Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/92/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117223370 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117223370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: FD. F., Z. L. XX.XX.XXXX, T. Q. F., Z.Á. L. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - D.. T.. P. C., Z. L. XX.XX.XXXX, B.: B. XX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Mária Karcolová, advokátka, so sídlom: Panenská 8, 811 03 Bratislava a otec - L. F., Z. L. XX.XX.XXXX, K. B.: F. XXXX/ XX, XXX XX B., L.H. T.: B. X/A, XXX XX B., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. decembra 2018 č. k. 3P/150/2017 - 87, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. decembra 2018 č. k. 3P/150/2017 - 87, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 05.12.2018 č.k. 3P/150/2017 - 87 Okresný súd Bratislava I návrh otca na zníženie výživného zamietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.09.2017 sa domáhal otec maloletých zníženia bežného výživného zo sumy 380,- Eur mesačne a výživného na tvorbu úspor vo výške 120,- Eur mesačne na každé z detí na sumu 50,- Eur mesačne, na každé z detí. Návrh otec maloletých odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jeho strane spočívajúcej v tom, že od 01.04.2017 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 277,40,- Eur mesačne a nepoberá žiaden iný príjem. Zároveň uviedol, že jeho schopnosti zabezpečiť si vyšší príjem sú v značnej miere obmedzené jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Argumentoval, že nevlastní už žiaden nehnuteľný majetok a za účelom plnenia povinnosti platiť výživné bol nútený minúť všetky svoje úspory. Matka maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila a návrh žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Poukazovala na to, že v predchádzajúcich konaniach o určení vyživovacej povinnosti otca bolo preukázané, že otec maloletých detí sa už v minulosti zbavil majetku, bez dôležitého dôvodu a náležitej odplaty a bránil sa tým, že je údajne absolútne nemajetný, pričom táto obrana neobstála. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o odchode na starobný dôchodok a väzbu na jeho údajný nepriaznivý zdravotný stav, tieto sú z pohľadu matky irelevantné a nijako nepreukázané. Vzhľadom na doterajšie podnikanie otca a účelové prevody majetku je viac ako pravdepodobné, že otcovi naďalej plynú príjmy aj z podnikania. Uviedla, že zmena nastala na strane maloletých detí, nakoľko v dôsledku ich rastu, zvýšenia vzdelávania, rozvoja schopností a zručností, navštevovania krúžkov, ako aj všeobecného rastu životných nákladov, sa náklady na zabezpečovanie ich životných potrieb zvýšili. 3. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2P/1/2009 zo dňa 16.12.2011, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/76/2012 zo dňa 02.10.2012, v zmysle ktorého otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé z nich sumou 300,- Eur mesačne od 01.12.2008 a vo výške 380,- Eur od 01.09.2011 k rukám matky, a zároveň bolo otcovi určené výživné na tvorbu úspor na každé z detí v sume 120,- Eur mesačne od 01.09.2011 na účty detí. Dlh na zročnom výživnom a výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 01.12.2008 do 30.12.2011 vo výške 5 970,- eur spolu s 480,- eur na každé z detí bol otec povinný vyplatiť matke spolu s bežným výživným v mesiaci január 2012. V čase rozhodnutia súdu mal maloletý G. 8 rokov, maloletá Q. 7 rokov. Maloletý G. nastúpil na povinnú školskú dochádzku, navštevoval plavecký klub, ZUŠ, džudo a šachový krúžok. Maloletá Q. nastúpila na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2011/2012, navštevovala ZUŠ, hip-hop a tanec na ZUŠ Jesenského. Matka s deťmi bývala v dvojizbovom byte na B. R. XX V. B., ktorý získala po starom otcovi. Iné nehnuteľnosti nevlastnila. Bola zamestnaná ako projektantka v spoločnosti Incheba, a.s., jej priemerná čistá mesačná mzda v roku 2010 bola 875,- eur, v roku 2011 predstavovala sumu 1.018,- Eur. Otec maloletých detí podnikal na základe živnostenského oprávnenia od 08.10.2004. Bol majiteľom penziónu Zlatá noha, Bratislava - Koliba, bol jediným vlastníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Zlatá noha s.r.o., založenej dňa 05.08.2011. Otec bol tiež vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Bratislava - Staré Mesto a Vinohrady, kde vlastnil vinice, rodinný dom. Z výpovede matky a z listinných dôkazov vyplynulo, že od času ostatného rozhodovania súdu sa pomery na strane matky výrazne nezmenili, jej priemerný čistý mesačný zárobok dosahoval v roku 2018 sumu 1.093,70 eur, okrem bytu, kde s maloletými deťmi naďalej býva, vlastní vinice vo výmere 1.556 m2 v Bratislave, v mestskej časti Nové Mesto, pričom jej spoluvlastnícky podiel tvorí 1/2. Maloletý G. v septembri 2018 nastúpil na bilingválne Gymnázium na Einsteinovej ulici v Bratislave. Maloletá Q. navštevuje 8. ročník ZŠ Vazovova a ako športovej činnosti sa venuje ľadovému hokeju, tiež jej pribudol floorbal. Z vyčíslenia výdavkov na maloleté deti predloženého matkou vyplynulo, že mesačné náklady na maloletého G. predstavujú sumu vo výške 1.045,-eur. Mimoriadne ročné výdavky na maloletého G. predstavovali sumu vo výške 4.500,- eur. Mesačné náklady na maloletú Q. predstavujú sumu vo výške 1.123,- eur. Mimoriadne ročné výdavky na maloletú Q. predstavovali sumu vo výške 3.400,- eur. Z prednesu právnej zástupkyne matky na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018 vyplynulo, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť, čo preukázala listinnými dôkazmi. Ďalej uviedla, že od júla 2018 došlo k zmene postoja maloletých detí, ktoré sa odmietajú s otcom stretávať. Najmä maloletý G. otca navštevoval v penzióne Zlatá noha, a teda pozná reálne majetkové pomery otca, ktorý podľa jeho tvrdení v spoločnosti naďalej reálne pracuje a údajne sa účelovo zbavil majetku. Z výpovede otca maloletých detí a z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 20.08.2015 ukončil výkon funkcie konateľa v spoločnosti Zlatá noha s.r.o., v mene ktorej koná jeho syn, a dňa 26.05.2017 bol otcovi priznaný starobný dôchodok. Na pojednávaní dňa 03.10.2018 otec uviedol, že s maloletými deťmi sa stretáva sporadicky. Otec na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, že na účet matky platí výživné 50,- eur mesačne na každé dieťa, prostredníctvom svojho syna. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd prvej inštancie návrh otca zamietol ako nedôvodný, nakoľko na strane otca nenastala zmena pomerov od posledného pojednávania. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že je starobný dôchodca a nevlastní žiaden majetok, kolízny opatrovník navrhol, aby súd prvej inštancie prihliadol na svoje závery z predchádzajúcich rozhodnutí, v ktorých sa skonštatovalo, že otec sa dobrovoľne vzdal príjmu a majetkového prospechu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný a nemožno ho posúdiť inak ako účelový, v snahe vyhnúť sa plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti, resp. túto povinnosť čo najviac obmedziť, nehľadiac ako rodič na záujem maloletých detí. Konštatoval, že na strane otca od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného nenastala žiadna závažná zmena, ktorá by na strane otca maloletých detí objektívne vyvolala zníženie schopností a možností otca platiť určené výživné. V konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí sa vzdal svojho príjmu z pracovného pomeru v spoločnosti Zlatá noha, s.r.o., ako aj príjmu, na ktorý mu vzniká nárok z titulu výkonu funkcie konateľa. Otec maloletých detí sa vzdal tiež majetkového prospechu tým, že previedol obchodný podiel v spoločnosti Zlatá noha, s. r.o., ktorá vlastnila viacero lukratívnych nehnuteľností v Bratislave s trhovou hodnotou nepomere vyššou ako kúpna cena, ktorú otec maloletých detí získal z prevodu obchodného podielu. Súd prvej inštancie naopak vyhodnotil, že zmena pomerov nastala na strane maloletých detí, nástupom maloletej Simony do vyššieho ročníka základnej školy a nástupom maloletého Filipa na gymnázium, ich rastom, ako aj rastom životných nákladov, pričom potreby maloletých detí, ich výchovu a starostlivosť o ne zabezpečuje výlučne matka. Konštatoval, že zníženie výživného by tak nepriaznivo zasiahlo do oprávnených záujmov maloletých detí. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a nepriznal účastníkom končia náhradu trov konania. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec maloletých v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku, v ktorom namieta, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávne, resp. neúplne zisteného skutočného stavu. Otec nesúhlasí s konštatáciou súdu prvej inštancie, že sa dobrovoľne vzdal príjmu, s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Poukazuje na skutočnosť, že v roku 2017 dovŕšil 62 rokov veku a vznikol mu nárok na priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný v sume 277,40 eur mesačne 01.04.2017, zvýšený na sumu 287,20 eur mesačne od 01.01.2019. Uviedol, že okrem uvedeného nepoberá žiadny iný príjem. Argumentuje, že žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť vykonávať podnikateľskú činnosť alebo závislú činnosť. Dosiahnutím dôchodkového veku využil nárok, ktorý mu zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení priznáva. Má za to, že takéto konanie nemôže byť posudzované ako účelové konanie, s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Zdôraznil, že z pracovného procesu bol vylúčený najmä z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, a tiež všeobecného úbytku síl, v dôsledku dosiahnutého veku. Túto skutočnosť preukazoval v konaní sp. zn. 2P/1/2009 nemocenskými dávkami, ktoré mu boli priznané Sociálnou poisťovňou. Má teda za to, že v konaní dostatočne preukázal skutočnosť, že na jeho strane došlo k zmene pomerov rozhodujúcich pre určenie vyživovacej povinnosti pre maloleté deti. K zmene pomerov došlo na základe objektívnych skutočností. Namieta, že nemožno očakávať, že ako osoba v dôchodkovom veku bude dosahovať príjem porovnateľný s osobou v produktívnom veku. Zo svojho príjmu si nedokáže zabezpečiť základné potreby a nemožno teda od neho požadovať, aby prispieval na tvorbu úspor pre maloleté deti. Má tiež za to, že matka maloletých detí prezentuje nadhodnotené výdavky na maloleté deti, keď celkové ročné výdavky na obe deti vyčíslila na sumu 33.916,- eur, pričom jej ročný príjem predstavuje sumu 13.124,40 eur. Otec uvádza, že na výživu maloletých detí prispieva podľa svojich schopností a možností sumou 100,- eur mesačne. V súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie namieta otec maloletých porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie označuje za arbitrárne najmä pre nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním. Má za to, že hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich nevyplývajú prijaté skutkové základy. V konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní vo vzťahu k hodnoteniu výpovedí účastníkov konania, keď na jednej strane súd bez výhrad akceptoval skutkové tvrdenia matky maloletých detí, avšak vo vzťahu k otcovým skutkovým tvrdeniam sa staval negatívne. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. Navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné. Má za to, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní riadne vykonal dokazovanie, v rámci ktorého úplne zistil skutočný stav veci, a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym zisteniam, že na strane otca od posledného rozhodnutia o výške výživného nenastala žiadna závažná zmena, ktorá by objektívne vyvolala zníženie schopností a možnosti otca platiť určené výživné, a naopak nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, kedy zníženie výživného by nepriaznivo zasiahlo do oprávnených záujmov maloletých detí. Vo vzťahu k vyjadreniu otca o uhradení zročného výživného a trov exekučného konania matka maloletých upresnila skutočnosti, ktoré otec zrejme účelovo zamlčal, že v danom čase zročné výživné otec zaplatil pod tlakom exekúcie. V tomto čase otec ešte disponoval s majetkom, ktorého sa neskôr účelovo a za podozrivých podmienok zbavil, kedy mu reálne bezprostredne hrozilo, že príslušný exekútor vykoná exekúciu spôsobmi predaja nehnuteľností a postihnutia obchodného podielu. Otec si bol zrejme vedomý skutočnosti, že takto by o tento majetok nenávratne prišiel a do budúcna by stratil skrytú kontrolu nad nimi a nemal by možnosť skrytého poberania výhod z tohto majetku plynúcich. Rozsudok nie je možné považovať za arbitrárny, nakoľko súd prvej inštancie uviedol jasne a zrozumiteľne dôvody svojho rozhodnutia. Matka navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 6. Otec maloletých na vyjadrenie matky uviedol, že žiadneho majetku s cieľom mariť exekučné konanie sa nezbavil. Majetok, ktorý vlastnil, použil na vyplatenie dlžnej sumy titulom zročného výživného. Následne, po dosiahnutí 60 rokov veku, aj z dôvodu zlého zdravotného stavu a celkovej vyčerpanosti požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku. Zároveň podal návrh na zníženie výživného voči maloletým, ktorého sa bezvýsledne domáha už viac ako 4 roky. Jeho príjmom je iba starobný dôchodok, čo sa odzrkadľuje aj na otcovej životnej úrovni. Výživné v stanovenej výške ani sumu určenú na tvorbu úspor nie je schopný platiť. Na základe uvedeného má za to, že sú splnené podmienky na zníženie výživného v zmysle návrhu na začatie konania. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, jej právny zástupca, otec a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zamietnutie návrhu na zníženie výživného je vecne a právne správne. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť, že vyživovať deti, a najmä keď sú tieto ešte maloleté, je prvoradá zákonná povinnosť rodiča. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane otca v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2012, kedy bolo upravené výživné na maloleté deti), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v podstate o totožnom návrhu otca na zníženie výživného, ktorý podal na súd dňa 23.01.2015, bolo rozhodnuté tak, že návrh na zníženie výživného bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/11/2015-203, zo dňa 22.08.2016 zamietnutý a na odvolanie otca bol tento rozsudok potvrdený Krajským súdom v Bratislave, č.k. 11CoP/105/2017-224, zo dňa 23.05.2017, právoplatný dňa 08.06.2017. Otec podal tri mesiace po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, opätovne návrh na zníženie výživného na tom istom odôvodnení, poukazujúc na svoj dôchodkový vek a zhoršený zdravotný stav. Jedinou zmenou uvedenou v novom návrhu na zníženie výživného je, že otcovi bol priznaný starobný dôchodok, keď v prvom návrhu na zníženie výživného mu bola žiadosť o priznanie predčasného dôchodku zamietnutá pre nedostatok odrobených rokov. Ostatné majetkové pomery otca sú nezmenené a na dôchodkový vek otca bolo prihliadané už pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného zo dňa 23.01.2015. Možno teda konštatovať, že v tomto novom návrhu neuvádza otec žiadnu novú podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, oproti návrhu, ktorý podal dňa 23.01.2015, a ktorý bol súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom zamietnutý. Len dovŕšenie dôchodkového veku a začatie poberania starobného dôchodku nemôže byť samo o sebe dôvodom na zníženie výživného na maloleté deti. Otec si musel byť vedomý toho, že keď má deti v neskoršom veku, bude mať k deťom vyživovaciu povinnosť aj v dôchodkovom veku. Navyše v danom prípade je podstatné posudzovať a prihliadnuť k celkovým majetkovým pomerom otca, kde súdy opakovane a správne poukazujú na to, že otec sa vzdal bez dôvodu majetkového prospechu, keď bezdôvodne previedol obchodný podiel v spoločnosti Zlatá noha, s.r.o. za sumu len 5.000,- eur, pričom spoločnosť bola vlastníkom viacerých nehnuteľností. Bez dôvodu sa vzdal konateľstva v tejto spoločnosti, navyše konateľom spoločnosti je syn otca, čo taktiež vnáša pochybnosti k tvrdeniam otca o tom, že už nepodniká. Navyše v situácii, keď má otec stále aj vo vyššom veku vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, musí súd prepis obchodného podielu v spoločnosti za sumu len 5.000,- eur, keď spoločnosť vlastnila nehnuteľný majetok v hodnote rádovo vyššej, vyhodnotiť tak, že sa otec bez dôvodu vzdal majetkového prospechu, ako ukladá ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, keď na tieto skutočnosti prihliadal. Otec v návrhoch na zníženie výživného poukazuje aj na svoj zhoršený zdravotný stav, avšak ani na výzvu súdu, nepredložil žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že má zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce, teda otec nepreukázal svoje opakované tvrdenia o zlom zdravotnom stave. V danej veci je dôležitá i tá skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného v roku 2012, došlo ku zmene pomerov nepochybne na strane maloletých, ktoré so sebou nepochybne prinášajú zvýšené náklady, avšak výživné od poslednej úpravy zvyšované nebolo. 9. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, keď zamietol návrh otca na zníženie výživného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 10. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).