Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/152/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116216593 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116216593.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudcov JUDr. Oľgy Bahníkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, ICO 35 702 982, zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO 00 682 420, v konaní o neexistencii povinnosti plniť z notárskej zápisnice, eventuálne o neexistencii dlhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/115/2016-317 zo dňa 30.04.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/115/2016-317 zo dňa 30.04.2019 p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodne v konaní domáhal vyhlásenia neplatnosti právneho úkonu, a to notárskej zápisnice č. N 1149/11, Nz 54575/11, NCRIs 5574/11 zo dňa 12.12.2011 spísanej na Notárskom úrade Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava notárom JUDr. Deziderom Ravlukom, následne žalobu zmenil na pojednávaní konanom dňa 15.02.2019 tak, že sa domáhal určenia, že nie je z tejto notárskej zápisnice povinný plniť, eventuálne sa domáhal určenia, že neexistuje dlh. 3. Podľa súdu prvej inštancie sporným v tomto konaní nebol skutkový stav, ktorý mal súd zistený aj z predložených listín a podložený vyjadreniami a prednesmi strán a ktorý zhrnul nasledovne: Dňa 18.10.2006 uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou BAU-RENT spol. s r.o. ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 1, na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky (úver) v celkovej výške 1.161.787,16 Eur. Tento úver bol povinný dlžník splácať spôsobom stanoveným v tejto úverovej zmluve a celkom ho splatiť do 21.8.2019 v zmysle Dodatku č. 2 zo dňa 15.1.2010. Dňa 14.02.2007 uzavrel žalovaný ako veriteľ s tým istým dlžníkom Úverovú zmluvu č. 2, na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky (úver) v celkovej výške 1.460.532,43 Eur. Úver bol dlžník povinný splácať spôsobom stanoveným v tejto úverovej zmluve a celkom ho splatiť 21.11.2019 v zmysle Dodatku č. 3 zo dňa 15.01.2010. Predmetné pohľadávky z týchto zmlúv sa stali v celom rozsahu splatnými dňa 15.04.2011. Dlžník bol vyzvaný na ich zaplatenie podaniami zo dňa 18.04.2011. Následne bola medzi veriteľom a dlžníkom dňa 12.12.2011 uzavretá dohoda o splácaní splatného dlhu, ktorou sa dlžník zaviazal uhradiť pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 1 vyčíslenú k 30.11.2011 vo výške 800.058,37 Eur, ako aj pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 2 vyčíslenú k 30.11.2011 vo výške 1.134.816,11 Eur, v splátkach špecifikovaných v predmetnej dohode, a to všetko do 21.12.2021. Žalovaný bol v zmysle tejto dohody o oprávnený požadovať od dlžníka i zaplatenie úrokov vo výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 3- mesačné depozitá s odchýlkou vo výške 3,0% p.a. a v prípade omeškania dlžníka i úroky z omeškania vo výške 5% p. a.. Zároveň bol predmetný záväzok zabezpečený vyhlásením o ručiteľskom záväzku č. UNB - 51925- 2006 a UNB - 52381-2006 zo dňa 12.12.2011, ktorým prevzal žalobca ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi z Úverovej zmluvy č. 1 a Úverovej zmluvy č. 2 spôsobom stanoveným v dohode o splácaní splatného dlhu a zaviazal sa tento uhradiť na výzvu žalovaného v lehote 90 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcovi. V notárskej zápisnici žalobca aj dlžník súhlasili, aby notárska zápisnica predstavovala exekučný titul v zmysle § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v prípade nesplatenia ich záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č. 1, Úverovej zmluvy č. 2, vyhlásenia o ručiteľskom záväzku a dohody o splácaní splatného dlhu. Následne dlžník meškal s úhradou týchto splátok, preto ho žalovaný vyzval na uhradenie omeškaných splátok úrokov a istiny. Zo strany dlžníka nedošlo v stanovenej lehote do 20.11.2013 k uhradeniu omeškaných splátok úrokov a istiny, ani k uhradeniu celého zostatku pohľadávok v lehote do 29.11.2013. preto žalovaný vyzval žalobcu podaniami zo dňa 04.12.2013 prevzatými žalobcom dňa 10.12.2013 na splnenie jeho záväzku v lehote 90 dní odo dňa doručenia týchto podaní. Zo strany žalobcu k splneniu jeho povinnosti v stanovenej lehote ani dodatočne nedošlo. Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 23.02.2015, 23R/1/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku zo dňa 02.03.2015 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Žalovaný si prihlásil tieto pohľadávky do reštrukturalizačného konania dlžníka vyčíslené k 16.02.2015 z Úverovej zmluvy č. 1 v celkovej výške 982.512 Eur a z Úverovej zmluvy č. 2 v celkovej výške 851.698,89 Eur spolu so všetkým ich zabezpečením. Pohľadávky žalovaného boli zo strany dlžníka uznané čo do istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Reštrukturalizačným plánom dlžníka potvrdeným Okresným súdom Trnava zo dňa 14.08.2015, sp.zn. 23R/1/2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku zo dňa 20.08.2015 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil jeho reštrukturalizáciu, pričom v rámci tohto reštrukturalizačného plánu boli na úhradu žalovaného pohľadávok stanovené jednotlivé štvrťročné splátky predmetných pohľadávok s úrokmi vo výške 1,60 p.a. a nulovými sankčnými úrokmi, ktoré mali byť splatené do 30.06.2020. Reštrukturalizačný plán je dlžníkom riadne a včas plnený. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.09.2015 sa žalovaný následne domáhal na podklade notárskej zápisnice vykonania exekúcie voči žalobcovi pre vymoženie pohľadávky voči žalobcovi z vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Okresný súd Bratislava II rozhodnutím sp. zn. 39Er/4277/2015 v exekúcii vedenej pod EX 553/2015 zamietol námietky žalobcu voči exekúcii. Zostatok istín úverov poskytnutých na základe Úverovej zmluvy č. 1 a Úverovej zmluvy č. 2 v zmysle dohody o splácaní splatného dlhu a vyhlásenia o ručiteľskom záväzku bol úročený úrokom vo výške 3M EURIBOR + 3% p.a. ako aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a., čo sú vyššie hodnoty ako úroky v zmysle reštrukturalizačného plánu 1,60 % p. a., resp. nulové sankčné v zmysle plánu. Žalobca podal na Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.42Cb/24/2017 žalobu o určenie neplatnosti dražby, keďže žalovaný vykonal dražbu - Veľké Pálenisko (ERS Holding) 2016 - v sume 630.750 Eur, vyvlastnenie - ERS Holding 2016 - 77.996,35 Eur. Žalovaný dokumentom zo dňa 14.12.2016 oznámil okrem dlžníka aj žalobcovi použitie a spôsob započítania výťažku z dražby nehnuteľného majetku v rozsahu dotknutých pozemkov. Dokumentom zo dňa 13.07.2017 žalovaný oznámil okrem dlžníka aj žalobcovi použitie a spôsob započítania náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom vo výške 77.246,35 Eur. V uvedených dokumentoch je informácia o použití bežných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré žalovaný uhradil z výťažku z dobrovoľnej dražby či vyvlastnenia na majetok záložcu/žalobcu pri zohľadnení úhrad vykonaných zo strany dlžníka (dopočítaný bežný úrok 1,4 % t. j. 3% -1,6 % a 5 % sankčný úrok). Oznámenie zo dňa 14.12.2016 informuje aj o nákladoch a odmene dražobníka spolu vo výške 18.233,64 Eur. Čistý výťažok dražby (v rozsahu istiny) je už dlžníkovi zohľadnený pri vyčíslení aktuálneho zostatku pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi v zmysle reštrukturalizačného plánu. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že naproti tomu spornou v konaní bola platnosť notárskej zápisnice, ktorá podľa žalobcu nie je jasná, určitá a zrozumiteľná, a preto je neplatná podľa § 37 OZ. V tejto súvislosti namietal určenie právneho záväzku povinnej osoby, čas plnenia, ktorý nebol zreteľne špecifikovaný, posúdenie vzťahu notárskej zápisnice a ručiteľského vyhlásenia, ako aj určenie právneho úkonu, na základe ktorého mal vzniknúť záväzok žalobcu. V nadväznosti na notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom žalobca tvrdil, že táto je neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V konaní namietal žalovaný preukázanie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k petitu o neplatnosť predmetnej notárskej zápisnice, možnosti preskúmavania tohto exekučného titulu len exekučným súdom a po zmene žaloby aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť samotného petitu. Medzi stranami bola v konaní sporné právne posúdenie § 155 ods. 4 ZoKR vo vzťahu k žalobcom tvrdenej novácii ručiteľského záväzku v dôsledku zmeny pohľadávky hlavného dlžníka reštrukturalizačným plánom. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na jeho úkor, ako aj úkor hlavného dlžníka, pohľadávka je hradená duplicitne, pričom v dôsledku dobrovoľnej dražby, ktorá sa vzťahovala na majetok ručiteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu. 5. S ohľadom na zostručnené sporné námietky strán konania, relevantnou sa v tomto smere podľa súdu prvej inštancie javila najmä otázka naliehavého právneho záujmu, ako aj otázka a posúdenie výkladu § 155 ods. 4 ZoKR s prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 56/2009 zo dňa 22.09.2010 vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu v ohrození alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravila opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo. 31/2011 právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 7. Určovací návrh, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (bližšie pozri rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17 Co 161/2007). 8. V zmysle vyššie uvedeného v danom prípade preto súd prvej inštancie zohľadňoval jednotlivé špecifiká prípadu, a to že vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu, ktorej sa pôvodne žalobca neplatnosti domáhal, následne túto namietal ako spornú predbežnú otázku, posúdenie predmetnej notárskej zápisnice vo vzťahu k otázke naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti bez zreteľa na hmotnoprávny základ, vykonal Okresný súd Bratislava II rozhodovaním v konaní o námietkach proti prípustnosti exekúcie pod sp. zn. 39Er/4277/2015, EX 553/2015. Predmetné otázky a teda samotné formálne a materiálne predpoklady notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. O prípustnosti exekúcie na podklade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v inom sporovom konaní dospel k záveru v rámci vyriešenia predbežnej otázky hmotnoprávneho základu, teda otázky platnosti alebo neplatnosti ručiteľského vyhlásenia (ručiteľské vyhlásenie je hmotnoprávny základ, nie notárska zápisnica). V zmysle uvedeného je preto žalobcom požadovaný petit v časti žiadajúcim súd o určenie, že „nie je povinný plniť z notárskej zápisnice“, o ktorom navyše už rozhodol, síce ešte nie právoplatne, exekučný súd, avšak ktorému takéto rozhodnutie ako jedinému súdu prislúcha, bez naliehavého právneho záujmu. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by súd určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného, ktoré by bol povinný vrátiť. V tomto smere však súd zdôrazňuje, že k otázkam hmotnoprávneho základu tohto exekučného titulu, teda k neplatnosti vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, žalobca namietal len neplatnosť vo väzbe na vyriešenie otázky výkladu § 155 ods. 4 ZoKR, ktorými sa exekučný súd v konaní o námietkach proti vykonaniu exekúcie komplexne zaoberal. Nad rámec uvedeného sa posúdením predmetnej otázky opakovane zaoberal aj súd v predmetnom rozhodnutí. V danom prípade teda žalobca žiadal preskúmanie predmetnej veci s ohľadom na špecifiká schváleného reštrukturalizačného plánu a výklad § 155 ods. 4 ZoKR, ktorými sa súd má opätovne zaoberať (predmetnú otázku posudzoval už exekučný súd). Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009. S ohľadom na uvedené preto petit „že žalobca nie je povinný plniť z notárskej zápisnice“, ktorá je exekučným titulom a o ktorých námietkach prípustnosti už rozhodoval exekučný súd, nie je daný naliehavý záujem. 9. Ďalšou špecifickou okolnosťou, ktorú súd zohľadnil pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu v predmetnej veci aj vo vzťahu k eventuálnemu petitu o určenie neexistencii dlhu okrem vyššie uvedeného je aj tvrdenie žalobcu, že na inom súde prebieha aj konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na majetok ručiteľa, v dôsledku ktorej sa žalovaným započítaním na pohľadávky hlavného dlžníka v rámci reštrukturalizačného plánu mal podľa tvrdení žalobcu bezdôvodne obohatiť a má dochádzať k duplicitnému plneniu. Rovnako tak malo dôjsť k vyvlastneniu majetku žalobcu v dôsledku konania žalovaného, pričom aj túto pohľadávku žalobca považuje za duplicitnú úhradu, ktorým sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Práve z dôvodu argumentácie žalobcu o vzniknutom bezdôvodnom obohatení v dôsledku započítania získaného plnenia z neoprávnene vykonanej dražby, ako aj vyvlastnenia, súd pripomína, že z dôvodu bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu, má veriteľ nároky na plnenie voči žalobcovi, ak žalobca zaplatil menej, ako predstavuje celková cena pohľadávky, alebo žalobca má nárok na vrátenie tých splátok úveru, ktoré svojou výškou prevyšujú predmetnú pohľadávku, ak žalobca zaplatil viac ako predstavuje pohľadávka. V prípade, ak možno žalovať na plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný iba vtedy, ak by určovacia žaloba vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy strán konania a predíde sa tak ďalším žalobám o plnenie alebo ak by žaloba o plnenie neriešila alebo nemohla riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. V prípade žaloby žalobcu o vrátenie splátok úveru (žalovaný má zabezpečenú úhradu istín s ohľadom na vykonateľný exekučný titul a prebiehajúcu exekúciu), prevyšujúcich istinu poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom, by otázka neplatnosti ručiteľského vyhlásenia bola tiež priamym predpokladom pre rozhodnutie súdu vo veci. Navyše, ak za danej situácie žalobca tvrdí, že bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť okrem iného neplatnou dražbou, o ktorej určenie už prebieha spor na inom súde. Predmetná otázka, ktorá je pre posúdenie sporu kruciálna, a to výklad ustanovenia § 155 ods. 4 ZoKR by tak bola riešená vo viacerých konaniach súčasne, jednak v konaní o určenie existencii dlhu, v konaní o vrátenie bezdôvodného obohatenia, posudzoval ju už samotný exekučný súd v rámci prípustnosti námietok exekúcie a rovnako tak v konaní o neplatnosť dražby. Za súčasnej situácie je možné konštatovať, že žalobca ako ručiteľ predmetnej pohľadávky, ktorá je exekvovaná vedie so žalovaným niekoľko súdnych sporov, pričom podanie žaloby v predmetnej veci sa javí súdu ako ich nadbytočné rozmnožovanie. Navyše, ak bol žalobca toho názoru, že medzi stranami už došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku okrem neplatnej dražby, ktorej určenia sa už domáha v inom súdnom konaní, vyvlastnením majetku žalobcu, je žaloba na plnenie spôsobilým prostriedkom vyriešenia celého obsahu a dopadu právneho vzťahu medzi stranami. Na takomto určení preto tiež nie je naliehavý právny záujem, keďže žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonával takým spôsobom, aby aj podal žalobu o zaplatenie tých splátok úveru, o ktorých je presvedčený, že ich zaplatil neoprávnene s ohľadom na tvrdené vyvlastnenie majetku (následne aj neplatnú dobrovoľnú dražbu, o ktorú konanie už prebieha). Aj keby žalobca mohol mať právny záujem na určení neexistencie dlhu, z dôvodov vyššie uvedených jeho záujem na tomto určení nie je naliehavý. 10. Nad rámec uvedeného, súd prvej inštancie v snahe predísť ďalším zbytočným sporom poskytol stranám výklad predmetného ustanovenia podľa §155 ods. 4 ZoKR, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s názorom prezentovaným žalovaným. Žalovaného pohľadávka z dôvodov uvedených žalobcom, ktorými argumentoval nezanikla, preto ak pohľadávka nezanikla, táto skutočnosť nemôže byť ručiteľom použitá ako námietka voči veriteľovi. Poprel by sa tým samotný zmysel ručenia, a to možnosť domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok nesplní. Samotný ZoKR ako lex specialis upravuje zánik vymáhateľnosti pohľadávky výslovne v § 120 ZoKR, ktorý však hovorí iba o zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi, pričom na toto ustanovenie nadväzuje aj ustanovenie § 155 ods. 2 ZoKR, ktoré rovnako hovorí o zániku vymáhateľnosti pohľadávky iba voči dlžníkovi. Ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR, ktoré upravuje možnosť uspokojenia veriteľov za predpokladu, že plán neurčuje inak, a to tak, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka, s tým, že znenie § 155 ods. 4 ZoKR s účinnosťou od 01.01.2012 výslovne uvádza, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok (teda v pôvodnej výške) voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. ZoKR ako špeciálny právny predpis veriteľom dlžníka umožňuje uspokojiť svoje pohľadávky ručiteľom dokonca aj v pôvodnej výške, teda vo výške bez ich novácie uskutočnenej v rámci reštrukturalizačného plánu. Na viacerých miestach ZoKR, je výslovne uvedené, že vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa zaniká iba voči dlžníkovi, a preto je súd toho názoru, že námietka novácie pohľadávky v dôsledku súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu hlavného dlžníka vznesená ručiteľom nie je dôvodná a v zmysle zákona možná. Uvedené nesporne vyplýva z gramatického výkladu predmetného ustanovenia hovoriaceho q „pláne“, ktorým sa v zmysle ust. § 132 ods. 1 ZoKR rozumie listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (účastníkov plánu), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, t.j. predmetné ustanovenie počíta len so zmenou a zánikom práv a záväzkov účastníkov plánu, nepočíta však s nováciou záväzkov tretích osôb, na ktoré sa reštrukturalizačný plán nevzťahuje. V tomto smere zákon jasne stanovuje, že pôvodné pohľadávky voči ručiteľom zostávajú plánom nedotknuté. K právnemu problému, ktorý je podstatou sporu súd uvádza, že v súlade s ustáleným právnym názorom vyjadreným vo viacerých rozhodnutiach súdov nie je možný iný výklad ustanovenia § 155 ods. 4 ZoKR ako ten, že účinky reštrukturalizačného konania sa na ručiteľa nevzťahujú, pretože v tomto konaní sám nebol v postavení dlžníka. Žalovaný teda ako veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z majetku ručiteľa v rámci rozsahu pôvodnej nesplatenej pohľadávky. V tomto smere preto nie je možné ani hovoriť o neplatnom ručiteľskom vyhlásení. Účinky povolenia a skončenia reštrukturalizácie nie je možné rozširovať na iné subjekty ako dlžníka. Pretože podmienky uplatnenia pohľadávky veriteľa u ručiteľa podľa § 306 ObZ boli žalobcom splnené a ako bolo odôvodnené vyššie žalovaný sa aj s ohľadom na reštrukturalizáciu dlžníka môže domáhať splnenia svojej pôvodnej pohľadávky u ručiteľa, súd považoval žalobu bez ohľadu na absenciu naliehavého právneho záujmu za nedôvodnú. 11. Na záver sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalovaného týkajúceho sa uznesenia konkurzného súdu zo dňa 21.02.2018, ktorým súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol, pretože zákon o konkurze a vyrovnaní ukladá navrhovateľovi povinnosť nesporne preukázať svoju pohľadávku voči dlžníkovi a rovnako poukázať na existenciu ďalších veriteľov z dôvodu splnenia podmienky plurality. Súd sa predmetnou otázkou, teda nováciou záväzku ručiteľa v dôsledku reštrukturalizácie dlžníka v konkurznom konaní nezaoberal. 12. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti a ekonómie konania, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Má za to, že „Rozsudok súdu prvej inštancie a jeho zistenia, respektíve jeho arbitrárne odôvodnenie skôr pripomína návod na nedodržiavanie záväzkových vzťahov, alebo podnecovanie na bezprávie v znení: Zmluvy dodržiavať netreba a ručenie nemá subsidiaritu - akcesoritu! Iné rozhodnutia súdov v tej istej veci - medzi tými istými účastníkmi treba ignorovať! Zákony a ich gramatický, logický výklad nie je záväzný! Naliehavý právny záujem podľa súdu prvej inštancie nie je hroziaca exekúcia z neplatného právneho úkonu, ktorý zanikol, ale asi podľa súdu prvej inštancie naliehavý právny záujem je len smrť a nie hroziaca ujma na vlastníctve žalobcu prostredníctvom exekúcie z Notárskej zápisnice, kde súd prvej inštancie nehraní ohrozujúce ľudské práva = ochranu vlastníckych práv žalobcu pred exekúciou, ktorá je v rozpore s Pacta sunt servanda.” Žalobca uvádza, že súdy sú povinné konať v súlade s čI. 2 ods.2 Ústavy SR - Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon; v zásade ochrany právnej istoty ČI.1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie porušil okrem ustanovení C.s.p. aj dalšie ustanovenia ÚSTAVY SR ČI. 1 ods. 2, ČI. 46 ods. 1. ČI. 46 ods.4 a Európsky dohovor o ľudských právach Čl. 6 ods.1 - Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch ...; a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ČI. 1 Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 14. Má za to, že rozsudok vzhľadom na nedostatky je síce obsiahly, ale pôsobí zmätočne, je nepreskúmateľný pre nedostatok zákonných dôvodov, kde súd prvej inštancie nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, rozhodnutie je v rozpore so zásadou právnej istoty a to najmä v rozpore s odôvodnením iného rozhodnutia súdu Uznesenie č. 37K/21/2017 -365 zo dňa 21.02.2018 v obdobnej veci medzi tými istými účastníkmi konania z tých istých zmlúv a úkonov, ktoré je právoplatným rozhodnutím - Uznesením, kde súd v Uznesení uviedol: Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 14.08.2015 sp.zn. 23R/l/2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 160/2015 zo dňa 20.08.2015, vo veci reštrukturalizácie dlžníka: BAU-RENT spol. s r.o., Pekárska 11,917 01 Trnava, IČO: 35 834 625, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 26379/ B, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka. Reštrukturalizačným plánom Dlžníka došlo k novácii pôvodne uzavretých úverových zmlúv. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dožadovať sa plnenia od dlžníka môže navrhovateľ až v prípade, keď dlžník BAU-RENT spol. s r.o. nebude plniť záväzok dohodnutý v reštrukturalizačnom pláne. Súd prvej inštancie nesledoval hmotnoprávny základ hlavného záväzku a ručenia, kde žalobca sa oprávnene domáhal, aby súd určil v sporovom konaní, s podaním návrhu na určenie neplatností právneho úkonu, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený skúmať obsah, resp. platnosť či neplatnosť exekučného titulu. Taktiež súd mal povinnosť v súlade so žalobným návrhom skúmať obsah, resp. platnosť či neplatnosť exekučného titulu ako aj úkonov, ktoré mu predchádzajú, t.j. hmotnoprávny základ, ktorý sa zmenil, respektíve zanikol = úkon - Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku č. UNB-51925-2006 a UNB-52381-2006 zo dňa 12.12.2011, respektíve nemôže byť platným právnym úkonom, ktorý sa odlišuje v splátkach úverov s hlavným záväzkom, ako aj je odlišný v úrokových sadzbách úverov, na ktorom sa dohodli Úverový dlžník BAU RENT a žalovaný a tým došlo aj k zániku pôvodných pohľadávok. Samotné ručiteľské vyhlásenie žalobcom ako ručiteľom sa muselo zmeniť a byť súladné s hlavným záväzkom v súlade s reštrukturalizáciou úverových zmlúv a to po dohode - hlavného úverového dlžníka spoločnosti BAU RENT, s ktorým súhlasil aj žalovaný a ak k takémuto úkonu = k zmene ručenia nedošlo písomnou formou medzi žalobcom a žalovaným, tak žalobca nemôže ručiť za pohľadávky, ktoré zanikli respektíve nezostali žiadne pôvodné pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu medzi Úverovým dlžníkom BAU RENT a žalovaným; nakoľko v Rp sa zmenilo 100% pôvodných pohľadávok na nový úverový vzťah v súlade s §155 ods. 1 ZKR. Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o ručiteľskom vyhasení), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním záväzku, ktorý je odlišný od hlavného záväzku, ktorý plní spoločnosť BAU RENT, čo sám súd prvej inštancie konštatoval, že nie je sporné. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym chybným odôvodnením tak vytvoril dva záväzkové vzťahy k žalovanému a to ručiteľa (žalobcu) a Úverového dlžníka BAU RENT z rozdielnymi sumami v istine v úrokoch a v termínoch splátok čo je právny nezmysel, aby z jednej zmluvy existovali rôznorodé plnenia. Reštrukturalizačným plánom úverových zmlúv medzi spoločnosťou BAU RENT a žalovaným došlo k novácii záväzkov - úverových zmlúv = zmena a k ručiteľovi ako prívesku = subsidiarita k úverovým zmeneným vzťahom v zásade akcesority nemôže existovať ručenie z inej zmluvy, ktorá sa zmenila. Ručiteľ nie je pristupujúci dlžník v tom smere, že za záväzky ručia spoločne a nerozdielne, ale ručiteľ plní až v tom prípade ak nebude plniť svoje záväzky hlavný dlžník. Z dokazovania v tomto prípade žalovaný sám potvrdil, že spoločnosť BAU RENT plní reštrukturalizačný plán (RP) a riadne spláca svoje záväzky k žalovanému a spoločnosť BAU RENT nie je v omeškaní podľa RP so splátkami - nový zákonný úverový vzťah. Ak došlo k novácii pohľadávok/záväzkov v 100% výške v RP, tak nezostala žiadna časť pôvodných pohľadávok veriteľa k úverovému dlžníkovi a teda ani k ručiteľovi. Ak nezostali pôvodné pohľadávky/záväzky, ktoré sa zmenili 100% v RP; nemôže ani ručiteľ byť viazaný domnelými pohľadávkami žalovaného z nápadnej notárskej zápisnice, ktoré zanikli respektíve sa zmenili. V záväzkovom vzťahu medzi zmluvnými stranami v merite veci nezostali pôvodné pohľadávky a preto samotné ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR je v danom prípade bezpredmetné a úvaha, výklad žalovaného a súdu prvej inštancie, ktorý sa priklonil k výkladu žalovaného je v rozpore s gramatickým a logickým znením daného ustanovenia. Vykladania predmetného ustanovenia žalovaným a súdom prvej inštancie je absolútne nelogické, nezákonné až absurdné aj v snahe výkladu cez podmienené pohľadávky Žalobca nemal žiadny záväzok k žalovanému pred RP, ktoré by si žalovaný uplatnil z ručenia k žalobcovi exekúciou pred schválením RP a k takémuto plneniu ani nedošlo. Preto nemohli vzniknúť ani podmienené pohľadávky žalobcu ako ručiteľa k údajnému hlavnému dlžníkovi. Z tohto dôvodu si žalobca ani nemal čo prihlásiť v reštrukturalizácii t.j. uplatniť si pohľadávky prihláškou ako podmienené pohľadávky nakoľko žalobca nemal žiadne pohľadávky vyplývajúce z ručenia k úverovému dlžníkovi, ktoré by si uplatnil žalovaný k žalobcovi. Takáto skutočnosť tiež nenastala pred 14.08.2015. Zdôrazňuje, že prihlásením pohľadávok žalovaného pri reštrukturalizačnom konaní hlavného úverového dlžníka - spoločnosť BAU-RENT spol s.r.o a priznaním pohľadávok 100% v RP žalovanému, nezostala žiadna pôvodná pohľadávka nevyriešená a priznané pohľadávky v 100% prešli nováciou (novácia úverových zmlúv) v novom splátkovom kalendáre úverov, čím sa zmenili podmienky úverových zmlúv s novou splatnosťou pôvodných pohľadávok = novácia úverových zmluvy = nový splátkový kalendár, s novou úrokovou sadzbou s čím súhlasil žalovaný a to svojim hlasovaním. 15. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalobu v tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez takéhoto určenia neexistencie práva nie je možné dosiahnuť zastavenie exekučného konania. Podkladom pre takéto posúdenie môže byť len rozhodnutie súdu vydané v sporovom konaní. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd môže exekúciu zastaviť, ak rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. V oboch prípadoch riešenie otázky neúčinnosti, neprípustnosti alebo zrušenia rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, predpokladá rozsiahlejšie dokazovanie a rozhodnutie súdu v sporovom konaní. Keďže tieto otázky nie je možné riešiť v exekučnom konaní ako otázky predbežné, je daný ich naliehavý právny záujem pre podanie žaloby o určenie neexistencie práva osobitnou žalobou mimo exekučného konania. To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci o vyhlásení ručiteľského záväzku), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním záväzku. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu nevyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia hlavného úverového dlžníka v súlade s RP a uplatňovaného dvojakého práva aj od ručiteľa zo zaplateného duplicitného záväzku z ručenia a hlavnej úverovej zmluvy schválenej v RP. 16. Žalobca poukázal na to, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenia nezakladal na logike skutkového stavu v spojení s právnymi skutočnostiam upravenými Úverovej zmluve zmenenej Reštrukturalizačným plánom a na určenie ručiteľského záväzku k hlavnej Úverovej zmluve, či takéto určenie sa nezmenilo, respektíve sa zmeniť muselo, respektíve takéto ručenie prijatím RP zaniklo. Z uvedeného odôvodnenia rozsudku prvej inštancie žalobca, tak skutočne nevie zistiť, akým spôsobom a na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď používal v odôvodnení judikatúru, ktorú neodôvodnil k meritu veci a táto judikatúra je v zásade tohto konania odlišná. 17. Je toho názoru, že súd prvej inštancie na podklade predložených dôkazov nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, nerešpektoval normy súkromného práva a tie si zamieňal v rozpore s právnou istotou garantujúc, že zákony platia rovnako pre všetkých (zásada právneho štátu) a súd prvej inštancie konal v rozpore so zásadou pacta sunt servanda. A preto konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. 18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcom tvrdené skutočnosti, uvedené v odvolaní sú založené na žalobcových subjektívnych názoroch, tvrdeniach, záveroch a aplikácií právnych noriem a rozhodnutí, pričom žalobca odvolací súd zahrnul neprehľadnou argumentáciou postavenej na jednoduchej úvahe, že ak žalobca nevie zistiť na základe čoho dospel súd k záverom uvedeným v rozhodnutí, tak toto odôvodnenie musí byť neprijateľné a neracionálne aj pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť. Má za to, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení uviedol všetky relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.11.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa pôvodne v konaní domáhal vyhlásenia neplatnosti právneho úkonu a to notárskej zápisnice č. N 1149/11, Nz 54575/11, NCRIs 5574/11 zo dňa 12.12.2011 spísanej na Notárskom úrade Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava notárom JUDr. Deziderom Ravlukom, následne bola pripustená zmena petitu žaloby tak, že sa domáhal určenia, že nie je z tejto notárskej zápisnice povinný plniť, eventuálne sa domáhal určenia, že neexistuje dlh. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav tak, ako ho odôvodnil v odseku 25 napadnutého rozsudku s tým, že tento považoval za nesporný. Za sporné považoval, či žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže podľa žalovaného možno preskúmavať exekučný titul len v prebiehajúcom exekučnom konaní. Medzi stranami bolo sporné aj právne posúdenie § 155 ods. 4 ZoKR vo vzťahu k žalobcom tvrdenej novácii ručiteľského záväzku v dôsledku zmeny pohľadávky hlavného dlžníka reštrukturalizačným plánom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, čo viedlo k zamietnutiu žaloby a zaujal právny názor aj k výkladu ust. § 155 ods. 4 ZoKR. Podľa súdu prvej inštancie nie je možný iný výklad ako ten, že účinky reštrukturalizačného konania sa na ručiteľa nevzťahujú, pretože v tomto konaní sám nebol v postavení dlžníka. Žalovaný teda ako veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z majetku ručiteľa v rámci rozsahu pôvodnej nesplatenej pohľadávky. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca obsiahle odvolanie s citáciou viacerých zákonných ustanovení, príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky a judikatúry. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu a výkladu § 155 ods. 4 ZoKR ako aj arbitrárnosť odôvodnenia rozhodnutia. 21. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 27 až 36 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné: 23. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 24. V zmysle s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa môže každý zákonom ustanoveným spôsobom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva možno uplatňovať prostredníctvom procesného úkonu - žaloby, obsah ktorej definuje ustanovenie § 137 C.s.p.. Predmetné ustanovenie pomerne výrazne modifikuje predošlú právnu úpravu, nakoľko v písm. c) sa rozlišuje „klasická“ určovacia žaloba a podľa písm. d) žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Touto právnou úpravou mienil zákonodarca vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti všetkých právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V súlade s ustálenou súdnou praxou urcˇovacia zˇaloba podlˇa ust. § 137 pi´sm. c) C.s.p. ma´ miesto jednak tam, kde je pomocou nej mozˇne´ eliminovatˇ stav ohrozenia pra´va cˇi neistoty v pra´vnom vztˇahu - ak k zodpovedaju´cej na´hrade nie je mozˇne´ dospietˇ inak a tiezˇ v pri´padoch, v ktory´ch urcˇovacia zˇaloba u´cˇinnejsˇie nezˇ ine´ pra´vne prostriedky vystihuje obsah a povahu pri´slusˇne´ho pra´vneho vztˇahu, prostredni´ctvom ktorej mozˇno dosiahnutˇ u ´pravu tvoriacu urcˇity´ pra´vny ra´mec, ktory´ je za´rukou odvra´tenia budu´cich sporov sporových strán. 25. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil žalobu v tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistuje. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že otázku, či existuje dlh žalobcu z notárskej zápisnice, resp. či existuje povinnosť žalobcu plniť z notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, môže preskúmavať jedine exekučný súd v prebiehajúcom exekučnom konaní sp. zn. 39Er/4277/2015, Ex/553/2015. Vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie žalovaného voči žalobcovi mal žalobca možnosť brániť sa v samotnom exekučnom konaní a to aj vo forme podania námietok podľa §50 Exekučného poriadku, pričom ako vyplýva z obsahu spisu, túto zákonnú možnosť aj využil. Rovnako tak tvrdenie žalobcu o neexistencii jeho záväzku voči žalovanému vymáhaného v exekučnom konaní, teda zánik dlhu žalobcu voči žalovanému zakladá oprávnenie žalobcu domáhať sa zastavenia exekučného konania vedeného zo strany žalovaného v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Skutočnosť, či existuje dlh žalobcu voči žalovanému je teda predmetom posudzovania už prebiehajúceho exekučného konania a určovacia žaloba nie je v tomto prípade vhodným právnym prostriedkom ochrany, neexistuje teda naliehavý právny záujem na predmetnom určení. Súd prvej inštancie svoj správny právny záver o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu oprel aj o relevantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesné vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 26. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že určovacia žaloba je jediným vhodným nástrojom na usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu a nie exekučného konania, v rámci ktorého nie je možné podľa jeho názoru vykonať dokazovanie, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa 26.2.2013, aplikovateľné aj na túto vec. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že náležitosti exekučného titulu, teda aj skutočnosť, či má žalobca povinnosť plniť z exekučného titulu, prináleží exekučnému súdu v exekučnom konaní, ktorému táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, kedy exekučný súd má v takom konaní k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých je schopný získať potrebné informácie o skutkovom a právnom stave veci. V exekučnom konaní má povinná osoba zákonné prostriedky na ochranu a prostredníctvom už uvedeného § 50 ods. 1 Exekučného poriadku t.j. podanie námietok proti exekúcii, resp. uvedením dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že požadované určenie nie je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a súd prvej inštancie nemal povinnosť v súlade so žalobným návrhom skúmať platnosť či neplatnosť exekučného titulu ako aj úkonov, ktoré mu predchádzali. Táto povinnosť prislúcha exekučného súdu v prebiehajúcom exekučnom konaní. 27. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný žalobu preskúmať aj vzhľadom na judikatúru v obdobnej veci, ktorú citoval a súd prvej inštancie sa s ňou nevysporiadal. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého „Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o výpožičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.“ Podľa žalobcu v merite veci samej ide o obdobný prípad, kde žalobca svojím úkonom vyhlásil ručiteľský záväzok (Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku zo dňa 12.12.2011), ktorý sa premietol do Notárskej zápisnice č. N1149/11, NZ54575/11, NCRIs 5574/11 zo dňa 12/12/2011, pričom samotné ručiteľské vyhlásenie žalobcom ako ručiteľom sa muselo zmeniť a byť súladné s hlavným záväzkom v súlade s reštrukturalizáciou úverových zmlúv. 28. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nejde o také osobitné okolnosti, aby sa žalobca ako ručiteľ domáhal osobitnou žalobou o určenie, že jeho dlh z notárskej zápisnice neexistuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená námietka žalobcu týkajúca sa reštrukturalizácie hlavného dlžníka spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., ktorá je dlžníkom z predmetných úverových zmlúv voči žalovanému vo vzťahu k ručeniu žalobcom, teda otázka účinkov reštrukturalizačného plánu dlžníka na tretie osoby, bola predmetom posudzovania v exekučnom konaní, nie je teda dôvod, aby bola predmetom posúdenia v osobitnom sporovom konaní. Exekučný súd posudzoval, resp. posudzuje účinky reštrukturalizácie vo vzťahu k ručiteľovi ako aj skutočnosť, či ochrana pred vymáhaním pohľadávky sa vzťahuje výhradne na dlžníka ako subjekt reštrukturalizačného plánu alebo je takáto ochrana poskytovaná aj subjektom odlišným od dlžníka t.j. ručiteľom. 29. Vo vzťahu k výkladu § 155 ods. 4 ZoKR, ktorý podľa žalobcu nie je správny, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie (odsek 34 napadnutého rozsudku) a poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 604/2013-4007.03.2014, v ktorom sa súd zaoberal účinkami reštrukturalizačného plánu, a z ktorého výslovne vyplýva, že podľa novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatej zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012 už reštrukturalizačným plánom nemôžu byť dotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že účinky reštrukturalizačného konania sa na ručiteľa nevzťahujú, pretože v tomto konaní sám nebol v postavení dlžníka a žalovaný ako veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z majetku ručiteľa v rozsahu pôvodnej nesplatenej pohľadávky. 30. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. 31. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za arbitrárny. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 33. Vo vzťahu k obsiahlemu odvolaniu odvolací súd uvádza, že s poukazom na citovanú judikatúru nie je povinný reagovať na všetky námietky, ale len na tie, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. 34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).