Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/86/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116202340 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116202340.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : R. F., nar. XX. X. XXXX, bytom U. X, V., zastúpená advokátom Mgr. Marcelom Pélim, Centrum 5/9, Považská Bystrica, proti povinnému : U.. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, V., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. 10. 2018 č.k. 10C/13/2016 - 89, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany povinného voči navrhovateľke zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 220 € mesačne, od 3. 2. 2016, ktoré výživné mu uložil platiť do 15- teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 3. 2. 2016 do 31. 10. 2018 vo výške 5.058,62 € povolil povinnému zaplatiť v mesačných splátkach po 150 €, splatných spolu s bežným výživným, k rukám navrhovateľky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Uvedeným rozhodnutím súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. 10. 2003 sp. zn. 11C/205/2001 v časti o bežnom výživnom na navrhovateľku. Vo zvyšku (navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 350 € mesačne) návrh navrhovateľky zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že oproti poslednej úprave výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.10.2003, sp. zn. 11C/205/2001, keď bola určená vyživovacia povinnosť maloletej R. R. F. vo výške 2.000.- Sk mesačne. Citovaným rozsudkom bola maloletá zverená na čas po rozvode rodičov do výchovy a opatery matky. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie od septembra 2002 do septembra 2003 (TIPOLINE, spol. s r.o., Holíč) mal súd za preukázaný priemerný čistý mesačný príjem vo výške 4.918,- Sk, z potvrdenia predchádzajúceho zamestnávateľa RECAR, a.s. Bratislava zo dňa 30.04.2002 súd zistil čistý mesačný príjem vo výške 32.298 Sk. K ukončeniu pracovného pomeru došlo dňom 15.01.2002 dohodou na žiadosť zamestnanca (povinného). Matka maloletej, podnikateľka a v tom čase dobrovoľne nezamestnaná, preukázala za rok 2002 čiastočný základ dane vo výške 4.580,- Sk, ďalej uviedla, že ako konateľka spoločnosti SFINGA Produktion, s.r.o. pre zlé finančné vzťahy v spoločnosti nemá príjem z tejto činnosti. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej vyvažovala osobnou starostlivosťou. Od poslednej úpravy výživného zo strany povinného uplynulo 15 rokov, keď v tom čase mala navrhovateľka 6 rokov a v súčasnosti je dospelá, navštevuje 2. ročník vysokej školy, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia; navrhovateľke vzrástli životné náklady vo všetkých smeroch - náklady na školu, stravu, oblečenie, hygienu, cestovné do školy, lieky, príprava na štúdium v zahraničí. 3/ Z vykonaného dokazovania vyplynula aj zmena v pomeroch na strane matky navrhovateľky, ktorá toho času je zamestnaná u anglickej spoločnosti ASLA INVEST LLP, životné náklady navrhovateľky jej matka na pojednávaní vyčíslila na sumu 935,- eur, kedy v tejto sume zohľadnila aj náklady spojené s prípravou na ďalšie štúdium v zahraničí, s návštevou jazykových kurzov a voľnočasové aktivity a prihliadnuc na sumu, ktorou v súčasnosti povinný prispieva navrhovateľke mesačne na výživné vo výške 70 €. Všetky ostatné náklady, okrem tých, ktoré si je navrhovateľka schopná pokryť z príjmu z brigádnickej činnosti, je nútená uhradiť matka navrhovateľky. 4/ Povinný v priebehu súdneho konania tvrdil, že vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav a vek je dlhodobo nezamestnaný. Z predložených listinných dôkazov - výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že povinný je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Gentleman s.r.o., so sídlom na M. XX, V., IČO: 36 244 881, s výškou splateného základného imania 6.639 €. Povinný predložil súdu len výtlačok z internetovej stránky, ktorým preukazoval nepriaznivý hospodársky stav uvedenej spoločnosti, avšak daňové priznanie, ktoré by bolo hodnoverným listinným dôkazom na preukázanie týchto tvrdení, súdu nepredložil. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa má za to, že výška priemerného mesačného príjmu povinného tak predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Povinný ďalej priznal príjem na základe Dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej so spoločnosťou Coproduction s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 214/104, Dolný Hričov, v zmysle ktorej sa strany dohodli na vykonávaní administratívnej práce v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne, pri dohodnutej odmene 3 €/hod. Zároveň povinný predložil výplatný lístok za mesiac jún 2018, v zmysle ktorého mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 12,99 €. Záporný rozdiel medzi mesačným príjmom a mesačnými nákladmi na bývanie, stravu a výživné na navrhovateľku (12,99 - 70 (bývanie) - 60 (strava) - 70 (výživné) = -187,01) nevedel povinný hodnoverným spôsobom súdu vysvetliť. Rozpredávanie zariadenia jednoizbového bytu po dobu pätnástich rokov, prípadne predaj starých pneumatík, či výpomoc susedom za odplatu, nepovažoval súd prvej inštancie za hodnoverné. 5/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že je povinný prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, avšak akceptovať dlhodobú dobrovoľnú nezamestnanosť povinného na úkor navrhovateľky, nie je možné. Sám povinný súdu uviedol, že nie je evidovaný na úrade práce, z čoho vyplýva jeho dobrovoľná nezamestnanosť, a jeho jediná aktivita, smerujúca k získaniu zamestnania, je dopyt medzi jeho priateľmi. Vzhľadom na vzdelanie povinného, ktoré je predpokladom pre výkon povolania učiteľa matematiky 2. stupňa základnej školy a skutočnosti, že dopyt po učiteľoch je dnešnej v dobe vysoký, súd nemohol akceptovať dobrovoľné rozhodnutie povinného, že na výkon takéhoto povolania „sa už necíti“. Povinnému nič nebráni v tom, aby v prípade potreby absolvoval príslušné kvalifikačné kurzy, ktoré, okrem iných, organizuje aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom povinného súd prvej inštancie uviedol, že nemal žiadnym spôsobom preukázané, že povinný trpí zdravotnými ťažkosťami, na ktoré vo svojom písomnom a ústnom vyjadrení odkazuje, keď tvrdil, že sa lieči svojpomocne a žiadnych lekárov nenavštevuje. Súd prvej inštancie vyzval účastníkov konania na pojednávaní dňa 21.09.2018 na prípravu záverečných rečí, ktoré účastníci mali súdu doručiť v lehote 15 dní. Povinný v deň pojednávania, nariadené na dňa 29.10.2018 o 10.30 hod., doručil osobne do podateľne súdu potvrdenie o tom, že dňa 24.10.2018 navštívil zariadenie Belan s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, z dôvodu žalúdočných problémov, problémov s pankreasom, prípadnou gastritídou a odporúčaním gastroenterologického vyšetrenia. Z uvedeného potvrdenia nie je zrejmé, kto potvrdenie vystavil, nakoľko podpis a pečiatka sú nečitateľnými. Toto potvrdenie bolo súdu do spisu doručené po vyhlásení rozsudku. 6/ Navrhovateľka na pojednávaní čiastočne moderovala preukazované náklady, najmä v súvislosti s mesačnými nákladmi vynaloženými na kúpu ošatenia. Súd neprihliadal ani na tvrdenia matky navrhovateľky, že dovolenky navrhovateľka absolvuje výlučne s rodinou matky. Vo svojej záverečnej reči, doručenej súdu dňa 25.10.2018, navrhovateľka žiadala výživné vo výške 280,- eur mesačne, splatné k 15. dňu v mesiaci. V súčasnosti navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou, ktoré sa podieľajú na nákladoch spojených s bývaním. V dohľadnom čase sa navrhovateľka s matkou plánuje presťahovať do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve matky navrhovateľky, na základe čoho súd konštatuje, že súčasná životná úroveň matky sa javí vyššia ako životná úroveň povinného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že u navrhovateľky je dôvodné zvýšenie výživného, nakoľko sa výrazne zmenili jej pomery, avšak má za to, že čiastka vo výške 220 €, ktorú týmto rozsudkom priznal, v čase, kedy navrhovateľka navštevuje vysokú školu v mieste svojho bydliska, je postačujúca. Prvoinštančný súd preto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.10.2003, sp. zn. 11C/205/2001, tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na navrhovateľku zo sumy 66,39 € na sumu 220 €, počnúc dňom 03.02.2016, tak ako navrhovateľka žiadala; vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 03.02.2016 do 31.10.2018 vo výške 5.058,62 € je povinný povinný zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 150 € spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku. 7/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 52, § 58 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním povinný; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o zvýšení výživného, ďalej výroku o zročnom výživnom a výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Poukazoval na to, že lekársku správu doručil krátkou cestou v deň konania pojednávania, pričom ju prevzala asistentka sudkyne ešte pred začatím pojednávania. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nijako nezisťoval majetkové pomery na strane matky navrhovateľky, pričom tieto žijú v spoločnej domácnosti. Pomery matky navrhovateľky sú pritom niekoľkonásobne lepšie, než jeho. Ním predložené podklady týkajúce sa príjmov spoločnosti matky navrhovateľky súd prešiel bez akéhokoľvek povšimnutia. Súd prvej inštancie rovnako nijako nezohľadnil jeho tvrdenia o tom, že navrhovateľke, svojej dcére, prispieval aj nad rámec určeného výživného. Rovnako súd ako keby nemal záujem zistiť jeho skutočné príjmy, keď súdu predložil doklady o tom, že jeho firma je dlhodobo, a to aj za rozhodné roky, v strate. Súd mu nepovedal, že má doložiť aj daňové priznania. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou sudkyne ho o tomto poučiť, on nie je právnik, právne zastúpenie si nemohol dovoliť. Trval na tom, že na svoje živobytie si v posledných rokoch musí požičiavať od známych alebo od rodiny. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o fikcii mesačného príjmu v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zák. o rod., zopakoval, že je človekom dlhodobo bez príjmu a s podlomeným zdravím. V odvolaní povinný ďalej argumentoval judikatúrou Ústavného súdu SR, prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcou sa práva na spravodlivé konanie pred súdom. Zopakoval, že zo strany súdu prvej inštancie mu počas konania nebolo povedané, že má preukazovať svoje príjmové pomery predložením daňových priznaní, resp. svoj zdravotný stav predložením lekárskych správ. Návrh konajúcej sudkyne súdu prvej inštancie, že si má nájsť prácu je v jeho prípade vzhľadom na jeho chatrné zdravie a vek 53 rokov, nereálny. Začal proces vybavovania čiastočnej invalidity. Žije skromne, to, že nemá peniaze bol vždy jediný dôvod, prečo mu matka bránila v kontakte s dcérou. Rovnako tak zopakoval, že žije z úspor, ktoré mu už došli, preto je nútený predávať aj osobné veci. On nebol dobrovoľne nezamestnaný, ale je podnikateľ, pričom ako konateľ či spoločník s.r.o. nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie ani absolvovať kvalifikačné kurzy. Tieto kurzy nemôže absolvovať ani za odplatu, pretože na to jednoducho nemá. Z jeho aprobácie mu zostala len matematika, avšak učiteľa nerobil vyše 20 rokov. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nebol oboznámený so záverečnou správou protistrany. On by bol schopný v jeho terajšej situácii prispievať dcére maximálne výživným v sume 100 € mesačne a zročné výživné doplácať v splátkach po 30 € mesačne, s tým, že si bude musieť požičať od rodiny a známych. Chystá sa podať žiadosť o invalidný dôchodok a uvažuje o zrušení aj tak nefunkčnej s.r.o. Povinný navrhoval ním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, eventuálne zvýšiť výživné na sumu 100 € mesačne a splácať zročné výživné sumou 30 € mesačne. 9/ Na odvolanie (s prílohami) povinného sa písomne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 183 a nasl. spisu) tak, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za dôvodný a zákonný. Vo vyjadrení potvrdila, že sa dlhodobo nestretáva so svojím otcom, pre konflikty, ktoré vyvolával a vyvoláva pri ich stretnutiach. Pri predposlednom stretnutí došlo k tak závažnej situácii, že bola nútená v strede obeda odísť s plačom. Pri poslednom stretnutí pri rodinnej oslave konal rovnako a napádal ju, že je na peniaze a majetky. Povinný pravidelne uráža a dehonestuje jej matku, ktorá robí všetko pre to, aby ona, dcéra, mala dostatočný priestor na svoj rozvoj. Matka sa o ňu nestále stará a vychovala ju dobre. Podporuje ju v činnostiach, ktoré sú dôležité pre jej budúcnosť a povolanie. Povinný nazýva jej matku prostitútkou a narkomankou. Otec vedie život, ktorý ona ako jeho dcéra nezdieľa. Nebolo to tak vždy. Počas detstva za ním chodievala na jeho žiadosť aj mimo súdom určených termínov. Na dovolenky ju nebrával, okrem jednej v Prahe. Prázdniny trávila u rodičov otca, kde sa otec zdržiaval málokedy vtedy, keď tam bola aj ona. Matka sa o otcovi pred ňou nikdy negatívne nevyjadrovala, akurát povedala, že sama zistí, čo je za človeka; matka do jej vzťahu s otcom nezasahuje. Otec tvrdí, že nemá žiadny majetok, čo nie je pravda. Vlastní ako výlučný vlastník byt v V. - F. U., byt je zapísaný na LV č. XXXX. Vlastní tiež nehnuteľnosť v časti V. - G., evidovanú na LV č. XXXX; obe tieto nehnuteľnosti sú na lukratívnych miestach. Povinný tiež tvrdí, že jeho rodičia nemajú kde bývať, preto uvádza, že nehnuteľnosť v G. je ich. Toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko rodičia otca vlastnia byt v Bratislave - Starom meste, vedenú na LV č. XXXX, na rovnakej adrese a poschodí ako otec. Otec neustále útočí na matkin príjem, tento matka preukázala na súde. Má tiež zdravotné problémy, ale pracuje. Otec predložil súdu výtlačky Finstatu, kde sú uvedené obraty spoločnosti, ktoré matka vlastnila do roku 2016 a 2018. Obrat spoločnosti však nie je zisk. Väčšinu vecí, ktoré ona, navrhovateľka, potrebuje na život, platí matka, preto nemá prehľad o všetkých výdavkoch, napr. dovolenky, študijný pobyt v Anglicku, kúpu lyžiarskeho výstroja a pod. v nákladoch boli zahrnuté aj doučovania, vzhľadom na to, že trpí dyskalkuliou a dyslexiou. Sumu 140 €, ktoré mesačne dostáva od oboch rodičov, nepovažuje za dostatočnú pre vysokoškoláka na prírodovedeckej fakulte. Okrem toho sa pripravuje na štúdium v Nórsku, s čím má ďalšie výdaje. otec uvádza, že je 15 rokov nezamestnaný. Nepoberá invalidný a ani iný dôchodok. V zdravotných záznamoch sa nikde neuvádza, že by ho lekár odporúčal na trvalú invaliditu, hoci len čiastočnú. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi alebo sociálne dávky. Založil si obchodnú spoločnosť, ktorú umelo drží a na ktorú si podľa vlastných slov požičiava peniaze. O miesto v školskom zariadení sa uchádzal počas súdneho procesu, v priebehu roka nič také nevykonal a ani predtým, aby sa zamestnal. Ona ako študentka popri dennom štúdiu brigáduje, aby mala na drobnosti, ktoré potrebuje. Označila za smutné, že ona si vie nájsť dve zamestnania ako predavačka a otec ani jedno. Nemá pocit, že by si otec intenzívne hľadal zamestnanie a preto má dojem, že otcovi takáto situácia vyhovuje. Ona žije v domácnosti so svojou mamou a babkou, dedko býva na chalupe, ktorej náklady si platí. Majiteľmi bytu sú starí rodičia, byt im poskytli, lebo nemali kde s mamou bývať. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhla potvrdiť. 10/ Na vyjadrenie navrhovateľky sa písomne vyjadril povinný (podanie č.l. 196 spisu), v ktorom v podstate zopakoval svoje doterajšie tvrdenia ohľadom stretávania sa s dcérou, jeho majetkových pomerov. Poznamenal, že po rozchode s matkou navrhovateľky sa obe presťahovali k jej vtedajšiemu partnerovi U. P., Z. XX, V., odkiaľ sa po niekoľkých rokoch spoločne presťahovali do matkou novopostaveného rodinného domu v U.. Podľa jeho vedomostí sa matka aj s dcérou plánujú presťahovať v krátkej dobe do zrekonštruovaného rodinného domu v U., má ísť o lukratívnu nehnuteľnosť, dom s rozlohou takmer XXX U.X. Súd by mal preto prihliadať na objektívne možnosti oboch rodičov, teda aj matky. Matkine možnosti sú diametrálne odlišné ako možnosti povinného, preto je logické a pochopiteľné, že matka vykrýva väčšinu potrieb dcéry. Pokiaľ ide o jej štúdium v O., dá sa predpokladať, že toto bude finančne veľmi náročné, dieťa by malo prihliadať aj na reálne možnosti oboch rodičov a plánovať si svoje životné kroky študijného charakteru v rámci ich možností a po obojstrannej dohode s nimi. On nikdy netvrdil, že je 15 rokov nezamestnaný, toto je v rozsudku uvedené zmätočne. Je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej sa pre zdravotný stav nedarí, ale snaží sa. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy dňa 27. 2. 2019 požiadal o invalidný dôchodok, o čom povinný k vyjadreniu pripojil fotokópiu žiadosti. On sa v rámci svojich možností snaží pracovať aspoň na dohodu, preto poberanie dávok v hmotnej núdzi či sociálnych dávok u neho neprichádza do úvahy. Povinný k bytovým pomerom navrhovateľky poznamenal, že po rozchode matky s jej partnerom U.. P. sa pravdepodobne z tohto dôvodu dom predal a preto sa obe nasťahovali k rodičom matky navrhovateľky; následne ale matka navrhovateľky nadobudla rodinný dom v U., ktorý rekonštruuje a čoskoro sa doň majú nasťahovať. 11/ Na vyjadrenie povinného reagovala navrhovateľka vyjadrením (č.l. 209 spisu), kde stručne uviedla, že sa pridržiava všetkých doterajších vyjadrení, zdôraznila, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje. 12/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. vyhovujúcom výroku, vo výroku o zročnom výživnom a výroku o trovách konania) podľa § 379 CSP, na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie čítaním listinného dôkazu, a to čestným prehlásením U.. M. F., matky navrhovateľky, zo dňa 12. 5. 2020. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. 13/ Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 15/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu oprávnenej a vo výroku o trovách konania) podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. 16/ Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 17/ Podľa § 63 ods. 1 Zák. o rod., rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 18/ Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 19/ Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi) ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa (t.j. jeho fyzickej a duševnej vyspelosti), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú celkom bežné, avšak prispievajú k jeho všestrannému rozvoju. Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov. Určenie výšky výživného je teda individuálne v každom jednotlivom prípade. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. 20/ V danom prípade súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (v časti v ktorej návrhu navrhovateľky vyhovel) na aplikácii ust. § 63 ods. 1 Zák. o rod. Uvedené zákonné ustanovenie predstavuje uzákonenie právnej domnienky, ktoré bolo iniciované problémami, ktoré sa v praxi vyskytovali pri preukazovaní, presnejšie pri neochote preukazovania príjmov rodičmi, vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. V prípade výkonu závislej činnosti je preukázanie výšky príjmu jednoduchšie (navyše u zamestnancov je v priebehu času výška príjmov spravidla konštantná), zatiaľ čo príjmy podnikateľov ovplyvňujú viaceré faktory. V praxi súdy narážali na neochotu preukazovania výšky príjmov, vykazovanie straty, na snahu „tlačiť“ príjmy čo najnižšie, a tak minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť. Okrem neochoty predložiť potrebné podklady na zistenie príjmových pomerov sa súdy stretávajú aj so znižovaním preukázaného zisku uplatňovaním výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné z hľadiska zákona o rodine. Zákon predmetným ustanovením tak chráni záujem dieťaťa, z ktorého plynie priorita plnenia si vyživovacej povinnosti ako jednej z rodičovských povinností. Táto právna úprava sa týka ako maloletých tak aj plnoletých detí. 21/ Citované ustanovenie § 63 ods. 1 Zák. o rod. zakladá určité povinnosti rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu, v danom prípade teda na otca navrhovateľky), a to povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti (t.j. preukázať príjmy z podnikania), ďalej povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba tieto podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám (t.j. zákonom vymedzeným subjektom) ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Z toho vyplýva rozdiel účtovania buď v sústave podvojného účtovníctva (s denníkom a hlavnou knihou) alebo jednoduchého účtovníctva (v peňažnom denníku, knihe pohľadávok, knihe záväzkov, a v prípadných pomocných knihách, ak je to potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke). Daňovník podáva za zdaňovacie obdobie príslušnému správcovi dane daňové priznanie. Z uvedených listinných dokladov možno zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t.j. náklady na dosiahnutie príjmov daňovníka a zaúčtované v jeho účtovníctve. 22/ Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 63 ods. 1 Zák. o rod. je edičná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov daňovníka (t.j. listy vlastníctva, stavy účtov a vkladov v bankách, doklady o vlastníctve motorových vozidiel a pod.). Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. spomínaným osobitným predpisom je zákon č. 511/1992 Zb., § 23 ods. 5 (zákonná licencia na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre potreby súdneho konania). Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách platí povinnosť oznámiť súdu potrebné údaje. 23/ V rámci konania o výživnom pre dieťa je posúdenie výšky výživného závislé od zhodnotenia možností a schopností povinného a odôvodnených potrieb oprávnenej osoby (výživou odkázanej osoby). Na splnenie tejto povinnosti potrebuje súd zhromaždiť potrebné dôkazy; medzi nimi rozhodujúci význam majú listinné dôkazy dokumentujúce zárobkové možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby. V prípade podnikateľského subjektu súd nemá inú možnosť než posúdiť tieto okolnosti práve z daňového priznania v spojení s peňažnými denníkmi za príslušné kalendárne obdobie. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, „ak si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu ust. § 63 ods. 1 Zák. o rod. (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť) je zrejmé, že nejde len o jednu, ale viacero povinností, pričom nesplnením hoci len jednej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia - domnienka o mesačnom príjme; z takto ustálenej sumy potom súd určí konkrétnu výšku výživného. Takto určenú sumu pritom súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej sume príjmov) zo znenia odseku 1 cit. ust. vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne, súd o jej použití nemôže uvažovať. Naopak, v prípade splnenia vymedzených povinností povinným rodičom súd k aplikácii domnienky nemôže pristúpiť. Uvedená domnienka platí aj v prípade určenia výživného na plnoleté dieťa. Je nutné zdôrazniť, že súd nemá povinnosť upozorňovať či poučovať povinného rodiča na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti (§ 160 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1 CMP). 24/ V súdenej právnej veci si povinný svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 63 ods. 1 Zák. o rod. nesplnil v plnom rozsahu, tak ako na to poukazoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. V odvolacom konaní síce doložil k odvolaniu aj kópie daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby (Gentleman, s.r.o.), ktoré podal za roky 2016, 2017 a za rovnaké roky aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (týkajúcich sa povinného), avšak z týchto predložených potvrdení - osobitne týkajúcich sa právnickej osoby - si nemožno urobiť celistvejší obraz o príjmových pomeroch povinného. Podľa povinným predložených daňových priznaní dosiahol v uvedených zdaňovacích obdobiach ako podnikateľ stratu; nepredložil však žiadne ďalšie doklady, ktoré by bližšie dokumentovali a vo svojom súhrne preukazovali výsledky jeho podnikateľskej činnosti (záväzky, pohľadávky, výdaje obchodnej spoločnosti). Predloženie daňových priznaní nemožno vyhodnotiť ako dostačujúce pre utvorenie si celistvejšieho obrazu o skutočných príjmových pomeroch povinného z jeho podnikateľskej činnosti. Udržiavanie stratovej spoločnosti zo strany povinného je zarážajúce o to viac, že povinný tvrdí, že jeho podnikanie je stratové dlhodobo a aj preto budí dojem, že udržiavanie takejto dlhodobo stratovej spoločnosti je zo strany povinného účelové. Aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zák. o rod. súdom prvej inštancie vo vzťahu k povinnému bola preto podľa názoru odvolacieho súdu správna. 25/ Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má tiež za to, že vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie (vysokoškolské pedagogické, s aprobáciou na matematiku) nemožno akceptovať argumentáciu povinného, že si nevie nájsť zamestnanie, keďže osobitne v Bratislave trpí školstvo nedostatkom pedagógov, osobitne so zameraním na matematiku. Povinný aj pokiaľ by nevykonával povolanie učiteľa (hoci len na čiastočný úväzok), má nepochybne viacero možností ako zlepšiť svoju finančnú situáciu využitím svojho vzdelania (napr. aspoň prípadným doučovaním matematiky). Navyše argumentácia povinného o tom, že je dlhodobo odkázaný na finančnú pomoc iných osôb vzhľadom na svoj mimoriadne nízky príjem, vzbudzuje dojem, akoby mu v podstate všetky náklady na živobytie financovali - a to roky - jeho rodičia, či známi a priatelia. Berúc do úvahy dosiahnutú kvalifikáciu povinného, ale tiež veľmi široký a rôznorodý predmet podnikania jeho obchodnej spoločnosti Gentleman s.r.o. táto jeho argumentácia nepôsobí vierohodne; povinný teda nedokázal ani z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne vierohodne vysvetliť, z čoho vlastne roky financuje svoje živobytie. 26/ V prípade matky navrhovateľky bolo nutné prisvedčiť povinnému, že súd prvej inštancie neskúmal dostatočne jej príjmové pomery; odvolací súd preto dokazovanie v tomto smere doplnil; v zmysle čestného prehlásenia predloženého matkou navrhovateľky, jej príjem v období rokov 2015 - 2019 činil v anglickej spoločnosti ASLA INVEST LLP., sídliacej v Londýne, mesačne brutto 3.500 €. Príjmové pomery matky navrhovateľky teda v porovnaní s otcom navrhovateľky (povinným) boli a sú nepomerne lepšie, na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že toto nemôže byť dôvod, aby boli výlučne na plecia matky navrhovateľky - vzhľadom na jej dobrú finančnú situáciu - dlhodobo presúvané prakticky všetky náklady spojené s výchovou a výživou navrhovateľky a tiež to nemôže byť dôvod na určenie neprimerane nízkeho výživného zo strany povinného. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že to bola matka navrhovateľky, ktorá rozhodujúcou mierou nielen financovala výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa ale dcére tiež poskytovala (a stále poskytuje, hoci už len obmedzene vzhľadom na vek dieťaťa) aj faktický výkon osobnej starostlivosti. 27/ Povinný v konaní argumentoval aj svojím poškodeným zdravím, ktoré mu bráni dosahovať lepší príjem v podnikaní, resp. nájsť si inú prácu. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie svoj zhoršený zdravotný stav povinný nezdokumentoval predložením lekárskych správ, toto urobil až v deň konania ostatného ústneho pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol; ďalšie potom doplnil až ako súčasť odvolania. Odvolací súd s poukazom na obsah predložených lekárskych správ konštatuje, že tieto preukazujú, že sa povinný v ostatnej dobe intenzívnejšie podrobuje zdravotným vyšetreniam rôzneho druhu, je mu odporúčaná medikamentózna liečba; súdu sa z nich nedá zistiť, či povinnému hrozí prípadný operačný zákrok, resp. povinný nič také netvrdil, nekonkretizoval, do akej miery ho jeho zdravotné ťažkosti obmedzujú v bežnej a osobitne v pracovnej aktivite. Povinný zdokladoval, že požiadal dňa 27. 2. 2019 o priznanie invalidného dôchodku (č.l. 201 spisu), odvolaciemu súdu však neoznámil výsledok konania o priznanie invalidného dôchodku ku dňu konania odvolacieho pojednávania, z čoho odvolací súd uzavrel, že jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku doposiaľ nebolo vyhovené, t.j. že jeho žiadosť o priznanie mu invalidity nebola (doposiaľ) posúdená kladne. Odvolací súd k námietke povinného, že súdu prvej inštancie odovzdal pred posledným pojednávaním doklad o jeho zdravotnom stave a teda súd mal možnosť sa s nimi oboznámiť, uvádza, že povinnému bola na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 21. 9. 2018 uložená povinnosť doručiť súdu v lehote 15 dní záverečné reči. V zápisnici z pojednávania dňa 21. 9. 2018 účastníci uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Dňa 29. 10. 2018 sa povinný osobne zúčastnil na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol; na ňom povinný uviedol, že s pridržiava obsahu svojej záverečnej reči, ktorú súdu doručil dňa 5. 10. 2018 (č.l. 68 a nasl. spisu), s tým, že zopakoval, že jeho finančná situácia je zlá, jednorazovo by zročné výživné nevedel uhradiť, a preto ak by súd rozhodol o zvýšení vyživného, tak žiada o splátkový kalendár, zdravotným stavom neargumentoval. Je pravdou, že povinnému nebola doručená kópia písomnej záverečnej reči navrhovateľky (str. 78, 79 spisu), túto doručil povinnému odvolací súd. 28/ S ohľadom na výrazný časový odstup od poslednej úpravy výšky výživného zo strany povinného na navrhovateľku považoval odvolací súd za správne výživné zvýšiť, a to výraznejšie, keďže naposledy bolo výživné určované na navrhovateľku vo veku šiestich rokov (v r. 2003), zatiaľ čo v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola navrhovateľka vysokoškolskou študentkou, vo veku 19 rokov. Aj preto bolo podľa odvolacieho súdu potrebné zvýšiť výživné „skokovo“, t.j. vyššou sumou, keďže úmerne s vekom vzrástli aj náklady potrebné na pokrytie odôvodnených životných potrieb navrhovateľky. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu povinného aby mu v prípade zvýšenia výživného umožnil uhradiť zročné výživné v splátkach, k čomu odvolací súd dodáva, že vzhľadom na priebeh konania bolo vecou povinného, aby počítal s možnosťou vzniku zročného (zameškaného) výživného, a teda sa mohol na prípadné zvýšenie výživného a prípadnú úhradu splátok zročného výživného, pripraviť. 29/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 30/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 52 v spojení s § 57, § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).