KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 2. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/86/2016 z 18. 2. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2020, sp. zn. 7Co/86/2016, ECLI:SK:KSBA:2020:1206204253.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206204253
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1206204253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Y. V., I.. XX.XX.XXXX,
Z. N. X, L., zastúpeného: JUDr. Ján Hlaváč, advokát, so sídlom Ružová 5, Rožňava proti žalovanému:
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava o
zaplatenie 426,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 8.6.2015, č.k. 16C/48/2006-192, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 426,44 eur (12 847 Sk) titulom nevyplateného podielu na hospodárskom
výsledku za rok 2001. Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval od § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na
roky 2001 až 2003 medzi právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom a Plynárenským
odborovým zväzom (ďalej len „Kolektívna zmluva“), na základe ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť
tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v
predchádzajúcom roku s výplatným termínom za mesiac august príslušného roka.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 20 ods. 1, 2, 3, § 111 ods. 1, 2, 3, 4, 112 ods.
1, 2, 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a vecne tým, že už
v čase podania návrhu na začatie konania bolo predmetné ustanovenie Kolektívnej zmluvy (§ 14)
zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve (ďalej len „Dodatok č. 3“), nové ustanovenie upravujúce
poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nebolo prijaté (čím sa vyplatenie podielov
nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy) a dňa 1.4.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva,
ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003. Nestotožnil sa s argumentáciou
žalobcu, podľa ktorej predmetom Dodatku č. 3 bola dohoda, ktorou zmluvné strany pozastavili účinnosť
predmetného ustanovenia § 14, pričom toto jednoznačne časovo ohraničili odo dňa 11.12.2001 do
31.12.2001 a obdobie predtým aj potom ostalo nedotknuté. Mal za to, že ak by zmluvné strany chceli
prejaviť svoju vôľu a pozastaviť účinnosť § 14 len na určité časové obdobie, resp. ak by mal prejav
vôle smerovať k tomu, že samotný dodatok sa má týkať nárokov vzniknutých v roku 2000, samotná
slovná formulácia by musela byť odlišná. Konštatoval, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu na zaplatenie
podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej
zmluve, pre vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nebola v danom prípade
splnená základná podmienka, pretože žalovaný nedosiahol v rozhodnom období kladný hospodársky
výsledok s tým, že jediný záväzný a určujúci dokument je výkaz predkladaný daňovému úradu. O



náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal pochybenie prvoinštančného súdu,
ktorý nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania s poukazom na jeho podania zo dňa 26.11.2013
a 11.8.2014. Uviedol, že kolektívny spor o plnenie záväzkov z Kolektívnej zmluvy za rok 2001 medzi
Plynárenským odborovým zväzom Bratislava a Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. Bratislava
nie je podľa jeho informácii právoplatne skončený, o čom svedčí prerušenie konania uznesením zo dňa
23.3.2007 a 14.8.2012. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal správne a presvedčivo
s problematikou § 14 Kolektívnej zmluvy na roky 2001 - 2003, lebo Dodatok č. 3 pojednáva jednoznačne
o skutočnosti, že pre rok 2001 ruší sa celý paragraf s tým, že tieto skutočnosti náležite vysvetlili signatári
Kolektívnej zmluvy. Ďalším nezvratným faktom, že Dodatok č. 3 bol uzatvorený za účelom riešenia
podielov za rok 2000, je podľa jeho názoru vyplatenie odmien osadenstvu SPP, a.s. za rok 2000 v
decembri 2001, pričom však ním navrhované dokazovanie o výplate odmien za rok 2000 súd prvej
inštancie nevykonal. Namietal aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko podľa zákona
o súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv oslobodené
od súdnych poplatkov. Trval na tom, že podľa dokumentu, ktorý mu bol doručený zo Zbierky listín
registrového súdu žalovaný za rok 2001 vykázal zisk 404 mil. Sk, čo potvrdzuje položka Výkazu ziskov
a strát žalovaného za rok 2001, súhrnné výsledky za rok 2001 a CashFlow hospodársky výsledok po
zdanení a osobitnom odvode. Zároveň namietal nevykonanie dôkazu, ktorý navrhol v konaní vyžiadaním
si písomnej správy od Daňového úradu, týkajúcej sa skutočnosti, či žalovaný vykázal za rok 2001
zisk alebo stratu a nevyhodnotil rozsiahly súbor listinných dôkazov, ktoré predložil k svojim písomným
podaniam. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

7. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako zamestnanec žalovaného sa na základe
§ 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Plynárenským odborovým zväzom domáhal
vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku vo výške 12 847 Sk vo výplatnom termíne august 2002.

9. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že predovšetkým z dôvodu zrušenia § 14 Dodatkom č. 3 ku
Kolektívnej zmluve nárok žalobcu na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 s
výplatným termínom august 2002, nevznikol. V Kolektívnej zmluve uzavretej na roky 2001 až 2003 dňa
15.11.200 s účinnosťou dňom 1.1.2001 bolo v § 14 stanovené: „Zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom
roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP,
š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým
predpisom, vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za
mesiac august príslušného roka.“ V Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s. uzavretej na roky 2001
až 2003 (podpísanom predsedom a členom predstavenstva žalovaného a predsedom Plynárenského



odborového zväzu) bolo uvedené, že: „§ 14 Podiely na hospodárskych výsledkoch pre rok 2001 sa
ruší celý paragraf“. Z uvedeného je zrejmé, že riadne prijatým Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve
zanikla v roku 2001 pre zamestnávateľa povinnosť tvorby podielov na hospodárskych výsledkoch vo
výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Uvedenému výkladu
tohto Dodatku svedčí aj skutočnosť, že bol podpísaný dňa 11.12.2001, teda v čase, kedy už boli splatné
nároky zamestnancov na vyplatenie podielov za rok 2000 a žalovaný bol v omeškaní s ich platením 4
mesiace; nemožno preto vyvodiť, že Dodatok č. 3 sa mal vzťahovať na nároky splatné za rok 2000, čo
by sa nepochybne odrazilo na inej slovnej formulácii Dodatku a nerušil by sa ním celý § 14 pre rok 2001
(vrátane povinnosti podiely vôbec vytvoriť).

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa z uvedených dôvodov nemohol stať podiel na hospodárskych
výsledkoch za rok 2001 nárokovou zložkou mzdy, resp. iným nárokom vyplývajúcim z prijatých
dokumentov medzi žalovaným a odborovým orgánom. Z tohto dôvodu sa potom súd prvej inštancie ani
nemusel zaoberať existenciou, resp. neexistenciou kladného hospodárskeho výsledku u žalovaného za
rok 2000 ako predpokladu pre vyplatenie podielu, ktorá skutočnosť nie je dôležitá aj z dôvodu neurčitosti
§ 14 Kolektívnej zmluvy, z ktorého nie je úplne zrejmé a jednoznačné, komu nároky vznikli a za akých
podmienok majú byť vyplatené, čo spochybňuje samotnú platnosť tohto ustanovenia Kolektívnej zmluvy.
Rovnako sa prvoinštančný súd nadbytočne zaoberal a vyhodnocoval otázku dosiahnutia zisku u odporcu
za rok 2001, nakoľko uvedené nemá vplyv na nárok žalobcu uplatnený žalobou, t.j. nárok na vyplatenie
podielu za rok 2001, ktorý vychádzal z hospodárskych výsledkov žalovaného v predchádzajúcom roku,
t.j. v r. 2000. Odvolací súd však nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie z týchto dôvodov za
rozporné alebo zmätočné, rovnako ani odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej iba
poukázal na skutočnosť, že nárok na vyplatenie podielu navrhovateľovi nevznikol ani na základe novej
Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2002 až 2003.

11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa procesného postupu prvoinštančného súdu v súvislosti s
návrhom žalobcu na prerušenie konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie zo
dňa 18.6.2008, č.k. 16C/48/06-62, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania sp.zn.
6Sp/2/2008 o zrušenie rozhodnutia rozhodcu vedeného na Krajskom súde v Bratislave a následne
uznesenie zo dňa 14.8.2012, č.k. 16C/48/2006-82, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného R.. V. N., rozhodcom pre kolektívne spory Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR o vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle kolektívnej zmluvy. Je teda
zrejmé, že prvoinštančný súd sám prerušil konanie v súvislosti so žalobcom uvádzaným konaním o
kolektívnom spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedol, že z
oznámenia žalovaného vyplynulo, že rozhodca R.. V. N. rozhodol rozhodnutím zo dňa 4.1.2014 tak,
že zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov za roky 2001 až 2003 s účinnosťou od
1.1.2001. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd na základe uvedenej skutočnosti pokračoval
v konaní a vo veci rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že prihliadnutie na konanie
rozhodcu, prejavujúce sa v procesnom postupe, ktorým prerušil konanie, bolo nedôvodné, keďže z
kolektívnych sporov nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Výsledok tohto konania tak nebol
pre rozhodnutie vo veci významný. Odvolací súd na okraj uvádza, že rozhodnutie rozhodcu bolo
napokon zrušené a konanie zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2017, č.k.
12Sp/7/2014-166.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie všetkými
navrhnutými a predloženými dôkazmi, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené nie je v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie),
týkajúcimi sa dokazovania, pokiaľ prvoinštančný súd považoval pre rozhodnutie vo veci za dostatočné tie
dôkazy, ktoré mal k dispozícii v čase rozhodovania a v tomto smere dostatočným spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie (teda na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania).

13. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol plne v súlade
s § 142 ods. 1 O.s.p. účinným v čase rozhodovania, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na uvedené rozhodnutie o trovách konania nemá vplyv ani
prípadné nesprávne vyrúbenie súdneho poplatku žalovanému, ktorý uvedený súdny poplatok zaplatil,
na základe čoho mu vznikli trovy konania potrebné na účelné bránenie svojho práva, ktoré mu je žalobca
povinný nahradiť.



14. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne
potvrdiť.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396
ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 16C/48/2006

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje