Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/94/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116224713 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116224713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Odškodnenie, s.r.o., Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 482 501, práv. zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 1.487,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/176/2016-113 zo dňa 15.11.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/176/2016-113 zo dňa 15.11.2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi obchodnou spoločnosťou Contineo s.r.o. a žalovaným bola dňa 16.12.2013 uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla značky Subaru Legacy, EČV: J. XXXIT, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08. V konaní nebolo sporné, že dňa 21.1.2016 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené poistené motorové vozidlo, pričom škoda, ktorá na motorovom vozidle vznikla bola v zmysle VPP žalovaným vyhodnotená ako totálna škoda. Žalovaný listom zo dňa 11.2.2016 oznámil obchodnej spoločnosti Contineo s.r.o., že poistnú udalosť zlikvidoval ako totálnu škodu. Všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti žalovaný stanovil na sumu 18.699,94 EUR a poškodenému priznal po odpočítaní hodnoty predajných zvyškov motorového vozidla v sume 6.690,- EUR, po odpočítaní dojednanej spoluúčasti v sume 600,50 EUR a po odpočítaní dlžného poistného v sume 407,07 EUR poistné plnenie v sume 11.002,37 EUR. Žalobca sa s výpočtom poistného plnenia žalovaným neuspokojil a žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 1.487,80 EUR s príslušenstvom, ktorá pozostávala z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou poškodeného motorového vozidla vypočítanou žalovaným v sume 18.699,94 EUR a všeobecnou hodnotou poškodeného motorového vozidla určenou znaleckým posudkom č. 14/2016 v sume 20.114,- EUR, ku ktorej žalobca pripočítal náklady na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 144,44 EUR a odpočítal dojednanú spoluúčasť v sume 70,70 EUR. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol správnosť výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla znalcom Ing. W. v znaleckom posudku č. 14/2016, pričom za najobjektívnejší výpočet považoval výpočet všeobecnej hodnoty vozidla realizovaný likvidátorom žalovaného bezprostredne po poistnej udalosti a tiež sa odvolával na závery znaleckého posudku č. 104/2016 vypracovaného znalcom Ing. D.. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore bola založená Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.6.2016. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný na podporu svojich tvrdení v konaní predložil znalecký posudok č. 104/2016 vypracovaný znalcom Ing. Q. D. dňa 28.6.2016, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu 21.1.2016 na sumu 17.223,- EUR. Žalobca sa pri preukazovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku odvolával na závery znaleckého posudku č. 14/2016 vypravovaného znalcom Ing. S. W. dňa 21.5.2016. Súd konštatoval, že ani znalecký posudok č. 14/2016 predložený žalobcom, ani znalecký posudok č. 104/2016 predložený žalovaným, neobsahujú doložku o tom, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 C.s.p., preto stranami predložené znalecké posudky nebolo možné posudzovať ako súkromné znalecké posudky a bolo potrebné ich hodnotiť ako listinné dôkazy. Žalobca teda svoj žalobou uplatnený nárok, ktorý predstavoval rozdiel medzi výpočtom všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu 21.1.2016 realizovaným žalovaným a výpočtom všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu 21.1.2016 uvedeným v záveroch znaleckého posudku č. 14/2016, po pripočítaní nákladov vynaložených poškodeným na vypracovanie znaleckého posudku a po odpočítaní dojednanej spoluúčasti, preukazoval znaleckým posudkom č. 14/2016 znalca Ing. W., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu motorového vozidla na sumu 20.114,- EUR. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal správnosť záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom, a to najmä z dôvodu, že znalec pri výpočte koeficientu predajnosti nevychádzal z aktuálnych vzoriek trhu a nezohľadnil časový posun ani počet najazdených kilometrov. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný priamo pri likvidácii poistnej udalosti, pri ktorej došlo k totálnej škode na motorovom vozidle, určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 18.699,94 EUR, pričom stanovil koeficient dopytu trhu (K5) na 1,1561 a koeficient predajnosti vozidla bezprostredne pred poškodením na 1,0752. Z predloženého znaleckého posudku č. 104/2016 predloženého žalovaným vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 21.1.2016 na sumu 17.223,- EUR, teda sumu ešte nižšiu, než aká bola stanovená žalovaným priamo pri likvidácii poistnej udalosti, pričom znalec stanovil koeficient dopytu trhu (K5) na 1.06 a koeficient predajnosti vozidla na 0,9858. Znalec Ing. D. zároveň v znaleckom posudku uviedol, že vzorky pre stanovenie koeficientu K5 boli vybrané z ponuky jazdených vozidiel z obdobia vypracovania posudku a z dôvodu zníženia cien vozidiel od dátumu poistnej udalosti bol vypočítaný koeficient zvýšený o 5 %. Na základe uvedeného mal súd za to, že znalecký posudok Ing. D. možno považovať za preskúmateľný, nakoľko, znalecký posudok obsahuje údaje o tom, ako sa znalec dopracoval k svojim záverom, aké metódy použil a z akých príloh vychádzal. Súd zároveň dospel k záveru, že znalecký posudok Ing. D. nie je vnútorne rozporný, nakoľko znalec zobral do úvahy všetky relevantné informácie, ako časový odstup od poistnej udalosti alebo odlišnosti pri počte najazdených kilometrov vo vzťahu k vzorkám dopytu trhu. Z predloženého znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 14/2016 vyplynulo, že znalec určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla na sumu 20.114,- EUR, pričom koeficient dopytu trhu (K5) znalec stanovil na 1,25 a koeficient predajnosti vozidla znalec stanovil na 1,25. Znalec Ing. W. v znaleckom posudku uviedol, že koeficient K5 stanovil na základe predajnosti uvedeného typu vozidla, pri zohľadnení skutočného technického a vzhľadového stavu predmetného vozidla v danom regióne k rozhodnému dátumu ohodnocovania vozidla. 4. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.10.2019 navrhol na odstránenie rozporov medzi znaleckými posudkami vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Súd v tejto súvislosti v prvom rade poukázal na skutočnosť, že žalobcovi bol znalecký posudok č. 104/2016 doručený spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe dňa 31.8.2018, pričom súd žalobcu uznesením zo dňa 28.6.2018 vyzval, aby sa k skutočnostiam uvádzaným žalovaným vyjadril s poučením, že na prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 17.9.2018 namietol závery znaleckého posudku č. 104/2016 s tým, že tieto považuje za nesprávne. Žalobca však nijakým spôsobom nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť záverov znaleckého posudku predloženého žalovaným, ani v lehote určenej súdom nenavrhol doplnenie žiadneho dokazovania na odstránenie prípadných rozporov medzi predloženými znaleckými posudkami. Týmto zároveň žalobca znemožnil súdu ako aj protistrane, aby sa s prípadnými relevantnými námietkami žalobcu k znaleckému posudku č. 104/2016 oboznámili ešte pred vytýčeným pojednávaním. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2019 žalobca síce doplnil svoju argumentáciu a namietol, že znalec Ing. D. vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty motorového vozidla z nesprávne určeného koeficientu dopytu trhu, takéto námietky však s poukazom na vyššie uvedené nemožno, podľa názoru súdu považovať za včas uplatnené. 5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom žalovaný výšku poskytnutého poistného plnenia a výšku všeobecnej hodnoty vozidla v čase poistnej udalosti preukazoval výpočtom výšky škody realizovaným žalovaným bezprostredne po poistnej udalosti a znaleckým posudkom č. 104/2016, ktorého závery neboli žalobcom spochybnené relevantnými námietkami včas. Naopak žalovaný sporoval správnosť záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 14/2016, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla nezohľadnil časový odstup vzoriek trhu a počet najazdených kilometrov poisteného motorového vozidla. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný preukázal svoje tvrdenia, ktorými odôvodňoval svoju procesnú obranu v konaní a preukázal, že poistné plnenie, ktoré poškodenému priznal, bolo vyplatené na základe všeobecnej hodnoty vozidla, ktorej výška bola v konaní preukázaná listinnými dôkazmi. Žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že všeobecná hodnota motorového vozidla bola žalovaným určená nesprávne, nakoľko závery v znaleckom posudku predloženom žalobcom č. 14/2016 boli žalovaným spochybnené vo vzťahu k určeniu koeficientu dopytu trhu a koeficientu predajnosti vozidla a žalobca neuplatnil svoje námietky voči znaleckému posudku predloženému žalovaným č. 104/2016 včas. V tejto súvislosti súd tiež poznamenal, že nie je viazaný judikatúrou súdov Českej republiky a poukázal na to, že žalobca a žalovaný síce predložili znalecké posudky (ako listinné dôkazy), ktoré stanovujú rôznu všeobecnú hodnotu poisteného motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti, avšak podľa názoru súdu bolo potrebné zohľadniť, že žalobca v replike neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by znalecký posudok predložený žalovaným mal byť nesprávny a z podania tiež nevyplýval akýkoľvek dôkazný návrh, ktorý by sa týkal rozporov v znaleckých posudkoch. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, a to vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom s poukázaním na zásadu koncentrácie konania. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) doručenom súdu dňa 17.9.2018 neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktorými by spochybnil závery znaleckého posudku Ing. D. a zároveň nenavrhol vykonať nijaké dokazovanie, a teda svoju zákonnú možnosť predkladať súdu dôkazy nevyužil. Súd zároveň navrhnutý dôkaz neposúdil ako dôkaz, ktorý žalobcom nemohol byť navrhnutý v stanovenej lehote, nakoľko žalobcovi bol spolu s uznesením zo dňa 28.6.2018 doručený aj znalecký posudok č. 104/2016 a mal tak možnosť sa s uvedeným znaleckým posudkom oboznámiť, reagovať na argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe a uplatniť dôkazný návrh, žalobca však toto svoje právo nevyužil. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, a to aj s poukazom na skutočnosť, že neuplatnil včas svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy. Žalovaný v konaní preukázal výšku všeobecnej hodnoty vozidla, z ktorej vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, a to výpočtom výšky škody, ktorý žalovaný realizoval bezprostredne po poistnej udalosti pri jej likvidácii, vo vzájomnej súvislosti so znaleckým posudkom Ing. D. č. 104/2016. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že má zato, že súd v rámci dokazovania, nevykonal toto v úplnom rozsahu, nakoľko už na pojednávaní dňa 25.10.2019 žalobca navrhol na odstránenie rozporov medzi znaleckými posudkami predloženými žalovaným vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Už so samotného návrhu (ktorý spomína aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku) - vypracovanie kontrolného znaleckého dokazovania na účely odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami predloženými zo strany žalovaného je zrejmé, za akým účelom navrhol žalobca tento dôkaz vykonať. Teda v tomto smere v žiadnom prípade neobstojí uvedená argumentáciu súdu. Zo strany žalovaného boli v rámci súdneho konania predložené 2 spôsoby výpočtu. Žalovaný si v rámci riešenia poistnej udalosti vypracoval vlastný výpočet škody na vozidla. Následne po tom čo žalobca rozporoval tento postup, tak si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok u Ing. Q. D., ktorý však vypočítal škodu na vozidle odlišne, teda nepotvrdil sumu škody určenú samotným žalovaným. Ináč povedané, žalovaný si svoj vlastný výpočet nepotvrdil ním osloveným znalcom Ing. D.. Zo strany žalobcu došlo k spochybneniu správnosti záverov znaleckého dokazovania Ing. Q. D. v znaleckom posudku č. 104/2016, v ktorom určil všeobecnú hodnotu vozidla s DPH na sumu 17.223,- EUR. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k spochybneniu správnosti závery znaleckého posudku č. 14/2016 Ing. W., v rámci ktorého bola hodnota poisteného motorového vozidla ku dňu vzniku dopravnej nehody určená vo výške 20.114,- EUR vrátane DPH a nie v sume 18.699,94 EUR, ako ju stanovil žalovaný. Žalobca tak nebol v procesnom postavení, aby on preukazoval správnosť znaleckých záverov znalca Ing. W.. 7. Žalobca navrhoval vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, pričom súd tento návrh zamietol výlučne z dôvodu procesnej ekonómie a z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie. Toto považuje za nesprávny postup, nakoľko koncentrácia a rýchlosť konania nemôžu byť uprednostnené pred náležitým objasnením skutkového stavu, najmä v situácii keď predmetom dokazovania sú odborné otázky. Uvedené žalobca uvádzal na pojednávaní vo veci samej, ale súd prvej inštancie tieto argumenty nevzal do úvahy. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že nie je viazaný právnymi názormi súdov Českej republiky. Avšak v situácii kedy Najvyšší súd Českej republiky vyjadrí právny názor a argumentáciu k otázke dokazovania znaleckými posudkami, ktoré je obdobne upravené v právnej úpravy SR aj ČR, má žalobca za to, že minimálne by mal súd prvej inštancie vysvetliť svoj odlišný postoj a postup. To sa v prejednávanej veci nestalo čo považuje za vadu konania, ktorou bolo závažne porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že má zato, že prvoinštančný súd správne aplikoval ustanovenia o koncentrácií konania, pričom upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý jednotlivé ustanovenia o koncentrácií musí poznať a rovnako sú mu známe dôsledky s koncentráciou spojené. Rovnako má žalovaný zato, že nie je v súlade s hospodárnosťou konania, keď žalobca v zastúpení svojho právneho zástupcu nevyužije prostriedky procesného útoku a obrany, a až následne na pojednávaní uvádza nové návrhy na vykonanie dokazovania a následne namieta nevykonanie tohto dôkazu. Žalovaný má tiež zato, že súd postupoval správne, keď návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že tento návrh bol podaný až na pojednávaní, pričom prihliadol na ustanovenia § 153 C.s.p. o sudcovskej koncentrácii konania, keďže tento dôkaz mohol a mal žalobca navrhnúť už v žalobe, prípadne v replike. Žalobca bol tiež riadne vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe, ako aj k predloženiu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň (nakoľko žalobca toto ani nenamieta) má žalovaný zato, že bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Napriek tomu, žalobca doplnenie dokazovania včas nenavrhol, preto jeho návrh podaný až na pojednávaní súd správne zamietol. V tejto súvislosti považuje žalovaný za absurdné, aby žalobca svoje procesné pochybenie ospravedlňoval tým, že žalovaný v rámci svojej obrany poskytol súdu dva výpočty všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, pričom zdôraznil, že samotný rozdiel v nich dostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti odvolacieho súdu, že všeobecná hodnota stanovená znalcom Ing. D. bola nižšia ako stanovil samotný žalovaný pri likvidácií (pričom žalovaný má zato, že by mohol mať nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške rovnajúcej sa rozdielu). Žalovaný preukázal aj týmto, že pri likvidácií poistnej udalosti postupoval správne, a napriek tomu, že znaleckým posudok bola stanovená nižšia všeobecná hodnota vozidla žalovaný už ďalej nemenil všeobecnú hodnotu vozidla pri výpočte poistné plnenia. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.11.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 13. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva, že na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že medzi stranami nebol sporný právny základ žalobou uplatneného nároku, ale sporná bola výška všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase poistnej udalosti. Žalobca v odvolaní spochybnil závery znaleckého posudku č. 104/2016 a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd uvádza, že okresný súd vyhodnotil namietaný znalecký posudok č. 104/2016 (vypracovaný dňa 28.6.2016 Ing. D.) predložený žalovaným ako podrobnejší, možno ho považovať za preskúmateľný, nakoľko z jeho povahy možno vyvodiť, ako sa znalec dopracoval k svojim záverom, aké metódy použil a z akých príloh vychádzal, pričom zobral do úvahy všetky relevantné údaje (aj vzhľadom na koeficient K5, K6). Súd ďalej správne posúdil znalecký posudok č. 104/2016 ako predložené odborné vyjadrenie (nakoľko znalecký posudok neobsahuje doložku v zmysle ust. 209 ods. 2 C.s.p.). Tu odvolací súd poukazuje na to, že znalecký posudok všeobecne (t.j. aj súkromný znalecký posudok) musí spĺňať náležitosti ust. § 17 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods. 2 C.s.p. ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Skutočnosť, že žalovaným predložený znalecký posudok č. 104/2016 v tomto prípade nemá charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 C.s.p., spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje ako dôkaz listinou, pričom tieto skutočnosti súd prvej inštancie vo svojom rozsudku popísal a vysporiadal sa s tým. 14. Čo sa týka žalobcom namietaného nevykonania kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne upriamil pozornosť na použitie zásady koncentrácie. V danom prípade mal žalobca namietať znalecký posudok a žiadať o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2018 (č.l. 71) a nie až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej. Navyše odvolací súd dodáva, že kontrolný znalecký posudok je možné navrhnúť a poveriť ním ústav na jeho vypracovanie len za účelom kontroly už existujúceho znaleckého posudku. V danej veci však nejde o znalecké posudky, ale o odborné vyjadrenia znalca, preto nebolo možné nariadiť kontrolný znalecký posudok. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vždy vecou súdu, nie sporových strán. Ohľadne hodnotenia dôkazov, resp. ich nevykonanie súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci, ktorý umožňuje konajúcemu sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. V konaní pred súdom prvej inštancie nebola porušená zásada spravodlivého konania, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov nepovažoval za potrebné vykonať, resp. doplniť dôkazy navrhované žalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009, sp.zn. 5Obo 22/2009). Odvolací súd poznamenáva, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p. (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.), podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. 15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).