Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/120/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209736 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1209209736.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: V.. U. V., K. P. XX.X.XXXX, O.: P. X, O., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Škultétym, AK so sídlom: Na vŕšku 8, Bratislava, proti žalovanému: DAREX SK s.r.o., so sídlom: Domkárska 17, Bratislava, IČO: 35 803 401, zastúpený advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom: Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie 8 597,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 20C/50/2009 - 412 zo dňa 5.4.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 20C/50/2009 - 412 zo dňa 5.4.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 20C/50/2009 - 412 zo dňa 5.4.2018 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania z istiny 8. 597,22 eur vo výške 8,5% ročne eur od 24.2.2009 do 4.4.2015 a od 5.4.2015 do 16.3.2018 vo výške 10% ročne (výrok I.). Vo zvyšku uplatneného príslušenstva z istiny 8. 597,22 eur súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok II.) Vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie 6. 366,22 eur zamietol (výrok III.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100% (výrok IV.). 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci uzavreli medzi sebou dňa 24.5.2008 kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX/SCF, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. Opel Vectra, A.: O. XXX H., B. C., od ktorej zmluvy žalobkyňa listom doručeným žalovanému dňa 18.2.2009 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných dojednaní odstúpila. Žalobkyňa tvrdila, že motorové vozidlo od momentu jeho prevzatia vykazovalo vady, ktoré neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri prehliadke vozidla zistiteľné a žalovaný ju na tieto vady neupozornil. Predávajúci - žalovaný ju ubezpečil, že vec žiadne vady nemá a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. Keďže žalovaný nárok žalobkyne rozporoval a odmietol vzájomné vrátenie plnení, uplatnila si žalobkyňa nároky zo zrušenej zmluvy žalobou zo dňa 26.6.2009. V poradí druhým rozsudkom č. k. 20C/50/2009 - 343 zo dňa 22.10.2015 Okresný súd Bratislava II žalobe žalobkyne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 8 597,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 25.5.2008 do zaplatenia proti povinnosti žalobkyne odovzdať žalovanému motorové vozidlo značky Opel Vectra, A.: O., B. C. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Co/76/2016 - 398 zo dňa 8.11.2017 bol výrok rozsudku, v časti, ktorou bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni príslušenstvo z uplatnenej istiny 8 597,22 eur zrušený a vec bola súdu prvej inštancie v tomto rozsahu vrátená na ďalšie konanie. V zostávajúcej časti výroku o vzájomnom vrátení si plnení z kúpnej zmluvy strán sporu bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa počas konania nárok na príslušenstvo z priznanej istiny 8. 597,22 eur upravila tak, že úrok z omeškania žiadala priznať od 24.2.2009 do 16.3.2018, kedy bola kúpna cena 8. 597,22 eur žalobkyni žalovaným vrátená. V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny 8. 597,22 eur za obdobie od 25.5.2008 do 23.2.2009 vzala žalobkyňa žalobu späť. Za obdobie od 24.2.2009 do 4.4.2015 si žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania 8,5 % ročne a za obdobie od 5.4.2015 do 16.3.2018 žiadala úrok z omeškania v sadzbe 10% ročne. Predmetný nárok súd prvej inštancie právne vyhodnotil podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Konštatoval, že žalobkyňa listom zo dňa 16.2.2009 žalovaného vyzvala na vrátenie kúpnej ceny do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaný, ktorý výzvu prevzal dňa 18.2.2009 kúpnu cenu do 23.2.2009 nevrátil, čím sa s plnením peňažnej povinnosti dostal od 24.2.2009 do omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaný kúpnu cenu žalobkyni 16.3.2018 vrátil, vyhodnotil súd prvej inštancie nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 24.2.2009 do 16.3.2018 ako dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol povinný žalobkyni kúpnu cenu vrátiť po tom, ako bol žalobkyňou na jej vrátenie vyzvaný. 4. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny 8. 597,22 eur za obdobie od 25.5.2008 do 23.2.2009 súd prvej inštancie postupom podľa § 146 ods. 1 CSP zastavil. 5. Počas konania žalovaný predniesol, že si voči žalobkyni uplatňuje zaplatenie istiny 6. 366,22 eur, pretože žalobkyňa aj po odstúpení od kúpnej zmluvy motorové vozidlo bez právneho dôvodu užívala a najazdila na ňom cca 30 000 km. Vyčíslenie výšky istiny žalobca odôvodnil odborným vyjadrením znalca z 2.12.2015. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalovaného vyhodnotil ako procesne neprípustný. Uviedol, že ak žalovaný urobí úkon, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, musí súd dôsledne odlišovať prípady, v ktorých pohľadávka uplatnená na započítanie nepresahuje žalovanú pohľadávku a prípady, v ktorých pohľadávka uplatnená na započítanie presahuje žalovanú pohľadávku. Pohľadávky musia byť dôvodné - tak žalovaná pohľadávka, ako aj pohľadávka uplatnená na započítanie. Z dôvodu procesnej ekonomiky sa pripúšťa, aby vzájomné nároky žalobcu a žalovaného boli prejednané v jednom, tom istom súdnom konaní. Procesným vyjadrením hmotnoprávnej úpravy zániku vzájomných pohľadávok ich započítaním (kompenzáciou) podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka nastane vtedy, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu (tzv. započítací prejav). Pohľadávky zanikajú, pokiaľ je započítanie prípustné a pohľadávky sa navzájom kryjú. K zániku vzájomných pohľadávok dochádza momentom ich stretnutia. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na započítanie sumy 6. 366,22 eur s poukázaním na to, že pohľadávka žalovaného mala byť len predbežná, nakoľko sám žalovaný uviedol, že stav motorového vozidla dá oceniť v stave v akom bude odovzdané, k čomu bude prizvaný aj znalec, a preto nemohlo dôjsť k stretu existujúcej pohľadávky spôsobilej na započítanie. 6. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný uviedol, že kúpnu cenu žalobkyni vrátil dňa 17.3.2018. Žalobkyňa vozidlo vrátila dňa 6.4.2018. Vrátenie vozidla malo byť odsúvané na neskorší termín z dôvodov na strane žalobkyne, nakoľko táto s odôvodnením, že nemá čas chcela vozidlo, len odovzdať žalovanému bez poskytnutia možnosti žalovanému vozidlo ohliadnuť a v protokole zdokumentovať jeho stav. Žalobkyňa vrátila vozidlo v dezolátnom stave a nepojazdné. Žalobcovi sa nepodarilo vozidlo naštartovať ani po servisných zásahoch na viacerých častiach vozidla. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne zdôvodnený, a preto nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je odôvodnenie rozsudku vnútorne rozporné, nejasné a nepresvedčivé, keď súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal tvrdiť, že jeho pohľadávka je len predbežná, pričom uviedol, že žalovaný založil do spisu odborné vyjadrenie, ktorým preukazuje výšku predmetnej pohľadávky - bezdôvodného obohatenia žalobcu. V odôvodnení absentuje argumentácia prečo súd prvej inštancie na odborný posudok, ktorým žalovaný preukazuje výšku bezdôvodného obohatenia žalobcu neprihliadol, a ani nezdôvodnil, prečo by mala byť obrana žalovaného procesné neprípustná. Žalovaný rozporuje záver súdu prvej inštancie, že uplatnená pohľadávka žalovaného je len predbežná, keď žalovaný mal uviesť, že stav motorového vozidla dá oceniť v stave, v akom bude odovzdané. Právny poriadok nepozná niečo ako predbežnú pohľadávku. Pohľadávka buď existuje alebo neexistuje, ale nemôže byť predbežná. Nie je možné, aby súd zamietol obranu žalovaného z dôvodu predbežnej pohľadávky. Súd by mohol obranu žalovaného zamietnuť resp. ju neuznať z dôvodu neexistencie pohľadávky uplatňovanej na započítanie resp. z dôvodu nepreukázania výšky takejto pohľadávky. Súd však obranu žalovaného nemôže zamietnuť z dôvodu predbežnej pohľadávky ako to v danej veci urobil súd prvej inštancie. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď žalobkyni úroky z omeškania priznal už od piateho dňa po doručení výzvy na zaplatenie žalovanej istiny žalovanému. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie neskúmal (a to s prihliadnutím, na to že žalobkyňa vozidlo zjavne ďalej užívala), či bola žalobkyňa aj skutočne reálne pripravená splniť svoj záväzok, vrátiť vozidlo žalovanému, a preto žalovaný tvrdí, že žalobkyňa vozidlo žalovanému reálne na prevzatie neponúkla a na prevzatie nepristavila. Žalovaný preto nebol s vrátením kúpnej ceny v omeškaní a žalobkyňa nárok na úroky z omeškania nemá. Žalovaný v tejto súvislosti namieta, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a ako také nepožíva právnu ochranu, pričom v konaní bol porušený jeden zo základných princípov súdneho konania a to princíp spravodlivosti. V predmetnom konaní totižto súd priznal žalobkyni nárok na vrátenie kúpnej ceny, nárok na úroky z omeškania z kúpnej ceny a to v situácii, kedy žalobkyňa vozidlo vrátila žalovanému v dezolátnom, nepojazdnom stave a po tom, ako žalobkyňa po odstúpení od kúpnej zmluvy na vozidle najazdila viac ako 30 000 km a žalovaný jej má zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške dosahujúcej takmer výšku kúpnej ceny. Takéto rozhodnutie považuje žalovaný za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s princípom spravodlivosti súdneho konania a výkon práv žalobkyne, ktorá uplatňuje za danej situácie nárok na úroky z omeškania považuje žalovaný za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žalovaný žiada, aby bol nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutý, respektíve, aby bola uznaná jeho obrana na zaplatenie sumy 6. 366,22 eur, z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný opakovane zdôrazňuje, že po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobkyňa nemala na užívanie vozidla žiadny právny dôvod, a teda na strane žalobkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí žalovanému vydať. Podľa expertízy spoločnosti SLOVDEKRA s.r.o. vypracovanej v čase, ktorý je takmer totožný s časom odstúpenia od kúpnej zmluvy malo vozidlo najazdených 138 861 km. Z výpovede znalca Borloka na pojednávaní dňa 22.10.2015 vyplynulo, že ku dňu 2.7.2015 bolo na vozidle najazdených 170 265 km. Je teda zrejmé, že žalobkyňa po odstúpení od kúpnej zmluvy, bez toho, aby mala na užívanie vozidla akýkoľvek právny dôvod, najazdila s vozidlom minimálne 31 404 km, čím sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatila. Žalobkyňa po tom, ako od kúpnej zmluvy odstúpila, nemohla byť dobromyseľná, v tom, že jej vozidlo patrí, a že je oprávnená vozidlo užívať, keď počas celého konania sa domáhala toho, aby žalovaný od nej ako vlastník vozidlo prevzal. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 113/2007 zo dňa 25.9.2008 a tvrdí, že ak žalobkyňa, ktorá sama od kúpnej zmluvy odstúpila a tvrdila, že v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy bola povinná vozidlo vydať žalovanému, sama vozidlo po odstúpení od kúpnej zmluvy užívala, je povinná vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto užívaním vedome a úmyselne získala. Nárok žalovaného na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia je rovnako zákonným synalagmatickvm nárokom, ako je nárok na žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny oproti vydaniu vozidla. Podľa žalovaného, keďže v konaní vyšlo najavo, že žalobkyňa vozidlo po odstúpení od kúpnej zmluvy užívala a najazdila na ňom viac ako 30 000 km, mal súd o takomto nároku žalovaného na vydanie úžitkov rozhodnúť z úradnej moci (ex offo) resp. na neho prihliadnuť pri hodnotení obrany žalovaného. Súd prvej inštancie takto nepostupoval. Preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby mu priznal nárok na zaplatenie sumy 6. 366,22 eur, respektíve, aby výšku uvedenej sumy určil vzhľadom na počet najazdených kilometrov vozidlom žalobkyňou po odstúpení od kúpnej zmluvy a zostarnutie vozidla ku dňu odovzdania vozidla žalovanému. Výšku úžitkov si žalovaný uplatňuje vo výške rozdielu kúpnej ceny, za ktorú vozidlo kúpila žalobkyňa a kúpnej ceny, za ktorú by bolo možné vozidlo predať v aktuálnom čase. Uvedená výška bola určená ako rozdiel kúpnej ceny vo výške 8. 597,22 eur a hodnoty vozidla ku dňu 2.12.2015 určenej odborným vyjadrením znalca vo výške na sumu 2. 231,- eur. Odborné vyjadrenie č. 195 bolo založené do spisu spolu s predchádzajúcim odvolaním žalovaného. Podľa názoru žalovaného si mal súd odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok obstarať v konaní z úradnej povinnosti hneď, ako sa dozvedel, že žalobkyňa vozidlo po odstúpení od zmluvy užívala a keď rozhodoval o vrátení si vzájomných plnení. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz odborným vyjadrením Ing. Petra Kováča zo dňa 8.12.2015, ktoré žalovaný založil do spisu spolu so svojim predchádzajúcim odvolaním v tejto veci, keď týmto odborným vyjadrením preukazoval výšku bezdôvodného obohatenia žalobkyne a toto bezdôvodné obohatenie žiadal započítať voči tvrdenej pohľadávke žalobkyne. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodala. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Na prejednanie odvolania žalovaného nariadil odvolací súd pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, po ktorom dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 12. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. 13. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 14. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (odsek 1 - veta prvá). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (odsek 2). 15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že záväzkové právne vzťahy, ktoré zakladajú právo na plnenie a povinnosť k plneniu vznikajú aj z bezdôvodného obohatenia (§ 488, 489 OZ). V súdenom prípade zrušenia kúpnej zmluvy úkonom odstúpenia sa zmluva od počiatku zrušila (§ 48 ods. 2 OZ). Do okamihu platného odstúpenia od zmluvy poskytnuté plnenie sa okamihom odstúpenia stáva bezdôvodným obohatením, a podľa § 457 OZ nastupuje vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán. Ak povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je spojená s peňažnou povinnosťou, vzniká potom peňažný dlh. Dôsledkom toho, že povinný riadne a včas dlh nezaplatí, je jeho omeškanie, ktoré Občiansky zákonník v ustanovení § 517 sankcionuje právom žiadať popri splnení dlhu aj úrok z omeškania. Žalobkyňa žalovaného na vrátenie kúpnej ceny 8. 597,22 eur vyzvala listom z 16.2.2009, doručeným žalovanému dňa 18.2.2009 (č. l. spisu 13). Predmetnou výzvou vyvolala žalobkyňa splatnosť dlhu a žalovaný sa nerešpektovaním výzvy na zaplatenie dostal do omeškania. Súd prvej inštancie sa príslušnou právnou úpravou dôsledne riadil a okamih začiatku omeškania žalovaného ustálil správne. Z obsahu výzvy (záverečný odsek) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola pripravená splniť svoju povinnosť vrátenia vozidla, keď žalovaného vyzvala, aby jej oznámil termín a miesto odovzdania vozidla. Z vyjadrenia žalovaného k odstúpeniu žalobkyne od kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný práva žalobkyne neakceptoval, z ktorého dôvodu si vozidlo neprevzal a žalobkyňa sa musela svojich práv domôcť súdnou cestou. Za takéhoto stavu potom podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka žalovaného na odopretie zákonného práva žalobkyni na úrok z omeškania a to ani pre rozpor s dobrými mravmi. 17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Citované ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy z vopred neobmedzeného okruhu okolností. Samotný návrh žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to ani za situácie, kedy je existencia dlhu medzi stranami konania sporná a je o nej rozhodované v súdnom konaní. Odoprieť ochranu by bolo možné len vtedy, keby uplatnenie nároku na úrok z omeškania bolo zneužitím tohto inštitútu s úmyslom poškodenia dlžníka, zaťažoval by dlžníka likvidačným spôsobom, pričom pre veriteľa by neznamenal podstatný prínos. V súdenej veci vstúpil žalovaný do zmluvného vzťahu so žalobkyňou ako predávajúci dodávateľ, ktorý svoju činnosť realizuje na profesionálnej úrovni, disponujúc vedomosťami a skúsenosťami v oblasti predaja jazdených vozidiel, v ktorej podniká, a teda si musel byť vedomý aj ekonomických dôsledkov nesúhlasu s odstúpením žalobkyne - spotrebiteľského subjektu od kúpnej zmluvy, respektíve eventuálneho neúspechu v súdnom spore, keď výšku úroku z omeškania ovplyvnila dĺžka doby počas ktorej žalovaný odmietal voči žalobkyni plniť. Žalovaný bol vo vzťahu k vráteniu si plnení na výzvu žalobkyne nečinnou osobou. Bez jeho súčinnosti (oznámenia kam a kedy mu má pristaviť vozidlo, kto vozidlo preberie) nemala žalobkyňa žalovaným vytvorené podmienky pre splnenie povinnosti vrátenia. Pokiaľ by žalobkyňa od momentu odstúpenia od kúpnej zmluvy neoprávnene konzumovala úžitky vlastníctva žalovaného k vozidlu, získala by od žalovaného plnenie, na ktoré nemala právny dôvod, čím by jej vznikla povinnosť vydať ekvivalent toho, čo takto získala. Predmetná náhrada je však samostatným nárokovateľným vecným plnením oprávneného a nie okolnosťou, ktorá by odôvodňovala použitie ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, ako aj procesný postoj žalovaného nie je možné v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať, že by žalobkyňa mala byť s poukázaním na dobré mravy zbavená práva na zákonom založený nárok na úrok z omeškania. Uvedené pre danú vec znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobkyni priznal príslušenstvo z kúpnej ceny, vrátane výroku o zastavení konania o časti príslušenstva, ktoré síce žalovaný napadol odvolaním, ale bez odvolacej argumentácie, sú vecne správne. 18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 20. Z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení vyplýva, že je potrebné pre posúdenie nárokov dôsledne rozlišovať skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia. V prípade zrušenia kúpnej zmluvy úkonom odstúpenia od zmluvy vzniká právny vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi tejto zmluvy (§ 457 OZ) a to vo forme prijatej kúpnej ceny a prijatého vecného plnenia, vo vzťahu ku ktorým majú účastníci zmluvy povinnosť vzájomne si vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali (§ 457 OZ) . Na to, čo bolo medzi stranami plnené nad rámec obsahu zmluvy, poprípade na plnenie poskytnuté až po zrušení zmluvy ustanovenie § 457 OZ nedopadá. V rozsahu plnenia mimo zmluvy ide už o plnenie bezdôvodného obohatenia získané plnením bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právo na plnenie. Užívaním veci (v súdenej veci motorového vozidla) bez platnej zmluvy, alebo iného právneho titulu vec užívať vzniká užívateľovi majetkový prospech, bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Z užívania veci po odstúpení od kúpnej zmluvy vzniká popri bezdôvodnom obohatení zo zrušenej kúpnej zmluvy (podliehajúcej režimu ustanovenia § 457 OZ) aj bezdôvodné obohatenie za užívanie veci bez právneho dôvodu, ktorého režim je podriadený právnej úprave § 451 OZ. Z uvedeného vyplýva, že v súdenej veci existuje jednak vzťah medzi predávajúcim (žalovaným) a kupujúcim (žalobkyňou), ktorí sú si povinní vrátiť plnenia podľa § 457 OZ (predmetný právny vzťah vzájomného vrátenia si plnení je medzi stranami právoplatne vyriešený) a na druhej strane vzťah medzi žalovaným ako vlastníkom veci - motorového vozidla a žalobkyňou, ktorá podľa tvrdenia žalovaného motorové vozidlo užívala aj po úkone odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorí sú tiež povinní vrátiť si plnenia, avšak v takomto prípade podľa § 451 OZ. Keďže užívateľ veci nie je schopný spotrebované plnenie v podobe užívania plnenia vrátiť, je potom povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou podľa § 458 OZ. 21. V súdenej veci o povinnosti vzájomného vrátenia si plnení zo zrušenej kúpnej zmluvy, ktorú strany sporu medzi sebou uzavreli dňa 24.5.2008 a podľa ktorej, kúpila žalobkyňa od žalovaného motorové vozidlo značky Opel Vectra, A. O., B. C. za kúpnu cenu 8. 597,22 eur rozhodol súd prvej inštancie dňa 22.10.2015 rozsudkom č. k. 20C/50/2009-343. V rámci odvolania proti tomuto rozsudku žalovaný predniesol, že v priebehu konania vyšlo najavo, že žalobkyňa vozidlo po odstúpení od kúpnej zmluvy užívala a najazdila na ňom viac ako 30 000 km, a preto mal súd prvej inštancie z úradnej moci rozhodnúť o nároku žalovaného na vydanie úžitkov z užívania vozidla žalobkyňou. Zároveň navrhol odvolaciemu súdu, aby v prípade, keď dospeje k záveru, že odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy bolo platné, aby mu nárok na zaplatenie sumy 6. 366,22 eur, respektíve aby výšku uvedenej sumy určil súd vzhľadom na počet najazdených kilometrov vozidlom žalobkyňou po odstúpení od kúpnej zmluvy a zostarnutie vozidla ku dňu rozhodovania o veci. Tento nárok si žalovaný uplatnil titulom vydania úžitkov z užívania vozidla, ktoré žalobkyňa ako nedobromyseľný užívateľ vozidla získala v čase od odstúpenia od kúpnej zmluvy do rozhodnutia vo veci. Výšku úžitkov si žalovaný uplatnil vo výške rozdielu kúpnej ceny, za ktorú vozidlo kúpila žalobkyňa a kúpnej ceny, za ktorú by bolo možné vozidlo predať v aktuálnom čase. Výšku teda určil ako rozdiel kúpnej ceny 8. 597,22 eur a hodnoty vozila podľa odborného vyjadrenia znalca vo výške na sumu 2. 231,- eur. Odborné vyjadrenie pripojil k odvolaniu. 22. Odvolací súd vyhodnotil podľa procesného a skutkového stavu súdenej veci predmetný návrh žalobcu ako vzájomnú žalobu. Žalovaný je oprávnený v prebiehajúcom súdnom spore uplatniť aj svoj vlastný kompenzačný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 580 a 581 OZ. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Práve to má význam pre posúdenie procesného charakteru takého návrhu podania žalovaného v sporovom konaní. Ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, ako tomu bolo aj v súdenej veci, nemožno potom procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku. V takomto prípade potom ide o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu (- pozri Civilný sporový poriadok autorov Števček,Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a spol., Nakladateľství C.H.Beck, str. 549, ods. II. Kompenzačná námietka žalovaného). 23. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný o skutočnosti užívania vozidla žalobkyňou aj po úkone odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy vedel, keď o tejto skutočnosti sa dozvedel z výpovede súdneho znalca na pojednávaní dňa 22.10.2015, napriek tomu si právo na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, predmetom konania sa do rozhodnutia súdu prvej inštancie nestalo. Takýto nárok, ako to odvolací súd objasnil vyššie má samostatný skutkový a právny základ spočívajúci v získaní plnenia bez právneho dôvodu (bod 19 odôvodnenia) a nie je povinnosťou súdu, ako to nesprávne tvrdí žalovaný, prihliadať na neho z úradnej povinnosti. Z viazanosti súdu žalobným petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany sporu domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vzhľadom na to, že žalovaný si predmetný nárok uplatnil až v odvolacom konaní musel odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 372 CSP konštatovať, že jeho vzájomná žaloba je v odvolacom konaní neprípustná. To ale neznamená, že by podanie predmetnej žaloby nevyvolalo procesné účinky, keďže jej predmetom je uplatnenie práva na súdnu ochranu, a s poukazom na ustanovenie § 372 CSP bola podaná len na nepríslušnom súde. 24. Odvolací súd o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 20C/50/2009-343 zo dňa 22.10.2015 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 8. 597,22 eur proti povinnosti žalobkyne odovzdať žalovanému motorové vozidlo a vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 8. 597,22 Eur od 25.5.2008 do zaplatenia rozsudok zrušil a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie, čím bola aj vzájomná žaloba žalobcu postúpená na príslušný súd prvej inštancie. Keďže súdená vec nebola právoplatne ukončená v celom rozsahu, stala sa vzájomná žaloba žalovaného procesne dovoleným podaním v prebiehajúcom súdnom spore a procesne prípustnou na jej prejednanie. 25. Žalovaný svoj návrh zopakoval aj po čiastočnom zrušení veci a to podaním zo dňa 5.4.2018 (č. l. spisu - 405) v spojení s prednesom na pojednávaní dňa 5.4.2018 (č. l. spisu - 407). Skutkovo dôvodil, že podľa expertízy spoločnosti SLOVDEKRA s.r.o, v čase jej vypracovania dňa 27.1.2009, ktorý je podľa žalovaného takmer totožný s časom odstúpenia od kúpnej zmluvy malo vozidlo najazdených 138 861 km. Podľa výpovede súdneho znalca Ing. Jána Borloka na pojednávaní dňa 22.10. 2015 malo vozidlo ku dňa 2.7.2015 najazdených 170 265 km. Pokiaľ teda po odstúpení od kúpnej zmluvy najazdila žalobkyňa s vozidlom cca 31 404,- km, pričom už nemohla byť dobromyseľná, v tom že jej vozidlo patrí, žiadal žalobca od žalovanej vydanie úžitkov z užívania vozidla, vyčíslených výškou rozdielu kúpnej ceny, za ktorú vozidlo žalobkyňa kúpila a kúpnej ceny 2. 231,- eur, za ktorú bolo možné vozidlo predať dňa 2.12.2015, a ktorú výšku žalovaný podoprel odborným vyjadrením znalca. 26. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 27. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa s predmetom bezdôvodného obohatenia musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. 28. Ten kto realizuje užívateľské oprávnenia, bez toho aby za to zaplatil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý by založil právo vec užívať, získal majetkový prospech. Keďže takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania veci vrátiť, je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou (§ 458 ods. 1 OZ). Výška peňažnej náhrady musí vychádzať z finančného ohodnotenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka. Výška plnenia za užívanie veci bez právneho dôvodu sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník veci, ale len taký prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, aj keď by sa tak za bežných okolností stalo. Takýto nárok (nárok s právnym základom v ustanovení § 458 ods. 1 OZ) si žalovaný neuplatnil. 29. Žalovaný v súdenej veci tvrdil, že na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že získala na jeho úkor úžitky v podobe opotrebenia motorového vozidla rozsahom najazdených 31 404 km, ktorý nárok mu zakladá ustanovenie § 458 ods. 2 OZ. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že úžitok má predstavovať to, čo sa nadobudlo určitým zhodnotením samotného bezdôvodného obohatenia. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 113/2007 poukázal na to, že zrušením kúpnej zmluvy prestal byť kupujúci v dobrej viere ohľadom svojho vlastníckeho vzťahu k veci a oprávnenosti jeho ďalšieho užívania a vzhľadom na § 458 ods. 2 OZ prichádza do úvahy požiadavka predávajúceho na vydanie takto vzniknutých úžitkov, výšku ktorých možno posúdiť najmä podľa miery opotrebenia veci vzniknutého za dobu jeho užívania. Úžitkom potom treba rozumieť aj opotrebenie veci bežným spôsobom. Povinnosť vydať úžitky sa ale týka, len úžitkov skutočne získaných, preukázanie ktorých zaťažuje žalovaného, a ktoré sa mu podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci nepodarilo presvedčivo preukázať. 30. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazne bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti stranami sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Dôkazná povinnosť zaťažuje strany sporu a vylučuje v prípade žalovaného, ktorý ako podnikajúci subjekt nie je pod ochranou spotrebiteľského práva, dôkaznú iniciatívu súdu. Žalovaný preto nesprávne namieta, že súd mal určiť výšku úžitkov spojených s opotrebením vozidla, vzhľadom na počet najazdených kilometrov a zostárnutie vozidla. Výška opotrebenia vozidla je predmetom preukázania zo strany toho subjektu súdneho sporu, ktorý z nej vyvodzuje pre seba právne dôsledky. 31. Podľa skutkového stavu veci kúpila žalovaná za cenu 8. 597,22 eur od žalovaného motorové vozidlo zn. Opel Vectra, rok výroby 2003, ktoré malo ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy 24.5.2008 najazdených 126 000 km (č. l. spisu - 9,131). Dňa 27.1.2009 vypracovala spoločnosť SLOVDEKRA s.r.o, za účelom posúdenia technického stavu vozidla expertízu, podľa ktorej ku dňu pristavenia vozidla dňa 20.1.2009 malo vozidlo najazdených 138 860 km (č. l. spisu - 18). Približne o mesiac neskôr, žalobkyňa listom doručeným žalovanému dňa 18.2.2009 od kúpnej zmluvy odstúpila (č. l. spisu - 13, 15). Podľa výpovede súdom ustanoveného znalca Ing. Jána Boroňa bola na vozidla dňa 2.7.2015 vykonaná technická kontrola, a k tomu dňu bolo vozidlom najazdených 170 265 km (č. l. spisu - 327). Dňa 2.12.2015 vypracoval Ing. Peter Kováč odborné vyjadrenie (č. l. spisu - 373) a stanovil všeobecnú hodnotu vozidla značky Opel Vectra s parametrami ako sporné vozidlo bez EČ, rok výroby 2003 s počtom najazdených 170 265 km približne na 2 231,- eur s DPH (č. l. spisu - 373). Z uvedeného ako nespochybniteľné vyplýva, že po tom, ako žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila, bolo s vozidlom, ktoré zostalo v dispozícii žalovanej najazdených 31 405 km (rozdiel 138 860 km - stav ku dňu 20.1.2009 a 170 265 km - stav ku dňu 2.7.2015), pričom tento stav čiastočne pokrýva aj obdobie užívania vozidla od 20.1.2009 do 18.2.2009 (do odstúpenia od zmluvy, kedy žalovaná mala právo užívania vozidla). Užívanie vozidla po odstúpení od kúpnej zmluvy sa bezpochyby podieľalo na jeho opotrebení, avšak v súdenej veci žalovaný nepodal presvedčivý dôkaz o tom, že žalobkyňou skutočne získanému úžitku odjazdením cca 30 000 km zodpovedá 74% hodnoty, za ktorú žalobkyňa vozidlo od žalovaného kúpila (8. 597,22 eur mínus 2. 231,- eur = 6. 366,22 eur, 6. 366,22 eur predstavuje 74 % z 8 597,22 eur), keď všeobecná cena vozidla 2. 231,- eur podľa obsahu odborného vyjadrenia Ing. Petra Kováča nie je výsledkom zohľadnenia len miery opotrebenia, ale aj iných faktorov, ako vek vozidla, alebo záujmu spotrebiteľského trhu o kúpu vozidla. Miera opotrebenia vozidla pritom má byť vyjadrením znehodnotenia jeho kvality a vlastností, na ktorú odborné vyjadrenie H.. V. S. nedáva odpoveď. To pre danú vec potom znamená, že medzi stranami sporu síce vznikol zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia, ale žalovanému sa nepodarilo preukázať mieru opotrebenia vozidla, keď neuniesol bremeno dôkazu, pokiaľ ide o konkrétnu mieru znehodnotenia vozidla odjazdením cca 30 000 km. K tomu, že žalovaný predmetný nárok žiadal započítať na plnenie voči žalobkyni odvolací súd prednáša (§ 147 ods. 2 CSP), že v zmysle ustanovenie § 581 OZ nie je prípustné započítať nesplatnú pohľadávku na pohľadávku splatnú jednostranným úkonom veriteľa. Splatnosť úžitkov, ako bezdôvodného obohatenie je viazané na výzvu veriteľa, ktorá v súdenej veci absentuje. V priebehu súdneho konania uskutočnený započítací prejav bez toho, aby bola predtým uskutočnená výzva na plnenie nemá za následok zánik pohľadávky započítaním (rozhodnutie NS ČR 33 Cdo/4561/2011). 32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vo výrokoch vecne správny potvrdil. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že dôkazy v prípade novôt v odvolacom konaní je možné doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).