Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010764 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116010764.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Richarda Molnára a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovanej P.. P. U., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a / Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/52/2016 z 13.06.2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2020 v Bratislave, takto r o z h o d o l : Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovanej P.. P. U., nar. XX.XX.XXXX. v B., sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8T/52/2016 z 13.06.2019 bola obžalovaná P.. P. U. uznaná vinnou zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a / Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: Dňa 07.06.2013 v podniku J. café v B. na Z. O. v rozpore so skutočnosťou tvrdila F. G., že Magistrát Hlavného mesta Bratislava vlastní a predáva v roku 2013 byty na J. ulici v B., pričom mu sľúbila, že mu zabezpečí prostredníctvom dražby po neplatičoch nájomného tri z týchto bytov, hneď po tom, čo jej budú k rukám zložené zálohy, ktoré prevzala od D. Q., ktorá prostredníctvom F. G. zložila na notárskom úrade P.. F. A. so sídlom na I. ulici č. X v B. dňa 12.06.2013 sumu vo výške 10.000,-Eur a dňa 26.08.2013 sumu vo výške 10.000,-Eur na pridelenie dvoch jednoizbových bytov a od J. E., ktorý ako pôžičku pre poškodenú D. Q. zložil na notárskom úrade P.. F. A. so sídlom na I. ulici č. X v B. dňa 01.07.2013 sumu vo výške 10.000-Eur na pridelenie jednoizbového bytu, pričom Magistrát Hlavného mesta Bratislava v roku 2013 uvedené byty nepredával, čím svojím konaním v konečnom dôsledku spôsobila poškodenej D. Q., nar, XX.XX.XXXX v B., bytom J. 16XX/XX, B. celkovú škodu vo výške 30.000,-Eur. Za to bola odsúdená podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd v rámci povoleného podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložil obžalovanej povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila škodu spôsobenú poškodenej D. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B., a to škodu vo výške 20.000,- Eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej D. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B., škodu vo výške 20.000,-Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú D. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom U. 2, B., so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom J. XX, B., so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podala 08.10.2019 (č.l. 457), podaním na pošte (č.l. 472), odvolanie obžalovaná P.. P. U., ktorá s poukazom na napadnutý rozsudok uviedla, že odvolanie podáva pre skutkové chyby rozsudku, ktorého skutkový stav veci nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, že v priebehu celého konania sa neviedol priamy usvedčujúci dôkaz, ktorý by potvrdil, ako prišlo k okolnostiam ponuky z jej strany na odpredaj, kde nemôže niečo odpredávať, čo nevlastní a na tvrdenia svedkov G. a Q., že pravdivo popísala skutkový stav veci na pojednávaní 07.04.2017. Pokiaľ okresný súd považoval jej tvrdenia za zmätočné v časti predaja bytu a pri hotovosti 10 000,- eur. Poukázala aj na výpoveď svedkyne Q., ktorá uviedla, že matka G. dostala pridelený byt, o čom mohol a musel vedieť, komunikoval s pracovníkmi Magistrátu hlavného mesta, nakoľko peniaze odovzdala A. za asistencie B., ktorý jej ukazoval vzorový byt na J. ul., kde mali byť prideľované byty a na základe toho boli potrebné potvrdenia, čo považuje za zarážajúce, že sa súd s týmto nedostatočne stotožnil. S poukazom na plnomocenstvo G. uviedla, ako plnila rôznymi čiastkami v prospech G., pre U. a G., ktorí boli veriteľmi G. a plnenie vymáhania G.. Následne namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nevysporiadanie sa s návrhmi na doplnenie dokazovania a neprihliadnutie na zásadu in dubio pro reo. Žiadala preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie s tým, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná alebo aby súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol rozsudkom. V zmysle § 306 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie. V zmysle § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a toto právo má aj obžalovaný, ktorý môže rozsudok napadnúť odvolaním pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, Podľa § 308 ods. 1 Tr. por. v neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por. v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Podľa § 310 ods. 1 Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť. Podľa § 326 ods. 1písm. a/ Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101> alebo <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/301/20200101>; Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaná P.. P. U. sa nezúčastnila hlavného pojednávania dňa 13.06.2019 na Okresnom súde Bratislava I, pričom súd za splnenia zákonných podmienok vykonal ho v neprítomnosti obžalovanej, na ktorom vykonal aj dokazovanie vzťahujúce sa na meritum konania a rozhodol odsudzujúcim rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nebola prítomná pri vyhlasovaní rozsudku, zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. plynula od momentu oznámenia predmetného uznesenia. V danom prípade predmetné uznesenie bolo obžalovanej doručované poštou, pričom podľa doručenky, ktorou sa jej rozsudok doručoval vyplýva, že obžalovanej sa ho nepodarilo doručiť 02.09.2019 a preto bola poštou upozornená, že opakovane jej bude zásielka doručovaná 03.09.2019, opäť bezvýsledne a tak bola predmetná zásielka uložená na pošte dňom 03.09.2019, čo bolo obžalovanej oznámené. Napokon obžalovaná zásielku prevzala 23.09.2019. Podľa § 66 ods. 1Tr. por. do vlastných rúk sa doručuje: a) obvinenému obžaloba a predvolanie, b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia, c) iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník z dôležitých dôvodov nariadi. Podľa § 66 ods. 2 Tr. por. zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta. Podľa § 66 ods. 3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie trestného rozkazu. Vzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam o doručovaní, platí zákonná fikcia, že obžalovanej P.. P. U. bol prvostupňový rozsudok doručený dňa 06.09.2019, tj. posledný tretí deň od jej uloženia, nakoľko si obžalovaná v uvedenej lehote zásielku neprevzala, bez ohľadu na to, či sa odsúdená o tejto zásielke dozvedela alebo nie. Týmto dňom totiž uplynula trojdňová lehota, v ktorej si odsúdená mohla zásielku na pošte prevziať a keďže tak neurobila, tretí deň uloženia zásielky, po opakovanom doručení sa považuje za deň, kedy odsúdenej bol rozsudok doručený. Nasledujúcom dňom preto začala obžalovanej plynúť zákonná pätnásť dňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňom 21.09.2019. Keďže posledný deň pripadol na sobotu, v zmysle § 63 ods. 5 Tr. por. ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby, 23.09.2019-pondelok- bol posledný deň, kedy v prejednávanom prípade mohla obžalovaná podať odvolanie. Keďže obžalovaná P.. P. U. podala odvolanie podaním na pošte až 08.10.2019, konala tak po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania. Na tento záver nemá vplyv ani skutočnosť, že obžalovaná napokon rozsudok prevzala tak, ako je vyššie uvedené. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, preto nemohol meritórne preskúmať napadnutý rozsudok, vzhľadom na jeho právoplatnosť a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, zamietol odvolanie obžalovanej P.. P. U., postupom v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. pretože citované ustanovenie iný postup sťažnostnému súdu neumožňuje. Odvolací súd tak konal a rozhodol na neverejnom zasadnutí na základe § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.