Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/171/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220970 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117220970.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, si sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: M. T., D.. XX.X.XXXX, N. N. X, XXX XX N., o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. januára 2019 č.k. 15Csp 47/2017-116 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5000 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej s postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplatil splátky úveru riadne a včas a neplnil si povinnosti zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, došlo z jeho strany po postúpení pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 26.11.2014. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutkovo ustálil, že právny predchodca žalobkyne Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 07.03.2006 uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.600 000,- Sk (53110,27,- eur) s uvedením ročnej úrokovej sadzby 5,30 %, dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru 11.200,- Sk, (371,77 eur) poplatok za správu úveru 50,- Sk (1,65 eur) mesačne, výšky splátok 9041,- Sk mesačne (300,11 eur) periodicita 359 splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.04.2006 a konečná splatnosť úveru 20.02.2036 s uvedením účelu na bývanie, a to v súlade s ust. § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. 5. Mal za nepochybné, že úver spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je podľa súdu prvej inštancie každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, nakoľko právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ. 6. Z predloženého výpisu z úverového účtu vyvodil, že žalovaný čerpal úver vo výšky 53 110,27 eur. Z poskytnutého úveru uhradil spolu sumu 65789,62 eur. Sumy 413,65 započítal žalobca na poplatky, sumu 2846,45 eur na riadny úrok, sumu 923,12 eur na úrok z omeškania zmluvný, na úrok z omeškania zákonný žalobca započítal 3674,73 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu, mimoriadnu splatnosť predmetného úveru vyhlásil k 25.11.2014. K postúpeniu pohľadávky č. 1485/2014/CE došlo 29.10.2014. Dňa 11.11.2014 oznámil pôvodný oprávnený postúpenie pohľadávky žalovanému. Súdu prvej inštancie boli predložené listiny, ktorými žalobca vyzval dlžníka podaním zo dňa 25.11.2014, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 25.11.2014. 7. Zhrnul, že žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5000,- eur s tým, že predstavuje bližšie neurčenú časť neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov i úrokov z omeškania za presne neurčené obdobie, ktoré sa stali splatnými dňa 26.11.2014. 8. Ustálený skutkový stav právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 4 OZ, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 524 ods. 1 OZ, § 525 ods. 1 OZ, § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len "Zákon o bankách", ZoB), § 7 ods. 1 ZoB, § 92 ods. 8 ZoB a § 39 OZ. 9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 07.03.2006 uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.600 000,- Sk (53110,27,- eur) s uvedením ročnej úrokovej sadzby 5,30 %, poplatku za poskytnutie úveru 11.200,- Sk, (371,77 eur) poplatku za správu úveru 50,- Sk (1,65 eur) mesačne, výšky splátok 9041,- Sk mesačne (300,11 eur) periodicity 359 splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosti prvej splátky 20.04.2006 a konečnej splatnosti úveru 20.02.2036 s uvedením účelu na bývanie, a to v súlade s ust. § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, že žalovaný riadne splácal predmetný úver do do14.12.2012. Zistil, že dňa 28.10.2014 si právny predchodca žalobcu odpísal poslednú splátku zákonného úroku z omeškania. Spolu žalovaný z úveru poskytnutého vo výške 53110,27 eur uhradil 65789,62 eur. 10. Nakoľko právne posúdil, že ide o konanie majúce svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, kde stranou sporu je spotrebiteľ ako slabšia strana, v zmysle vyšetrovacej povinnosti, ktorú v prejednávanej veci má, posúdil i otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Mal za to, že ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. 11. Poukázal na bod 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu akékoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a ak je podľa písm. a) v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný túto splatiť v lehote, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. 12. Konštatoval, že žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol od svojho právneho predchodcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 29.10.2014. 13. Vyhodnotil, že žalobca do rozhodnutia vo veci nepredložil dôkaz, že by banka úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou, ako to predpokladá ust. § 565 OZ, keď naopak žalobca predložil dôkaz (č.l.12), že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil sám k 25.11.2014 po postúpení pohľadávky a nie jeho právny predchodca, keď žalobca v konaní ani nespochybňoval, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky. Uzavrel, že žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz s doručenkami o jeho zaslaní žalovanému, vrátane výziev v zmysle ust. § 92 ods.8 ZoB. 14. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie č. 60 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, podľa ktorého § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017). 15. Postúpenie pohľadávky označil za pomerne bežný právny úkon, s tým, že ak sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Zaujal názor, že postúpiť tak možno pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie, výzva musí byť písomná, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní, s tým, že vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie má banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. 16. Z článku 7.6 bod 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyvodil, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila túto možnosť a pohľadávku postúpila žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, neposúdil ako možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho bol splatný. Ak Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 29.10.2014 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, dospel k záveru, že postupovala v rozpore s ust. § 92 ods.8 ZoB. Pokiaľ ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, vyslovil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluvu o postúpení pohľadávok z 29.10.2014 preto pre rozpor s ust. § 39 OZ posúdil ako neplatnú. 17. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz, že by banka úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou tak, ako to predpokladá ust. § 565 OZ a ust.§ 92 ods. 8 ZoB, keď žalobca v konaní uvádza, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 26.11.2014, teda až po postúpení pohľadávky a to žalobcom, nie jeho právnym predchodcom. Na základe uvedených skutočností žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu domáhať sa zaplatenia pohľadávky z predmetného úveru ako nedôvodnú zamietol. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli, preto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal. 19. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s výkladom ust. § 92 ods. 8 ZoB súdu prvej inštancie, že pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu môže byť len tá, ktorá je splatná. Mal za to, že medzi bankou a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o úvere obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého obsahom bolo na požiadanie žalovaného poskytnúť v jeho prospech dohodnutú sumu peňažných prostriedkov a záväzok žalovaného poskytnuté peniaze vrátiť a zaplatiť úroky. Vrátenie bolo dohodnuté v pravidelných splátkach. Argumentoval, že dlh žalovaného vznikol už splnením záväzku postupcu poskytnutím dohodnutej sumy v prospech žalovaného. Dohoda medzi zmluvnými stranami nemá podľa neho vplyv na výšku a existenciu záväzku dlžníka. Považoval za absurdné, ak súd prvej inštancie pod pojmom „pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu“ rozumie len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Podľa jeho názoru takouto pohľadávkou je zostatok dlhu žalovaného, t. j. nie len nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. Zastal názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Mal za to, že ani zo samotného znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka alebo jej časť. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia považoval za zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Posúdením textu uvedeného ustanovenia vyjadril názor, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Ust. § 92 ods. 8 ZoB vyložil tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Tiež vyslovil názor, že postupca pred postúpením pohľadávky dodržal všetky podmienky kladené v ust. § 92 od. 8 ZoB a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Mal za preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a že postupcom bol opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok úveru viacerými upomienkami. Uvedené skutkové tvrdenia neboli protistranou popreté, preto ich v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP označil za nesporné. Vzhľadom na uvedené zastal názor, že mu vznikol nárok na úhradu žalobou uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. Svoju aktívnu legitimáciu v spore mal za preukázanú predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu a zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. 20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci skutkový stav dostatočne z hľadiska skutočností potrebných pre právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods. 22 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu proti žalovanému z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v spore. 22. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (veriteľ), má aktívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak je žalobcom osoba, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Ak sa to v konaní nedokáže, žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý však nie je žalobcom v konaní. Za vecnú legitimáciu aktívnu alebo pasívnu vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní je potrebné rozumieť oprávnenie alebo povinnosť strany sporu vyplývajúce z hmotného práva, keď vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Za vecnú legitimáciu sa považuje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorého existenciu skúma konajúci súd ex offo. 23. Úlohou odvolacieho súdu v danom prípade bolo preskúmať správnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorý ju preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky tvoriacej základ žalobou uplatneného nároku z pôvodného veriteľa, banky, konkrétne Slovenskej sporiteľne, a.s. 24. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. Nesprávnym právnym posúdením sa teda rozumie omyl pri aplikácii práva. 25. Oboznámením sa s obsahom predloženého spisového materiálu, s výsledkami vykonaného dokazovania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie dospel odvolací súd záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a tento posúdil správne. Žalobcom namietané nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci nie je opodstatnené, keď súd prvej inštancie žalobu správne zamietol vzhľadom na nepreukázanie doručenia písomnej výzvy banky ako právneho predchodcu aktuálneho žalobcu a tvrdeného veriteľa postúpenej pohľadávky žalovanému v zmysle kogentného ust. § 92 ods. 8 ZoB. Nepreukázaním tejto rozhodnej skutočnosti totiž nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, keď v danom prípade napriek oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky je potrebné zmluvu o postúpení pohľadávky podriadiť súdnemu prieskumu jej platnosti vzhľadom na to, že jej uzavretím bol obídený ZoB. Podľa dlhodobých výsledkov súdnej praxe predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými. Žalobca v konaní netvrdil a teda nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientovi na splnenie peňažného záväzku, s ktorým bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, nepreukázal tiež zosplatnenie úveru jeho právnym predchodcom, teda bankou, preto dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu ako nového veriteľa predmetnej pohľadávky. Táto otázka posúdenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru na iný subjekt bez bankového oprávnenia nie je otázkou, ktorá by bola riešená v rozhodnutiach súdov odlišne a súdna prax zaujala k tejto právnej otázke jednoznačné stanovisko podporujúce právny záver súdu prvej inštancie, že zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok nemá v preskúmavanom spore aktívnu vecnú legitimáciu, rovnako ani oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keďže nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax súdov všetkých inštancií k tejto právnej otázke odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s je právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4) a neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 26. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu. Nad činnosťou bánk vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, poskytovať platobné služby pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách). Z uvedeného špecifického charakteru činnosti bánk a ich špecifického postavenia je zrejmá dôvodnosť špecifickej (sprísnenej) úpravy podmienok, za ktorých môžu svoje pohľadávky voči svojim klientom postupovať na iné subjekty, a to aj za tým účelom, aby sa klienti vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane neocitli v zmluvnom vzťahu s iným subjektom (aj takým, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska) bez toho, že by sa im poskytla možnosť uvedenému postupu zabrániť dodatočnou úhradou svojho záväzku voči banke, a to práve na základe výzvy banky na jeho splnenie. Preto súd prvej inštancie v posudzovanej veci (v ktorej predmetom postúpenia bola pohľadávka banky) správne aplikoval v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali špeciálnu (osobitnú) právnu úpravu zákona o bankách upravujúcu špeciálne a osobitné podmienky postúpenia takejto pohľadávky na iné subjekty. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách (pôvodne išlo o § 92 ods. 7), podľa ktorej: "V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou." 27. V zmysle relevantných všeobecných obchodných podmienok v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníkom bol právny predchodca žalobcu okrem iného oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú možnosť nevyužil a pohľadávku postúpil na žalobcu bez toho, aby úver mimoriadnu splatnosť nadobudol. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po postúpení pohľadávky. Nemožno teda ustáliť, že pred postúpením bol úver s úrokmi z neho splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, s ktorými bol dlžník v omeškaní. Postupca neukončil daný záväzkový vzťah a k jeho predčasnému ukončeniu došlo až zo strany postupníka. Žalobca platnosť postúpenia pohľadávky preto nepreukázal. Ak argumentoval tým, že pri omeškaní klienta banky s časťou svojho peňažného záväzku (nezaplatených niekoľko splátok) má banka oprávnenie postúpiť inému subjektu, a to aj nebankovému, pohľadávku z celého úveru, t. j. splátky splatné aj nesplatné bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu, jeho argumentáciu odvolací súd vyhodnotil za nepresvedčivú a nezodpovedajúcu účelu, zmyslu a logike ust. § 92 ods. 8 ZoB, keď odvolací súd nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak až po jeho ukončení (vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu), ktorým spôsobom bežne postupujú slovenské bankové subjekty na finančnom trhu. 28. Odvolací súd sa plne stotožňuje s judikatúrou a súdnou praxou súdov všetkých inštancií súvisiacou s danou problematikou, ktorá je v súčasnosti konštantná. Poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017, 5Cdo 13/2016, 7Cdo 26/2017, vychádzajúc z ktorých vo všeobecnosti platí, že postúpene pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy cesie je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Podľa dikcie ust. § 92 ods. 8 ZoB a dôvodovej správy k nemu mal zákonodarca touto úpravou na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo motivovať banku k tomu, aby podnikala určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom, aby počas celého trvania zmluvy každý mesiac nepripisovala len na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie, aby sa dlh zvyšoval, keď takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou požadovanou zákonom o ochrane spotrebiteľa. Nie je totiž v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou počas trvania záväzkového vzťahu táto postupovala pohľadávku tretej osobe bez dohľadu Národnej banky SR, pretože takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. 29. V danej veci je potrebné mať na zreteli, že sa jedná o spor spotrebiteľský, a že zákon o bankách je špeciálnym predpisom k Občianskemu zákonníku. 30. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 31. Je preto potrebné konštatovať, že ak neboli splnené podmienky ust. § 92 ods. 8 ZoB veta prvá pri postúpení pohľadávky na nebankový subjekt, jedná sa o postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom a takéto postúpenie je v zmysle ust. § 525 ods. 2 OZ neplatné, nakoľko je vylúčené. Takéto postúpenie je preto neplatným právnym úkonom a musí byť podrobené súdnemu prieskumu jeho platnosti ex offo, keď napokon i samotná právna úprava postúpenia pohľadávky obsahuje v ust. § 525 ods. 2 OZ ustanovenia o zákaze postúpenia. Ak teda bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať riadnym a včasným oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi postupcom. Ak ide o postúpenie pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorý nárok mu však nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).