, ktorú si môžu účastníci škodovej udalosti vysporiadať medzi sebou sami a bez asistencie kohokoľvek iného, pokiaľ o to nepožiadajú a zároveň sú na to splnené podmienky. Ak po škodovej udalosti dôjde k relevantnému prejavu vôle toho, kto škodu spôsobil, smerujúcu k jej náhrade, akýmkoľvek spôsobom, a druhý účastník nemá dôvod takýto návrh neprijať - bola spôsobená len škoda na majetku, ktorá je nahraditeľná v peniazoch - nie je ingerencia policajných orgánov namieste. V prípade, ak k dohode nedôjde, ak je nezhoda medzi účastníkmi škodovej udalosti, podozrenie na alkohol, neochota niektorého z účastníkov komunikovať, či oznámiť potrebné údaje a byť súčinný, nastupuje nezastupiteľná úloha policajných orgánov v zmysle známeho "Pomáhať a chrániť!" V opačnom prípade si účastníci škodovej udalosti dokážu uspokojiť svoje nároky z nej vyplývajúce aj sami. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnej veci došlo formálne k porušeniu povinnosti a to neohláseniu škodovej udalosti policajtovi žalovaným, avšak vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti, postoj účastníkov škodovej udalosti, uznaniu viny žalovaného pri škodovej udalosti, zabezpečenie fotodokumentácie v podobe fotografie, splnenie oznamovacej povinnosti a podanie oznámenia o škodovej udalosti zo dňa 11.2.2014, ako aj spísaný záznam o nehode zo dňa 10.2.2014 podpísaný účastníkmi škodovej udalosti, nie je spravodlivé zo strany žalobcu trvať na sankčnom postihu v podobe uplatneného regresu. Naviac v zázname o nehode, ktorý podpísali účastníci škodovej udalosti dňa 10.2.2014 sú uvedené v kolónke v bode 11. viditeľné poškodenia u auta Land Rover - predný nárazník a u auta Nissan X-Trail je uvedené - viditeľné poškodenie ako pokrčený predok a pokrčený zadok; takéto označenia sa v praxi nevyskytujú pokiaľ ide o poistné plnenie a z toho je vidno, že účastníci nevedeli ani odborne popísať jednotlivé diely na poškodených autách. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo vecou žalobcu riadne prešetriť škodovú udalosť na základe dostupných dôkazov, ktoré boli aj v spore predložené a žalobcovi známe a v prípade, že boli niektoré veci nedostatočné zistené, tak po výzve poisťovne Wüstenrot, a.s. na regresné plnenie zo dňa 16.7.2014 mal riadne a vecne prešetriť škodovú udalosť, prípadne poisťovni neplniť, ak mal za to, že uplatnená škoda 10.932,88 eura bola nadhodnotená a neprenášať formálne zodpovednosť len na žalovaného tým, že si nesplnil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Samotné formálne porušenie ohlasovacej povinnosti nemôže mať za následok sťaženie objasnenie škodovej udalosti. Pokiaľ žalobca zlikvidoval škodovú udalosť a zaplatil náhradu vo výške 10.932,88 eura na základe výzvy poisťovne Wüstenrot, a.s. zo dňa 16.7.2014 poškodenej spoločnosti Exekutives, s.r.o., žalovaný nemohol ovplyvniť plnenie zo strany žalobcu ani posúdiť, či uplatnená škoda poisťovňou Wüstenrot, a.s. vo výške 10.932,88 eura bola v príčinnej súvislosti zo škodovou udalosťou alebo či nebola nadhodnotená. 4. Na uvedenom základe podľa § 2 písm. e), § 12 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 66 ods. 2, ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripomenul, že nárok si uplatnil v súlade s § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu (§ 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ktorá je poistnou udalosťou. Nakoľko žalovaný dňa 10.2.2014 zavinil dopravnú nehodu a po dopravnej nehode si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a túto dopravnú nehodu neohlásil, v súlade s citovaným zákonným ustanovením mu vznikol nárok na náhradu celého poistného plnenia, resp. jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zákonné ustanovenie, o ktoré opiera uplatnený nárok, je potrebné chápať ako regres (postih) za nesplnenie zákonnej povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. Žalovaný nespochybnil, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 10.2.2014 a tiež nespochybnil, že dopravnú nehodu zavinil výlučne on. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi a okrem iného i s faktúrou číslo 21420539, z ktorej nesporne vyplynulo, že náklady na opravu poškodeného vozidla EČV: V., ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, predstavovali spolu sumu 14.577,18 eura vrátane DPH. Je teda nesporné, že škoda na poškodenom vozidle zrejme prevyšovala jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Poisťovacia spoločnosť Wűstenrot poisťovňa, a.s. následne odpočítala zo sumy 14.577,18 eura sumu DPH vo výške 2.429,53 eura a taktiež dohodnutú spoluúčasť vo výške 1.214,77 eura a poukázala poškodenému titulom poistného plnenia sumu vo výške 10.932,88 eura; následne požiadala žalobcu o refundáciu vyplateného plnenia vo výške 10.329,88 eura. Súd prvej inštancie pochybil, keď sa stotožnil s obranou žalovaného, ktorý sa vyjadril, že ani jeden účastník poistnej udalosti neohlasoval vznik policajtovi, pretože škodu spôsobenú na vozidlách považovali za malú až zanedbateľnú. Súd prvej inštancie bol oboznámený so záznamom o nehode, ktorý účastníci spísali a podpísali bezprostredne po nehode a zhodne uviedli, že na poškodenom vozidle EČV: V. je poškodená zadná i predná časť (toto poškodenie svedčí o tom, že intenzita nárazu nemohla byť zanedbateľná, keď poškodené vozidlo silou nárazu muselo byť posunuté dopredu). Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že samotné formálne porušenie ohlasovacej povinnosti nemôže mať za následok sťaženie objasnenia škodovej udalosti; v danom prípade sa nejednalo zo strany žalovaného len o formálne porušenie ohlasovacej povinnosti. Žalovaný nepochybne porušil svoju zákonnú povinnosť, keď ako účastník cestnej premávky dopravnú nehodu nenahlásil policajtom, a z toho dôvodu považoval uplatnený nárok za dostatočne preukázaný čo do právneho základu i výšky. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť, pretože je založený na dostatočne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci, vykonanom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktorú sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci v rozpore s obsahom záznamu o nehode, ktorý bol v konaní vykonaný ako listinný dôkaz; z tohto listinného dôkazu totiž vyplýva iba toľko, že vozidlo žalovaného malo poškodený predný nárazník a vozidlo Ing. U. B. malo "pokrčený predok" a "pokrčený zadok". Z tohto dôkazu však rozhodne nevyplýva a ani vyplývať nemôže, že žalovaný a Ing. U. B. mali na mieste škodovej udalosti vyhodnotiť vzniknutú škodu ako zrejme prevyšujúcu sumu 3.900 eur. Naopak, súd prvej inštancie vykonal v konaní viacero dôkazov, z ktorých vyplynul jednoznačný skutkový záver, že tieto osoby nemohli, vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku škodovej udalosti došlo (posúvanie v kolóne pri veľmi nízkej rýchlosti) a charakter vzniknutých poškodení (deformácia nárazníkov), hodnotiť vzniknutú škodu ako zrejme prevyšujúcu predmetnú sumu, a preto sa dohodli, že nie je potrebné oznamovať škodovú udalosť policajtovi ako dopravnú nehodu. Rovnako nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci; povinnosť ohlásiť škodovú udalosť policajtovi by mal iba v prípade, ak by vzniknutú škodu mohol hodnotiť ako zrejme prevyšujúcu sumu 3.900 eur, pretože iba v takomto prípade by podľa zákona išlo zároveň o dopravnú nehodu, ktorú je povinný ohlasovať. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď po právnej stránke uzavrel, že aj v prípade, ak by bolo možné škodovú udalosť hodnotiť ako dopravnú nehodu, bolo by jej neohlásenie policajtovi zo strany žalovaného možné, vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti, hodnotiť iba ako formálne porušenie zákonnej povinnosti žalovaného, keďže v jeho dôsledku nedošlo k sťaženiu objasnenia škodovej udalosti. Súd prvej inštancie v tomto smere celkom správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Asan 3/2016, zo dňa 30.11.2017, z ktorého vyplýva, že nie je úlohou policajta zaoberať sa škodovými udalosťami, ku ktorým došlo pri posúvaní vozidiel v kolónach v prípade, ak pri škodovej udalosti došlo iba k škode na majetku a škodca prejavil vôľu spôsobenú škodu nahradiť; uvedené závery sú v úplnej zhode s dôvodovými správami k návrhu zákona č. 381/2001 Z.z. (parlamentná tlač č. 979) a návrhu zákona č. 8/2009 Z.z. (parlamentná tlač č. 608), ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 4585/2007, zo dňa 28.1.2010, na ktoré poukázal už vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2018. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p.") preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 8. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku titulom regresu poisťovne v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku logickým spôsobom objasnil zákonné predpoklady nároku poisťovateľa proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pričom svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo v súlade s § 220 C.s.p. odôvodnil. 9. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. 10. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi. 11. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca nesplnenie povinnosti žalovaného nahlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou, odvodzoval výlučne z poistného plnenia vo výške 10.932,88 eura, avšak nepodarilo sa mu spochybniť tvrdenie žalovaného, že nemusel mať dôvodné pochybnosti v tom, že by zrejmá, resp. viditeľná výška škody prevyšovala sumu 3.990 eur (jedenapolnásobok väčšej škody predstavujúcej 10 násobok sumy 266 eur v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona). Nesporovaný opis priebehu poistnej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného ani žalovaným predložené fotografie vyobrazujúce poškodenie oboch motorových vozidiel pre bežného človeka (motoristu) aj podľa názoru odvolacieho neindikujú zjavný predpoklad o škode prevyšujúcej sumu 3.990 eur. 13. Interpretácia vyššie citovaných právnych noriem, ktoré ukladajú povinnosti účastníkom cestnej premávky, na ktorej žalobca založil žalobou uplatnený nárok, teda vychádzala zo skutočnosti, ktorá nemusela byť žalovanému, ale ani druhému účastníkovi škodovej udalosti bezprostredne po jej vzniku zrejmá a to, že by výška škody zrejme prevyšovala sumu 3.990 eur. Hodno zdôrazniť, že pokiaľ zákonodarca zveril účastníkom škodovej udalosti v cestnej premávke na posúdenie hranicu výšky škody, ktorej prekročením už je nevyhnutné považovať škodovú udalosť aj za dopravnú nehodu, ktorú je povinnosťou ohlásiť policajtovi, tak je potrebné počítať s prípadmi, že konečná výška škody predstavujúca náklady nevyhnutné na opravu poškodeného motorového vozidla, bude prevyšovať sumu 3.990 eur. V takom prípade, je potom na poisťovni (žalobcovi), aby prostriedkami procesného útoku v spore prezentoval skutkové tvrdenia objektívne spochybňujúce možnosť účastníkov v konkrétnych a individuálnych okolnostiach škodovej udalosti predpokladať, že škoda zrejme neprevyšuje sumu 3.990 eura; nepostačuje iba poukázať na celkovú a konečnú výšku poistného plnenia 10.932,88 eura, nakoľko je logické, že účastníci v čase a na mieste škodovej udalosti nemali ani nemohli mať vytvorené všetky predpoklady (podmienky) na komplexné posúdenie všetkých možných poškodení, pričom z bežnej motoristickej skúsenosti poznať aj prípady skrytých poškodení motorového vozidla, ktoré sú rozpoznateľné až po demontáži karosárskych dielov vozidla v autoservise a nie zanedbateľnou mierou sa podieľajú na celkových nákladoch na opravu poškodeného vozidla. 14. S poukazom na súdom prvej inštancie správne vyhodnotenie, že žalovaný neporušil právnu povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a s ohľadom na právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalobcu z hľadiska právneho posúdenia veci pri nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach nijaký význam a ako také neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).