Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/165/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120211110 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120211110.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcov: 1/ H.. C.. H. J., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, L.-K., štátny občan R., 2/ A.. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, štátny občan R., 3/ GROWDLING LIMITED, Akropoloes Avenue, SAVVIDES CENTER, 1st floor, flat 102 59-60, Nikózia 2012, Cyprus, identifikačné číslo: HE 99630, 4/ G.. A.. Š. D., M.., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, L.-F. Y., štátny občan R., 5/ A.. P. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, Š., štátny občan R., zastúpených ius aegis s.r.o., Nedbalova 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 203 proti žalovanému: Infinity ELITE, o.c.p., a.s., Štúrova 11, Bratislava, IČO: 47 232 498, zastúpenému Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PATNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625 o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/102/2020-249 zo dňa 3.8.2020 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/102/2020-249 zo dňa 3.8.2020 v napadnutej časti výrokov I. a II. m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ - 5/ na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 9.7.2020, v celom rozsahu z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zakázal žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v V. L., C..R.., č. účtu IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX až do výšky 2.360.856,76 eura odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia do právoplatného skončenia konania vo veci samej; výrokom II. súd prvej inštancie uložil žalobcom 1/ - 5/ povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude zaplatenie sumy 2.360.856,76 eura s príslušenstvom; výrokom III. súd prvej inštancie vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom IV. rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.7.2020 sa žalobcovia domáhali, aby súd zakázal žalovanému, aby akokoľvek nakladal, disponoval, vykonával výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte vedenom v V. L., C..R.., č. účtu IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu 2.360.856,76 eura a zároveň aby súd zakázal žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na predmetnom bankovom účte až do výšky 2.360.856,76 eura do skončenia konania vo veci samej. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný ako obchodník s cennými papiermi a ako jedna z dcérskych spoločností investičnej skupiny Infinity Capital Group, a.s. uzavrel so žalobcom 1/ zmluvu o poskytovaní investičných služieb zo dňa 29.5.2017, na základe ktorej bola žalobcovi 1/ poskytnutá hlavná investičná služba Brokerage, ktorou sa žalovaný zaviazal obstarať vo svojom mene a na účet žalobcu 1/ kúpu a predaj finančných nástrojov podľa pokynov žalobcu 1/ a vedľajšia investičná služba držiteľská správa finančných nástrojov, ktorou sa žalovaný zaviazal robiť vo vlastnom mene a na účet žalobcu 1/ dohodnuté úkony potrebné na výkon a zachovanie práv spojených s určitým finančným nástrojom s tým, že rovnaké investičné služby poskytoval žalovaný aj žalobcom 2/, 3/, 5/ a žalobcovi 4/ boli poskytnuté služby: investičná služba Brokerage na základe Komisionárskej zmluvy o obstarávaní kúpy a predaja finančných nástrojov zo dňa 1.6.2011 a investičná služba riadenia portfólia na základe zmluvy o riadení portfólia. Podľa žalobcov žalovaný nepostupoval pri poskytovaní investičných služieb žalobcom v súlade so zásadami vzťahujúcimi sa na obchodníkov s cennými papiermi, keď a) neoprávnene zaobchádzal so žalobcami 1/, 2/ a 5/ ako s profesionálnymi klientmi, pričom neposúdil ich odborné znalosti a skúsenosti za účelom zmeny ich kategorizácie s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ boli zaradení do kategórie neprofesionálny klient a v čase, keď podali žiadosť o preradenie do kategórie profesionálny klient, nespĺňali podmienky pre zaradenie do uvedenej kategórie a pri zmene kategorizácie žalobcu 5/ z neprofesionálneho klienta na klienta profesionálneho chýba zákonná náležitosť podľa § 8a ods. 6 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), čím došlo k podstatnému zníženiu úrovne ochrany žalobcov 1/, 2/ a 5/; b) poskytoval žalobcom nezrozumiteľné a nejednoznačné informácie a žalobcovia nemohli správne porozumieť charakteru a rizikám investičných služieb a už vôbec nemohli zodpovedne prijať svoje investičné rozhodnutia, keď žalovaný poskytoval žalobcom mnohostranové dokumenty písané ťažko zrozumiteľnou formou, ktoré sú podľa žalobcov nejednoznačné a zavádzajúce; c) poskytoval žalobcom nepravidelné informácie, a to aj v čase výrazného prepadu Fondu, kedy sa očakávalo, že aby sa predišlo nesprávnym investičným rozhodnutiam žalobcov, žalovaný bude o to viac žalobcov riadne a včas informovať (nebola dodržaná pravidelnosť informovania žalobcov, rozdiely v časových úsekoch medzi doručovaním mesačných reportov všetkým žalobcom boli cca od 15 do takmer 34 dní a v čase výrazného prepadu Fondu neboli žalobcovia informovaní vôbec, žalovaný vôbec nezaslal mesačné reporty za november a december 2018); d) uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcom škodu vo výške 2.360.856,76 eura s tým, že pri zohľadnení prostriedkov, ktoré žalobcovia investovali do Fondu, predstavuje celkové ukrátenie žalobcov sumu 2.360.856,76 eura a právny zástupca žalobcov vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 14.4.2020. Žalobcovia majú za to, že dostatočne osvedčili základ svojho nároku, pričom žalovaný listom zo dňa 15.6.2020, adresovaným žalobcovi 2/, oznámil, že z dôvodu zhoršujúcej sa ekonomickej situácie v SR sa rozhodol ukončiť svoju podnikateľskú činnosť ako obchodník s cennými papiermi a vrátiť povolenie na poskytovanie investičných služieb, v nadväznosti na čo by sa podľa názoru žalobcov ich nárok stal nevymáhateľným, nakoľko by zanikol subjekt bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho majú žalobcovia za osvedčenú podmienku preukázania obavy ohrozenia exekúcie. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 341 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovieť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa predovšetkým zaoberal danosťou nároku vo veci samej a dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili vznik škody tak, ako je uvedené vyššie s tým, že po preskúmaní žalobcami predložených dokladov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia osvedčili, keď osvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreby ochrany porušeného práva. S ohľadom na pomerne krátku lehotu, v ktorej súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia je z procesného hľadiska pre súdne rozhodnutie hlavným determinátorom obsah návrhu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje potenciálna obava, t.j. existencia obavy preukázaná „v rovine budúcnosti“, pričom s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, že ukončuje podnikateľskú činnosť v SR, mal súd prvej inštancie za dôvodné zakázanie nakladania s finančnou hotovosťou tak, ako je uvedené v petite napadnutého rozhodnutia. V uvedenom prípade sa jedná o škodu vo vysokej hodnote, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie vnímal zvýšené riziko, že nárok žalobcov (jeho budúca vymožiteľnosť) bude ohrozená pre zlú finančnú situáciu protistrany. Žalobcom podľa názoru súdu prvej inštancie hrozí zhoršenie ich právnej pozície z dôvodu nedostatku budúcej likvidity žalovaného a preto mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený a aj z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdeniami žalobcov a mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí účel konania. Vo vzťahu k primeranosti neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nakoľko pohľadávka žalobcov je vyjadrená numericky a žalobcovia požadujú zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami v rovnakej výške, o ktorej tvrdia, že je ich škoda, súd prvej inštancie považoval navrhované neodkladné opatrenie za primerané. Súčasne mal súd prvej inštancie za to, že zdanlivo znevýhodňujúce postavenie žalovaného, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, je vyvažované právom podať opravný prostriedok, ako i právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, príp. domáhať sa nároku na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením, ak sa žalobe žalobcov vo veci samej nevyhovie. Vo vzťahu k časti petitu, ktorou sa žalobcovia domáhali zákazu, aby žalovaný akokoľvek nakladal, disponoval, vykonával výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na konkrétnom účte v V. L., C..R.. tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu 2.360.856,76 eura, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil, že v tejto časti považoval navrhovaný obsah petitu za neurčitý (spojenie „akokoľvek nakladal“, „ďalšie dispozície“) a zároveň za nadbytočný, nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že zákaz nakladania s prostriedkami na účte je dostatočný na zabezpečenie účinnej ochrany práv žalobcov a preto v tejto časti návrh žalobcov zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v časti jeho výrokov I. a II. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcov zamietne a zaviaže žalobcov na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že hrubým spôsobom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že žalovanému spolu s nariadeným neodkladným opatrením nedoručil návrh na jeho vydanie a jeho prílohy s tým, že takýto postup súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 veta prvá CSP, v dôsledku čoho žalovaný nemá možnosť v plnom rozsahu využiť svoje zákonom a ústavou garantované právo na spravodlivý proces, ktoré v sebe imanentne zahŕňa aj právo na možnosť efektívneho - nie len formálneho - uplatnenia riadneho opravného prostriedku. Uvedený postup súdu prvej inštancie je nielen zjavne nezákonný, ale aj zásadným spôsobom obmedzil možnosť žalovaného brániť sa proti nariadenému neodkladnému opatreniu, keďže žalovaný nemá možnosť zistiť, aké skutkové tvrdenia žalobcovia použili, ako tieto osvedčili a najmä aké dôkazy žalobcovia na osvedčenie svojich tvrdení použili. Žalovaný je v tomto odkázaný iba na citácie v napadnutom uznesení, ktoré však neobsahuje ani len označenie použitých dôkazných prostriedkov, z ktorých mal súd prvej inštancie za osvedčenú dôvodnosť nároku žalobcov, v dôsledku čoho žalovaný z opatrnosti v odvolaní poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcov. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že výrok napadnutého uznesenia je neurčitý a nevykonateľný vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia nešpecifikoval konkrétne konanie, ktoré žalovanému zakazuje a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4Obo 33/2008. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vychádzajúc iba z podkladov predložených žalobcom, dovodil nesprávne skutkové zistenia, nakoľko účet, ktorého de facto blokáciu žalobca požadoval, je účtom klientskym, t.j. účtom, kde pohľadávky voči banke vo výške zostatkov peňažných prostriedkov na uvedenom účte nie sú pohľadávkami žalovaného, ale jeho klientov, o čom svedčí oznámenie zo dňa 23.10.2012 adresované V. L., C..R.., v nadväznosti na čo žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia zasiahol do práv tretích osôb - klientov žalovaného, ktorí ani nie sú účastníkmi konania. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie tiež skutočnosť, že zjavne nesprávne aplikoval ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, keďže nie je zrejmé (a v odôvodnení napadnutého uznesenia akákoľvek úvaha v tomto smere absentuje), z akého dôvodu súd prvej inštancie v tomto prípade na dosiahnutie sledovaného účelu použil inštitút neodkladného opatrenia, a nie inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Súčasne žalovaný namietal, že vôbec nie je zrejmé, na základe čoho považoval súd prvej inštancie nárok žalobcov za osvedčený a prečo ho považoval za osvedčený vo výške deklarovanej žalobcami, pričom tvrdenia žalobcov o dôvodoch vzniku škody žalovaný podľa svojho názoru v celom rozsahu vyvrátil listom zaslaným právnemu zástupcovi žalobcov dňa 27.5.2020. Za ťažiskové je podľa žalovaného možné považovať, že v prípade žalobcu 4/ (A.. D.) ide o dlhoročného klienta žalovaného, ktorý od roku 2011 investoval a vykonal prostredníctvom žalovaného nespočetné množstvo obchodov s rôznymi finančnými nástrojmi a teda nepodpisoval nič v jeden deň a ostatní štyria žalobcovia sú ním vlastnená právnická osoba - žalobca 3/, jeho dve dcéry - žalobcovia 2/ a 5/ a zať - žalobca 1/, ktorí navyše sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia s ekonomickým vzdelaním, okrem žalobcu 1/, ktorý však v žiadosti o zmenu kategorizácie uviedol, že najmenej jeden rok v súvislosti s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie vykonával činnosti v oblasti finančného trhu na pozícii, ktorá si vyžaduje znalosti obchodov alebo investičných služieb poskytovaných alebo ktoré sa majú poskytovať klientovi, pričom ani jeden z nich nepodal v deň podpisu zmluvy o poskytovaní investičných služieb hneď aj pokyn na nákup finančného nástroja (t.j. investičných akcií Fondu), ale až následne (napr. žalobcovia 1/ a 5/ na nasledujúci deň po podpise, žalobca 2/ o 5 dní, žalobca 3/ až o 15 dní), čo podľa žalovaného znamená, že všetci mali časový priestor sa slobodne rozhodnúť, či využijú investičné služby žalovaného alebo nie. Túto reakciu žalovaného buď žalobcovia k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložili, alebo ju súd prvej inštancie celkom odignoroval. Avšak aj pokiaľ by súd prvej inštancie nedisponoval touto argumentáciou žalovaného obsiahnutou v liste žalovaného zo dňa 27.5.2020, podľa názoru žalovaného pri dôkladnom a racionálnom posúdení veci nemohol v žiadnom prípade považovať nárok žalobcov za osvedčený, nakoľko návrh žalobcov - vychádzajúc z jeho citácie v odôvodnení napadnutého uznesenia - obsahoval výlučne tvrdenia o nesprávnej kategorizácii žalobcov ako profesionálnych klientov, resp. o porušení notifikačných povinností žalovaným (povinnosť informovať klientov) a údaj o výške škôd spôsobených jednotlivým žalobcom (a ich súčte), ale neobsahoval žiadny opis mechanizmu vzniku takejto škody na základe namietaného protiprávneho konania žalovaného, teda osvedčenie alebo aspoň tvrdenie o príčinnej súvislosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom existencie nároku na náhradu škody. Zároveň žalovaný v odvolaní podotkol, že aj keď na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, žalobcami tvrdený skutkový stav existenciu takéhoto nároku neosvedčuje, ale silne spochybňuje, nakoľko už len úvaha, že samotným porušením notifikačných a kategorizačných povinností môže vzniknúť žalobcom škoda vo výške spolu viac ako 2.360.000 eur, sa nejaví ako reálna. Žalovaný k odvolaniu pripojil list žalovaného zo dňa 27.5.2020 adresovaný právnemu zástupcovi žalobcov, ako aj oznámenie zo dňa 23.10.2012 adresované V. L., C..R.. L. spolu so žiadosťou doručenou V. L., C..R.. dňa 23.10.2012 o pridanie poznámky na účtoch č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX „KLIENTSKY ÚČET“, ktoré obsahuje identifikáciu klientskych účtov vrátane predmetného účtu č. XXXXXXXXXX a z ktorého vyplýva, že peňažné prostriedky na tomto účte, resp. pohľadávky voči banke vo výške zostatkov peňažných prostriedkov na uvedenom účte nie sú majetkom spoločnosti (majiteľa účtu), ale jej klientov s tým, že rozsah majetku konkrétneho klienta je zaznamenaný spoločnosťou v jej internej evidencii, pričom tento majetok spoločnosť spravuje a je oprávnená s ním disponovať na účet svojich klientov ako obchodník s cennými papiermi poskytujúci služby podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), resp. povolenia Národnej banky Slovenska a zmluvy uzatvorenej so svojím klientom. 5. Žalobcovia 1/ - 5/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 26.11.2020, v ktorom vo vzťahu k žalovaným namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku nedoručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami spolu s napadnutým uznesením uviedli, že z údajov z elektronického spisu vyplýva, že dňa 9.9.2020 bol žalovanému doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, v dôsledku čoho mal žalovaný možnosť preštudovať si návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a doplniť odvolanie, avšak túto možnosť žalovaný nevyužil a preto podľa žalobcov nejde o porušenie práva na spravodlivý proces s tým, že podobný záver konštatuje aj NS SR v uznesení zo dňa 20.4.2016 sp.zn. 8Cdo/71/2016. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenej nevykonateľnosti napadnutého uznesenia žalobcovia uviedli, že uznesenie NS SR zo dňa 31.3.2008 sp.zn. 4Obo 33/2008, na ktoré v odvolaní poukázal žalovaný, nie je možné použiť na predmet tohto konania vzhľadom na skutočnosť, že predmetom uznesenia NS SR bol zákaz nakladania s nehnuteľnosťou a navyše podobne ako súd prvej inštancie rozhodli o zákaze nakladania s finančnými prostriedkami na účte aj súdy vyššej inštancie, napríklad uznesenie NS SR zo dňa 26.9.2011 sp.zn. 3Cdo/153/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.6.2017 sp.zn. 13Cob/112/2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.11.2017 sp.zn. 3Cob/33/2017. Vo vzťahu k žalovaným v odvolaní tvrdeným nesprávnym skutkovým zisteniam žalobcovia poukázali na uznesenie NS SR zo dňa 6.11.2019 sp.zn. 1Obdo/64/2019, z ktorého vyplýva, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom cieľom tohto je nezmariť účel neodkladného opatrenia dočasne upraviť pomery strán sporu. V predmetnom konaní mal súd prvej inštancie za to, že na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo podľa názoru žalobcov aj náležite odôvodnil v napadnutom uznesení. Vzhľadom na to, že zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcami nevyplývalo, že účet žalovaného by mal byť klientskym účtom, nemohol ani súd prvej inštancie dôjsť k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto aj tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie dovodil nesprávne skutkové zistenie, nie je podľa názoru žalobcov pravdivé. Žalobcovia vo svojom vyjadrení tiež uviedli, že žalovaný nepredložil žiadne potvrdenie, ktoré by preukázalo jeho tvrdenie, podľa ktorého ide o klientsky účet, pričom žalobcovia sa domnievajú, že takéto potvrdenie ani nebolo možné vydať, nakoľko ani Obchodný zákonník, ani ostatné právne predpisy a v neposlednom rade ani obchodné podmienky Tatra banky, a.s. takýto pojem nepoznajú. Žalobcovia odmietajú tvrdenie, podľa ktorého by mali práve žalobcovia v spojení s nariadením neodkladného opatrenia zasiahnuť do práv tretích osôb. Vo vzťahu k ustanoveniu § 324 ods. 3 CSP žalobcovia uviedli, že na nemožnosť nariadiť zabezpečovacie opatrenie poukázali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež poukázali, že vo verejných registroch nie sú evidované veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktoré by bolo možné zabezpečiť. Žalobcovia popreli tvrdenie žalovaného, že svojím listom zo dňa 27.5.2020 žalovaný vyvrátil všetky tvrdenia žalobcov týkajúce sa dôvodu vzniku škody a v tejto súvislosti poukázali napríklad na to, že žalovaný v uvedenom liste uviedol, že žalobca 1/ zaškrtol v profile investora možnosť v časti objem obchodov za rok 100.000 - 400.000 eur, frekvencia obchodov za rok 20-50, čo je v rozpore s realitou a doloženými dôkazmi k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko z profilu investora žalobcu 1/ vyplýva, že objem obchodov je 0 - 100.000 eur a frekvencia obchodov za rok 0-10. Žalovaný podľa žalobcov uvádza nepravdivé tvrdenia v celom vyššie uvedenom liste, pričom sa žalobcovia domnievajú, že tak robí s cieľom vyhnúť sa úhrade spôsobenej škody. Navyše žalovaný, na rozdiel od žalobcov, nepodložil svoje tvrdenia ani žiadnym relevantným dôkazom a preto neuniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniu žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval žiadny mechanizmus vzniku škody na základe protiprávneho konania žalovaného, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že osvedčili vznik škody porušením povinnosti žalovaného ako obchodníka s cennými papiermi s tým, že ak by si žalovaný plnil svoje povinnosti riadne, správne zaradil žalobcov a včas informoval klientov o vývoji na finančnom trhu, žalobcovia by reflektovali tento vývoj a k vzniku škody by nedošlo. Žalobcovia osvedčili nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a preto žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie a priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. V súvislosti s rozsahom vecného prejednania odvolania žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolaním žalovaného dotknuté výroky I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie sú výrokmi, ktoré obidva priamo súvisia s čiastočným vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, keď výrokom I. súd prvej inštancie zakázal žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte a výrokom II. v priamej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia uložil žalobcom povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, pričom súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania neobsahoval žiadne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, nakoľko ním súd prvej inštancie len deklaroval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí, v dôsledku čoho predmetom prejednania odvolacím súdom boli výlučne odvolaním žalovaného dotknuté výroky I. a II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 18. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobcovia odôvodňovali svoj návrh obavou z ohrozenia exekúcie. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ale súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp.zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ 20. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom na súd pred začatím konania vo veci samej, žalobcovia 1/ - 5/ v súvislosti s nárokom, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, poukázali na zmluvu o poskytovaní investičných služieb uzavretú dňa 29.5.2017 medzi žalobcom 1/ a žalovaným s tým, že rovnaké investičné služby poskytoval žalovaný na základe zmlúv aj žalobcom 2/, 3/ a 5/ a investičné služby boli na základe uzatvorených zmlúv poskytnuté žalovaným aj žalobcovi 4/. S odkazom na § 73b ods. 1 zákona o cenných papieroch žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili porušenie povinností zo strany žalovaného ako obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu k neoprávnenému zaobchádzaniu so žalobcami 1/, 2/ a 5/ ako profesionálnymi klientmi, k poskytovaniu nezrozumiteľných, nejednoznačných a nepravidelných informácií žalobcom zo strany žalovaného s tým, že uvedeným konaním mala byť zo strany žalovaného žalobcom spôsobená škoda vo výške 2.360.856,76 eura. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že k preradeniu žalobcov 1/, 2/ a 5/ do kategórie profesionálny klient došlo na základe ich vlastných žiadostí, avšak podľa tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ a 2/ v čase podania žiadostí nesplnili ani jednu z podmienok zaradenia a v prípade žalobcu 5/ žalovaný neposúdil odborné znalosti a poznatky žalobcu 5/, o čom mal vydať písomné potvrdenie, v dôsledku čoho chýba zákonná náležitosť v zmysle § 8a ods. 6 písm. a) zákona o cenných papieroch. Vo vzťahu k nezrozumiteľnosti poskytovaných informácií žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len všeobecne namietali mnohostranové dokumenty predkladané pre žalobcov ťažko zrozumiteľnou formou s tým, že aj odborne skúsenejší človek by mal problém porozumieť výrazom a obsahu dokumentov, pričom ako dôkazy žalobcovia v tejto súvislosti uviedli nasledovné dokumenty: Základné informácie pre klienta, Stratégia vykonávania a postupovania pokynov žalovaného, VOP žalovaného, Cenník služieb vrátane čestného vyhlásenia o daňovej rezidencii, Identifikácia a prehlásenie klienta žalovaného. Žalobcovia tiež uviedli, že im boli, resp. mali byť zasielané mesačné reporty o celkovom stave a vývoji Fondu a kvartálne reporty k investičným službám žalobcov, ktoré však tiež sú absolútne nezrozumiteľné a neprehľadné, písané odbornou terminológiou, „jazykom“ obchodníkov s cennými papiermi, obsahujú skratky, ukazovatele a grafy, ktorých pochopiteľnosť je pre žalobcov aj pri vynaložení väčšieho úsilia náročná. Pravidelnosť informovania nebola voči žalobcom dodržiavaná po celú dobu poskytovania investičných služieb a v tejto súvislosti žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli aj niektoré konkrétne príklady tvrdenej nepravidelnosti s dôrazom na obdobie prepadu Fondu. Vo vzťahu k výške škody, ktorá mala byť žalobcom spôsobená, je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi 1/ uvedené, že tento investoval do Fondu finančné prostriedky vo výške 170.000 eur, na základe jeho pokynu bola vykonaná transakcia v objeme 97.841,29 eura, z ktorej si žalovaný odpočítal poplatky v sume 489,21 eura a zvyšnú časť vo výške 97.352,08 eura vysporiadal voči žalobcovi 1/, čím bol žalobca 1/ ukrátený o sumu 72.647,92 eura; vo vzťahu k žalobcovi 2/ je uvedené, že investoval do Fondu sumu 300.000 eur, z ktorej mu po vysporiadaní bola vyplatená suma vo výške 178.730,61 eura, čím bol žalobca 2/ ukrátený o sumu 121.269,39 eura; vo vzťahu k žalobcovi 3/ je uvedené, že tento investoval do Fondu celkovo sumu 3.920.977,64 eura, z ktorej mu po vysporiadaní bola vyplatená suma 2.023.931,83 eura, čím bol žalobca 3/ ukrátený o sumu 1.897.045,81 eura; vo vzťahu k žalobcovi 4/ je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené, že investoval do Fondu sumu 768.699,59 eura, z ktorej mu po vysporiadaní bola vyplatená suma 556.702,84 eura, čím bol žalobca 4/ ukrátený o sumu 211.996,75 eura a vo vzťahu k žalobcovi 5/ je uvedené, že investoval do Fondu sumu 130.000 eur, z ktorej mu po vysporiadaní bola vyplatená suma 72.103,11 eura, čím bol žalobca 5/ ukrátený o sumu 57.896,89 eura. Podľa tvrdenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by k tak výrazným škodám nedošlo, keby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti voči žalobcom, pravidelne ich informoval o stave a vývoji Fondu a o stave ich majetkových účtov. Žalobcovia ani v čase najväčšieho prepadu Fondu neboli náležite informovaní, pretože žalovaný im mesačné reporty za toto obdobie nezaslal vôbec a v dôsledku neinformovanosti nemohli pružne reagovať na vývoj Fondu vykonaním transakcií či pokynov žalovanému a predísť vzniku škody. 21. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie žalobcovia 1/ - 5/ odôvodnili v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listom žalovaného zo dňa 15.6.2020, ktorým žalobcovi 2/ oznámil svoje rozhodnutie ukončiť podnikateľskú činnosť ako obchodník s cennými papiermi a vrátiť povolenie na poskytovanie investičných služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra žalovaný nemá v predmete činnosti taký predmet, ktorým by mohol ďalej podnikať, je podľa žalobcov preukázané, že v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti žalovaného by sa ich nárok stal nevymáhateľným, nakoľko by zanikol subjekt bez právneho nástupcu a preto majú podmienku preukázania obavy z ohrozenia exekúcie za osvedčenú. Žalobcovia tiež poukázali na správu NBS o stave a vývoji finančného trhu za rok 2018 a údaje z databázy firiem FINSTAT týkajúce sa ziskovosti a zadlženosti žalovaného s tým, že nepredvídateľnosť finančných trhov v súčasnom období výrazných turbulencií spôsobujúcich okrem iného aj nepriaznivé podnikateľské výsledky obchodníkov s cennými papiermi, ako aj vôľa žalovaného ukončiť svoju činnosť, odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery. 22. Ako prílohu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia predložili súdu zmluvu o poskytovaní investičných a vedľajších služieb uzavretú dňa 29.5.2017 medzi žalobcom 1/ ako klientom a žalovaným ako spoločnosťou podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) a Obchodného zákonníka, ktorej predmetom boli nasledovné investičné/vedľajšie služby: Brokerage - komisionárska zmluva o obstarávaní kúpy a predaja finančných nástrojov pre klienta v mene spoločnosti a na účet klienta podľa pokynov klienta podaných na vzorovom formulári a držiteľská správa finančných nástrojov - zmluva o držiteľskej správe finančných nástrojov s tým, že predmetom zmluvy nebolo riadenie portfólia a investičné poradenstvo. Článok 2 predmetnej zmluvy obsahoval „Vyhlásenia klienta“, medzi ktorými pod bodom 2. je uvedené, že „Klient berie na vedomie, že investovanie do finančných nástrojov je spojené s rizikami a keďže hodnota investícií, ako aj výnosy z nich môžu rásť aj klesať v závislosti od vývoja na domácich aj medzinárodných finančných trhoch, nie je možné zaručiť návratnosť počiatočnej investovanej čiastky. Hodnota investície a výnosy z nej môžu byť ďalej ovplyvňované najmä aktuálnymi výmennými kurzami, vývojom úrokových sadieb, ako aj prípadnými ďalšími faktormi, ktoré ich môžu výrazne zvyšovať, ale aj znižovať. Za určitých okolností môže byť pre investorov komplikované príslušné finančné nástroje realizovať alebo predať, prípadne získať z trhu hodnovernú informáciu o ich hodnote. Základ, ako aj úroveň zdaňovania závisí od právnej úpravy platnej v danej krajine a môže sa meniť, pričom môže byť u každého klienta individuálna. Nie každý finančný nástroj je vhodný pre každého investora; niektoré nástroje na posúdenie ich podstaty a rizík z nich vyplývajúcich vyžadujú zvýšené znalosti a skúsenosti v oblasti finančného trhu. Doterajšie výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov.“ 23. Rovnaký predmet zmluvy a vyhlásenia klienta obsahovala aj zmluva o poskytovaní investičných a vedľajších služieb uzavretá medzi žalobcom 2/ a žalovaným, ktorá bola žalobcami súdu predložená potvrdená a podpísaná len za stranu žalovaného dňa 23.12.2016, ako aj zmluva o poskytovaní investičných a vedľajších služieb uzavretá dňa 23.1.2017 medzi žalobcom 5/ a žalovaným. Obdobné vyhlásenie ako vyhlásenie klienta citované vyššie v bode 22 obsahovala vo forme vyhlásenia komitenta v čl. VIII. aj komisionárska zmluva o obstarávaní kúpy a predaja finančných nástrojov uzavretá dňa 1.6.2011 medzi žalobcom 4/ ako komitentom a žalovaným ako komisionárom a v čl. IV. tiež ďalšia zmluva uzavretá medzi žalobcom 4/ a žalovaným, a to zmluva o riadení portfólia, ktorá bola žalobcami súdu predložená nedatovaná. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že zo strany žalobcov nebola k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojená žiadna zmluva o poskytovaní investičných a vedľajších služieb, ktorá podľa návrhu mala byť uzavretá medzi žalobcom 3/ a žalovaným. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že po vydaní predmetného odvolaním žalovaného dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie bola dňa 10.9.2020 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu doručená súdu prvej inštancie žaloba vo veci samej s prílohami (č.l. 316-567), ku ktorej taktiež nebola pripojená žalobcami tvrdená zmluva o poskytovaní investičných a vedľajších služieb, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom 3/ a žalovaným. 25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcov 1/ - 5/ k odvolaniu odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu a dokumentujúce skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia vo vzťahu k napadnutej vyhovujúcej časti uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nezaoberal dôsledne hodnotením základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúcich z dikcie príslušných zákonných ustanovení, a to predovšetkým vo vzťahu k osvedčeniu nároku, ktorému sa má nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, pričom zo spisu je nesporne zrejmé, že navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobcovia domáhali poskytnutia ochrany nároku na náhradu škody, ktorá podľa tvrdenia žalobcov mala byť spôsobená protiprávnym konaním žalovaného. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však vo vzťahu k žalobcovi 3/ nebola predložená súdu žiadna zmluva o poskytovaní investičných a vedľajších služieb tvrdená v návrhu a vo vzťahu k žalobcom 1/ - 5/ neboli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené a ani dôkazmi doložené skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom, pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia aspoň v rovine vysokej pravdepodobnosti, osvedčovali žalobcami tvrdenú skutočnosť, že ku vzniku škody v konkrétnej uplatňovanej výške 2.360.856,76 eura došlo v priamej príčinnej súvislosti so žalobcami tvrdenými porušeniami povinností zo strany žalovaného, t.j. v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom pri preradení niektorých žalobcov z kategórie neprofesionálny klient do kategórie profesionálny klient, ako aj v priamej príčinnej súvislosti so žalobcami tvrdeným nepravidelným a nezrozumiteľným informovaním žalobcov zo strany žalovaného, keď žalobcovia v tejto súvislosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli len všeobecné a doposiaľ ničím nepodložené tvrdenie o tom, že žalobcovia v opačnom prípade mohli prijať vhodné investičné rozhodnutia a znížiť tak eventuálne investičné riziko a vznik škody, najmä s ohľadom na výrazný prepad Fondu v druhej polovici roka 2018. Uvedená argumentácia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je formulovaná len vo veľmi všeobecnej rovine, keď žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne úkony a investičné rozhodnutia, ktoré v dôsledku tvrdených porušení povinností zo strany žalovaného nemohli vykonať v určitom konkrétnom čase za účelom zabránenia vzniku škody v uplatňovanej výške, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje nielen na skutočnosť neosvedčenia priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a žalobcami tvrdenými porušeniami povinností žalovaným, ale aj na skutočnosť, že žalobcovia doposiaľ hodnoverným spôsobom neosvedčili ani vznik škody v konkrétnej uplatňovanej výške 2.360.856,76 eura, keďže zo spisu je zrejmé, že žalobcovia k tejto sume dospeli výlučne matematickým výpočtom rozdielu medzi vstupnými sumami a sumami vyplatenými jednotlivým žalobcom žalovaným po vysporiadaní bez ohľadu na akékoľvek iné faktory, ktoré sa mohli podieľať na vzniku výnosov alebo strát pri investovaní do finančných nástrojov prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. Všetky vyššie uvedené otázky budú musieť byť predmetom dokazovania v rámci konania vo veci samej na základe žaloby podanej medzičasom žalobcami 1/ - 5/ proti žalovanému, avšak pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno za súčasného stavu konštatovať ich osvedčenie a v nadväznosti na to ani splnenie podmienky hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Okrem vyššie uvedených skutočností odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okrem nedostatočného skutkového zdôvodnenia neobsahuje vo vzťahu k nárokom na náhradu škody, ktorým sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, ani žiadnu relevantnú právnu argumentáciu, s výnimkou odkazu na ustanovenie § 8a ods. 6 písm. a) a ustanovenie § 73b ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), podľa ktorého je obchodník s cennými papiermi povinný postupovať pri poskytovaní investičných služieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, čestne, spravodlivo a s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dôsledne neposúdil skutočnosť, či žalobcovia 1/ - 5/ v rámci podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili spôsobom zodpovedajúcim aspoň vysokej pravdepodobnosti dôvodnosť a trvanie nárokov na náhradu škody predstavujúcich nároky, ktorým má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd ustálil záver o dôvodnosti odvolania žalovaného v časti, ktorou namietal, že na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať nárok žalobcov za osvedčený. Vo vzťahu k žalovaným namietanému odňatiu práva na spravodlivý proces v dôsledku nedodržania procesného postupu v zmysle § 331 ods. 1 veta prvá CSP zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keď spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedoručil žalovanému súčasne aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s pripojenými prílohami, avšak v danom prípade napriek uvedenému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie bolo zo strany žalovaného podané kvalifikované odvolanie, ktoré bolo následne aj vecne prejednané odvolacím súdom. V súvislosti s námietkou žalovaného obsiahnutou v odvolaní, že bankový účet, ktorého sa týkal zákaz nakladania s peňažnými prostriedkami, je účtom klientskym, čím došlo k zásahu do práv tretích osôb - klientov žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcov, podľa ktorej žalovaný nepredložil žiadne potvrdenie, ktoré by preukázalo jeho tvrdenie, že ide o klientsky účet. V prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má žalovanému zakázať nakladať s peňažnými prostriedkami na účte v banke, je v prvom rade povinnosťou žalobcov ako navrhovateľov neodkladného opatrenia preukázať, že ide o bankový účet, ktorého majiteľom je žalovaný a na ktorom sú uložené peňažné prostriedky vo vlastníctve žalovaného tak, aby bez existencie relevantného dôvodu nedošlo k zásahu do práv tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu. Odvolací súd považuje za potrebné tiež podotknúť, že ustanovenie § 336 ods. 1 veta prvá CSP síce neupravuje striktne moment začatia plynutia lehoty na podanie žaloby vo veci samej, avšak v danom prípade súd prvej inštancie stanovením začiatku plynutia lehoty na splnenie povinnosti podať žalobu vo veci samej od doručenia napadnutého uznesenia, vystavil žalobcov 1/ - 5/ nutnosti podať žalobu vo veci samej skôr, ako bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom pred začatím konania právoplatne rozhodnuté. 27. Po dôslednom posúdení vyššie uvedených skutočností nesporne vyplývajúcich zo spisu ku času vydania napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia v súvislosti so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa domáhajú, nakoľko neuniesli dôkazné bremeno v rozsahu zákonom predpokladanej potreby osvedčenia nimi tvrdených skutočností minimálne ako vysoko pravdepodobných s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a taktiež nemusí byť dodržaný formálny postup súdu predpísaný pre dokazovanie, čo však pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezbavuje súd povinnosti dôsledne posudzovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ako aj existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená na základe tvrdení a dôkazov, ktoré má súd k dispozícii v čase vydania uznesenia. 28. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia v napadnutom rozsahu a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/ - 5/ na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 9.7.2020, v celom rozsahu zamietol. 30. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej o žalobe podanej žalobcami 1/ - 5/ dňa 10.9.2020. 31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).