Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/111/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220075 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117220075.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Bratislava, Budatínska č. 1, IČO: 00 169 765, zastúpený: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Bratislava, Panenská č. 7, IČO: 47 728 949, za ktorú konajú Mgr. Ivana Kanisová a JUDr. Janette Prétiová, proti žalovanému: R. Q. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom R., I. č. 3, o vypratanie spoločného zariadenia - žehliarne v dome na I. č. X v R., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19. septembra 2019, č.k. 18 C 47/2017-132, v znení opravného uznesenia zo dňa 10. júna 2020, č.k. 18 C 47/2017-164, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19. septembra 2019, č.k. 18 C 47/2017-132, v znení opravného uznesenia zo dňa 10. júna 2020, č.k. 18 C 47/2017-164, vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 19. septembra 2019, č.k. 18 C 47/2017-132, v znení opravného uznesenia zo dňa 10. júna 2020, č.k. 18 C 47/2017-164, zastavil konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako správca bytového domu a zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. I. č. 1, 3, R. (§ 8b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), sa domáhal vypratania spoločného zariadenia, žehliarne, nachádzajúcej sa v bytovom dome na I. ul. č. 3. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že žalovaný užíva spoločné zariadenie výlučne pre svoje účely bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, v dôsledku čoho v neoprávnenej miere zasahuje do výkonu spoluvlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov k tomuto spoločnému zariadeniu. Žalovaný bol listom správcu bytového domu zo dňa 22.2.2017 písomne vyzvaný k vyprataniu zariadenia, avšak bezvýsledne, keďže písomnú zásielku sa žalovanému nepodarilo doručiť. Následne na členskej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol správca bytového domu poverený podaním žaloby proti žalovanému o vypratanie zariadenia. Zariadenie nebolo žalovaným do podania žaloby vypratané. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže zariadenie užíva na základe dohody s predchádzajúcim správcom objektu VSD s.r.o., ktorý mu výlučné užívanie zariadenia povolil na základe jeho žiadosti zo dňa 15.2.2016. Zariadenie predstavovalo náhradu za nemožnosť užívania vlastných pivničných priestorov z dôvodu, že sa v nich nachádzajú hlavné uzávery vody a kúrenia. Zo strany žalobcu mu výzva na odovzdanie zariadenia nebola doručená a ani o nej nemal vedomosť. V priebehu konania, pred otvorením pojednávania vo veci samej, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný sporný nebytový priestor vypratal, o čom bol vyhotovený záznam o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru bez prítomnosti žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Poukázal na listinné dôkazy predložené súdu, z ktorých vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne, po uskutočnení schôdze vlastníkov bytových a nebytových priestorov dňa 20.6.2017, na ktorej bol správca bytového domu poverený podaním žaloby o vypratanie sporného nebytového priestoru. Svedčí o tom výpis z uznesení z rokovania schôdze vlastníkov bytových a nebytových priestorov I. č. 1, X v R.., pričom žaloba bola podaná dňa 1.8.2017. Žalovaný v konaní nepreukázal neopodstatnenosť žalovaného nároku, nepreukázal, že by mu sporný priestor bol zákonným spôsobom prenajatý. K fotodokumentácii pripojenej žalovaným k vyjadreniu k žalobe, ktorá mala preukázať vyprataný priestor a vhodenie kľúčov do poštovej schránky s menovkou C. L., žalobca uviedol, že predložené dôkazy nie je možné stotožniť s nebytovým priestorom, ktorého sa vypratanie týkalo a taktiež nie je možné určiť, v akom období bola fotodokumentácia vyhotovená. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keďže žalovaný po podaní žaloby procesne zavinil zastavenie konania tým, že nebytový priestor, vypratanie ktorého tvorilo predmet sporu, uvoľnil. Navyše žalovaný, za účelom preukázania pravdivosti svojho tvrdenia, sa na pojednávanie konané dňa 19.9.2019, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o zastavení konania, nedostavil, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nároku na náhradu trov konania vyhovel a žalobcovi priznal nárok vo výške 100 %. 2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že žaloba bola neopodstatnená, keďže dotknutý priestor využíval len krátkodobo v minulosti a to na základe súhlasu bývalého správcu VSD s.r.o. V období, keď prevzal bytový dom na I. č. X a X nový správca, už priestor nevyužíval, preto mu ho ani nemohol odovzdať, k čomu ho ani nikto nevyzval. Podľa žalovaného žalobca v konaní nepreukázal, že dotknutý priestor užíval žalovaný alebo iná osoba, nepredložil o tom fotodokumentáciu resp. iné písomné dôkazy. Na vykonštruovanej obhliadke, na ktorú poukazoval žalobca, sa žalovaný nezúčastnil, nebol na ňu pozvaný. Nemal vedomosť o konaní správcu a zástupcu vlastníkov za jeho chrbtom a to napriek tomu, že trvalo žije na I. č. 3. Správca ho na konanie voči jeho osobe neupozornil. Žalobcovi nevznikla žiadna škoda, náhradu ktorej v konaní ani nežiadal. Poukázal na to, že priestor je spoločný, patrí jemu rovnako ako všetkým spoluvlastníkom, ktorí spoločné priestory využívajú. Uviedol, že o podaní žaloby nerozhodli všetci vlastníci bytov, ktorých je 33, rozhodla o nej skupinka 14 zmanipulovaných vlastníkov na schôdzi, ktorej sa žalovaný nezúčastnil, hlasovanie nie je možné považovať za platné. Nezúčastnil sa na pojednávaní dňa 19.9.2019, pretože o ňom nemal vedomosť, predvolanie mu doručené nebolo, a to ani do jeho elektronickej schránky. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 7. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca ako správca bytového domu na I. ul. č. 1, 3, sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 1.8.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať spoločné zariadenie, nachádzajúce sa v bytovom dome na I. ul. č. X po tom, čo bol podaním žaloby poverený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 20.6.2017. Pred podaním žaloby žalobca vyzval žalovaného na dobrovoľné vypratanie dotknutého nebytového priestoru, avšak bezvýsledne. Podaním doručeným súdu dňa 19.9.2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalovaný priestor vypratal. 8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keď nebytový priestor vypratal po podaní žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto na odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa dôvodnosti žaloby, odvolací súd nemohol prihliadnuť. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že o podaní žaloby nerozhodli všetci vlastníci bytov odvolací súd uvádza, že riešenie tejto otázky nie je predmetom žaloby a preto odvolaciu námietku v tomto konaní odvolací súd nepovažuje za relevantnú. 9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil. 10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).