Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7CoCsp/9/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118206508 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118206508.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpená JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER ? PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO : 37 928 422, proti žalovanému: Q. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 116,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.10.2018, č.k. 19Csp/58/2018-19, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcu do prisudzujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,97 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I), vo zvyšku žalobu zamietol ( výrok II) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1,2 § 788 ods. 1, § 796 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 8 ods.2, § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), a vecne tým, že mal za preukázané, že strany sporu medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu podľa ust. zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmluva bola uzavretá dňa 30.03.2015 so začiatkom poistenia dňom 31.03.2015 a týmto dňom bolo splatné aj poistné vo výške 38,89 eur za prvé (štvrťročné ) obdobie poistenia. Žalovaný následne prestal platiť poistné a nezaplatil poistné splatné 30.06.2015. Mal tak za to, že poistenie zaniklo jeden mesiac po splatnosti poistného alebo jeho časti a to bez ohľadu na to, či bolo platenie dohodnuté v mesačnom alebo inom intervale. Preto pokiaľ sa žalovaný dostal do omeškania s nezaplatením poistného, ktoré bolo splatné dňa 30.06.2015, ustálil, že k zániku poistenia došlo ku dňu 30.07.2015. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s platením poistného dňom 01.07.2015, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti lehotného poistného. Vzhľadom k uvedenému mal za dôvodné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie poistného za jeden mesiac v sume 12,97 eur (155,56 /12, resp. 38,89/3) vrátane príslušného úroku z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Nakoľko v prevažnej časti bol v konaní úspešný žalovaný, avšak tento však bol v konaní pasívny a z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýval. Rozhodol preto tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C.s.p.( súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že súd prvej inštancie už vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým jeho nároku v plnom rozsahu vyhovel. Z čoho vyvodzoval, že súd mal skutkový a právny základ jeho nároku za preukázaný. Jediným dôvodom zrušenia platobného rozkazu bolo jeho nedoručenie žalovanému. Poukázal na to, že spolu so žalobou predložil aj poistku č. XXXXXXXXXX a Oznámenie o zániku poistnej zmluvy. V poistnej zmluve si dojednali začiatok poistenia na deň 31.03.2015 s ročným poistným 155,56 eur/ platené štvrťročne. Teda žalovaný mal uhrádzať poistné v štvrťročných splátkach po 38,89 eur (splatných vždy 31.03, 30.06, 30.09, 31.12). Žalovaný uhradil prvú splátku poistného, t.j. mal uhradené poistné do 29.06.2015. Nakoľko žalovaný neuhradil ďalšie splátky poistného, k zániku poistenia došlo dňa 31.01.2016, t.j. 1 mesiac po splatnosti poslednej štvrťročnej splátky, a to v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., v spojení s čl. IV ods. 10 Všeobecných poistných podmienok č. 709 (ďalej len „VPP“). Preto keďže si dojednali úhradu ročného poistného v štvrťročných splátkach, poistenie zaniklo až 1 mesiac po splatnosti poslednej splátky - splatnej 31.12.2015, t.j. zánik poistenia nastal dňa 31.01.2016. Avšak nakoľko v danom poistnom období došlo ku škodovej udalosti, ( 19.07.2016) má nárok na poistné až do 30.03.2016, a to v súlade s ust. § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z.., preto je ním určená výška dĺžneho poistného správna. Ďalej poukázal na to, že žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, avšak žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nespochybnil tak žiadne tvrdenia uvedené v žalobe. S poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p. tak mal súd prvej inštancie všetky tieto tvrdenia považovať za nesporné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne. 7. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 8. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie výrokom I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,97 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku 1 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 01.01.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, výrokom III žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Žalobca tak odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj v prisudzujúcom výroku, z ktorého mu ujma nevznikla. 10. Odvolací súd tak ustálil, že žalobcovi nesvedčí subjektívna procesná legitimácia na podanie odvolania proti prisudzujúcemu výroku, preto odvolanie žalobcu s poukazom na ust. § 386 písm. b) C.s.p. v tejto časti odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. Predmetom odvolacieho prieskumu tak bol zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie a závislý výrok o trovách konania. 11. Podľa § 150 ods.1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 12. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 13. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 14. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a)sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b)ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 15. K námietkam odvolateľa, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, odvolací súd uvádza. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania, majúc za to, že boli splnené podmienky podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p.. Zásada nariadenia pojednávania vo veci samej vyjadruje zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania, výnimkou z tejto zásady je ust. § 177 ods. 2 C.s.p. a ust. § 297 C.s.p.. Ust. § 297 písm. b) C.s.p., umožňuje súdu nenariadiť vo veci pojednávanie za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok a to, že sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 03.08.2018, žalovaný sa k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia v nej uvedené nespochybnil ani nepoprel. Vzhľadom k uvedenému prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 151 ods. 1 C.s.p., že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nespornosť tvrdení je dôležitou pre hodnotenie vykonaného dokazovania a skutkového zistenia stavu, nakoľko v sporovom konaní sa uplatňuje zásada, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán nie sú sporné celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. 16. Preto, ak súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené všetky podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), medzi ktoré patrí aj nespornosť skutkových tvrdení strán, jeho čiastočné zamietnutie žaloby žalobcu, ktoré založil na nepreukázaní tvrdených skutočností, je v rozpore so zásadou vyjadrenou v ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. V prípade, ak mal súd prvej inštancie za to, že skutkové tvrdenia žalobcu nie sú dostatočné, mal postupom podľa ust. § 150 ods. 2 C.s.p. požiadal žalobcu o ich doplnenie a nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie ( § 177 ods. 1 C.s.p.). Ak by súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie umožnil by žalobcovi predniesť žalobu a postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. by určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné, čo by malo zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v konaní. Nesprávnym procesným postupom, tak súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie pri opätovnom posudzovaní nároku žalobcu v zamietnutej časti dôsledne vyhodnotiť, či strany sporu využili prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, a na základe predložených dôkazných prostriedkov znovu posúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku, a to aj rešpektovaním ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. (za predpokladu, že zo strany žalovaného nedôjde k takej aktivite, ktorá by mala dosah na doterajší vývoj sporu) a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť. 18. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).