Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213803 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1208213803.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: S. D.Á., R. XX.X.XXXX, T. N.: W. X., Q., zastúpená JUDr. Andreou Balážikovou, PhD., advokátkou, so sídlom: Kármana 22/A, Lučenec, proti žalovaným: 1) AVUS International, spol. s.r.o., so sídlom: Mliekarenská 13, Bratislava, IČO: 35 863 137, 2) Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom: Bajkalská 19/B, Bratislava, IČO: 36 062 235, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom so sídlom: Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 7. 098,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/168/2008 - 542 zo dňa 22.9.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/168/2008 - 542 zo dňa 22.9.2017 p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. III. Odvolací súd výrok IV rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/168/2008 - 542 zo dňa 22.9.2017 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 14C/168/2008 - 542 zo dňa 22.9.2017 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa od žalovaných 1/ a 2/ domáhala solidárneho zaplatenia 7. 098,98 eur s príslušenstvom, ako náhrady škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode, ohodnotené 400 bodmi podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.12.2007, ktoré žiadala zvýšiť aj o 50 %. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 17.11.2004 žalobkyňa utrpela v dôsledku dopranej nehody spôsobenej cudzozemským vozidlom a zavinenej J. D., občanom Maďarskej republiky poškodenie zdravia. V roku 2005 v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 273/1994 Z. z. bola žalobkyni žalovaným 1/ vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, na základe bodového ohodnotenia 1 400 bodov, po 287,30 Sk za 1 bod, spolu vo výške 402, 220,- Sk zvýšená o 50% vo vyčíslení o 200. 000,- Sk, teda spolu 602. 220,- Sk. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.12.2007 sa zdravotný stav žalobkyne v dôsledku ťažkého poranenia hlavy pri úraze zhoršil, sťaženie spoločenského uplatnenia sa preto zvýšilo z pôvodného hodnotenia zo dňa 22.11.2005 (500 bodov) o 400 bodov, čo v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z zodpovedá istine 142 576,- Sk (356,44 Sk x 400). Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, č.k. 1 IPs 1/2006 - 26 zo dňa 17.3.2006 bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu, že trpí duševnou poruchou, ktorá je dôsledkom poškodenia mozgu po autohavárii. Znalec MUDr. Gabriel Torma v znaleckom posudku č. 12/2007 vypracovanom na základe žiadosti žalovaného 1/ ohodnotil u žalobkyni bolestné na 680 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 2170 bodov, pričom uviedol, že po zohľadnení reálneho stavu poškodenej primerane k veku, spoločenskému uplatneniu došlo dňa 29.6.2006 k dohode o 50% zvýšení náhrady za tabuľkovo vypočítané prislúchajúce sťaženie spoločenského uplatnenia, čo je primerané jeho zisteniu. Súdom ustanovený znalec MUDr. Richard Resutík v znaleckom posudku číslo č. 9/2012 stanovil bodové ohodnotenie bolestného na 510 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1680 bodov. Ďalší súdom ustanovený znalec MUDr. Stanislav Kollár v znaleckom posudku číslo 128/2014 ohodnotil bolestné na 30 bodov a uviedol, že na základe znaleckého psychiatrického vyšetrenia žalobkyne nezistil u nej žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúce z duševných porúch, ktoré sú preukázateľným a trvalým následkom úrazu zo dňa 17.11.2004, a ktoré by bolo možné hodnotiť v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z.. Znalec pred súdom prvej inštancie uviedol, že vykonal vlastné znalecké psychiatrické vyšetrenia žalobkyne formou osobnej návštevy v mieste jej pobytu. Zotrval na svojom závere o ohodnotení ľahkého otrasu mozgu 30 bodmi. Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, č. k. 9Ps/l/2013-171 zo dňa 25.3.2015, právoplatným dňa 9.4.2015 bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. k. 1 lPs/1/2006- 26 zo dňa 17.3.2006, ktorým bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony tak, že jej spôsobilosť na právne úkony bola vrátená. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že konajúci súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Zuzanou Kašparovou, ktorá v znaleckom posudku č. 109/2014 konštatovala, že v správaní žalobkyne možno opakovane pozorovať znaky osvedčeného účelového konania v zmysle simulácie (subjektívne predpokladaných) znakov duševného ochorenia. Žalobkyňa netrpí takou duševnou poruchou, či chorobou, ktorá by závažným spôsobom narušovala integritu jej psychických funkcií, a preto nie dôvod pre pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom. 3. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 17.11.2004 neutrpela poranenie mozgu alebo organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré by malo dosah na kognitívne funkcie žalobkyne. Znalecké posudky MUDr. Stanislava Kollára a MUDr. Zuzany Kašparovej vyvrátili lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. Mariánom Mózerom zo dňa 17.12.2007, podľa ktorého malo byť sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 400 bodmi, ako aj záver znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutníka, ktorý vo svojom znaleckom posudku stanovil bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 260 bodov za postkomočný syndróm, ako aj záver znaleckého posudku MUDr. Gabriela Tormu, ktorý stanovil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy. Závery znaleckých posudkov MUDr. Stanislava Kollára a MUDr. Zuzany Kašparovej nepreukázali v súvislosti s poranením hlavy žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 17.12.2007 sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktoré si žalobkyňa v danom konaní uplatňuje náhradu. 4. Súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP) priznal žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešným stranám sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu v rozsahu 100% (výrok II.), rovnako nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni priznal aj štátu (výrok III.) a súčasne vyslovil, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva (výrok IV). 5. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Súdu prvej inštancie vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces. Poukázala na to, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o znalecký posudok vypracovaný MUDr. Kollárom a MUDr. Kašparovou, ktoré ale podľa názoru žalobkyne jednoznačne nevyvrátili lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Mariana Mózera zo dňa 17.12.2007, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 400 bodmi, ako aj znalecký posudok MUDr. Resutíka, ktorý vo svojom znaleckom posudku stanovil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenie na 260 bodov, ako aj znalecký posudok MUDr. Tormu, ktorý stanovil bodové ohodnotenie za SSU na 500 bodov. Žalobkyňa uviedla, že znalecký posudok MUDr. Kašparovej nebol vykonaný v tomto konaní ako dôkaz, znalkyňa nebola do konania pribratá ako znalec a tento znalecký posudok vôbec neposudzoval otázku nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ani bolestné a žalobkyňa sa k nemu ani nemohla relevantne vyjadriť. Preto tvrdí, že nie je možné obsahom záverov z tohto posudku vyvracať závery o nárokoch na sťaženie spoločenského uplatnenia viacerých znalcov, ktorí posudzovali práve nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa namieta, že v konaní poukazovala na závery znaleckého posudku MUDr. Mikulášovej č. 29/2006 (posudzovala stav žalobkyne v oblasti zhodnej s MUDr. Kašparovou, a to dokonca v roku 2006), ktorý práve naopak podporne potvrdil nárok žalobkyni na sťaženie spoločenského uplatnenia. S týmto sa súd prvej inštancie nevysporiadal a v svojom rozhodnutí ho nespomína. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal a opomenul aj závery znaleckého posudku MUDr. Barana 12/2007. Dokonca aj znalec žalovaného nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni priznal. Prvoinštančný súd nezdôvodnil na základe akých skutočností má za to, že závery o neexistencii nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vyslovené MUDr. Kollárom v znaleckom posudku sú dôveryhodnejšie než závery ďalších 4 znalcov, a ani nezdôvodnil na základe akých skutočností akceptoval závery znaleckého posudku vykonaného v konaní o pozbavení spôsobilosti MUDr. Kašparovou v roku 2016 - teda 10 rokov po nehode a neprihliadol na závery znalkyne MUDr. Mikulášovej z roku 2006, ktoré boli prijaté bezprostredne po nehode, v rovnakom konaní. Žalobkyňa v prospech preukázania jej nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia argumentuje posudkom vypracovaným MUDr. Milanom Baranom: „číslo položky 253, diagnóza - vážna mozgová alebo duševná porucha po ťažkom poranení hlavy ... 400 bodov, pre zhoršenie stavu voči 22.11.2005 hodn. podľa psych. nálezu sa navyšuje. V závere tohto posudku bolo priznaných 500 bodov za vážne mozgové alebo duševné poruchy po poranení hlavy. Ďalej poukazuje na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne Sociálnou poisťovňou dňa 5.4.2007 prostredníctvom MUDr. Tomašovičovej, kde v časti posudku „Rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla: „Stavy po kranicocerebrálnych poraneniach - ťažký postih mozgových funkcií. Kap. XV odd. F po 1 e 80%, kde následne konštatuje, že v dôsledku poranenia mozgu sa vyvinul organický psychosyndróm.“ V časti „Lekárske vyšetrenie“ uvádza Organický psychosyndróm potraumatický a stredneťažkú duševnú zaostalosť determinovanú organicky. Aj na základe týchto skutočností bola ďalej v posudku u žalobkyne uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Poukazuje na závery prijaté odborníkmi bezprostredne po úraze a aj tie, ktoré boli vykonané v krátkom časovom horizonte po úraze (založené v súdnom spise) a to psychologické MUDr. Sirankovej zo dňa 16.1.2016 (klinický psychológ), podľa ktorého je stredne ťažká duševná zaostalosť žalobkyne determinovaná organicky, pričom tento záver MUDr. Siranková opätovne potvrdzuje vo svojom vyšetrení zo dňa 10.12.2007; dňa 9.10.2008 MUDr. Slivková konštatuje, že žalobkyňa trpí psychickými poruchami (stredný stupeň duševnej zaostalosti), ktoré boli zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou, v roku 2006 poškodenie mozgu v dôsledku autohavárie konštatuje MUDr. Mikulášova (znalec z odboru - psychiatria) v znaleckom posudku č. 19/2006, dňa 26.8.2010 o poškodení mozgu hovorí aj Dekurz spracovaný Všeobecnou nemocnicou poliklinikou Lučenec, n. o. Psychiatrická ambulancia, MUDr. Puči; v roku 2007 sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne vyhodnotil v súvislosti s poruchami mozgu aj MUDr. Torma v znaleckom posudku č. 12/2007; dňa 17.12.2007 MUDr. Mózer v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia konštatuje, že stav žalobkyne sa zhoršil, v dôsledku ťažkého poranenia hlavy pri úraze, a zvyšuje pôvodné ohodnotenie. Dňa 18.9.2009 MUDr. Mózer vo svojej správe poukazuje na potrebu psychiatrickej kontroly z titulu zhoršenia stavu. Dňa 3.3.2012 je na základe psychiatrického vyšetrenie u žalobkyne konštatovaný stav zmätenosti a organické poškodenie CNS. Nález z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.11.2007 uvádza, že v klinickom obraze pretrvávajú organické poškodenia CNS v štádiu stredne ťažkého poškodenia ... Dg. Organický psychosyndróm - postraumatický stredne ťažkého stupňa - klinicky mentálna retardácia stredne ťažkého stupňa a nález zo dňa 10.12.2007 konštatuje u žalobkyne stredne ťažkú duševná zaostalosť determinovaná organicky. Žalobkyňa poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ivetou Mikulášovou č. 19/2006, ktorý bol vyhotovený pre účely konania vedeného na Okresnom súde v Lučenci pod č. 1 lPs/1/2006 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, kde je konštatované, že u vyšetrovanej ide o posttraumatický stav manifestujúci sa v oblasti psychickej ako deficit poznávacích schopností, dezorientácia, nie je možné nadviazať súvislý verbálny kontakt, nevie o dianí okolo seba, o svojich základných potrebách, nekomunikuje a v psychopatologickom obraze dominuje amentný a delirózny stav, ako dôsledok poškodenia mozgu po autohavárii. Žalobkyňa trpí duševnou poruchou, ktorá je dôsledkom poškodenia mozgu polytraumou po autohavárii. Záver znaleckého posudku č. 9/2012 vypracovaného MUDr. Richardom Resutíkom, uvádza, že rozvoj a zhoršenie psychických problémov časovo tesne nasadali na obdobie po autonehode. V znaleckom posudku MUDr. Stanislava Kollára č. 128/2014 na strane 55 v časti Objektívne anamnestiké údaje od príbuzných sa uvádza: „Bola pred tú haváriu v poriadku, jej nebolo nič, to bola puntičkárka žena. Deti boli ako škatuľka B, na strane 58 je uvedené, že vo februári roku 2005 bola žalobkyňa dvakrát vyšetrená psychiatrom, ktorý v objektívnom náleze popísal ťažko nadviazaný kontakt, grimasovanie, dezorientáciu časom, priestorom a situáciou, sugestibilitu, regresívnu symptomatiku. Stav bol diagnosticky hodnotený ako amentne - delirantný nasadajúci na obdobie po autohavárii a stav po otrase mozgu, bolo vyslovené podozrenie na nadmerné požívanie medikamentov proti úzkosti, nebolo možné vylúčiť ani regres primitívnej osobnosti. Na strane 59 je uvedené, že v novembri roku 2007 navštívila nového ambulantného psychiatra, ktorý jej stav hodnotil ako stredne ťažký poúrazový organický psychosyndróm a stredne ťažkú duševnú zaostalosť, že jej stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a opateru zo strany príbuzných a je možné predpokladať progresiu ochorenia. Na strane v časti „Záverom možno zhrnúť, že pani S. D.:“ sa uvádza, že podľa zdravotnej dokumentácie bola od februára 2005 do mája 2005, teda približne 10 týždňov po škodovej udalosti, diagnosticky vedená ako amentne - delirantné stavy, tieto stavy boli nepravidelne zaznamenané na základe heteroanamnézy (objektívnych údajov od blízkych osôb) aj v ďalšom období, (napr. v júli a októbri 2007). Následne je vedená s diagnózou organického psychosyndrómu, od záveru roku 2007, ako stredne ťažký poúrazový organický psychsyndróm u stredne ťažko duševne zaostalej osobnosti, stav dlhodobo hodnotený ako trvalý, vyžadujúci opatrovateľskú starostlivosť. Na strane 62 znalec uvádza, že za výslovného predpokladu, že sa amente- delirantné stavy vyskytli tak, ako boli reflektované a ako boli zaznamenané v zdravotnej dokumentácii, je v teoretickej rovine možné v príčinných súvislostiach uvažovať okrem iného aj o eventuálnom spolupodiele prekonaného otrasu mozgu, prechodnej poúrazovej imobility, bolestí, infekcie a poúrazovo podávaných medikamentov, avšak uvedenú príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou nie je jednoznačne možné potvrdiť ani bližšie kvantifikovať. Znalec dodal, že z odborného medicínskeho hľadiska je chybou, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúce z poúrazových duševných porúch, ktoré je vo výlučnej kompetencii psychiatra (a v takomto komplikovanom prípade vo výlučnej kompetencii psychiatra znalca), je psychiatrom vykonávané až desať rokov po škodovej udalosti a na zodpovedanie otázky do akej miery potrebuje opateru by bolo okrem iného potrebné vykonať aj ústavné pozorovanie duševného stavu žalobkyne, čo však presahuje rámec jeho znaleckého dokazovania. Žalobkyňa poukazuje aj na závery znalca MUDr. Richarda Resutíka v znaleckom posudku č. 9/2012, kde na strane 22 okrem uviedol, že poškodená nie je schopná po psychickej stránke viesť samostatný život a je trvale odkázaná na starostlivosť druhej osoby. Aj tento znalec odporúčal nariadiť poškodenú hospitalizovať na psychiatrickom pracovisku a uložiť vypracovať posudok súdno - znaleckému ústavu. Na základe označenej argumentácie žalobkyňa tvrdí, že záver o psychickom stave žalobkyne ako následku predmetného úrazu je v plnej miere akceptovateľný. MUDr. Kollár zdôvodnil, že svoj znalecký posudok považuje v porovnaní s ostatnými, za správny z dôvodu, že mal viac dokumentácie k dispozícii než iní znalci, čo nie je akceptovateľné. Disponovanie súdnym spisom v tomto konaní - čo do určenia psychického stavu žalobkyne nepovažuje žalobkyňa za relevantné, nakoľko tento neobsahuje menej informácií, než mali príslušní ošetrujúci lekári, odborníci a znalci v čase vypracovávania ich záverov. Tvrdenie, že závery MUDr. Mikulášovej boli vypracované v inej právnej veci za účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony taktiež neobstojí, nakoľko rovnako aj závery MUDr. Kašparovej boli vypracované v inej právnej veci, za účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony (dokonca 10 rokov po nehode a podaní tejto žaloby) a súd prvej inštancie na ne prihliadol. Žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. 6. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku MUDr. Kašparovej v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony vedenom pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 9Ps/l/2013 a využila aj svoje právo podať proti rozsudku odvolanie, v dôsledku ktorého vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 17CoP/6/2015 a napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd poukázal na podstatný záver znalkyne - „nikde v zdravotnej dokumentácii nesvojprávnej nebol dôkaz o potvrdenom organickom poškodení centrálnej nervovej sústavy nesvojprávnej...“. Predmetné rozsudky vydané v súvislosti s vrátením spôsobilosti na právne úkony žalobkyne boli v súlade s Civilným sporovom poriadkom ako dôkaz aj vykonané. So záverom znalkyne MUDr. Kašparovej korešponduje aj záver znalca MUDr. Kollára: „Poúrazovú organickú kognitívnu deterioráciu nie je možné po podrobnej analýze dostupných údajov potvrdiť, zároveň absentuje objektívny morfologický podklad (preukázané poranenie mozgu)“. Znalec vyvracia príčinnú súvislosť medzi vznikom trvalých psychických porúch žalobkyne, ako aj vznikom akéhokoľvek sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho z duševných porúch žalobkyne s úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 17.11.2004 (str. 65, 66 zn. posudku). Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že v dokumentácii zdravotného stavu žalobkyne absentuje medicínsky dokument, ktorý by potvrdil organické poškodenie mozgu. Ak teda takéto somatické poškodenie preukázané nebolo, nemohla ani vzniknúť psychická porucha, ktorá je predmetom posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Preto žalovaní 1/ a 2/ tvrdia, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. 7. Žalobkyňa v replike uviedla, že za podstatné považuje rozpor znaleckého posudku MUDr. Kašparovej s posudkami svedčiacimi v prospech žalobkyne, ktoré boli vykonané v krátkom časovom horizonte po nehode, pričom závery MUDr. Kašparovej boli vypracované v inej právnej veci za účelom posúdenia iných skutočností a 10 rokov po nehode a podaní tejto žaloby. 8. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike uviedli, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.5.2017 oboznámil listinné dôkazy, založené do spisu od posledného pojednávania a to rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 9Ps/l/2013 - 171 a rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 17Cop/6/2015-196. Týmto v zmysle § 204 CSP bol v predmetnom konaní vykonaný listinný dôkaz v súlade so zákonom. Možnosť žalobkyne k tomuto dôkazu sa vyjadriť bola daná, pretože predmetný dôkaz sa vykonával na pojednávaní v máji roku 2017 a rozsudok bol vyhlásený v septembri 2017, pri riadnom pokračovaní v prejednávaní veci za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne. Namietaný časový odstup medzi jednotlivými znaleckými posudkami zakrýva podstatu posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, a to, že v jej zdravotnej dokumentácii niet žiadneho záznamu, ktorý by potvrdil organické poškodenie mozgu. Ak teda takéto somatické poškodenie preukázané nebolo, nemohla ani vzniknúť psychická porucha, ktorá je predmetom posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Z tohto pohľadu je irelevantné, kedy bolo na tento závažný nedostatok poukázané. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. 10. Zákonná úprava škody na zdraví predpokladá existenciu zákonných podmienok zodpovednosti za škodu a to v podmienkach súdenej veci vznik škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existenciu príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou. Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného (§ 444 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - ďalej aj OZ). Podľa § 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v znení k času škodovej udalosti sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (odsek 1). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/?ucinnost=17.11.2004>). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/?ucinnost=17.11.2004> a IV. časti <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/?ucinnost=17.11.2004> (odsek 2). 11. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 17.11.2004 na území Slovenskej republiky došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, zahraničným motorovým vozidlom, evidovaným a poisteným v Maďarskej republike. Spornou bola otázka, či v dôsledku dopravnej nehody došlo u žalobkyne ku škode na zdraví v rozsahu organického poškodenia mozgu, tzv. organického psychosyndrómu, ktorú diagnózu vysvetlil dňa 17.5.2017 pri výsluchu súdny znalec MUDr. Stanislav Kollár, ako poúrazové oslabenie rozumových schopnosti, jednoducho povedané „poúrazové zhlúpnutie, osprostenie“(č.l. spisu - 497). MUDr. Marián Mózer, úrazový chirurg Nemocnice s poliklinikou Lučenec, n.o. v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.12.2007 priznal žalobkyni nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia za vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, ako položku 253 prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. a pôvodne hodnotenie 500 bodov podľa posudku zo dňa 22.11.2005 (č. l. spisu - 118) zvýšil o 400 bodov (peňažný ekvivalent zvýšenia 400 + 50% je predmetom tohto sporu). 12. Súdne konanie v predmetnej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou od 1.7.2016 platí pre civilný súdny proces nový právny predpis, zákon č. 160/2015 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z. z. Civilný sporový poriadok. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vychádza z princípu okamžitej aplikability zákona, to znamená, že sa nová právna úprava aplikuje aj v konaniach začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 470 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> deklaruje zásadu zachovania účinkov procesných úkonov do 30.6.2016. Teda zachovávajú sa účinky všetkých procesných úkonov súdu a aj procesných úkonov sporových strán. 13. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. 14. Vzhľadom na to, že skúmanie príčin, ktoré viedli k určitému poškodeniu zdravia, respektíve vznik poškodenie zdravia spadá do odboru lekárskej vedy, je potrebné pri zodpovedaní týchto otázok vychádzať zo znaleckých posudkov, ktoré majú dať odpoveď na to, či u poškodenej osoby v dôsledku škodovej udalosti došlo ku konkrétnemu poškodeniu zdravia. Príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia musí byť presvedčivo preukázaná, nestačí možnosť zhoršenia alebo poškodenia zdravotného stavu v dôsledku úrazu. 15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v súdenej veci boli na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie vypracované dva znalecké posudky. Dňa 4.6.2014 vypracoval znalecký posudok ( č. l. spisu - 163) súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Richard Resutík, ktorého podkladom bol nielen obsah súdneho spisu, ale aj zdravotná dokumentácia žalobkyne od jej útleho detstva (č. l. spisu - 163 a nasl. a č. l. spisu 280). Súdny znalec v posudkovej časti konštatuje, že pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela ľahký otras mozgu (overený neurologickým vyšetrením) a trieštivú zlomeninu ľavej stehennej kosti, z dôvodu ktorého bola od 23.11.2004 do 3.12.2004 hospitalizovaná na ortopedicko traumatologickom oddelení NsP Lučenec. Podľa dokumentácie žalobkyňa netrpela postkomočným syndrómom. Nebolo jej urobené ani CT vyšetrenie mozgu, pretože žalobkyňa nejavila príznaky, pre ktoré by bolo potrebné vykonať takéto vyšetrenie. Žalobkyňa je simplexnou osobnosťou so známkami mentálnej retardácie (chodila do osobitnej školy, vyštudovala 5 tried) a už v roku 2001 sa u nej objavili neurologicko psychiatrické záchvaty, psychiatrom vtedy ustálené ako afektívne paroxyzmy pri emočne nestabilnej poruche osobnosti s tendenciou k potláčaniu negatívnych aspektov so sprievodnou neurastenicko - somatotrofnou symptomatikou a bola jej nasadená psychiatrická liečba. V súvislosti s traumatologickými kontrolami poškodenej stehennej kosti bola žalobkyňa od 16.3.2005 do 11.4.2005 hospitalizovaná, kedy jej bolo zrealizované aj CT vyšetrenie mozgu pre dezorientáciu a to s negatívnym výsledkom, nebolo dokázané žiadne organické poškodenie mozgu (č. l. spisu - 208). Následne v júni 2006 žalobkyňa absolvovala psychiatrické vyšetrenie (č. l. spisu -218), kde je jednoznačne uvedené, že u nej nebola potvrdená ťažká organická symptomatika, u žalobkyne sú v popredí klinického obrazu poruchy správania- regresívne, primitívne mechanizmy v správaní a žalobkyňa je súdnoznalecky psychiatricky šetrená. Súdny znalec MUDr. Richard Resutík konštatoval, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode len ľahký otras mozgu, čo je prechodná funkčná (nie organická - poranenie mozgového tkaniva, po ktorom prebieha hojaci proces) porucha mozgu, pri ktorom nemôže vzniknúť také závažné psychické poškodenie mozgu a CT vyšetrenie organické poškodenie mozgu vylúčilo. Poukázal na nález psychiatričky MUDr. Ivargovej zo dňa 16.6.2005, ktorá konštatuje, že ťažká organická symptomatika mozgu nebola CT vyšetrením potvrdená. Znalec žalobkyni za položku 253 (vážne mozgové alebo duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy) nepriznal žiadne bodové ohodnotenie, pretože u nej došlo len k ľahkému otrasu mozgu, čo je prechodná porucha bez organického postihnutia mozgu a konštatoval, že duševné poruchy žalobkyne nie sú v priamej príčinnej súvislosti s úrazom hlavy, na ktorom závere zotrval aj pri ústnom výsluchu. 16. Dňa 7.1.2010 vypracoval znalecký posudok (č. l. spisu - 369) súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Stanislav Kollár, ktorého podkladom bol tiež nielen obsah súdneho spisu, ale aj kompletná zdravotná dokumentácia žalobkyne od praktického lekára. V rámci rozboru súdny znalec v posudku uviedol, že v priebehu hospitalizácie bezprostredne po dopravnej nehode bola žalobkyňa vyšetrená neurológom, ktorý konštatoval otras mozgu, pričom rontgen mozgu bol negatívny a zmeny duševného stavu neboli u nej zaznamenané. Vo februári 2005 bola žalobkyňa dvakrát vyšetrená psychiatrom, ktorý u nej konštatoval poliekové amentne- delirantné stavy, alebo po návykových látkach. Stav diagnosticky hodnotil ako stav nasadajúci na obdobie po autohavárii a stav po otrase mozgu a bolo vyslovené podozrenie na nadmerné požívanie medikamentov proti úzkosti a nevylúčil ani regres primitívnej osobnosti. V marci 2005 absolvovala žalobkyňa vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou (CT) s negatívnym výsledkom. V júni 2005 ambulantný psychiater konštatoval, že ťažké organické mozgové postihnutie nebolo vyšetrením CT potvrdené. V januári 2006 žalobkyňa absolvovala psychologické vyšetrenie, so záverom, že aktuálna intelektuálna výkonnosť žalobkyne sa nachádza v stredne ťažkej duševnej zaostalosti. Z obsahu tejto časti znaleckého posudku je zrejmé, že závery o závislosti od liekov proti bolesti a znížené intelektuálne a pamäťové funkcie a organická porucha osobnosti žalobkyne vyplývajú aj so psychiatrických šetrení v nasledujúcom období. V novembri 2007 žalobkyňa navštívila nového psychiatra, ktorý jej stav hodnotil ako stredne ťažký poúrazový organický psychosyndróm a stredne ťažkú duševnú zaostalosť. Súdny znalec v závere ustálil, že žalobkyňa trpí ľahkou duševnou zaostalosťou ako trvalý vrodený stav, zmiešanou poruchou osobnosti s rysmi emočnej nestability, disociality a histriónskymi rysmi, vyskytujú sa u nej opakovane účelové prejavy s cieľom získať prospech a tieto nie sú poúrazovou duševnou poruchou. Pokiaľ sa u žalobkyne po úraze 17.11.2014 vyskytli podľa zdravotnej dokumentácie kvalitatívne poruchy vedomia, za výslovného predpokladu, že sa tieto stavy vyskytli tak ako boli referované a ako boli zaznamenané v zdravotnej dokumentácii je v teoretickej (akademickej) rovine možné v príčinných súvislostiach uvažovať aj o úraze zo dňa 17.11.2014, avšak uvedenú príčinnú súvislosť nie je jednoznačne možné potvrdiť ani bližšie kvantifikovať. Vážnu ťažko zneschopňujúcu poúrazovú organickú kognitívnu deterioráciu (poúrazový deficit rozumových schopností, poúrazovú demenciu, poúrazový organický psychosyndrónm) nie je možné po podrobnej analýze dostupných údajov potvrdiť, zároveň absentuje objektívne morfologický podklad - preukázanie poranenia mozgu. Na duševnom zdraví nie je možné u žalobkyne potvrdiť žiadne trvalé psychické následky dopravnej nehody zo dňa 27.11.2004. Súdny znalec u žalobkyni na základe jej znaleckého psychiatrického vyšetrenia žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúce z duševných porúch, ktoré sú preukázateľným a trvalým následkom úrazu zo dňa 17.11.2004 nezistil. Na závere, že v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom u žalobkyni nevznikli žiadne následky na psychickom stave zotrval aj pri výsluchu na pojednávaní. 17. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov. 18. K námietke žalobkyne, že nebol odstránený rozpor medzi znaleckým posudkom MUDr. Stanislava Kollára a znaleckým posudkom MUDr. Ivety Mikulášovej č. 19/2006, ktorý znalkyňa doručila Okresnému súdu Lučenec dňa 28.2.2006 vo veci pozbavenia žalobkyne spôsobilosti na právne úkony a podľa záveru ktorého žalobkyňa trpí duševnou poruchou v dôsledku poškodenia mozgu po havárii je potrebné uviesť, že znalecký posudok MUDr. Ivety Mikulášovej, bol vypracovaný pre účely konania o posúdení spôsobilosti na právne úkony žalobkyne, teda primárne na zodpovedanie otázky o rozumových (duševných) schopnostiach žalobkyne v danom čase posúdiť dôsledky svojho konania. Z obsahu znaleckého posudku MUDr. Gabriela Tormu (č. l. spisu - 113) je zrejmé, že bol vypracovaný len základe zlomkovej časti zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Uvedené znamená, že tieto posudky vychádzajú zo zúženého pohľadu na duševnú spôsobilosť žalobkyne. 19. Znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára bol vypracovaný pre účel tohoto súdneho konania, teda pre účel zodpovedania otázky sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne pre znížené duševné schopností žalobkyne ako následku úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 17.11.2004, teda či znížené duševné schopnosti žalobkyne sú dôsledkom úrazu zo dňa 17.11.2004. Znalecký posudok MUDr. Stanislava Kollára bol vypracovaný na podklade obsiahlej zdravotníckej dokumentácie žalobkyne vrátane nálezu z opakovaného vyšetrenia magnetickou rezonanciou, a teda jeho záver vychádza z úplnejších podkladov dokumentujúcich zdravotný stav žalobkyne z hľadiska následkov úrazu zo dňa 17.11.2004, s jednoznačným záverom o nepreukázaní sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho z duševných porúch žalobkyne, ako následku predmetného úrazu. K rovnakému záveru dospel aj súdny znalec MUDr. Richard Resutík, ktorý u žalobkyne nezistil žiadne vážne ťažké poranenie hlavy, ktorého dôsledkom by bolo poranenie mozgu a uzavrel, že žalobkyňa utrpela len ľahký otras mozgu, teda ľahké poškodenie mozgových funkcií, nie organické poškodenie mozgu (poškodenie mozgového tkaniva) a jej znížené duševné schopnosti nie je možné dať do príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 17.11.2004. Predmetné závery posudkov MUDr. Stanislava Kollára a MUDr. Richarda Resutíka sú podložené obsahom nálezovej časti, tieto posudky sú riadne a detailne odôvodnené. Závery týchto posudkov nepriamo podporujú aj závery, ktoré vyslovil Okresný súd Lučenec, v rozhodnutí č. k. 9Ps/1/2013 - 171 zo dňa 19.11.2014 (č. l. spisu - 468) a Krajský súd v Banskej Bystrici, č. k. 17 CoP/6/2015 - 196 zo dňa 25.3.2015 (č. l. spisu - 471) vo veci vrátenia spôsobilosti na právne úkony žalobkyni. Podľa obsahu predmetných rozhodnutí dané konanie začalo z podnetu Okresnej prokuratúry v Lučenci, pretože žalobkyňa bola v rámci trestného stíhania vyšetrená znalcami z odboru zdravotníctvo - psychiatria MUDr. Jozefom Benkovičom a MUDr. Máriou Martinove PhD, ktorí konštatovali, že u žalobkyni nie sú prítomné známky ťažkého organického poškodenia mozgu. V samotnom konaní znalkyňa MUDr. Zuzana Kašparová vypracovala znalecký posudok č. 109/2014 a ustálila, že u žalobkyne sa nejdená o prítomnosť závažného duševného ochorenia v pravom slova zmysle, v jej správaní je možné pozorovať osvedčené znaky účelového konania, v zmysle simulácie znakov duševného ochorenia. Znalkyňa poukázala na to, že nikde v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nebol dôkaz o potvrdenom organickom poškodení centrálnej nervovej sústavy. Je pravdou, že súd prvej inštancie nevykonal v súdenej veci dôkaz samotným znaleckým posudkom MUDr. Zuzany Kašparovej, ako to namieta žalobkyňa, ale z obsahu súdneho spisu, ako aj zo samotného rozsudku súdu prvej inštancie (bod 14 odôvodnenia) vyplýva, že súd prvej inštancie svoje zistenia ustálil práve na základe označených súdnych rozhodnutí a pravdivosť obsahu týchto listín potvrdzuje ich povaha a hodnota verejnej listiny. 20. Súdu prvej inštancie nie je možné potom vytknúť, ak za súčasť svojho zistenia vzal primárne do úvahy záver znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára, ktorý bol vypracovaný pre účely tohto konania a urobený na základe podrobných a podstatne komplexnejších podkladov, než aké mali k dispozícii znalci MUDr. Iveta Mikulášová a MUDr. Gabriel Torma, a na tomto skutkovom základe potom ustálil, že žalobkyni nie je možné priznať sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože vážne duševné alebo mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy podľa lekárskeho posudku vystaveného spoločne MUDr. Marianom Mózerom ako posudkovým lekárom a MUDr. Milanom Baranom ako prednostom zdravotníckeho zariadenia zo dňa 17.12.2007 (položka 253 sadzobníka zákona č. 437/2004 Z. z.) neboli preukázané. Tento záver nie sú spôsobilé zvrátiť ani čiastkové nálezy ambulantných lekárov, alebo posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pretože tieto nevyhodnocujú zdravotný stav žalobkyne komplexne z pohľadu uplatneného nároku. Pre úspech v spore by príčinná súvislosť medzi úrazom zo dňa 17.11.2004 a znížením duševných funkcií žalobkyne musela byť preukázaná a nestačí len pripustenie možnosti takéhoto stavu v súvislosti s úrazom zo dňa 17.11.2004, pričom dôkazné bremeno preukázania je na žalobkyni, ktorú v prípade jej neunesenia stíhajú nepriaznivé procesné následky, spočívajúce v tom, že jej žalobe nemôže byť vyhovené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je preto z pohľadu odvolacích dôvodov vo výroku vecne správny. 21. Imanentnou súčasťou každého súdneho konania je preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (podporne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.6.2010, nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 407/2016 - 37 zo dňa 12.12.2017). Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán konania v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje tú osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a ak túto skutočnosť nepreukáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného ide v tom prípade, ak niekto, o kom žalobca v žalobe tvrdí, že je výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo oprávnenia, o ktoré v konaní ide, týmto nositeľom nie je, prípadne nie je nositeľom výlučným. V sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah, za formuláciu petitu a označenie zodpovednostného subjektu. 22. V posudzovanej veci žalovaný 1/ založil svoju procesnú obranu na nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie argumentáciou, že zákon č. 381/2001 Z. z. upravuje povinnosti poisťovateľa pri likvidácii poistnej udalosti, pričom on vo vzťahu k zahraničnej maďarskej poisťovni vystupoval len ako jej korešpondent, ktorý bol poverený žalovaným 2/ listom zo dňa 17.11.2004 na prešetrenie škodovej udalosti a vyporiadanie nárokov žalobkyne (č. l. spisu 32). Zo skutkového stavu prejednávanej veci vyplýva, že k dopravnej nehode dňa 17.11.2004 došlo na území Slovenskej republiky, a táto bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla vodičom - občanom Maďarskej republiky, ktorému nevznikla pri prevádzke na území SR povinnosť uzavrieť hraničné poistenie. Predmetný skutkový stav podlieha pod právny režim zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, pretože na daný stav sa aplikuje tzv. systém zelenej karty, ktorý upravuje mechanizmus náhrady škody osobám, ktoré boli poškodené prevádzkou cudzozemského vozidla. 23. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 24. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16. 25. Podľa § 24 ods. 2 písm. e/ zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b. 26. Správa poistného garančného fondu je najdôležitejšou kompetenciou Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej aj SKP). Poistný garančný fond je financovaný z riadnych a mimoriadnych príspevkov členov SKP a poistného, ktoré SKP vyberie na základe poistnej zmluvy o hraničnom poistení. Z poistného garančného fondu sa hradia škody, ktoré boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla, avšak z akéhokoľvek dôvodu škodu nehradia poisťovatelia. Prípadom plnenia z garančného fondu je aj náhrada škody za cudzozemské vozidlá, ktoré spôsobili na území SR škodu, pričom tieto vozidlá sú poistené v zahraničí. 27. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/Es zo dňa 16.5.2000 je poisťovňa členského štátu EÚ povinná určiť v každom členskom štáte likvidačného zástupcu. Dôvodom pre zavedenie inštitútu likvidačných zástupcov bola skutočnosť, že systém zelenej karty nerieši všetky problémy poškodenej strany, ktorá musí žiadať odškodnenie v inej krajine voči strane, ktorá tam má sídlo a voči poisťovni, ktorá tam má oprávnenie vykonávať činnosť(zahraničný právny systém, cudzí jazyk, neznáme postupy pri vybavovaní a často neprimerane dlhá doba vybavovania poistných udalostí), ďalej existencia rozdielov medzi právnymi poriadkami členských krajín EÚ, ťažkosti poškodených osôb s identifikáciou zodpovednostného poisťovateľa a existencie prípadov, kedy hrozí poškodenej osobe, že zostane bez oprávneného odškodnenia. Úlohou likvidačného zástupcu je poskytovať zvýšenú ochranu osobám, ktoré sú poškodené v členských štátoch EÚ. V prípade, ak je slovenský občan poškodený prevádzkou motorového vozidla z iného členského štátu EÚ, má možnosť uplatniť si svoje nároky na náhradu škody na území SR voči likvidačnému zástupcovi, ktorý bol vymenovaný zahraničnou poisťovňou. Likvidačný zástupca prešetrí a uspokojí nároky slovenského občana v slovenskom jazyku. Voči poškodeným osobám likvidačný zástupca vystupuje spôsobom, ako likvidátor poistnej udalosti. Ak likvidačný zástupca škodu nevybaví v lehotách alebo spôsobom uvedeným v § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikne poškodenému právo na náhradné poistné plnenie, pričom toto právo si môže uplatniť v národnej kancelárii poisťovateľov na území ktorého pôsobí likvidačný zástupca. Likvidačný zástupca nenahrádza zahraničnú poisťovňu, ktorú zastupuje, plní výlučne úlohy sprostredkovateľa, ktoré majú obmedzený charakter. 28. Z uvedeného pre danú vec vyplýva, že žalovaný1/ nie je v zmysle zákona č. 381/2001 voči žalobkyni subjektom, voči ktorému sa môže domáhať svojho nároku na náhradu škody, ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku dopravnej nehody zavinenej maďarským vodičom na území SR. Zodpovednostným subjektom je žalovaný 2/ a nie žalovaný1/, ktorý za žalovaného 2/ len vyporiadal nároky žalobkyne na základe poverenia žalovaného 2/ zo dňa 4.2.2005 (č. l. spisu - 32). Pre úspešnosť žaloby voči žalovanému 1/ potom v súdenej veci neabsentuje len preukázanie zákonných podmienok zodpovednosti za škodu, ale aj jeho pasívna vecná legitimácia. 29. Obsah odvolania žalobcu, s poukazom na vyššie uvedené, nie je spôsobilý spochybniť vo výroku vyjadrenú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, a preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Opierajúc sa o ustanovenie § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil odvolací súd výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania, pretože dôvody pre vydanie tohoto rozhodnutia neexistovali. Trovy prvoinštančného konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ vysporiadal súd prvej inštancie rozhodnutím o priznaní plného nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/, z ktorého dôvodu je potom výrok IV nadbytočný. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).