Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/77/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010506 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118010506.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného Z. O., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/41/2018 zo dňa 19.12.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. mája 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/41/2018 zo dňa 19.12.2018 bol obžalovaný Z. O. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.07.2018 sp. zn. 4Pv 87/1 8/1101 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich1 držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: od presne nezisteného času do 23.30 hod. dňa 10.02.2018 na Jedlíkovej ulici v Bratislave pri kontrole hliadkou Obvodného oddelenia Policajného Zboru Bratislava Staré Mesto - stred s volacím znakom Atlas 333 po predchádzajúcom zákonnom poučení vydal 2 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom zelenej sušenej látky rastlinného pôvodu, ktoré mal pri sebe, pričom z následne vyhotoveného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ- KEÚ-BA-EXP-2018/1946, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistickej toxikológie zo dňa 27.03.2018 vyšlo najavo, že v predložených plastových vreckách sa nachádzalo konope s celkovou hmotnosťou 1186 mg, s priemernou koncentráciou 17,5 % hmotnostných účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a toto množstvo zodpovedá 2,372 obvykle jednorazovej dávke drogy, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal okresný prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s vysloveným názorom súdu, že v danej trestnej veci nebola naplnená materiálna stránka - materiálny znak uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom trestného činu - prečinu v podobe Trestným zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu (závažnosť vyššia než nepatrná) posudzovaného cez kritériá upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona, ktorý súd bližšie rozoberá na stranách 6 a 7 napádaného rozsudku. Pokiaľ súd argumentuje tým, že obžalovaný Z. O. mal v držbe stíhané množstvo drogy iba krátku dobu, tu je potrebné uviesť, že bolo tomu tak nie zo subjektívnych príčin na strane obžalovaného, t.j. z jeho vlastnej vôle, ale na základe tej skutočnosti, že obžalovaný bol pristihnutý pri páchaní trestného činu (pri prechovávaní drogy), na základe čoho mu bola predmetná droga zaistená políciou s využitím zaisťovacích inštitútov Trestného poriadku. Protiprávny stav v podobe neoprávneného prechovávania marihuany nebol teda ukončený vlastným, dobrovoľným konaním obžalovaného (napr. zahodením, zničením drogy obžalovaným a pod.), ale až na základe zákroku polície po výzve adresovanej obžalovanému smerujúcej k vydaniu drogy v zmysle § 89 Trestného poriadku. Obžalovaný navyše na hlavnom pojednávaní tvrdil, že si sám zakúpil marihuanu od jemu neznámej osoby, čím sa prakticky priznáva ku konaniu, ktoré by mohlo zakladať trestnú zodpovednosť za spáchanie závažnejšej skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorá postihuje neoprávnenú kúpu akéhokoľvek množstva drog. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný Z. O. sa sám, dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku rozhodol predmetnú drogu zakúpiť, čo nepochybne zvyšuje závažnosť stíhaného prečinu. Keď už obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že marihuanu zakúpil podľa jeho slov len zo zvedavosti, pretože to chcel vyskúšať, nie je zrejmé, z akého dôvodu si potom zaobstaral až 2 plastové vrecká s obsahom konope, zodpovedajúce z hľadiska množstva minimálne dvom obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie. Zo zaobstaraného množstva konope o celkovej hmotnosti 1186 mg je evidentné, že v danom prípade nejde vôbec o hraničné množstvo drogy. To je okolnosť, ktorá nijakým spôsobom neznižuje závažnosť stíhaného prečinu, práve naopak. Rovnako podľa prokurátora nemôže obstáť argumentácia súdu, že sa obžalovaný pred nikým nevyjadroval, že má pri sebe marihuanu, že túto chcel vyskúšať sám bez prítomnosti ďalších osôb, čo má mať podľa súdu taktiež význam z hľadiska posudzovania závažnosti stíhaného trestného činu. Uvedená skutočnosť podľa názoru prokurátora nemá relevanciu k stíhanému skutku, ktorý je v tomto prípade právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona. Konanie obžalovaného, ktoré tu súd popisuje, stojí mimo zákonných znakov predmetnej skutkovej podstaty a samo o sebe by za splnenia ďalších skutočností mohlo zakladať spáchanie aj ďalšieho trestného činu - trestného činu šírenia toxikománie podľa § 174 Trestného zákona, ktorého skutková podstata práve postihuje popísaný druh konania, t.j. akékoľvek formy podnecovania zneužívania iných návykových látok než alkoholu. So zreteľom na to je z hľadiska naplnenia zákonných znakov stíhaného prečinu a skúmania závažnosti spôsobu spáchania tohto prečinu irelevantné, že obžalovaný skúšal drogu sám, bez prítomnosti ďalších osôb, a teda že nebol zlým príkladom pre iné osoby alebo že nevzbudzoval pohoršenie. Z hľadiska systematiky osobitnej časti Trestného zákona je zrejmé, že trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 Trestného zákona je zaradený v Prvej hlave, nesúcej názov „Trestné činy proti životu a zdraviu“. Primárny objektom tohto trestného činu je tak ľudské zdravie a sekundárne aj záujem spoločnosti na kontrole nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi. ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť zdravie alebo život človeka. Práve s poukazom na objekt zasiahnutý týmto trestným činom (primáme ochrana ľudského života a zdravia) je podľa názoru prokurátora bezvýznamné rozlišovať to konanie obžalovaného, či tento skúšal marihuanu sám alebo v prítomnosti iných osôb. Prokurátor nesúhlasí ani s argumentáciou súdu, v rámci ktorej súd poukazuje na samotný druh omamnej látky, t.j. že ide o tzv. mäkkú drogu, a teda v tomto smere pripomína rôzne tendencie smerujúce k čiastočnej dekriminalizácii marihuany. Táto tendencia je prinajmenšom diskutabilná, keďže v otázke tolerancie, resp. netolerancie užívania drog, a to aj mäkkých, spoločnosť bola, je a bude vždy rozpoltená. Nemožno sa stotožniť ani s tým, že súd v napádanom rozsudku hodnotí závažnosť stíhaného prečinu cez kritérium osoby obžalovaného, keď ho hodnotí ako mladého človeka, ktorý mal v čase skutku 19 rokov, pričom doposiaľ nemá záznam v registri trestov a má jeden záznam v registri priestupkov. V kontexte argumentácie súdu pri posudzovaní materiálnej stránky k tejto otázke je na mieste uviesť, že osoba páchateľa nie je zahrnutá medzi kritériami obsiahnutými v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona. Skutočnosť, že obžalovaný mal v čase skutku 19 rokov a že doposiaľ nebol súdne trestaný môže nájsť svoj odraz práve v poľahčujúcich okolnostiach, in concreto v § 36 písmeno j) a v § 36 písmeno d) čo má význam z hľadiska určovania druhu a výmery trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona. Je zrejmé, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku v takom veku, v ktorom si s plným vedomím mohol uvedomiť dôsledky svojho škodlivého protiprávneho konania, vrátane tých trestnoprávnych. Záverom prokurátor navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine obžalovaného Z. O. a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil predmetnú trestnú vec Okresnému súdu Bratislava I na jej opätovné prejednanie v potrebnom rozsahu a na následné rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry sa stotožnil s odvolacími argumentmi odvolania a navrhol, aby krajský súd podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie za súčasného zrušenia výroku o vine v napadnutom rozsudku. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako aj argumentáciou obsiahnutým v odôvodnení tohto rozsudku a navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté. Obžalovaný Z. O. na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania prokurátora ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že obžalovaný Z. O. mal vedome v neoprávnenej držbe omamnú látku, ktorej celkové množstvo a množstvo účinnej látky (THC) v zmysle záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave ČES: PPZ-KEU-BA-EXP- 2018/1946 zo dňa 27.03.2018 je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, a ktorej množstvo omamnej látky zodpovedá dvojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu , boli naplnené všetky formálne znaky trestného činu - prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona. V danom prípade však podľa názoru okresného súdu nebola naplnená materiálna stránka - mate- riálny znak uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom trestného činu - prečinu v podobe Trestným zákonom požadovaného stupňa závažnosti prečinu (závažnosť vyššia než nepatrná) posudzovaného cez kritériá upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Na tomto základe niet dôvodu pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti, nakoľko pre absenciu požadovaného stupňa závažnosti nemôže ísť o trestný čin - prečin. Okresný súd svoj záver o nepatrnej závažnosti činu považuje za opod- statnený so zreteľom na to, že obžalovaný Z. Jakubík mal v držbe predmetné množstvo marihuany iba krátku dobu, keďže v nijakom smere nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, že si marihuanu kúpil od jemu neznámej osoby, ktorá ho zastavila s ponukou na kúpu tejto omamnej látky, a to na Obchodnej ulici práve v deň skutku. Pritom sám súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že si tzv. dealeri skutočne aj takýmto spôsobom zabezpečujú odbyt rôznych omamných a psychotropných látok (ponukou na kúpu náhodne okoloidúcej osobe). Súd taktiež nemal dôvod neveriť obžalovanému, že si uvedenú marihuanu kúpil zo zvedavosti a za účelom ju iba vyskúšať, pričom to bol jeho prvý prípad, kedy mal pri sebe marihuanu, nikdy predtým ani potom už marihuanu nefajčil. Z tohto hľadiska tak možno uzavrieť, že u obžalovaného išlo o ojedinelý prípad snahy vyskúšať marihuanu, ktorú si cielene nesnažil zabezpečiť, keďže sa k nej dostal v podstate náhodou na základe iniciatívneho konania inej osoby. Z hľadiska posudzovania závažnosti považoval okresný súd za významnú aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa pred nikým nevyjadroval, že má pri sebe marihuanu, túto chcel vyskúšať sám bez prítomnosti ďalších osôb (obžalovaný síce uviedol, že pred podnik vyšiel aj s ďalšou osobou, avšak zasahujúci príslušník PZ výslovne uviedol, že obžalovaný bol na danom mieste sám), teda na mieste, kde sa v rozhodnom čase nenachádzala žiadna iná osoba, pričom tak konal v nočných hodinách. Teda aj z hľadiska eventuálnych sekundárnych následkov je zrejmé, že skutok nebol páchaný za okolností, v rámci ktorých by obžalovaný mohol byť negatívnym príkladom pre iné osoby (najmä mladých ľudí), alebo by mohol u niekoho vzbudiť pohoršenie. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vzťahujúce sa na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj pohnútku páchateľa odôvodňujú podľa okresného súdu záver, že závažnosť činu (skutku v procesnom význame slova) je nepatrná. V súvislosti s týmto záverom okresný súd poukázal aj na samotný druh omamnej látky, ktorú mal obžalovaný v držbe, ktorá sa radí medzi tzv. „mäkké drogy”. Uvedené neznamená nejakú formu akceptácie konania obžalovaného zo strany súdu, ale iba a výlučne len hodnotenie z toho hľadiska, že vyvodzovanie trestnej zodpovednosti v prípade obžalovaného nie je nevyhnutné pre nižšiu závažnosť činu. Okresný súd ďalej uviedol, že aj keď oproti právnej úprave obsiahnutej v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. osoba páchateľa už nie je medzi kritériami obsiahnutými v § 10 odsek 2 Trestného zákona zahrnutá (rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý), nemožno osobu páchateľ opomenúť úplne ani pri posudzovaní závažnosti činu. V danom prípade je tomu tak preto, že napríklad pohnútku obžalovaného by nebolo možné dostatočne posúdiť bez zreteľa na to, o akú osobu páchateľa (obžalovaného) v tomto konkrétnom prípade ide. Preto v spojitosti s pohnútkou činu spočívajúcou vo zvedavosti a vyskúšaní marihuany považuje okresný súd za významné aj to, že v osobe obžalovaného ide o mladého človeka, ktorý mal v čase skutku iba devätnásť rokov, pričom doposiaľ nemá žiaden záznam v registri trestov a v registri priestupkov má iba jeden záznam (priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Na tomto mieste sa žiada uviesť aj to, že obžalovaný sám oznámil príslušníkom PZ. že má pri sebe uvedenú látku, ktorú im následne sám iniciatívne a dobrovoľne vydal. Záverom okresný súd konštatoval, že závažnosť činu z hľadiska všetkých Trestným zákonom stanovených kritérií nedosahuje vyšší než nepatrný stupeň, na základe čoho nemôže ísť o prečin, a teda ani k žiadnemu vyvodzovaniu trestnej zodpovednosti, ktoré by v opačnom prípade mohlo mať zjavne nezmyselné negatívne dôsledky z hľadiska budúceho života obžalovaného a jeho možného pracovného uplatnenia (v porovnaní s negatívnym rozmerom takého konania, akého sa v tomto prípade dopustil). Odvolací súd poukazuje na to, že medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Tr. zák. nepatria len znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia. Preto, ak je podaná obžaloba pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznil, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je základným kritériom rozčlenenia (klasifikácie) protiprávnych činov na priestupky a trestné činy (prečiny a zločiny) intenzita ich závažnosti, resp. škodlivosti (z hľadiska ich účinkov). Závažnosť protiprávneho činu predstavuje pritom materiálny korektív, ktorý umožňuje diferencovať protiprávne činy na priestupky a trestné činy, resp. tieto v rámci ďalšieho rozčlenenia na prečiny a zločiny. Trestný zákon účinný do 01.01.2006 zachoval pri prečinoch materiálny korektív, pri ktorých vyžaduje nielen naplnenie formálnych znakov určitej skutkovej podstaty prečinu, ale aj aby bola naplnená určitá závažnosť spáchaného prečinu. Výnimka z formálneho chápania kategórie trestných činov je zakotvená v § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Krajský súd dospel k záveru, že správne a zákonne okresný súd rozhodol, keď z vyššie podrobne uvedených dôvodov rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora správne a zákonne zhodnotiac následky konania obžalovaného, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku obžalovaného a aj jeho osobu, ktorá súvisí tak s okolnosťami ako aj pohnútkou jeho konania. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokuratúry ohľadne skutočnosti, že okresný súd pri uplatňovaní materiálneho korektívu nesprávne prihliadal na osobu obžalovaného, krajský súd sa v tomto stotožňuje s dôvodmi, ktoré v tejto súvislosti okresný súd uviedol. Pokiaľ prokurátor argumentuje tým, že obžalovaný si kúpil omamnú látku dobrovoľne, túto skutočnosť nespochybňuje ani okresný súd, navyše, ide o zákonný znak žalovanej trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol, keďže je toho názoru, že v danej veci nebola naplnená materiálna stránka t.j. materiálny znak uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom trestného činu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.