Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/103/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208217016 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1208217016.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: X.. S. R., R.. XX.X.XXXX, D. H. XXX, R. A., proti žalovanému: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35 917 148, zast. JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, za účasti intervenienta: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595 545, o vrátenie úhrady za právne zastupovanie a následné škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.11.2016, č.k. 9C/201/2008-176, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým s konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Intervenientovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vrátenia úhrady za právne zastúpenie a zaplatenia následnej škody. Zároveň zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca ako klient uzatvoril so žalovaným dňa 28.2.2006 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb Č.. XX/XXXX (ďalej len ,,zmluva"), predmetom ktorej bolo právne zastupovanie žalobcu pri príprave a vypracovaní dovolania v právnej veci žalobcu proti S.. K. R. o zrušenie spoločného nájmu vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 15C/351/1999 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9Co/103/2005. Žalobca sa zaviazal žalovanému za splnenie predmetu zmluvy zaplatiť paušálnu odmenu vo výške 663,88 € bez DPH. Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že všetky súdne poplatky vyplývajúce z poskytovania právnych služieb podľa tejto zmluvy zaplatí klient po doručení príslušnej výzvy. Dňa 8.3.2006 bol medzi stranami uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb č. 10/2006 zo dňa 8.3.2006 (ďalej len ,,dodatok"). Uvedeným dňom bol zmenený predmet zmluvy tak, že predmetom zmluvy bolo právne zastupovanie žalobcu pri príprave a vypracovaní podnetu na mimoriadne dovolanie v právnej veci žalobcu proti S.. K. R.J. o zrušenie spoločného nájmu vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 15C/351/1999 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9Co/103/2005 a zároveň bola zmenená odmena tak, že odmena dohodnutá v zmluve je odmenou za predmet zmluvy v znení jej dodatku. Faktúrou Č.. XXXXXXXXX zo dňa 9.3.2006 žalovaný vyfakturoval žalobcovi v zmysle zmluvy a jej dodatku zmluvne dojednanú odmenu za prípravu a vypracovanie podnetu na mimoriadne dovolanie vo výške 790,02 € s DPH (663,88 € bez DPH). Z pripojeného spisu sp. zn. 15C/351/1999 súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal proti bývalej manželke S.. K. R. určenia, že je od 13.3.1997 výlučným nájomcom 3-izbového obecného D. Č.. XX s kuchyňou a príslušenstvom, nachádzajúceho sa na X. N. V. A. na R. B.. Č.. XX C. D.. Rozsudkom č.k. 15C/351/99-40 zo dňa 13.10.2004, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/103/2005-445 zo dňa 08.12.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 2.2.2006 bola žaloba zamietnutá. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol právnemu zástupcovi žalobcu v predmetnom konaní doručený dňa 2.2.2006. Dovolanie žalobcu zo dňa 1.3.2006 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/103/2005-445 bolo podané na tunajšom súde osobne dňa 3.3.2006 žalovaným. Uznesením NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2006 zo dňa 24.7.2006, právoplatným dňa 14.9.2006 bolo predmetné dovolanie odmietnuté ako oneskorene podané, keďže lehota na jeho podanie uplynula dňa 2.3.2006, pričom dovolanie bolo podané dňa 3.3.2006. Dožiadaním zo dňa 22.12.2006 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky požiadala o zapožičanie predmetného spisu s poukazom na podanie podnetu žalobcu na mimoriadne dovolanie. Výzvou zo dňa 15.10.2006 žalobca požiadal žalovaného o okamžité doručenie dokladov. Oznámením zo dňa 16.10.2006 žalovaný oznámil žalobcovi, že mimoriadne dovolanie je možné podať aj opakovane, a preto súčasťou žalobcom preberanej dokumentácie bude aj nový, upravený podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý už v sebe zohľadňuje aj skutočnosť, že dovolanie bolo dovolacím súdom odmietnuté z dôvodu oneskoreného podania. Disciplinárna komisia Slovenskej advokátskej komory podaním č. A. X..-XX/XX: XXXX/XXXX-A..F. zo dňa 14.08.2008 oznámila žalobcovi, že na základe jeho sťažnosti a návrhu na začatie disciplinárneho konania bola S.. C. J., advokátka uznaná za vinnú a bola jej uložená peňažná pokuta. 3/ Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1,4 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z., § 107 Obč. zák., súd prvej inštancie vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby. Uzavrel, že žalovanému za právne zastúpenie poskytnuté v súvislosti s dovolaním nevznikla a ani nebola poskytnutá žiadna odmena, a preto nemal právny titul, na základe ktorého žiadal vrátenie úhrady za právne zastúpenie poskytnuté žalovaným v súvislosti s dovolaním. Pokiaľ išlo o náhradu súdneho poplatku za podané dovolanie, súd prvej inštancie skonštatoval, že poplatníkom je dovolateľ (žalobca), ktorý bol zaviazaný na úhradu súdneho poplatku a nie jeho právny zástupca, súdny poplatok bol uhradený žalobcom, z čoho vyplýva, že žalobca nie je v danej veci oprávnený požadovať od žalovaného vrátenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený na účet súdu. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že sa v konaní musel zamerať na skúmanie troch základných podmienok zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, ktoré musia byť splnené súčasne a to: vznik škody, činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané, pričom dôkaznú povinnosť má v tomto smere žalobca. Prvou z podmienok, ktorú súd prvej inštancie skúmal bolo, či žalobcovi vznikla škoda. V tejto súvislosti uzavrel, že žalobca jej vznik nepreukázal. Náhrada škody proti žalovanému by bola možná iba v spojení s vyhovujúcim rozhodnutím súdu v jeho prospech, čo by však predpokladalo zrušenie predošlých rozhodnutí Najvyšším súdom Slovenskej republiky a stav, že by súd prvej inštancie a Krajský súd v Bratislave rozhodli opätovne, ale v prospech žalobcu. Takýto postup však žalobca nevedel preukázať. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca ako strana sporu o určenie prechodu nájmu (sp. zn. 15C/351/1999) nebol dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 248/2006), mal sa žalobca sám informovať o tom, kedy predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko od tohto dátumu závisela lehota na podanie dovolania. Takto by zrejme s dostatočným časovým predstihom získal informácie o lehote na podanie dovolania. Nakoľko žalobca nepreukázal vznik škody, súd prvej inštancie už ďalej neskúmal splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, a teda či výkon advokácie bol žalovaným riadne vykonávaný, ani príčinnú súvislosti medzi činnosťou žalovaného súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť svojich nárokov, nemohol žalobe vyhovieť a preto ju v časti náhrady škody zamietol. K námietke premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a teda ani zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi v súvislosti s výkonom advokácie, jej dôvodnosťou sa už nezaoberal. 4/ Súd prvej inštancie, odkazujúc na § 164 C.s.p., zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Generálnej prokuratúre pod sp. zn. VI/3 Gc 322/16/1000-3, argumentujúc tým, že nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na prerušenie konania. Dodal, že žalobca neuviedol žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval navrhované prerušenie, keď všetky relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci si môže v konaní posúdiť aj sám. 5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. a procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil poplatkovú povinnosť a rozhodnutie súdu o dovolaní. Dodal, že podmienkou úspešnosti dovolania je jeho včasné podanie a zaplatenie súdneho poplatku. Ak chýba jedna z uvedených vecí, podanie je neúspešné. Vyslovil presvedčenie, že o úspešnosti jeho dovolania by inak nebolo pochýb. Žalobca spochybnil pravdivosť tvrdenia žalovaného ohľadom zabezpečenia doložky právoplatnosti rozhodnutia súdu, dôvodiac obsahom zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, v ktorej takáto klauzula absentuje. Dňa 28.2.2006 odovzdal žalovanému doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 103/05 za účelom napísania dovolania. Keďže v tento deň podpísal žalovanému aj plnú moc, žalovaný mal povinnosť odbehnúť cca. 1 km na Okresný súd Bratislava II a do spisu vyznačiť právoplatnosť rozhodnutia. Žalobca namietal tiež správnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadom zaplatenej faktúry za podanie mimoriadneho dovolania, pretože zákon o dani a zákon o účtovníctve nedovoľujú, aby za dva rôzne úkony boli použité tie isté peniaze. Súd prvej inštancie použil v odôvodnení svojho rozhodnutia jemu neznámu faktúru, pritom žalovanému hradil zálohu na základe fa. Č.. XXXXXXXXX zo dňa 1.3.2006. Nič iné žalovanému nehradil. Zmluva a jej dodatok boli dve rozličné veci, pričom z účtovného hľadiska pojem „skonzumované peniaze“ neobstojí. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, kedy a za čo zaplatil a žalovanému ale jednostranne prijal podvrh žalovaného ohľadom faktúry č.XXXXXXXXX zo dňa 9.3.2006. Z nej vyplýva, že žalovaný si vyfakturoval dojednanú odmenu za prípravu a vypracovanie podnetu na mimoriadne dovolanie vo výške 790,02 eur s DPH a nie za vypracovanie dovolania. Žalovanému totiž platil len 1.3.2006 za dovolanie, a to na základe faktúry č. XXXXXXXXX. Voči výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania do skončenia vyšetrenia Generálneho prokurátora vedeného pod sp. zn. VI/3Gc 322/16/1000-3 namietal, že mimoriadne dovolanie bolo podané bez jeho súhlasu, pričom až traja advokáti boli tak hlúpi, že podali mimoriadne dovolanie, keď ešte nerozhodol dovolací súd o riadnom dovolaní. 7/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Dodal, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nepreukázal vznik škody, ktorej náhradu voči žalovanej požadoval. 8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. 9/ Z obsahu žaloby a jej doplnení vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému vrátenia (zaplatenia) priamych nákladov vo výške 790,02 eur (23.800 Sk vr. DPH), ktoré mu plnil ako odmenu za právne služby titulom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 10/2006 na základe preddavkovej faktúry č. XXXXXXXXX dňa 1.3.2006 a tiež zaplatenia sumy 199,16 eur (6.000 Sk), ktorú uhradil Okresnému súdu Bratislava II titulom poplatkovej povinnosti za podané dovolanie vo veci sp. zn. 15C 351/99 na tom skutkovom základe, že žalovaný prevzal jeho právne zastúpenie v súvislosti s dovolaním, avšak dovolanie podal oneskorene, z ktorého dôvodu bolo odmietnuté. 10/ Predmetom zmluvy o poskytnutí právnych služieb č. 10/2006 uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 28.2.2006 bolo právne zastupovanie žalobcu žalovaným pri príprave a vypracovaní dovolania v právnej veci navrhovateľa X.. S. R. proti odporcovi S.. K. R. o zrušenie spoločného nájmu, vedenej na Okresnom súdu Bratislava II pod sp. zn. 15C 341/99 a na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 9Co 103/05 (č.l. 7 a nasl.). Na tomto zmluvnom základe žalovaný prijal dňa 1.3.2006 odmenu za právnu službu a dňa 3.3.2006 podal v mene žalobcu predmetné dovolanie. (Z uvedeného dôvodu neobstojí, pre vec síce nepodstatný, záver súdu prvej inštancie, že žalobca zaplatil žalovanému odmenu za podanie mimoriadneho dovolania.) Nesporné bolo, že dovolanie žalovaný podal oneskorene a z tohto dôvodu bolo Uznesením NS SR sp. zn. 2Cdo 104/2006 zo dňa 24.7.2006 odmietnuté bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia (rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 103/05 zo dňa 8.12.2005). Na základe sťažnosti žalobcu adresovanej na Slovenskú advokátsku komoru bola advokátka S.. C. J. uznaná vinnou Disciplinárnou komisiou SAK a bolo jej uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta (viď č. l. 9). Z uvedeného skutkového stavu potom možno vyvodiť, že bol splnený jeden z predpokladov zodpovednosti žalovaného pri výkone činnosti advokáta podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., a to porušenie právnej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Napriek uvedenému záveru však žalobca nemohol byť v spore voči žalovanému úspešný. Pokiaľ ide o nárok na vrátenie zaplatenie odmeny, odvolací súd uvádza, že neplnenie, resp. nedostatočné plnenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou bez ďalšieho nezakladá dôvod na vrátenie plnenia poskytnutého druhou stranou. Na základe tvrdených skutočností preto žalobcovi nemohol vzniknúť voči žalovanému právny nárok na vrátenie zaplatenej odmeny 23.800 Sk, resp. 790,02 eur. Keďže žalobca nepreukázal existenciu relevantného právneho titulu na vrátenie zaplatenej odmeny 790,02 eur, jeho nárok nemohol byť v tejto časti dôvodný. Tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať ani titulom zodpovednosti za škodu z výkonu advokácie, pretože nejde o škodu (t.j. nejde o zmenšenie majetku žalobcu) vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením zmluvy o poskytnutí právnej pomoci žalovaným. Odvolací súd pre ozrejmenie dodáva, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II ÚS 678/2015 z 22.10.2015). Žalobca však splnenie všetkých troch atribútov potrebných na úspešné uplatnenie nároku na náhrady škody voči žalovanému nepreukázal. Naviac, samotné uplatnenie práva podať dovolanie nezaručuje právo na pozitívny výsledok v konaní a žalobca svoj prípadný úspech v dovolacom konaní odvodil len od akejsi ničím nepodloženej hypotézy o takom úspechu v dovolacom konaní, ktorý by zvrátil doposiaľ negatívny výsledok doterajšieho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 15C 351/99 (o určenie nájomcu bytu). Nakoľko sa žalovaný snažil zvrátiť svoje pochybenie opätovným podaním mimoriadneho dovolania (po skončení dovolacieho konania), čo žalobca odmietol, pri posudzovaní opodstatnenosti tohto nároku nebola namieste ani aplikácia § 3 ods. 1 Obč. zák. 11/ O existencii škody ako jednej z podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému podľa § 26 ods. 1 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. nie je možné uvažovať ani v časti nároku o zaplatenie 6.000 Sk (199,16 eur). Poplatková povinnosť za podanie dovolania totiž nie je škodou, ktorá žalobcovi vznikla ako následok porušenia právnej povinnosti žalovaným podať dovolanie včas. V súvislosti so súdnym poplatkom za podanie dovolania odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkov č. 71/1992 Zb. účinnom ku dňu začatia dovolacieho konania -viď. č.l. 476 pripojeného spisu sp. zn. 15C 351/99), odmietnutím dovolania vznikol žalobcovi nárok na vrátenie súdneho poplatku za podané dovolanie (dovolanie bolo odmietnuté ako oneskorene podané), pričom vo veciach poplatkov rozhodoval orgán, ktorý bol oprávnený vykonať poplatkový úkon (t. j. Okresný súd Bratislava II). Podľa vtedy platnej právnej úpravy poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním (§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom k 14.9.2006). Pokiaľ teda dovolací súd odmietol dovolanie ako oneskorenie podané, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie, ktorý nárok si mal uplatniť v zákonnej lehote príslušným podaním na Okresný súd Bratislava II. 12/ Možno teda zhrnúť, že žalobca v konaní síce preukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z výkonu advokácie konať s odbornou starostlivosťou, avšak, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, nepreukázal vznik škody, a teda ani príčinnú súvislosť medzi pochybením žalovaného súvisiacim s výkonom advokácie a vznikom škody. Žalobca rovnako nepreukázal ani existenciu právneho titulu na vrátenie zaplatenej odmeny za poskytnutie právnej služby voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. 13/ Pokiaľ ide o napadnutý výrok, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku (viď ods. 53 napadnutého rozsudku) a konštatuje správnosť týchto dôvodov. 14/ Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ ide o intervenienta, tomuto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 16/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).