Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/59/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120202164 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120202164.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KVN s.r.o., so sídlom Kostolište 613, IČO: 51 050 170, zastúpený : Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 50 046 594, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, Bratislava, IČO: 52 265 021, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Žalobu zo dňa 20.01.2020 odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Do elektronickej podateľne Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) bolo dňa 23.01.2020 doručené podanie žalobkyne, označené ako „Uloženie povinnosti,“ ktorým navrhla, aby okresný súd nariadil neodkladné opatrenie (ďalej len „návrh“) v zmysle ust. § 325 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v znení: „žalovaný je povinný prostredníctvom zriadeného pracoviska Bratislava, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava odpečatiť 3 ks hracích zariadení so softvérom iSTARS v prevádzke Ares 69, Varšavská 22, 831 03 Bratislava, ktoré boli zapečatené dňa 23.12.2019 v čase 09.55 hod. - 11.00 hod, a to do troch dní od doručenia tohto neodkladného opatrenia.“ 2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko žalovaný voči nej vykonáva úkony bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, čím dochádza k šikanóznemu spôsobu výkonu verejnej moci. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia videla aj v hroziacej ujme, spočívajúcej v zhoršení jej postavenia, čo však bližšie nevymedzila. Okrem uvedeného odkázala na zákonné ustanovenia CSP, upravujúce inštitút neodkladného opatrenia a na hmotnoprávnu úpravu hazardných hier upravenú v zákone č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Skôr ako okresný súd vec meritórne prejednal, skúmal procesné podmienky konania, predovšetkým svoju vecnú príslušnosť, pričom dospel k názoru, že vec nespadá do rozhodovania civilného súdnictva, a preto ju dňa 31.01.2020 postúpil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa ust. § 10 v spojení s ust. § 9 a 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). 4. Krajský súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne, vrátil vec okresnému súdu s poukazom na jeho nesprávny procesný postup v súvislosti s postúpením spisu na správny súd. Navyše, z obsahu návrhu a ani zo žalobkyňou naformulovaného znenia jeho petitu nebolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že vec spadá do správneho súdnictva. Krajský súd preto odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Nds/15/2012, podľa ktorého až na základe jasného, určitého a zrozumiteľného návrhu na začatie konania, podloženého relevantnými skutočnosťami a dôkazmi, bude možné posúdiť aj prípadnú vecnú príslušnosť súdu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Nds/3/2013 ujasnenie si predmetu konania a odstránenie vád podania je v prvom rade úlohou - povinnosťou súdu, na ktorý podanie došlo, a to predtým, ako vo veci vysloví svoju nepríslušnosť (miestnu či vecnú) a teda predtým, ako vec z tohto dôvodu postúpi inému súdu. V tomto zmysle poučil okresný súd o nutnosti vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád návrhu tak, aby bolo možné jednoznačne ustáliť právomoc a príslušnosť súdu. 5. Okresný súd po vrátení veci vyzval uznesením č.k. 36Cb/16/2020-43 zo dňa 04.05.2020 žalobkyňu na odstránenie vád podania a to tak, že uvedie, aký nárok si uplatňuje, teda či svojím návrhom mienila podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Na základe tohto uznesenia doručila žalobkyňa dňa 08.06.2020 okresnému súdu doplnenie a zmenu návrhu, v ktorom uviedla, že mienila podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom zároveň doplnila aj chýbajúce podstatné náležitosti správnej žaloby v zmysle ust. § 257 SSP. 6. Na tomto základe okresný súd uznesením č.k. 36Cb/16/2020-73 zo dňa 16.06.2020 postúpil vec krajskému súdu, ako súdu vecne príslušnému na rozhodovanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 6 ods. 1 a 2 písm. f/ SSP. 7. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 8. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 7 písm. d/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 10. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované. 11. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. 12. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.. 13. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 14. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 15. Podľa § 257 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie druhu žaloby, b/ označenie žalovaného, c/ označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d/ žalobné body, e/ označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f/ žalobný návrh. 16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18. Správny súdny poriadok v ust. § 256 SSP zakotvuje subjektívnu ako aj objektívnu lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Subjektívna dvojmesačná lehota začína žalobcovi plynúť od okamihu, kedy sa dozvedel o inom zásahu ako aj o orgáne verejnej správy, ktorý tento iný zásah vykonal (plynutie objektívnej lehoty v danom prípade nie je sporné ani východiskové pre posúdenie včasnosti podania predmetnej žaloby). S plynutím subjektívnej lehoty na podanie žaloby je úzko späté aj realizovanie dispozičného práva žalobcu na zmenu žaloby (§ 62 SSP). 19. Konanie pred správnym súdom je striktne ovládané koncentračnou zásadou, ktorá sa primárne prejavuje ustanovenou prekluzívnou lehotou na podanie žaloby. Je žalobcovou povinnosťou stanoviť medze súdneho prieskumu tak po stránke kvantitatívnej ako aj kvalitatívnej a to výlučne v lehote na podanie žaloby. Prípadnou zmenou žaloby sa pritom rozumie nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky ale aj o rozšírenie dôvodov žaloby. Pod rozsahom žaloby je potrebné rozumieť samotný predmet preskúmania (kvantitatívna stránka preskúmania), teda vymedzenie rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Na druhej strane, žalobné dôvody predstavujú opísanie toho, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej správy za nezákonný (kvalitatívna stránka preskúmania). Takéto riadne vymedzenie rozsahu a dôvodov žaloby v zákonom ustanovenej lehote, je vo vzťahu k súdu smerodajné s ohľadom na skutočnosť, že konajúci správny súd je nimi viazaný a teda môže preskúmavať len označené rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) je pritom expressis verbis vyjadrená v ust. § 134 SSP a jej porušenie zo strany konajúceho súdu, je v rozpore s ústavným princípom nezávislosti súdu (článok 46 ods. 1 Ústavy SR). Je to práve žalobca, ktorý musí v záujme úspechu v konaní riadne zdôvodniť, že rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy, ktoré napadá, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 20. V uznesení sp. zn. 5Sž/60/2008 zo dňa 20.04.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že i keď sa v zásade treba stotožniť s právnym názorom Ústavného súdu SR, vysloveným v náleze zo dňa 14. októbra 2009, č. k. I. ÚS 224/09-36, podľa ktorého z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP (toto ustanovenie upravovalo rovnaký charakter procesnej lehoty na podanie správnej žaloby ako ust. § 256 SSP) je podľa ustanovenia § 82 OSP dôležitý okamih podania návrhu na začatie konania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o perfektný návrh obsahujúci všetky zákonom predpísané náležitosti, alebo neperfektný návrh, vyžadujúci si odstránenie jeho nedostatkov v zmysle § 43 OSP a že samotné podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve, bez ohľadu na to, či spĺňa všetky zákonné náležitosti, spôsobuje začatie súdneho konania s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt, na žalobu v správnom súdnictve zákon kladie predsa len prísnejšie požiadavky ako na návrhy či žaloby vo všeobecnom súdnictve (§ 79 OSP) a tieto prísnejšie požiadavky sa vzťahujú aj na odstraňovanie vád správnej žaloby, keď s ohľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa ustanovenie § 43 OSP v správnom súdnictve použije iba primerane. Pokiaľ žaloba nemá zákonom požadované náležitosti, súd je síce povinný vyzvať žalobcu, aby vady odstránil v lehote, ktorú mu súčasne určí, avšak je tu závažný problém, že doplnená žaloba obsahujúca všetky náležitosti v zmysle § 249 ods. 2 OSP a 247 ods. 1 OSP musí byť podaná v lehote na podanie žaloby. Takto potom, ak sa žalobca v lehote na podanie žaloby obmedzil iba na ohlásenie žaloby, ktorej chýba akékoľvek tvrdenie dôvodov nezákonnosti a neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu, poučenie súdu s výzvou na odstránenie vád žaloby by bolo úlohou celkom nadbytočnou, ak by opravená a doplnená žaloba nebola podaná do uplynutia dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, k uplatneným argumentom žalobcu by súd vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie žaloby už nemohol prihliadať. K odstraňovaniu vád žaloby pristupuje správny súd najmä vtedy, ak žalobné dôvody sú formulované nedostatočne presne, no napriek tomu z nich možno aspoň v najhrubších rysoch dôvodiť, že žalobca má napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné, alebo ak v žalobe chýbajú iné náležitosti ako žalobné dôvody, alebo vymedzenie rozsahu napadnutého správneho rozhodnutia. 21. Žalobkyňa doručila dňa 23.01.2020 Okresnému súdu Bratislava I podanie, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom celý obsah návrhu subsumovala pod úpravu obsiahnutú v tomto procesnom kódexe. Náležitosti návrhu vychádzajú z osobitnej úpravy obsiahnutej v ust. § 326 ods. 1 CSP, teda sú odlišné od právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 257 SSP, ktorý určuje osobitné obligatórne náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Keďže sa okresný súd domnieval, že vec nespadá do prejedávania a rozhodovania civilného súdu, vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému. Ten mu však vec vrátil vzhľadom na skutočnosť, že z podania žalobkyne nebolo možné jednoznačne ustáliť, čoho sa domáha a bolo preto úlohou postupujúceho súdu, skôr ako vec postúpi, bez akýchkoľvek pochybností zistiť predmet konania a teda aj právomoc a príslušnosť súdu. Z uvedeného dôvodu okresný súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania, aby bolo zrejmé, či sa svojím podaním domáha nariadenia neodkladného opatrenia, alebo podáva žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Na základe takéhoto hmotnoprávneho návodu okresného súdu, doručila žalobkyňa dňa 09.06.2020 opravu a doplnenie podania, z ktorého vyplýva, že mienila podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy a nie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom celý obsah podania nanovo prispôsobila právnej úprave zodpovedajúcej ust. § 257 SSP, tzn., že uviedla úplne nové, od pôvodnej žaloby úplne odlišné žalobné body, právnu argumentáciu ako aj žalobný návrh. Doručila teda obsahovo úplne odlišné podanie. 22. Po postúpení veci okresným súdom, krajský súd dospel k záveru, že k oprave a doplneniu podania, na základe ktorého bolo možné jednoznačne určiť, že žalobkyňa mienila podať správnu žalobu, došlo až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy (k tvrdenému inému zásahu malo dôjsť dňa 23.12.2019 a teda lehota na podanie žaloby proti inému zásahu uplynula dňa 23.02.2020, pričom k doplneniu a oprave žaloby došlo až dňa 09.06.2020, teda takmer 4 mesiace po lehote). 23. Krajský súd na takéto podanie, ktorého obsahom je kľúčová zmena rozsahu a dôvodov žaloby, nemôže prihliadať a v ďalšom konaní môže vychádzať výlučne z návrhu žalobkyne, doručeného okresnému súdu dňa 23.01.2020, a to bez ohľadu na skutočnosť, že ju tento súd na jeho opravu a doplnenie sám vyzval. Uvedená výzva bola realizovaná z dôvodu ustálenia vecnej príslušnosti súdu, pričom nebolo možné predpokladať, akým spôsobom žalobkyňa svoj návrh upraví, teda, či zotrvá na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo sa rozhodne pre správnu žalobu (o druhu ktorej ju poučil okresný súd). 24. Z obsahu ako aj zo znenia žalobného návrhu je nesporné, že žalobkyňa sa prostredníctvom procesného inštitútu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, domáha uloženia povinnosti žalovanému, čo zo samotnej podstaty vylučuje prieskum a rozhodovanie tejto veci správnym súdom (§ 7 písm. d/ SSP). Krajský súd v záujme zachovania zásady ne ultra petitum môže vychádzať výlučne zo žalobných dôvodov ako aj žalobného návrhu len v tom znení a rozsahu, ako ich uviedla sama žalobkyňa v podanej žalobe, resp. v návrhu. Súd nemôže nahrádzať jej povinnosť a aktivitu riadne formulovať žalobný petit, t.j. čoho sa domáha, navyše, keď je kvalifikovane zastúpená advokátom. Z obsahu návrhu pritom nie je možné extrahovať také podstatné náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, aby ju bolo možné vecne prejednať a rozhodnúť v konaní pred správnym súdom. 25. S ohľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že žaloba je neprípustná, a preto ju s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. 26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).