Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/62/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118205250 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118205250.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Euroway, s. r. o., so sídlom Sadová 14A, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 579 092, zast. JUDr. Petrom Fratričom, advokátom, so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava, IČO: 42 267 609, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 379,86 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/87/2018-93 zo dňa 13.11.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/87/2018-93 zo dňa 13.11.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 27Cb/87/2018-130 zo dňa 10.3.2020 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 379,86 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 379,86 EUR od 1.1.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v II. výroku žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, odvolávajúc sa na ust. § 151 ods. 1 a § 191 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 365 Obchodný zákonník, § 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2018 domáhal zaplatenia 379,86 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 379,86 EUR od 1.1.2017 do zaplatenia a priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobca a žalovaný uzatvorili Poistnú zmluvu číslo: 6802706328, číslo návrhu: 3559002508, ktorej predmetom bolo poistenie rizika zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Išlo o typ poistenia - Poistenie súboru motorových vozidiel. Poistným obdobím bolo časové obdobie ohraničené dňom 31.12. príslušného kalendárneho roka a dňom 30.12. nasledujúceho kalendárneho roka, bez iného časového alebo vecného obmedzenia. V čl. 17 bod 7 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (technický rok) 705-5 (ďalej len „VPP“) je uvedené, že: „Bonus sa priznáva. resp. malus sa uplatňuje vždy k výročnému dátumu poistnej zmluvy, kedy poisťovateľ upraví výšku poistného spôsobom stanoveným v poistnej zmluve o poistení zodpovednosti a trvá do konca technického (poistného) roka, v ktorom príde k rozhodnej udalosti.“ Poistný vzťah pre nové vozidlá vzniká na základe tzv. zaradenky. Žalobca na základe zaradenky (dokument - formulár - vypracovaný žalovaným) zaradil do súboru poistenia tri nové vozidlá - ťahače. Zaradenky boli vyplnené dňa 11.11.2016. S odstupom 18 kalendárnych dní žalovaný oznámil, že obsah zaradeniek v časti výšky poisteného, ako aj výšky súborovej množstevnej zľavy, nepovažuje za akceptovateľný a bola navrhnutá nová výška poistného, ako aj súborovej množstevnej zľavy. Nová cena bola 299,99 EUR, pôvodná 63,80 EUR. V čase oznámenia tejto novej skutočnosti (18 dní po vyplnení zaradeniek) boli vozidlá žalobcu už v zahraničí, nemal inú možnosť (ak chcel mať poistenie vozidiel), len akceptovať nový návrh, avšak okamžite žiadal žalovaného o stretnutie za účelom vysvetlenia vzniknutej situácie. Stretnutie sa podarilo uskutočniť až o 4 mesiace, situácia však nebola na stretnutí uspokojivo vyriešená. Žalobca si od žalovaného nárokoval vrátenie sumy vo výške 708,57 EUR (299,99 EUR /nová cena poistného/ - 63,80 EUR /poistné ktoré sa malo uhradiť/ = 236,19 EUR x 3 /počet nových vozidiel - ťahačov/ = 708,57 EUR). Žalovaný uvedenú sumu nevrátil, avšak na základe rokovaní vrátil dňa 23.8.2017 časť tejto sumy, a to sumu 328,71 EUR. Žalovaný uznal argumenty žalobcu, avšak napriek tomu celú sumu neuhradil. Žalobcovi tak ostáva voči žalovanému nárok vo výške 379,86 EUR (708,57 EUR - 328,71 EUR). Žalovaný vo svojom vyjadrení odôvodňuje zvýšenie poistného od skutočnosti, že žalobca v relevantnom období spadal do kategórie vysoko škodových klientov. Tento argument nebol žalobcovi v tomto význame komunikovaný a žalovaný túto skutočnosť (že žalobca v relevantnom čase patril do kategórie vysoko škodových klientov) nepreukázal. Žalovaný dôvodil, že uhradením zvýšeného poistného žalobca túto sumu akceptoval, s tým žalobca nesúhlasil. Samotná poistná zmluva bola medzi účastníkmi už uzatvorená. Samotné uhradenie poistného preto nemožno v danom kontexte považovať za akceptovanie návrhu na zvýšenie poistného z existujúcej poistnej zmluvy. Žalobca súčasne s uhradením navrhovaného poistného namietol jeho výšku a žiadal o vrátenie alikvotnej časti. Ak by žalovaný na tzv. zaradenky žalobcu reagoval skôr a nie až o 18 dní, uhradeniu zvýšeného poistného by nepochybne predchádzalo písomné oznámenie výhrad žalobcu. Žalobca nespochybňuje jeho povinnosť hradiť poistné, avšak mal za to, že výška poistného bola dojednaná za relevantné poistné obdobie pre celý súbor motorových vozidiel. Tým, že žalovanému uhradil vyššiu sumu, než na akú mal žalovaný nárok, žiadal žalobca vrátenie rozdielu medzi sumou, ktorú uhradil a sumou, ktorú mal uhradiť v skutočnosti. Rozdiel medzi uvedenými sumami (a postup ako žalobca k nemu dospel) predstavuje žalovanú sumu a na tejto sume žalobca trvá v plnom rozsahu. Žalobca ako dôkazy predložil Poistná zmluva zo dňa 20.12.2006, Všeobecné poistné podmienky žalovaného, zaradenky pôvodné - zaradenky opravené, doklady o úhrade súm žalobcom na základe vystavených zaradeniek, doklad o úhrade sumy 328,71 Eur zo strany žalovaného (vrátenie časti nároku). 3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním na súd prvej inštancie dňa 13.8.2019. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojej žalobe uvádza, že so žalovaným uzavrel Poistnú zmluvu číslo: 6802706328, predmetom ktorej bolo poistenie rizika zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom išlo o poistenie súboru motorových vozidiel. Žalobca na základe zaradeniek vyplnených dňa 11.11.2016 zaradil do súboru poistenie tri nové vozidlá - ťahače (ďalej len „MV“). Žalovaný žalobcovi oznámil, že obsah zaradeniek v časti výšky poistného, ako aj výšky súborovej množstevnej zľavy, nepovažuje za akceptovateľný a bola navrhnutá nová výška poistného, ako aj novej súborovej množstevnej zľavy. Nová cena bola 299,99 EUR, pôvodná 63,80 EUR. Nakoľko v čase oznámenia tejto novej skutočnosti boli MV v zahraničí, nemal inú možnosť, len akceptovať nový návrh, avšak inicioval stretnutie, na ktorom si od žalovaného nárokoval vrátenie sumy vo výške 708,57 EUR. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 328,71 EUR. Žalovaný žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu a nespĺňajúci zákonné kritériá podľa ust. § 132 CSP. Žalobca ani len riadne nedefinoval, z akého titulu sa domáha zaplatenia sumy 379,86 EUR. Žalovaný poukázal na VPP, ktoré predložil žalobca, konkrétne na čl. 10 ods. 7, kde sa uvádza: „Poisťovateľ je oprávnený upraviť výšku poistného pre vysoko škodový súbor vozidiel poisteného individuálne tak, aby bola zabezpečená splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve.“ Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že z hľadiska škodovosti spadal v predmetnom období žalobca do kategórie vysoko škodových klientov, preto svoj postup ohľadne úpravy a zvýšenia výšky poistného pre MV považuje za oprávnený a v súlade s VPP, s ktorými bol žalobca vopred riadne oboznámený. Žalovaný upriamil pozornosť aj na ust. § 791 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalovaný mal za to, že žalobca zaplatením poistného za MV vo výške určenej žalovaným plne akceptoval návrh žalovaného v časti výšky poistného za novozaradené MV. Žalovaný totiž navrhol žalobcovi novú výšku poistného a tento ju zaplatením prijal. Z uvádzaných dôvodov žalovaný považoval nároky uplatnené v žalobe žalobcu za nepreukázané, neoprávnené, bez právneho základu a absentuje inter alia aj preukázaný kauzálny nexus. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávanie dňa 6.11.2019 s vyhlásením rozsudku dňa 13.11.2019, vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu a stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že platbu zvýšeného poistného realizoval žalobca vzhľadom na nevyhnutnosť poistenia ťahačov, nakoľko už boli v prevádzke v zahraničí, na základe zaradeniek, ktoré až následne neboli akceptované žalovaným po 18 dňoch a jednalo sa o povinné zmluvné poistenie s tým, že vyvoval rokovania ohľadom správnosti výšky poistného, ktoré boli čiastočne úspešné. Žalobca sa spoliehal na doterajšiu prax medzi stranami sporu a považoval ťahače za poistené ich zaradením s tým, že po vzniku sporu ohľadom výšky poistného, požadovanú sumu zaplatil a vyvolal rokovanie ohľadom správnosti výšky poistného, t. j. poistné zaplatil z opatrnosti, bez vôle akceptovať zvýšenie poistného na 299,99 EUR za jeden ťahač. Suma poistného pre jeden ťahač, podľa stavu poistného pred zvýšením poistného, vo výške 63,80 EUR bola nesporná. Keďže žalobca v súvislosti s poistením troch ťahačov zaplatil žalovanému malus (prirážku k poistnému) spolu 708,57 EUR, žalovaný žalobcovi z tejto sumy vrátil pred podaním žaloby platbu vo výške 328,70 EUR, t. j. na úhradu žalobcovi zostalo 379,86 EUR. Na základe toho súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 379,86 EUR, nakoľko platbu poistného prijal nad rámec poistnej zmluvy, bez právneho dôvodu. Pre žalovaného nebolo sporné, že k 1.1.2017 od neho žalobca žiadal preplatok na poistnom. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 1.1.2017, kedy žalovaný vedel, že žalobca od neho požaduje vrátenie časti uhradeného poistného, súd prvej inštancie preto žalobcovi tento nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške sadzby úrokov z omeškania priznal. Súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 5. Súd prvej inštancie opravným uznesením č.k. 27Cb/87/2018-130 zo dňa 10.3.2020 opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. 27Cb/87/2018-93 zo dňa 13.11.2019, číslo konania rozsudku tak, že toto správne je: „27Cb/87/2018-93.“ 6. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/87/2018-93 zo dňa 13.11.2019 podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré zadal do systému elektronicky dňa 3.12.2019. Odvolanie podal proti rozsudku v celom rozsahu, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný považuje rozsudok za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny a nepreskúmateľný. Má za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď (odvoláva sa na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko mutatis mutandis, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 a mnohé ďalšie). Odvolával sa aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Pritom podľa ustanovenia § 220 ods. 2 tretia veta CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného vo vedenom súdnom konaní. Žalovaný so žalobcom uzavrel Poistnú zmluvu č. 6802706328, predmetom ktorej bolo poistenie rizika zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom išlo o poistenie súboru motorových vozidiel. Žalobca na základe zaradeniek vyplnených dňa 11.11.2016 zaradil do súboru poistenie tri nové vozidlá - ťahače. Žalovaný žalobcovi oznámil, že obsah zaradeniek v časti výšky poistného, ako aj výšky súborovej množstevnej zľavy, nepovažuje za akceptovateľný a bola navrhnutá nová výška poistného, ako aj novej súborovej množstevnej zľavy. Nová cena bola 299,99 EUR, pôvodná cena 63,80 EUR. Žalobca akceptoval nový návrh, avšak inicioval stretnutie, na ktorom si od žalovaného nárokoval vrátenie sumy vo výške 708,57 EUR. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 328,71 EUR. Žalovaný poukázal na VPP pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ustanovenie čl. 10 ods. 7, v zmysle ktorého: „Poisťovateľ je oprávnený upraviť výšku poistného pre vysoko škodový súbor vozidiel poisteného individuálne tak, aby bola zabezpečená splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve.“ Žalovaný uviedol, že z hľadiska škodovosti spadal v predmetnom období žalobca do kategórie vysoko škodových klientov, preto svoj postup ohľadne úpravy a zvýšenia výšky poistného pre MV považuje za oprávnený a v súlade s VPP, s ktorými bol žalobca vopred riadne oboznámený. Žalovaný upriamil pozornosť aj na ust. § 791 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého: ,,Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.“ Žalovaný totiž navrhol žalobcovi novú výšku poistného a tento ju zaplatením prijal. Žalovaný považuje nároky žalobcu za nepreukázané, neoprávnené a bez právneho základu. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/87/2018-93 zo dňa 13.11.2019 a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. V nadväznosti na odvolanie žalovaného a výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 8.1.2020, sa vyjadril právny zástupca žalobcu. Pre úplnosť uviedol, že to, že žalobca spadal do kategórie vysoko škodových klientov nebolo žalobcovi nikdy žiadnym spôsobom komunikované a navyše na účely tohto konania to nie je podstatné. Podstatné je, že zvýšenie platby poistného sa zvýšilo v rozpore s poistnými podmienkami. Argument žalovaného, že uhradením zvýšeného poistného došlo automaticky k akceptovaniu vyššieho poistného, bol tak isto vyvrátený. Žalobca ako na pojednávaní, tak aj osobitným podaním zo dňa 19.9.2019, poukázal na to, že v čase úhrady zvýšeného poistného bola poistná zmluva medzi účastníkmi už uzatvorená. To, že odsek z citovaného ustanovenia sa týka výlučne poistnej zmluvy, je zrejmé aj zo znenia samotného ustanovenia, kde sa za bodkočiarkou opäť jednoznačne uvádza, že ide o návrh poistiteľa ohľadne poistnej zmluvy. Samotné uhradenie poistného preto nemožno v danom kontexte považovať za akceptovanie návrhu na zvýšenie poistného z existujúcej poistnej zmluvy. Žalobca súčasne s uhradením navrhovaného poistného namietol jeho výšku a žiadal o vrátenie alikvotnej časti. Dôvod, pre ktorý žalobca uhradil zvýšené poistné, hoci s jeho výškou nesúhlasil, bol uvedený v žalobnom návrhu. Ak by žalovaný na tzv. zaradenky žalobcu reagoval skôr a nie až o 18 dní, uhradeniu zvýšeného poistného by nepochybne predchádzalo písomné oznámenie výhrad žalobcu. Žalobca osobitne preukázal na znenie poistných podmienok, a to na čl. 17 bod 7, kde sa uvádza, že malus sa uplatňuje vždy k výročnému dátumu poistnej zmluvy. Výročný dátum poistnej zmluvy je dátum 31.12. Malus bol zo strany žalovaného uplatnený už v novembri, čiže pred termínom, ktorý bol uvedený v cit. ust. poistných podmienok. Pochybenie žalovaného je zrejmé aj z čiastočnej úhrady jeho nároku v čase spred podania žaloby. Žalobca preto žiadal, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.7.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadreniami žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V merite veci základným bola skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2006 Poistnú zmluvu číslo: 6802706328, číslo návrhu: 3559002508, ktorej predmetom bolo poistenie rizika zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Išlo o typ poistenia - Poistenie súboru motorových vozidiel. Poistným obdobím bolo časové obdobie ohraničené dňom 31.12 príslušného kalendárneho roka a dňom 30.12. nasledujúceho kalendárneho roka, bez iného časového alebo vecného obmedzenia. V čl. 17 bod 7 VPP 705-5 je uvedené, že bonus sa priznáva, resp. malus sa uplatňuje vždy k výročnému dátumu poistnej zmluvy, kedy poisťovateľ upraví výšku poistného spôsobom stanoveným v poistnej zmluve o poistení zodpovednosti a trvá do konca technického (poistného) roka, v ktorom príde k zhodnej udalosti. Žalobca predložil ako dôkaz dva druhy zaradeniek, formulárov označených ako zaradenie motorového vozidla do súboru, ktorými zaradil do súboru vozidiel poistených u žalovaného tri ťahače, a to dňa 11.11.2016, s poistným vo výške 63,80 EUR za jeden ťahač. Z výpisu z účtu žalobcu je preukázané, že sumu zodpovedajúcu 3 x 63,80 EUR, t. j. vo výške 191,40 EUR, žalobca žalovanému zaplatil dňa 15.11.2016. Medzi stranami je nesporné, že ťahače žalobca používal a až po 18 dňoch žalovaný oznámil žalobcovi, že výšku poistného neakceptuje a navrhol poistné vo výške 299,99 EUR za jeden ťahač. Zo zaradeniek akceptovaných žalovaným, t. j. podpísaných žalovaným, je preukázané, že žalovaný akceptoval zaradenie ťahačov do súboru vozidiel poistených u žalovaného s poistným vo výške 299,99 EUR pre poistné obdobie od zaradenia 11.11.2016 do 30.12.2016 za jeden ťahač. Z výpisu z účtu žalobcu je preukázané, že sumu zodpovedajúca doplatku poistného vo výške 3 x 236,19 EUR, t. j. vo výške 708,57 EUR, žalobca žalovanému zaplatil dňa 14.12.2016. 11. Medzi stranami sporu je nesporné, že viedli rokovania ohľadom dohody o výške poistného za predmetné obdobie 11.11.2016 do 30.12.2016, výsledkom rokovaní bolo vrátenie preplatku (malus) poistného vo výške 328,71 EUR žalovaným žalobcovi. Zostávajúci doplatok (malus) poistného vo výške 379,86 EUR (708,57 - 328,71), ktorý žalovaný žalobcovi nevrátil. Žalobca a žalovaný poukázali na ustanovenia čl. 17 VPP ods. 7 a čl. 10 ods. 7 VPP. Žalobca tvrdil, že žalovaný mohol výšku poistného zmeniť iba k výročnému dňu, t. j. 31.12., avšak žalovaný tvrdil, že tak mohol urobiť aj 11.11., nakoľko sa jedná v prípade žalobcu o vysoko škodového klienta. Odvolací súd má za to, že žalovaný mohol výšku poistného zmeniť iba k vyznačenému dňu, t. j. 31.12. a nie 11.11. 12. To, že žalobca spadal do kategórie vysoko škodových klientov, nebolo žalobcovi nikdy žiadnym spôsobom komunikované a žalovaný to žiadnym dokladom súdu nepreukázal. Predmetom poistnej zmluvy zo dňa 20.12.2006 bolo poistenie súboru motorových vozidiel so zaraďovaním ďalších ťahačov, na základe zaradeniek s poistným obdobím od 31.12. do 30.12. príslušného roka. Zmluva bola uzatvorená iba na dobu neurčitú. Zaradením nových ťahačov do poistenia nedošlo k uzatvoreniu novej poistnej zmluvy, ale iba k rozšíreniu súboru poistených MV, na základe už dohodnutých zmluvných podmienok poistenia, vrátane výšky poistného. Povinnosťou strán sporu bolo sa riadiť zmluvnými dojednaniami, pokiaľ ide o výšku poistného, bonus, malus, zaradenie vozidiel do poistenia. 13. Žalovaný súd nepreukázal, že bolo skutočnou vôľou žalobcu akceptovať poistné vo výške 299,99 EUR za každý ťahač. Odvolací súd a ani súd prvej inštancie sa nestotožnili s tvrdeniami žalovaného, že žalobca sumu poistného 299,99 eur pre jeden ťahač akceptoval zaplatením. Nakoľko je nesporné, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania ohľadom výšky poistného, ktoré inicioval žalobca po zvýšení poistného zo strany žalovaného a výsledkom takého rokovania bolo čiastočné vrátenie preplatku poistného žalobcovi. Odvolací súd sa tiež stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že platbu zvýšeného poistného realizoval žalobca vzhľadom na nevyhnutnosť poistenia ťahačov, nakoľko už boli v prevádzke v zahraničí, na základe zaradeniek, ktoré až následne neboli akceptované žalovaným (po 18 dňoch) a jednalo sa o povinné zmluvné poistenie s tým, že vyvolal rokovania ohľadom správnosti výšky poistného, ktoré boli čiastočne úspešné. Žalobca poukázal na znenie poistných podmienok, a to na čl. 17 bod 7, kde sa uvádza, že malus sa uplatňuje vždy k výročnému dátumu poistnej zmluvy. Výročný dátum poistnej zmluvy je dátum 31.12., čo je skutočnosť nesporná medzi stranami sporu. 14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne právne posúdil citované ustanovenia VPP, a to vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú, t. j. žalovaný má možnosť v prípade vysoko škodového súboru vozidiel upraviť výšku poistného v zmysle čl. 10 ods. 7 VPP individuálne, avšak jedná sa o malus, čiže prirážku k poistnému za plnenie z poistnej udalosti, ktorý je možné uplatniť k výročnému dátumu poistnej zmluvy, t. j. k 31.12. a trvá do konca technického roka, v ktorom príde k rozhodnej udalosti. Malus bol zo strany žalovaného uplatnený už v novembri, čiže pred termínom, ktorý bol uvedený v cit. ust. poistných podmienok. Pochybenie žalovaného je zrejmé aj z čiastočnej úhrady jeho nároku v čase spred podania žaloby. 15. Odvolací súd má za to, že žalovaný súdu nepreukázal, na akú rozhodnú udalosť viazal malus, t. j. prirážku k poistnému za plnenie z poistnej udalosti, poukázal na zoznam škodových udalostí na účely preukázania, že sa má jednať o vysoko škodového žalobcu, avšak nezdôvodnil nárast škodovosti vo vzťahu k poistnej zmluve, poistením v jednotlivých rokoch trvania poistenia. Žalovaný súdu nepreukázal dôvodnosť zvýšenia poistného k 11.11.2016, ani existenciu vedomosti žalobcu v čase zaradenia ťahačov do poistenia, že došlo k zvýšeniu poistného. Žalovaný súdu nepreukázal dôvodnosť, primeranosť a oprávnenosť zvýšenia poistného za obdobie od 11.11.2016 do 30.12.2016. 16. Argument žalovaného, že uhradením zvýšeného poistného došlo automaticky k akceptovaniu vyššieho poistného, bol tak isto vyvrátený. Žalobca ako na pojednávaní, tak aj osobitným podaním zo dňa 19.9.2019, poukázal na to, že v čase úhrady zvýšeného poistného bola poistná zmluva medzi účastníkmi už uzatvorená. To, že odsek 2 cit. ust. sa týka výlučne poistnej zmluvy, je zrejmé aj zo znenia samotného ustanovenia, kde sa za bodkočiarkou opäť jednoznačne uvádza, že ide o návrh poistiteľa ohľadne poistnej zmluvy. Samotné uhradenie poistného preto nemožno v danom kontexte považovať za akceptovanie návrhu na zvýšenie poistného z existujúcej poistnej zmluvy. Žalobca súčasne s uhradením navrhovaného poistného namietol jeho výšku a žiadal o vrátenie alikvotnej časti. Dôvod, pre ktorý žalobca uhradil zvýšené poistné, hoci s jeho výškou nesúhlasil, bol uvedený v žalobnom návrhu. Ak by žalovaný na tzv. zaradenky žalobcu reagoval skôr a nie až o 18 dní, uhradeniu zvýšeného poistného by nepochybne predchádzalo písomné oznámenie výhrad žalobcu. 17. Suma poistného pre jeden ťahač podľa stavu poistného pred zvýšením poistného vo výške 63,80 EUR, je nesporná. 18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 19. Odvolací súd zistil, že žalobca v súvislosti s poistením troch ťahačov zaplatil žalovanému malus (prirážku k poistnému) spolu 708,57 EUR, žalovaný žalobcovi z tejto sumy vrátil pred podaním žaloby platbu vo výške 328,70 EUR, t. j. na úhradu žalobcovi zostalo 379,86 EUR. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 379,86 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko platbu poistného prijal nad rámec poistnej zmluvy, bez právneho dôvodu. 20. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením. 21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 22. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 23. Žalovaný nesporil, že k 1.1.2017 od neho žalobca žiadal preplatok na poistnom. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 1.1.2017, kedy žalovaný vedel, že žalobca od neho požaduje vrátenie časti uhradeného poistného, súd preto žalobcovi tento nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške sadzby úrokov z omeškania priznal. 24. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. 25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku v napadnutej časti a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 26. Odvolací súd na základe toho rozsudok Okresného súdu Bratislava I pod č.k. 27Cb/87/2018-93 zo dňa 13.11.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 27Cb/87/2018-130 zo dňa 10.3.2020 potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).