Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/166/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211148 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210211148.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Čulen a partner s.r.o., so sídlom: Studená 5, Bratislava, IČO: 35 761 831, zast. advokátkou JUDr. Lívia Krnčoková, so sídlom: ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom: Plynárenská 7/C, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie istiny 24.521,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. marca 2015, č. k. 45C/218/2010-344, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. marca 2015, č. k. 45C/218/2010-344, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.05.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 24.521,51eur s príslušenstvom, titulom vyplatenia poistného plnenia. Žalobca požadovaný nárok uplatnil na základe poistnej zmluvy, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalovaného dňa 20.06.2005, pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežným prepadnutím. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 28.05.2006 nastala poistná udalosť, keď sa neznámy páchateľ vlámal do sídla žalobcu, kde odcudzil hnuteľné veci z priestorov skladu, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 49.416,94 eur. Dňa 17.09.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a informoval ho, že stanovil výšku poistného plnenia na sumu 24.682,99 eur, ktorú stanovil podľa dojednaného bodu 2.4 doložky K24, podľa ktorého je maximálny limit poistného plnenia vo výške 750.000,- Sk. Od poistného plnenia bola odrátaná spoluúčasť 5.000,- Sk a poistné za použite preventívnej poistnej čiastky, v zmysle dojednanej doložky KA7 vo výške 1.400,- Sk. Žalobca poukázal na to, že odlišne od bodu 2.5.1 doložky K24 bolo dojednané, že objekt je zabezpečený funkčnou elektrickou zabezpečovacou signalizáciou (ďalej len „EZS“), ktorej signál bude zvedený na pult vrátnice so stálou službou. V prípade narušenia objektu bude vrátnik okamžite informovať políciu. Podľa žalobcu bol v čase poistnej udalosti objekt zabezpečený podľa zvláštneho dojednania, a preto pri splnení podmienok zvláštneho dojednania doložky K24 mal potom žalobca nárok na neobmedzený limit poistného plnenia. Podľa žalovaného však toto osobitné dojednanie položky K24 nebolo splnené, nakoľko došlo k narušeniu objektu aj k hláseniu poplachu narušenia, ale polícia ihneď kontaktovaná nebola. Žalobca listom zo dňa 30.09.2008 oznámil žalovanému nesúhlas s výškou poistného plnenia a požiadal žalovaného o prehodnotenie poistnej udalosti z dôvodu, že pred vniknutím do objektu bol z vonkajšej strany zneškodnený hlásič s vývodom do vrátnice a v sklade pri kancelárii bol rozbitý pohybový snímač. Zneškodnenie hlásiča je zaznamenané i na výpise z jeho činnosti, podľa ktorého k zneškodneniu došlo v nedeľu dňa 28.05.2006 o 02.03 hod. a až približne o pol hodinu bolo čidlami 3 a 5 zaznamenané vniknutie do objektu, ktoré však už nemohli dať signál pre poplach siréne s vývodom na pult vrátnice. Vzhľadom na to vrátnik, ktorý sedel vo vnútri vrátnice neobdržal žiadny signál o vniknutí do objektu, a preto nemohol o tejto udalosti informovať políciu. Poistná udalosť bola zistená až večer dňa 28.05.2006 a na to bola ihneď zavolaná polícia, ktorá prišla na miesto krádeže dňa 28.05.2006 o 19.45 hod. Polícia bola kontaktovaná hneď, ako sa žalobca o poistnej udalosti dozvedel. Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu, nakoľko z vykonaného šetrenia bolo zistené, že ustanovenie zvláštneho poistného dojednania K24 nebolo splnené, nakoľko došlo k narušeniu poplachu, aj k hláseniu poplachu narušenia, ale polícia ihneď kontaktovaná nebola. Hoci poplach bol podľa výpisu z činnosti EZS evidovaný v nočných hodinách dňa 28.05.2006 o 02.03 hod., polícia bola žalobcom informovaná až približne o 19.45 hod. S poukazom na výsledky vykonaného poistného šetrenia dospel žalovaný k záveru, že signalizácia EZS nefungovala riadne v zmysle dojednaného zvláštneho ustanovenia alebo si vrátnik nesplnil svoju povinnosť. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 45C/218/2010- 274 zo dňa 04.05.2011 (v poradí prvým), vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.521,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 23.09.2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením č.k. 2Co/372/2011-293 zo dňa 30.04.2013 tento prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nemal jednoznačne preukázané, či boli splnené podmienky podľa zvláštneho dojednania doložky K24.Odvolací súd mal za to, že bolo potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie funkčnosti elektrickej zabezpečovacej signalizácie. 3. Po zrušení prvého rozsudku, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a dňa 11.03.2015 vydal rozsudok č.k. 45C/218/2010-344, ktorým žalobe opätovne v plnom rozsahu vyhovel. Právne vec posúdil podľa ust. § 788 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ust. § 790 písm. a), ust. § 795 ods. 1, ust. § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3 , ust. § 799 ods. 1, ods. 3, ust. § 806 a ust. 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na zistenie funkčnosti elektrickej zabezpečovacej signalizácie v čase vlámania sa do objektu doplnil dokazovanie nezávislým znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Darášom, znalcom v odbore elektrotechnika. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí zo záverov znaleckého posudku, z ktorých podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že predmetné EZS od 27.05.2006, 19.03 hod., do 28.05.2006, 19.42 hod. pracovalo v režime ochrany objektu. Po prvom narušení objektu zásahom narušiteľa na kryt vonkajšej sirény dňa 28.05.2006,2.03 hod. sa EZS dostala do režimu poplachu, v ktorom pretrvala až do jeho ukončenia. Uvedená skutočnosť, že elektronická zabezpečovacia signalizácia bola zapojená a pracovala v čase poistnej udalosti správne vyplynula podľa súdu prvej inštancie aj z výpovede znalca, ktorý na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by nebola vonkajšia siréna znefunkčnená, tak obe sirény by pracovali správne. Znefunkčnením vonkajšej sirény na objekte dňa 28.05.2006 o 02.03 hod páchateľom došlo k zneškodneniu hlásiča EZS. Podľa znalca však jednoznačne nedošlo k takému znefunkčneniu vonkajšej sirény, ktoré by bránilo aspoň krátkej niekoľkosekundovej signalizácii narušenia objektu vonkajšou sirénou. Následne po násilnom prerušení káblového spojenia bol páchateľ až do 02.35 hod. nečinný, keď podľa výpisu EZS čidlo č.5 zaznamenalo narušenie objektu a vniknutie páchateľa do priestorov, z čoho vyplýva, že EZS bola v čase poistnej udalosti plne funkčná. Poplach sa však už vtom čase nemohol prejaviť navonok na vrátnici z dôvodu zneškodnenia hlásiča EZS, ku ktorému došlo predtým o 02.03 hod. Poplach bol zaznamenaný len v počítačovom systéme, nemohol byť vnímaný sluchom a teda vrátnik nemohol objektívne zaznamenať narušenie objektu a privolať políciu, keďže siréna žiadny sluchom vnímateľný signál nevydávala. Tento fakt potvrdil znalec, ktorý uviedol, že v prípade paralelného zapojenia EZS znefunkčnením, resp. poškodením vonkajšej sirény dochádza k zneškodneniu vnútornej sirény. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalovaný bol a pri všetkej obozretnosti musel byť pri uzatváraní poistnej zmluvy riadne oboznámený so spôsobom zabezpečenia hnuteľných vecí v objekte žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom na predmetnej zmluve a najmä odlišným dojednaním bodu 2.5.1. doložky K24, ktorého znenie zjavne naformuloval. V danom prípade bolo preukázané, že siréna mohla byť zapojená dvoma spôsobmi a to paralelne (vedľa seba) a sériovo (za sebou). Znalec v odbore elektrotechnika P.. A. D. vo svojej odbornej správe a taktiež Ing. Doktor vo svojom dodatku nevylúčili možnosť paralelného zapojenia EZS, čo znamená, že v prípade znefunkčnenia vonkajšej sirény bude znefunkčnená aj vnútorná siréna. Túto skutočnosť nevylúčil ani súdom ustanovený znalec Ing. Branislav Daráš. Paralelné zapojenie EZS potvrdil aj samotný žalovaný vo svojej správe z poistnej udalosti - obhliadke zo dňa 02.06.2006, v ktorej uviedol: „Pred vniknutím do objektu bol z vonkajšej strany sirény zneškodnený hlásič (siréna) EZS s vývodom na pult vrátnice, ktorá je cca 7-8 m od sirény a v sklade pri kancelárii bol rozbitý pohybový snímač.“ Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za to, že spôsob zapojenia do EZS nebol predmetom zmluvného dojednania medzi účastníkmi konania. Žalobca tak v tomto prípade, pri zapojený EZS paralelne nijakým spôsobom nepochybil a zmluvné podmienky neporušil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že EZS bola v čase poistnej udalosti plne funkčná, čo vyplýva aj z vykonaného znaleckého dokazovania, objekt bol teda riadne zabezpečený funkčnou EZS, ktorej signál bol zavedený na pult vrátnice so stálou službou, avšak z dôvodu jej paralelného zapojenia nedošlo k hláseniu poplachu na vrátnici, len do počítačového systému EZS. Vrátnik teda nemohol objektívne zmyslami vnímať poplach a nahlásiť ho okamžite polícii. Poplach nahlásil až žalobca dňa 28.05.2006 cca o 19.45, t.j. hneď, ako sa o škodovej udalosti dozvedel, čím si svoju povinnosť riadne splnil. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalobca porušil svoje povinnosti uvedené v osobitných dojednaniach k poistnej zmluve. Žalovaný tak nebol oprávnený uplatniť pri určovaní výšky poistného plnenia ustanovenia bodu 2.4 doložky K24 k poistnej zmluve a limitovať maximálnu výšku poistného plnenia. 4. Žalovaný podal voči rozsudku odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v rámci šetrenia škodovej udalosti nebolo možné jednoznačne preukázať spôsob zapojenia EZS v čase vzniku škodovej udalosti, znalec sa preto vyjadril k dvom možným spôsobom zapojenia signalizácie, paralelnému aj sériovému. Podľa vyjadrenia žalobcu bola EZS v čase vzniku škodovej udalosti zapojená paralelne, čo je podľa vyjadrenia znalca v rozpore s odporúčaním výrobcu. Podľa vyjadrenia znalca takéto paralelné zapojenie znížilo bezpečnosť poisteného miesta, nakoľko vyradením vonkajšej signalizácie bola zároveň vyradená aj vnútorná signalizácia. Paralelným zapojením stratila EZS z hľadiska zabezpečenia miesta poistenia a signalizácie narušenia objektu svoje opodstatnenie a význam. Tým, že EZS bola zapojená paralelne, signál na pult vrátnice bol vyslaný iba na krátku dobru. Pokiaľ by EZS bola zapojená podľa odporúčaní výrobcu, t.j. sériovo, bola by hlásila na pult vrátnice signál o narušení objektu po celú dobu narušenia. Podľa názoru žalovaného, z hľadiska plnenia zabezpečovacej funkcie objektu, bola EZS v čase vzniku škodovej udalosti z dôvodu nesprávneho zapojenia, ako celok nefunkčná. Z výsledkov šetrenia škodovej udalosti, ani znaleckým skúmaním nebolo preukázané, že súčasťou EZS bol aj vnútorný zabezpečovací systém. Pokiaľ by súčasťou správne zapojenej, t.j. funkčnej EZS žalobcu bola aj vnútorná signalizácia vyvedená na pult vrátnice, táto musela po celý čas trvania poplachu signalizovať narušenie objektu. Existencia vnútorného zabezpečovacieho systému nebola preukázaná počas celého súdneho konania. Znalec v konaní potvrdil, že aj v prípade nesprávneho paralelného zapojenia EZS, táto musela v prípade existencie vnútorného zabezpečovacieho systému vyslať aspoň krátky signál na pult vrátnice. Spôsob zapojenia EZS bol dojednaný priamo v poistnej zmluve, podľa ktorej objekt musí byť zabezpečený funkčnou EZS, ktorej signál bude zvedený na pult vrátnice so stálou službou. V prípade narušenia objektu, bude vrátnik okamžite informovať políciu. Znalecké dokazovanie jednoznačne preukázalo, že EZS v čase vzniku škodovej udalosti nebola, ako celok funkčná. Zo znenia poistnej zmluvy vyplýva povinnosť žalobcu zabezpečiť objekt funkčnou EZS s vnútorným zabezpečovacím systémom, t.j. vnútornou signalizáciou narušenia objektu zvedenou na pult vrátnice. EZS v čase vzniku škodovej udalosti, ale z dôvodu nesprávneho zapojenia nepracovala správne, neplnila preto svoju funkciu. Limity plnenia boli dojednané v Doložke K24, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy. Žalovaný v súlade so zmluvnými podmienkami pre určenie výšky poistného plnenia uplatnil limit podľa preukázaného spôsobu zabezpečenia objektu v čase krádeže. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol že elektrická zabezpečovacia signalizácia inštalovaná v objekte žalobcu bola v čase vzniku poistnej udalosti plne funkčná, čo bolo v konaní preukázané výpisom z činnosti EZS, kde sú zaznamenané jednotlivé udalosti vyvolávajúce poplach; znaleckým posudkom, v ktorom znalec Ing. Branislav Daráš v odpovedi na prvú otázku konštatuje: „Predmetné EZS od 27.5.2006, 19.03 hod. do 28.5.2006, 19.42 hod. pracovalo v režime ochrany objektu. Po prvom narušení objektu zásahom narušiteľa na kryt vonkajšej sirény dňa 28.5.2006 o 02.03 hod. sa EZS dostala do režimu poplachu, v ktorom pretrvala až do jeho ukončenia užívateľom dňa 28.5.2006 o 19.42 hod. ..."; a výsluchom súdom ustanoveného znalca na pojednávaní konanom dňa 14.01.2015, kedy znalec v odpovedi na otázku potvrdil, že pokiaľ by vonkajšia siréna nebola znefunkčnená, tak obe sirény by fungovali správne. Úvahy žalovaného o tom, ako by EZS fungovala v prípade, ak by bola zapojená sériovo, sú v danom prípade podľa žalobcu bezpredmetné, nakoľko spôsob zapojenia EZS nebol predmetom zmluvného dojednania medzi účastníkmi konania. Žalobca mohol zvoliť ľubovoľný spôsob zapojenia EZS, a teda aj paralelný spôsob zapojenia EZS, ktorý žalovaný pri uzatvorení poistnej zmluvy akceptoval, keď so žalobcom dojednal osobitné znenie doložky K24.Žalobca má za to, že existencia vnútorného zabezpečovacieho systému bola preukázaná, čo potvrdil aj súdom ustanovený znalec Ing. Branislav Daráš, keď na pojednávaní konanom dňa 14.01.2015 potvrdil, že pokiaľ by vonkajšia siréna nebola znefunkčnená, tak obe sirény by fungovali správne. Znalec potvrdil existenciu oboch sirén - t.j. vnútornej aj vonkajšej. Podľa žalobcu jedinou príčinou, prečo v čase o 02.35 hod. už ústredňa EZS zaznamenávala narušenie priestorov a poplach len do počítačového systému, avšak poplach sa už neprejavoval navonok, t.j. nebol vnímateľný ľudskými zmyslami, bolo protiprávne konanie páchateľa, ktorý cca pol hodinu predtým, ako vnikol do priestorov žalobcu zneškodnil hlásič EZS. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný ani v zápise o poistnej udalosti (obhliadke zo dňa 02.06.2006) nekonštatoval absenciu vnútorného zabezpečovacieho systému, ani iné nedostatky EZS. Likvidácia poistnej udalosti trvala žalovanému dva roky a štyri mesiace, pričom žalovaný prešetril funkčnosť a úplnosť EZS v čase obhliadky (02.06.2006), kedy sa EZS ešte nachádzala na budove žalobcu, a k žalobcovej EZS v tomto čase nemal žiadne námietky, ani k spôsobu jej zapojenia, ani k jej funkčnosti a k jej úplnosti. 6. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný dňa 29.03.2019 vyjadrenie, v ktorom žalovaný zhrnul, že v zmysle individuálne dojednaného zvláštneho ustanovenia Doložky K24, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy č. 5001805962 zo dňa 20.06. 2005, odlišne od bodu 2.5.1. Doložky K24 (ustanovujúcej prípady neobmedzeného limitu plnenia) sa dojednalo, že objekt bude zabezpečený funkčnou EZS (elektrickou zabezpečovacou signalizáciou), ktorej signál bude zvedený na pult vrátnice so stálou službou a v prípade narušenia objektu bude vrátnik okamžite informovať políciu. Vykonaným dokazovaním nebolo podľa názoru žalovaného preukázané, že po narušení objektu dňa 28.05.2006 došlo okamžite k informovaniu polície a to z dôvodu zapojenia EZS v rozpore s odporúčaním výrobcu, čím bola do značnej miery obmedzená funkčnosť EZS. Neboli tak splnené podmienky zvláštneho ustanovenia Doložky K24 a z uvedeného dôvodu bolo potrebné na škodovú udalosť uplatniť limit poistného plnenia v zmysle bodu 2.4. Doložky K24 vo výške 24.895,44 Eur (750.000,00 Eur).Žalovaný zdôraznil, že ak k upozorneniu stálej služby prítomnej na vrátnici nemalo dôjsť v dôsledku zneškodnenia vonkajšieho hlásiča EZS páchateľom škodovej udalosti, stalo sa tak v dôsledku paralelného zapojenia EZS, t.j. v rozpore s odporúčaním jeho výrobcu, keď vyradením vonkajšieho zabezpečovacieho systému došlo automaticky k vyradeniu vnútorného zabezpečovacieho systému. Podľa vyjadrenia znalca, pri paralelnom zapojení EZS signál o narušení objektu na pult vrátnice bol vyslaný len po veľmi krátku dobu. Zo záverov znaleckého skúmania tiež vyplynulo, že pokiaľ by bola EZS zapojená v súlade s odporučením výrobcu, bolo by narušenie objektu hlásené signálom po celú dobu narušenia na pult vrátnice. Žalovaný má za to, že i keď zo znenia individuálne dojednaného zvláštneho ustanovenia Doložky K24 priamo nevyplýva spôsob zapojenia EZS, z výkladu uvedeného ustanovenia je možné dôjsť k záveru, že aby bolo možné aplikovať neobmedzený limit plnenia, povinnosťou žalobcu bolo mať tak vykonané zapojenie EZS, aby bolo možné splniť podmienku okamžitého informovania polície vrátnikom v prípade narušenia objektu. S uvedenými podmienkami a povinnosťami bol žalobca oboznámený a súhlasil s nimi, na znak čoho žalobca podpísal poistnú zmluvu, ako aj Doložku K24.Pokiaľ sa žalobca dobrovoľne rozhodol zapojiť EZS v rozpore s odporúčaním jeho výrobcu, sám tak znížil úroveň funkčnosti EZS a zabezpečenie objektu. Pokiaľ EZS nie je nainštalovaná v súlade s návodom a odporúčaniami výrobcu, nie je možné dosiahnuť 100%-ný účinok EZS a podľa názoru žalovaného nie je možné považovať takéto EZS za plne funkčné. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné uzatvorenie poistnej zmluvy nepreukazuje, že žalovaný odsúhlasil zapojenie EZS vykonané žalovaným a splnenie podmienok pre poistenie bez obmedzenia limitu plnenia, nakoľko dojednania poistnej zmluvy počítajú s rôznymi úrovňami zabezpečenia, ku ktorým boli priradené aj prislúchajúce limity plnenia korešpondujúce s príslušnou úrovňou rizika. Uvedeným bolo umožnené naplnenie účelu zmluvy aj pri inej úrovni zabezpečenia, ako v zmysle individuálne dojednaného zvláštneho ustanovenia. Žalovaný nikdy nepotvrdil žalobcovi, že uvedený spôsob zapojenia EZS je dostatočný pre uplatnenie limitu pre plnenie bez obmedzenia. 7. Žalobca dňa 04.11.2019 podal vyjadrenie, v ktorom uvádza, že pre splnenie osobitného dojednania bodu 2.5.1. Doložky K24 bolo potrebné, aby žalobca svoj objekt zabezpečil funkčnou EZS, ktorej signál je zvedený na pult vrátnice so stálou službou. Tieto podmienky žalobca splnil, čo bolo v konaní preukázané. K obmedzeniu funkčnosti EZS došlo až konaním páchateľa trestného činu krádeže. Pred poškodením sirény páchateľom bola EZS plne funkčná v súlade so zvláštnym ustanovením Doložky K24. Obmedzenie funkčnosti EZS nezavinil žalobca. Spôsob zapojenia EZS nemal vplyv na jej funkčnosť v čase pred spáchaním skutku. Žalobca nemôže zodpovedať za následky poškodenia EZS, ktoré nastali v súvislosti s páchaním trestného činu krádeže. Žalobca ďalej uviedol, že nadobudol predmetnú budovu do vlastníctva aj s nainštalovanou EZS a už existujúce zapojenie EZS nemenil. Žalobca si dal takto zabezpečenú budovu poistiť, pričom žalovaný zabezpečenie budovy v danom stave akceptoval a do Doložky K24 odlišne od bodu 2.5.1. doplnil zvláštne ustanovenie zodpovedajúce spôsobu zabezpečenia žalobcovej budovy. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy nenamietal spôsob zabezpečenia objektu a ani nevyžadoval preukazovanie spôsobu zapojenia EZS. Žalobca nemal dôvod domnievať sa, že objekt nevyhovuje osobitnému dojednaniu Doložky K24. Pokiaľ žalovaný akceptoval zabezpečenie objektu pri uzatváraní poistnej zmluvy, nie je dôvod, aby to isté zabezpečenie objektu následne potom, ako nastala poistná udalosť, už nebolo vyhovujúce. Žalobca nemohol predpokladať, že páchateľ poškodí vonkajšiu sirénu, ktorá bola namontovaná na fasáde budovy vo výške, ktorá nie je pre človeka zo zeme dosiahnuteľná (siréna bola umiestnená v takej výške, že nebola dosiahnuteľná bez použitia rebríku alebo inej pomôcky). Ak by páchateľ vonkajšiu sirénu nepoškodil, tak narušenie objektu by bolo hlásené na pult vrátnice a vrátnik by okamžite informoval políciu. Za takýchto okolností by žalovaný nekonštatoval, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom dojednaní Doložky K24. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal EZS zapojenú tak, aby bolo možné splniť podmienku okamžitého informovania polície vrátnikom v prípade narušenia objektu. Nie je preto podľa žalobcu pravdivé tvrdenie žalovaného, že znemožneniu hlásenia poplachu na vrátnici došlo v dôsledku paralelného zapojenia EZS. K znemožneniu hlásenia poplachu na vrátnici došlo výlučne v dôsledku protiprávneho konania páchateľa trestného činu krádeže. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že samotné uzatvorenie poistnej zmluvy nepreukazuje, že žalovaný odsúhlasil zapojenie EZS vykonané žalovaným a splnenie podmienok pre poistenie bez obmedzenia limitu plnenia. Práve skutočnosť, že žalovaný odlišne od bodu 2.5.1 Doložky K24 dojednal so žalobcom spôsob zabezpečenia objektu, ktorý je akceptovateľný pre neobmedzený limit plnenia, svedčí o tom, že žalovaný bol pri uzatváraní poistnej zmluvy o spôsobe zabezpečenia objektu žalobcu informovaný a tento aj akceptoval pre neobmedzený limit plnenia, a to práve tým, že si so žalobcom dojednal zvláštne ustanovenie, odlišne od bodu 2.5.1 Doložky K24. Žalovaný zneužil situáciu, kedy páchateľ trestného činu krádeže znefunkčnil vonkajšiu sirénu na to, aby nemusel žalobcovi poskytnúť poistné v plnej výške, a to napriek tomu, že objekt žalobcu bol zabezpečený v súlade s osobitným dojednaním Doložky K24. Pre posúdenie nároku žalobcu je však potrebné vychádzať z toho, či podmienky pre poskytnutie poistného plnenia v neobmedzenej výške boli splnené predtým, ako došlo k poistnej udalosti, pričom v konaní bolo preukázané, že tieto podmienky splnené boli. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. platného a účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu, že bolo potrebné zopakovať dokazovanie v danej veci. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 10. Z obsahu odvolania, ako aj vyjadrení strán sporu je zrejmé, že spornou otázkou v danej veci je, či bola splnená podmienka zvláštneho ustanovenia doložky K24, podľa ktorého limit plnenia nie je stanovený, ak je v dobe poistnej udalosti objekt zabezpečený funkčnou EZS, ktorej signál bude zvedený na pult vrátnice so stálou službou a v prípade narušenia objektu bude vrátnik okamžite informovať políciu. Odvolací súd teda upriamil pozornosť a zaoberal sa tým, čo bolo podstatou daného ustanovenia poistnej zmluvy, a či z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že v čase poistnej udalosti bol objekt žalobcu zabezpečený funkčnou EZS. 11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie síce vykonal potrebné dokazovanie, avšak na základe jeho výsledkov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých potom vyvodil nesprávny právny záver o dôvodnosti žaloby. Zo zvláštneho ustanovenia doložky K24 vyplýva, že ak má byť aplikovaný neobmedzený limit poistného plnenia, objekt musel byť zabezpečený funkčnou EZS, ktorej signál bude zvedený na pult vrátnice so stálou službou, kde v prípade narušenia objektu bude vrátnik okamžite informovať políciu. Jednoznačne teda vyplýva z dojednanej doložky, že systém EZS musel byť plne funkčný a to takým spôsobom, že v prípade narušenia objektu bude vyslaný signál na vrátnicu so stálou službou a vrátnik v prípade narušenia objektu ihneď zavolá políciu. Odvolací súd vychádzajúc zo znaleckého posudku č.4/2014, ktorý bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom Ing. Branislavom Darášom, a výpovede znalca na pojednávaní dňa 14.01.2015, dospel k záveru, že nebola splnená podmienka poistnej zmluvy zvláštneho ustanovenia doložky K24 a teda nevznikol nárok žalobcovi na neobmedzený limit plnenia. Znalec v posudku v odpovedi č. 1 uviedol, že: „Predmetná EZS od 27.05.2006, 19.03 hod do 28.05.2006, 19.42 hod pracovala v režime ochrany objektu. Za predpokladu, že predmetná EZS bola nainštalovaná podľa odporučení a návodov výrobcu, muselo byť narušenie objektu dňa 28.05.2006 od jeho začiatku narušiteľom o 02.03 hod do jeho ukončenia užívateľom o 19.42 hod. signalizované na pult vrátnice.“ V odpovedi č. 2 znalec uvádza, že: „Jednoznačne neprišlo k takému znefunkčneniu vonkajšej sirény, ktoré by zabránilo aspoň krátkej, niekoľko sekundovej signalizácii narušenia objektu vonkajšou sirénou. Bez ohľadu na možné narušenie alebo znefunkčnenie vonkajšej sirény a za predpokladu že predmetná EZS bola nainštalovaná podľa doporučení a návodu výrobcu, muselo byť narušenie objektu dňa 28.05.2006 od jeho začiatku narušiteľom o 02.03 hod. do jeho ukončenia užívateľom o 19.42 hod. signalizované na pult fyzickej ostrahy (vrátnice)." Pri výpovedi na pojednávaní znalec doplnil, že: „Celý problém spočíva v tom, či a ako bola vyvedená signalizácia na pult vrátnice. Na toto sú normy, návody od výrobku, pravidlá od výrobcu, a ktoré sa dodržiavajú a v danom prípade jediné akceptované riešenie je zapojenie vnútornej signalizácie priamo do ústredne. Nikto nepochybuje o tom, že do ústredne signalizácia zapojená nebola, vo výpovediach je prezentované riešenie, že bola paralelne pripojená k vonkajšej siréne. Znalec ďalej uviedol, že je presvedčený o tom, že pokiaľ to bolo zapojené tak, ako to bolo definované zo strany žalobcu, a tak ako to pripúšťajú aj znalci pred ním, tak potom systém EZS ako celok nemožno definovať, ako plnohodnotné EZS. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že EZS bol zapojený paralelne a nie sériovo, ako to bolo odporučené výrobcom. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení znalca je potom na mieste konštatovať, že práve z dôvodu, že EZS nebol zapojený podľa odporučení výrobcu a návodu, nebol EZS plne funkčný. Takýto stav tu bol pred poistnou udalosťou, respektíve pred tým, ako páchateľ znefunkčnil vonkajšiu sirénu. Žalobca dôvodí, že ku znefunkčneniu systému došlo z dôvodu poškodenia vonkajšej sirény páchateľom a nie z dôvodu, že bol systém zapojený paralelne. Žalobca vysvetľuje, že ak by páchateľ nezničil vonkajšiu sirénu, tak by vnútorná siréna vydávala signál na pult vrátnice. Odvolací súd tento argument považuje za nedôvodný, nakoľko v prípade riadneho zapojenia systému EZS podľa odporúčaní výrobcu, teda sériovo, by aj v prípade poškodenia vonkajšej sirény systém fungoval tak, že by vysielal nepretržite signál o narušení objektu na pult vrátnice. Teda ku znefunkčneniu systému ochrany nedošlo v súvislosti s konaním páchateľa, ale v súvislosti so spôsobom zapojenia systému inak, ako podľa návodu a odporučení výrobcu. Nemožno preto dospieť k záveru, že v čase poistnej udalosti bol objekt zabezpečený funkčnou EZS. Neobstojí ani argument žalobcu, že žalovaný podpisom poistnej zmluvy, kde strany zmluvy doplnili zvláštne ustanovenie, v ktorom odlišne od bodu 2.5.1 doložky K24 upravili podmienky pre neobmedzený limit poistného plnenia, potvrdil, že žalobca má zabezpečenú budovu v zmysle tohto ustanovenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný potvrdil, že je budova žalobcu zabezpečená funkčnou EZS, ani nebol predložený iný doklad, z ktorého by táto skutočnosť vyplývala. V poistnej zmluve boli upravené rôzne poistné limity a to v závislosti od stupňa ochrany objektu. Skutočnosť, že sa do zmluvy zakomponovalo zvláštne ustanovenie, v ktorom odlišne od bodu 2.5.1 doložky K24 upravili zmluvné strany podmienky pre neobmedzený limit poistného plnenia neznamená, že je aj potvrdené zo strany žalovaného, že žalobca takýto funkčný systém skutočne mal. Navyše od uzatvorenia poistnej zmluvy do času prípadnej poistnej udalosti môže dôjsť ku zmene zabezpečenia, preto aj keby v čase podpisu zmluvy bol systém funkčný podľa zvláštneho ustanovenia, neznamená to automaticky, že takýto systém musel byť aj v čase poistnej udalosti, ktorá nastala až rok potom, ako bola uzatvorená poistná zmluva. Neobstojí ani argument žalobcu, že budovu, ktorú prebral do užívania, prebral aj so zapojeným systémom a že on už do tohto zapojenia nezasahoval. Toto tvrdenie je pre posúdenie funkčnosti systému nepodstatné. 12. Podľa ust. § 788 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Podľa ust. § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že z dokazovania vyplynulo, že nebola splnená zmluvná podmienka zvláštneho ustanovenia, kde odlišne od bodu 2.5.1 doložky K24 boli upravené podmienky pre neobmedzený limit poistného plnenia. Potom s poukazom na citované ustanovenia občianskeho zákonníka žalobca postupoval správne pri poskytnutí plnenia podľa bodu 2.4 doložky K24 poistnej zmluvy. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. 13. Podľa ust. § 396 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa ust. § 396 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Odvolací súd z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o nároku trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Plný úspech vo veci mal síce žalovaný, preto by mu mala patriť náhrada trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v pomere 100%, avšak žalovaný v odvolaní vyslovene uviedol, že si neuplatňuje právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací súd rešpektujúc vôľu žalovaného, rozhodol preto o trovách konania tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).