Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/71/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1197899679 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1197899679.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenský odborový zväz slobodných povolaní, so sídlom Jakubovo nám. č. 14, 813 48 Bratislava, IČO: 678 708, zastúpenom: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova č. 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom Odborárske nám. č. 3, 811 07 Bratislava, IČO: 30779618, zastúpenému: HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Červeňova č. 14, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 100.665,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. apríla 2019, č.k. 8C/403/1997-591, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74.110,45 eur, do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamieta. Vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 %. Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 78% a proti žalovanému v rozsahu 22 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť sumu vo výške 23.804,86 eur, vo zvyšku žalobu zamietol, konanie v časti o prikázanie nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. - H. D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, N. E. Č.. XXXX - zastavaná plocha o výmere 339 m2, dom na tejto parcele súp. č. XXX XXX N. E. Č.. XXXX - záhrada o výmere 136 m2 do vlastníctva a v časti o zaplatenie sumy 26.555,14 eur konanie zastavil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 52,7 %, žalobcu zaviazal zaplatiť štátu náhradu trov znaleckého dokazovania v sume 33,46 eur. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2 ods.1, § 2 ods. 2, § 3 ods.1, § 4, § 100 ods.1, § 101, § 517, § 829 ods.1, § 830, § 831, § 832 ods.1, ods.2, § 833, § 834, § 835 ods.1, § 838 ods.1, § 839 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Mal preukázané, že žalobca je nástupnickou organizáciou pokiaľ ide o Revolučné odborové hnutie a jednotlivé odborové organizácie (ďalej aj ,,ROH"), ktoré pôsobili k 31.12.1989. Žalobca tiež preukázal výšku členského podielu na majetku S-MSDÚ (ktorý predstavoval 0,001638 %), ktorým sa žalobca spolupodieľal pri vzniku žalovaného. Z dokazovania vplynulo, že tento majetok S-MSDÚ bol zahrnutý do imania žalovaného, čo vyplýva z obsahu zakladateľskej zmluvy žalovaného zo dňa 29.06.1992, a teda ak audítor vykonal účtovnú závierku ku dňa 31.12.1997 musel nepochybne do tejto závierky zahrnúť aj majetok, ktorý ku dňu 29.06.1992 vložila do imania žalovaného S-MSDÚ, a teda nebol tu dôvod, aby audítor tento majetok, vložený zo strany S-MSDÚ do žalovaného v roku 1992 nezohľadňoval pri vykonaní účtovnej závierky v roku 1998. Pokiaľ ide o zásady majetkového vysporiadania pri zániku členstva žalobcu k 31.12.1997, z dokazovania vplynulo, že v priebehu roka 1997 došlo k zmene stanov žalovaného, a teda majetkové vyporiadanie sa po zániku členstva žalobcu malo spravovať podľa platného poriadku SR. V nadväznosti na právny názor Krajského súdu v Bratislave a skutočnosť, že žalovaný vznikol podľa § 20f a nasl. Občianskeho zákonníka, sa toto vyporiadanie malo spravovať podľa ust. § 833 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o výšku nároku žalobcu, ktorý mal vyplatiť žalovaný pri zániku členstva žalobcu v združení, vychádzajúc zo zmeny petitu návrhu, v zmysle ktorého si žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie sumy 100.665,59 eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 100.665,59 eur od 04. 06. 2001 až do zaplatenia a vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného pokiaľ ide o nárok na zaplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý presahuje sumu 26.555,14 eur (800.000,- Sk), dospel k záveru, že pri určení nároku na zaplatenie vyrovnávacieho podielu bolo potrebné zohľadniť niekoľko skutočností. Zo zakladateľskej zmluvy zo dňa 29.06.1992 o zriadení záujmového združenia právnických osôb s názvom Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR v Bratislave mal preukázané, že S- MSDÚ vložila do imania žalovaného aj nehnuteľnosti, a teda ak audítor vykonal účtovnú závierku ku dňa 31.12.1997 musel nepochybne do tejto závierky zahrnúť aj všetok majetok, ktorý podľa zakladateľskej zmluvy zo dňa 29.06.1992 vložila do imania žalovaného S-MSDÚ, a teda nebol tu dôvod, aby audítor tento majetok, vložený zo strany S-MSDÚ do žalovaného v roku 1992 nezohľadňoval pri vykonaní účtovnej závierky v roku 1998. Z tohto dôvodu mal za to, že podľa spracovanej účtovnej závierky ku dňu 31.12.1997 pokiaľ ide o položku - vlastné zdroje krytia stálych a obežných aktív žalovaného, ktorá predstavovala sumu 61.344.054,97 eur (1.848.051.000,- Sk) je potrebné uvedenú sumu považovať za východiskovú pre výpočet výšky nároku žalobcu na vyrovnávací podiel. Pokiaľ išlo o vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného voči sume, ktorá presahuje istinu 26.555,14 eur (800.000,- Sk), túto s poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako opodstatnenú. Z tohto dôvodu ďalej konal len o dôvodnosti nároku na zaplatenie sumy 26.555,14 eur (800.000,- Sk), pričom žalobu v časti o zaplatenie sumy 74.110,45 eur ako nedôvodnú (premlčanie nároku) vyhodnotil ako neopodstatnenú. Žalovaný preukázal, že v priebehu rokov 1998 až 2002 vyplatil žalobcovi celkovo 82.855,- Sk, čo predstavuje 2.750,28 eur. V jednom zo svojich podaní žalobca oznámil, že uvedené sumy chápe ako sumy, ktoré predstavujú jeho nárok na vyrovnávací podiel. Po započítaní sumy 2.750,28 eur, ktorú žalovaný reálne vyplatil žalobcovi po jeho výstupe zo združenia, priznal žalobcovi nárok na vyrovnávací podiel v sume 23.804,86 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 26.555,14 eur (800.000,- Sk) a sumou 2.750,28 eur (§ 839 OZ). S poukazom na námietku premlčania uplatnenú žalovaným nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 100.665,59 eur od 04.06.2001 až do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalobca si tento nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby (t.j. žalobca vystúpil zo združenia dňa 29.09.1997 s tým, že žalobca si mohol uplatniť voči združeniu úrok z omeškania najneskôr dňa 29.09.2000). Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v danom prípade sa uplatnenie námietky premlčania javí ako v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov konania a štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrval na svojej námietke, že výpoveď podpísala osoba, ktorá nebola platne splnomocnená ani poverená na úkon podania výpovede, výpoveď nebola tak daná oprávnenou osobou, a preto nedošlo k platnému vypovedaniu členstva žalobcu a jeho členstvo stále trvá. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a nesprávne použitie analógie súdom. Poukázal na to, že združenie založené na základe zmluvy o združení nie je osobitnou právnickou osobou, nemá samostatnú právnu subjektivitu, nemá majetkovú autonómiu. Uvedené odlišnosti neumožňujú preto analogickú aplikáciu právnej úpravy zmluvy o združení pri majetkovom vyporiadaní v súvislosti s ukončením členstva žalobcu. Vzhľadom na právne postavenie žalobcu, konštatoval, že jeho definičné znaky sa značnou mierou podobajú znakom obchodných spoločností a družstva, preto v prípade majetkového vysporiadania v prípade zániku členstva treba aplikovať právnu úpravu majetkového vyrovnania v prípade zániku účastníka v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo zániku účasti člena v družstve obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Tieto ustanovenia Obchodného zákonníka upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie zániku členstva v záujmovom združení právnických osôb, stanovujú presný postup vyporiadania v prípade zániku členstva a určujú konkrétny podklad na výpočet podielu ku dňu zániku členstva žalobcu. Poukázal na závery vyplývajúce z právneho stanoviska Právnickej fakulty UK v Bratislave. Vyporiadanie tak bolo potrebné vykonať tak, že vyrovnávací podiel by sa vypočítal pomerom splateného vkladu žalobcu k splateným vkladom všetkých ostatných členov združenia. Keďže žalobca do jeho majetku neučinil žiaden vklad, jeho splatený vklad, ako aj jemu prislúchajúci vyrovnací podiel v prípade ukončenia jeho členstva, je podľa Obchodného zákonníka nulový. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal z hospodárskeho výsledku za rok 1997 uvedeného v účtovnej závierke, ktorý však predstavuje celkový majetok a nie len majetok získaný činnosťou združenia. Poukázal na iný spôsob vyporiadania vyrovnacieho podielu žalobcu ukončením jeho členstva v združení, ktorý by zodpovedal dohode zakladateľov vyjadrenej v zakladateľskej zmluve a zabránil by dvojnásobnému vyplateniu podielu žalobcovi. Mal zato, že výška nároku žalobcu na vyplatenie podielu mala byť v súlade s § 839 Občianskeho zákonníka vypočítaná len z majetku vytvoreného činnosťou združenia. Podiel na majetku získanom činnosťou združenia bol žalobcovi vyplácaný priebežne a to tak, že majetok získaný činnosťou združenia bol použitý na údržbu a zachovanie hodnoty majetku vloženého pri založení združenia, úhradu nákladov na činnosť združenia spravujúceho vložený majetok a zostatok majetku získaného činnosťou združenia bol každý rok prerozdelený členom združenia vrátane žalobcu. Majetok získaný svojou činnosťou tak nekumuluje ale po odpočítaní nákladov ho každý rok prerozdeľuje medzi svojich členov. Stotožnil sa s posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie s poukazom na to, že súd bol viazaný žalobným návrhom žalobcu. Za nesprávny považoval aj výrok o náhrade trov konania, nakoľko súd nevzal do úvahy aj príslušenstvo uplatneného nároku. 3. Proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, aby bolo žalobe vyhovené, z dôvodov uvedených v § 364 ods. 1 písm. b), d),f), h) C.s.p. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu k skutkovému stavu ako aj k právnej úprave týkajúcej sa vyrovnacieho podielu pri zániku členstva. Zdôraznil, že súd nie je viazaný návrhom, nakoľko podľa § 216 ods. 2 C.s.p. spôsob vyporiadania upravuje zákon. Žalobca si tak nárok uplatnil včas a nemôže byť preto premlčaný. Vydanie budovy a vyplatenie bolo len návrhom na spôsob určenia majetkového vyrovnania, ktoré súd nemusel akceptovať. Skutočnosť, že počas konania menil žalobný návrh, taktiež nie je pre súd záväzná. Súd mohol spôsob majetkového vyrovnania určiť aj inak, než vyplatením v peniazoch. Poukázal na analógiu práva k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ktoré sa nepremlčiava, pretože až jeho zrušením a rozhodnutím súdu vzniká právo spoluvlastníkovi na vyporiadanie, respektíve vyplatenie za vysporadúvaný podiel. Napadnutý rozsudok sa mu javil ako zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko nie je možné z odôvodnenia presne a zrozumiteľne zistiť, aký vyrovnací podiel súd ustálil, respektíve v akej výške a v akej sume z takto ustálenej hodnoty akceptoval námietku premlčania. Nesúhlasil ani so zamietnutím nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a v tejto súvislosti uplatnil námietku rozporu výkonu tohto práva s dobrými mravmi. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci a že odvolaniu podanému žalobcom je možné čiastočne vyhovieť. 5. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal určenia spôsobu majetkového vyporiadania po zániku jeho členstva v záujmovom združení právnických osôb. K ukončeniu členstva malo dôjsť ku dňu 31.12.1997 výpoveďou žalobcu zo dňa 29.09.1997. V priebehu konania úpravou žalobného petitu sa žalobca domáhal vyplatenia vyrovnacieho podielu v sume 100.665,59 eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01.01.1998 do zaplatenia. 6. V uznesení odvolacieho súdu zo dňa 03.05.2016 č.k. 14Co/438/2012-359 bolo konštatované, že D. E. bola oprávnená konať za žalobcu na základe písomného poverenia štatutárneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.09.1991. Odvolací súd tak naďalej zotrváva na názore, zhodnom s názorom súdu prvej inštancie, že vypovedanie členstva žalobcom zo združenia, pri ktorom úkone bol štatutárny orgán žalobcu zastúpený na základe písomného poverenia výkonnou tajomníčkou, je platným právnym úkonom a žalobcovi tak vznikol nárok na majetkové vyporiadanie. Ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecné vymedzenie subjektov, prostredníctvom ktorých robí právnická osoba právne úkony navonok, čím vymedzuje univerzálne oprávnenie konať v mene právnickej osoby a nepredstavuje preto obmedzenie, resp. vylúčenie zastúpenia právnickej osoby (R 65/2020). 7. Súd prvej inštancie správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca je nástupnickou organizáciou ROH a jednotlivých základných odborových organizácií, pretože vznikol na základe pôvodnej členskej základne ROH. Žalobca tak vznikol ako nástupnícky odborový zväz na platforme ROH. Majetok zaniknutého ROH (odborový majetok) mal byť pôvodne rozdelený medzi jednotlivé odborové zväzy podľa počtu členov k 31.12.1989, k čomu však nedošlo a majetok bol zverený Slovenskej majetkovej, správnej a delimitačnej únii odborových zväzov a následne bol ku dňu 26.08.1992 vložený do Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácii na základe článku 2 ods. 2 zakladateľskej zmluvy, teda ako vklady jednotlivých členov žalovaného. Majetkový vklad žalobcu ako člena združenia na majetku združenia predstavuje 0,1641 a je vyjadrený jeho spoluvlastníckym podielom na majetku S-MSDÚ OZ. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že majetok S-MSDÚ OZ bol zahrnutý do imania žalovaného a ako bolo už skôr konštatované v uznesení odvolacieho súdu, aj tento majetok má byť zahrnutý do celkového objemu majetku, z ktorého sa má vypočítať podiel žalobcu. Išlo totiž o odborový majetok, ktorý sa nerozdelil medzi jednotlivé odborové zväzy po zániku ROH, ale namiesto toho jednotlivé odborové zväzy svoje majetkové nároky (podiely na odborárskom majetku) vložili do nového spoločného subjektu za účelom jeho spravovania. Vklady jednotlivých odborových zväzov do majetku žalovaného tak predstavujú podiely, v ktorých mal byť odborársky majetok medzi tieto zväzy rozdelený (finančné vyjadrenie podielov na nehnuteľnom majetku odborov). Žalobca tak mal účasť na majetku ROH a disponoval svojím majetkovým podielom na majetku bývalého ROH v pomere zodpovedajúcom jeho členskej základni a následne bola táto majetková hodnota zo strany žalobcu vložená do S-MSDÚ OZ a po založení žalovaného ako majetkový vklad do majetku žalovaného. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že za východiskovú cenu pre výpočet nároku žalobcu na vyrovnací podiel treba považovať sumu 61.344.054,97 eur (1.848.051.000 Sk), ktorá reprezentuje celý majetok žalovaného, čo predstavuje majetkový podiel žalobcu na tomto majetku v sume 100.665,59 eur. 8. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorou odôvodňoval ním navrhovaný spôsob prerozdelenia majetku tak, že od hodnoty celého majetku žalovaného by bola odpočítaná hodnota vecí vnesených ostatnými členmi združenia a žalobcovi by bol vyplatený podiel na majetku získanom činnosťou združenia. V danom prípade nehnuteľnosti (odborársky majetok ROH) odovzdané Slovenskou majetkovou, správnou a delimitačnou úniou žalovanému do jeho vlastníctva sa stali majetkom žalovaného; nezostali vo vlastníctve S-MSDÚ OZ a v užívaní žalovaného; nemožno preto aplikovať ustanovenia zmluvy o združení o vrátení vneseného majetku. S- MSDÚ OZ nemá žiadny majetkový podiel člena na majetku žalovaného, pretože na majetku žalovaného sa vkladmi v rozsahu 100% podieľajú jednotlivé odborové zväzy. V prípade vystúpenia S-MSDÚ OZ zo združenia jej nemôže vzniknúť ani nárok na vyporiadanie podielu, nárok na prerozdelenie všetkého majetku žalovaného vzniká jednotlivým odborovým zväzom, v podieloch zodpovedajúcich ich účasti na odborárskom majetku. 9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne aplikoval na vyporiadanie účasti žalobcu v združení po zániku jeho členstva právnu úpravu zmluvy o združení a vykonal vyporiadanie spôsobom vyplývajúcim z § 839 Obč. zák., ktorý upravuje nárok účastníka združenia na podiel na majetku po jeho vystúpení zo združenia. Vzťah člena združenia a združenia založeného podľa § 20f Obč. zák. je občianskoprávnym vzťahom, a preto sa na vyplnenie medzery v právnej úprave použije § 853 Obč. zák., ktorý upravuje použitie analógie v oblasti občianskeho práva. To znamená, že sa použijú tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie (analógia legis). Záujmové združenie právnických osôb nemá povinný vklad člena združenia ale ani základné imanie a jeho prvoradým účelom nie je dosahovať a rozdeľovať zisk. V danom prípade žalovaný tvrdí, že nie je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom dosiahnutia zisku a nevykonáva ani podnikateľskú činnosť; je správcom majetku vloženého pri jeho založení. Podľa názoru odvolacieho súdu má tak záujmové združenie právnických osôb bližšie k úprave zmluvy o združení ako k úprave kapitálových spoločností, ktoré sú zakladané za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a dosahovania zisku s povinným vkladom do spoločnosti. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o vyporiadaní nárokov vystupujúceho člena zo združenia založeného na základe zmluvy o združení upravujú skutkovú podstatu najbližšiu prerokovávanému skutkovému stavu. 10. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že v danom prípade spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu (§ 216 ods. 2 C.s.p.), konkrétne z § 839 Obč. zák., ktorý upravuje spôsob majetkového vyporiadania po skončení účasti člena v združení. Žalobou doručenou súdu dňa 17.12.1997 sa žalobca domáhal plnenia z titulu majetkového vyporiadania so žalovaným v rozsahu svojho podielu na majetku žalovaného 0,1641%, pričom žiadal svoj majetkový podiel vyporiadať prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva a zaplatením sumy 800.000 Sk. Dňa 04.06.2004 (alternatívne) žiadal priznať finančnú čiastku zodpovedajúcu jeho vyrovnaciemu podielu (cca 50.000.000 Sk). Žalobca si tak aj po zmene žaloby uplatňoval nárok na vyporiadací podiel s tým, že tento alternatívne žiadal priznať (len) v peňažnej forme. Pokiaľ tak bol nárok žalobcu na vyporiadanie jeho majetkového podielu po zániku jeho členstva v združení uplatnený na súde dňa 17.12.1997, bol uplatnený v rámci 3-ročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Na plynutie premlčacej doby nemala vplyv zmena žaloby pripustená uznesením zo dňa 04.04.2005, v rámci ktorej si žalobca uplatnil len iný (ďalší) spôsob vyporiadania svojho majetkového podielu po skončení účasti v združení, uplatneného už podanou žalobou. Odvolací súd preto nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je v časti istiny 74.110,45 eur premlčaný. Žalobcovi tak celkovo vznikol nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu v sume 97.915,31 eur. 11. Dňa 04.06.2004 si žalobca uplatnil zo sumy 800.000 Sk ako aj z vyrovnacieho podielu úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne od 01.01.1998 a následne v priebehu konania žiadal priznať z vyrovnacieho podielu 100.665,59 eur úrok z omeškania 17,6% od 04.06.2001. 12. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (záväzku) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu, s ktorým sa dostal do omeškania. V dôsledku omeškania dlžníka nevznikne medzi ním a veriteľom nový záväzkový vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania nemôže trvať dlhšie ako trvá hlavný záväzok, splnením dlhu alebo jeho zánikom z iného dôvodu, zaniká tiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší záväzkový právny vzťah; zostáva tu iba povinnosť zaplatiť už splatné úroky z omeškania. Ak sa premlčí hlavný záväzok, dochádza k premlčaniu i vedľajšieho záväzku. 13. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, i keď sa stanú splatnými iba v budúcnosti. To okrem iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu; tým sa odlišuje od povinnosti platiť nájomné alebo ďalšie obdobné plnenia, ktoré sa síce tiež pravidelne opakujú, ale u ktorých sa k vzniku nároku na každú ďalšiu dávku vyžaduje, aby v budúcnosti pristúpili ďalšie právne skutočnosti (napr. v prípade nájomného je touto ďalšou právnou skutočnosťou bývanie v byte). 14. So zreteľom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne každý deň trvania omeškania, ale vzniká jednorázovo v deň, v ktorý sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a jej uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. 15. V danej veci splatnosť vyplatenia vyrovnacieho podielu nebola určená dohodou, a preto podľa § 563 Obč. zák. bol žalovaný povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal a keďže žalobca mohol požiadať o plnenie hneď ako dlh vznikol, začiatok plynutia 3- ročnej premlčacej doby pre zaplatenie istiny tu nastáva dňom 01.01.1998, a rovnako začína plynúť aj premlčacia doba pre zaplatenie úrokov z omeškania. 16. Žalobca si úrok z omeškania zo žalovanej istiny uplatnil dňa 04.06.2004, 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi začala plynúť súbežne s premlčacou dobou hlavného záväzku (žalovanej istiny), teda dňom 01.01.1998 a pokiaľ si žalobca uplatnil úrok z omeškania na súde až dňa 04.06.2004, bolo tak oneskorene, teda po uplynutí premlčacej doby. Hoci úrok z omeškania denne prirastá k pohľadávke, nepremlčuje sa denne, pretože pre povinnosť dlžníka platiť úrok z omeškania sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového vzťahu. Povinnosť platiť úrok z omeškania nevznikala samostatne/nanovo za každý deň trvania omeškania, ale vznikla jednorázovo v deň, ktorým sa žalovaný ocitol v omeškaní so splnením záväzku, následne narastal iba počet dní omeškania. Dňom splatnosti hlavného záväzku začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania a jej uplynutím sa právo na úrok z omeškania premlčalo ako celok. Správne preto súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškanie zo sumy 100.665,59 eur vo výške 17,6% ročne od 04.06.2001 do zaplatenia. 17. Žalobca sám svojím vlastným zavinením spôsobil, že v časti úrokov z omeškania bol jeho nárok premlčaný, pretože mu nič nebránilo už v žalobe si tento nárok uplatniť. Správanie žalovaného po ukončení členstva žalobcu v združení nebolo šikanózne len pre to, že žalovaný nemal záujem komunikovať so žalobcom o ním navrhovanom spôsobe vyporiadania. Z listu zo dňa 28.09.1998 vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi návrh na vyporiadanie formou peňažnej úhrady, s ktorým žalobca nesúhlasil a trval zohľadniť podiel na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku a na finančných aktívach. Zo správania žalovaného nemožno vyvodiť, že by bolo jeho zámerom žalobcu na jeho právach poškodiť. Nedôvodne sa preto žalobca dovoláva rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi. 18. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že námietka premlčania istiny nebola žalovaným vznesená dôvodne, keď žalobca si svoj nárok na zaplatenie istiny uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 74.110,45 eur a v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 2.750,28 eur a úrokov z omeškania žalobu zamietol, a vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 Cs.p. 19. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 100.665,59 eur a úrokov z omeškania 17,6 % ročne z tejto istiny od 04.06.2001 do zaplatenia. Žalobca bol úspešný v časti istiny 97.915,31 eur. V časti zamietnutia istiny 2.750,28 eur a v časti zamietnutia úrokov z omeškania bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Uplatňovaný nárok na úroky z omeškania zo sumy 100.665,59 eur vo výške 17,6% ročne od 04.06.2001 predstavuje k obdobiu vyhlásenia rozsudku celkovú sumu 345.314,41 eur. Žalovaný tak bol úspešný v časti zamietnutia úrokov z omeškania v sume 345.314,41 eur a v časti zamietnutia istiny 2.750,28 eur a neúspešný v časti priznania istiny v sume 97.915,31 eur. Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalovaného je 78%, úspech žalobcu je 22%, a preto konečný úspech žalovaného v konaní je 56%, v ktorom rozsahu mu potom patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).