Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/330/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120215592 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120215592.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci prípustnosti prevzatia A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 20.10.2020, č.k. 3Pu/40/2020-6, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.10.2020, č.k. 3Pu/40/2020-6 rozhodol, že prevzatie umiestneného A. O., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a na základe vykonaného dokazovania zistil, že umiestnený v domácnosti fyzicky ohrozoval svoju matku a vyhrážal sa zabitím. Dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo v súlade s ust.§ 6 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z., pretože v príčinnej súvislosti s duševnou poruchou (paranoidná schizofrénia) existovalo riziko ohrozenia seba a svojho okolia (agresivita, homicídne vyhrážky) a riziko vážneho zhoršenia zdravotného stavu v prípade neposkytnutia zdravotnej starostlivosti (nespolupráca v liečbe). 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie umiestnený A. O.. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne posúdenie veci, nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne vyhodnotenie existencie dôvodu jeho umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia na psychiatrické oddelenie. Uviedol, že do nemocnice bol odvedený na základe fabulácii a klamstiev jeho matky Ing. E. O.. Poprel, že by matku fyzicky ohrozoval, že by bol agresívny, že by kedykoľvek aj v minulosti počul hlasy a že by sa vyjadroval, že je židovský kráľ. Nesúhlasil s tvrdením, že by u neho išlo o paranoidno-perzekučné obsahy, sklony k agresivite, nakoľko je nekonfliktný a asertívny a neguje afekty zlosti, homicídne vyhrážky a nekritickosť k ochoreniu. Uviedol, že jeho psychický stav je v súlade s morálnym duševným zdravím. Namietal, že k umiestneniu do zdravotníckeho zariadenia nebola naplnená skutková podstata zákonného ustanovenia a nebol naplnený žiaden dôvod ust. § 4 zák.č. 576/2004 Z.z.. Žiadal o okamžité prepustenie zo zdravotníckeho zariadenia a zároveň vyslovil nesúhlas s podaním mu liekov. 4. Zdravotnícke zariadenie sa k odvolaniu umiestneného nevyjadrilo. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 8. Podľa § 260 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd umiestneného vyslúchne. 9. Podľa § 260 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. 10. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie) je osobitným konaním upravených v ust. § 252 až 271 CMP. Detenčné konanie je mimosporovým konaním ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov slúžiacich na objasnenie stavu veci je výsluch účastníkov konania ako špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Za určitých okolností, s ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné od výsluchu upustiť. Ak o výsluch požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, musí ju súd vyslúchnuť vždy. Obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Okolnosťou odôvodňujúcou upustenie od výsluchu je zlý zdravotný stav osoby, prípadne ak by bol výsluch s ohľadom na zdravotný stav na ujmu osoby. Z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného [viď publikáciu Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2017, str. 837 až 842; (ďalej len „Komentár“)]. Tu je potrebné poukázať na ust. § 260 ods. 2 CMP upravujúce inštitút vzhliadnutia osoby, o ktorej detencii sa koná v prípade, ak súd upustí od jej výsluchu a vychádzajúce zo zásady o neprípustnosti rozhodovať o tak závažnom zásahu do slobody človeka, akým obmedzenie osobnej slobody je, len „od stola“, ale potrebe počuť názor posudzovanej osoby, prípadne ju aspoň vidieť. Zákon tak súdu ukladá povinnosť osobu, o ktorej detencii sa koná, vzhliadnuť v prípade, ak sa upustí od jej výsluchu. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, t.j. z vnemu o prejavoch a schopnostiam umiestneného a reakcii na bežné impulzy. Postupom súdu, pri ktorom nevykonáva sudca výsluch umiestnenej osoby, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. 12. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, musel vysporiadať s otázkou, či procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že umiestnený nebol sudcom vypočutý. Odvolací súd udáva, že pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, akým je prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu, je potrebné postupovať tak, aby bol umiestnený vypočutý, resp. vzhliadnutý, sudcom. V opačnom prípade sudca rozhoduje o osude človeka bez osobného kontaktu s ním, výlučne na základe informácií obsiahnutých v spise. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci výsluch umiestneného nebol vykonaný vôbec, pričom sudca upustil od jeho výsluchu odvolávajúc sa na riziko súvisiace so šírením koronavírusu a s tým spojené opatrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctve Bratislava č. GTSÚ/1312/2020 zo dňa 05.09.2020 (uvedené vyplýva z úradného záznamu zo dňa 19.10.2020 nachádzajúceho sa na por č.l. 5). Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie upustil od výsluchu, ktorý nebolo možné uskutočniť bez návštevy zdravotníckeho zariadenia sudcom a vykonanie výsluchu „na diaľku“ prostredníctvom telekomunikačnej techniky posúdil za neúčelné a nevhodné s prihliadnutím na zdravotný stav umiestneného. Rovnako zo spisu vyplýva, že že výsluch ošetrujúcej lekárky bol vykonaný sudcom dňa 20.10.2020 v zdravotníckom zariadení, pričom z vyjadrenia lekárky nie je zrejmé, že by zdravotný stav umiestneného neumožňoval jeho vypočutie. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne a v súlade s ust. § 260 ods. 1, 2 CMP, keď upustil od výsluchu umiestneného z dôvodu nemožnosti návštevy zdravotníckeho zariadenia, nakoľko v tak závažnej veci akou je obmedzenie osobnej slobody je možné upustiť od výsluchu umiestneného len za splnenia zákonných podmienok. Naviac, zamedzenie vstupu sudcu do nemocničnému zariadenia je sporné, keďže výsluch ošetrujúcej lekárky bol sudcom zrealizovaný priamo v priestoroch zdravotníckeho zariadenia. Danými postupmi súdu prvej inštancie bolo umiestnenému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Na uvedený procesný nedostatok bol odvolací súd povinný prihliadnuť napriek tomu, že daná procesná vada nebola v odvolaní namietnutá, keď súd v predmetnom konaní nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 13. S poukazom na skutočnosť, že v predmetnej veci bolo zistené porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces v miere zakladajúcej dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia, sa odvolací súd jednotlivými odvolacími námietkami umiestneného, týkajúcimi sa vecného prejednania veci súdom prvej inštancie, nezaoberal. 14. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude povinný vypočuť umiestneného, v prípade potreby nahliadnuť do jeho zdravotnej dokumentácie a následne rozhodnúť vo veci samej. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).