Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Tos/79/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010541 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120010541.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Márii Szabóovej, o sťažnosti odsúdeného C. X. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Pp/25/2020 zo dňa 31.07.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.septembra 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného C. X., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného C. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/55/2019 zo dňa 22.05.2019 vo výmere 12 mesiacov. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa rozhodovania sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že C. X. bol právoplatne odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 18T/55/2019 k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s tým, že predmetný trest odňatia slobody vykonáva odo dňa 24.10.2019, pričom išlo o odsúdenie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. s právom podania žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po polovici výkonu trestu (t. j. v danom prípade po 24.04.2020), pričom predpokladaný koniec testu odňatia slobody je 24.10.2020. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z vyššie uvedených ustanovení a skutočností je zrejmé, že v prípade odsúdeného C. X. bola splnená formálna podmienka na rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený už vykonal viac ako polovicu uloženého trestu odňatia slobody. Splnenie tejto formálnej podmienky však na kladné rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nestačí, nakoľko Trestný zákon vyžaduje, aby bola splnená aj materiálna podmienka vyjadrená v návetí ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. a špecifikovaná v ustanovení § 66 ods. 2 Tr. zák. V tomto smere sťažnostný súd zdôrazňuje, že právo odsúdeného na podmienečné prepustenie neexistuje a z použitia slova „môže“ v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. je navyše evidentné, že ide len o možnosť a nie o povinnosť súdu podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Pri skúmaní splnenia materiálnej podmienky nevyhnutej na kladné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody okresný súd správne vychádzal z hodnotenia osoby odsúdeného ako aj povahy spáchanej trestnej činnosti. Z hodnotenia odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré bolo vypracované ústavom na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania je u odsúdeného stredné, resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá a závisí od zodpovednejšieho prístupu odsúdeného k rodičovským povinnostiam a schopnosti a snahy plniť si vyživovaciu povinnosť. K uvedenému sťažnostný súd dodáva, že odsúdený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pričom už v minulosti mu boli ukladané viaceré tresty nespojené s výkonom trestu odňatia slobody v súvislosti s trestným činom zanedbania povinnej výživy, avšak neviedli k náprave v tom smere, že by tento trestný čin prestal páchať a vyvinul snahu riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V neposlednom rade je nutné uviesť aj to, že odsúdený je aktuálne trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť voči svojej družke tesne pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, pričom toto svoje trestné stíhanie v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zatajil a zatajil aj to, že mu bol v tomto inom trestnom konaní neprávoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedených okolností vyplýva, že materiálna podmienka na rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zatiaľ splnená nebola, nakoľko sa nedá očakávať, že bez vykonania celého trestu odňatia slobody a pôsobenia na odsúdeného by odsúdený začal viesť na slobode riadny život. Sťažnostný súd sa preto stotožňuje s ústavom na výkon trestu odňatia slobody ako aj so súdom prvého stupňa, že resocializačná prognóza je u odsúdeného menej priaznivá, pretože odsúdený už na slobode opakovane zlyhal a nezačal viesť riadny život. Aj krajský súd má preto za to, že náprava odsúdeného a pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je zatiaľ možné len vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.