Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/198/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211925 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1210211925.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho č. l6, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: N. Č.G., N.. Č.. XXXXXX/XXXX, U. U. - N., Š. K. Y., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5.974,21 EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného úroku vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 5.974,21 Eur od 01.11.2007 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 19,92 Eur trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Rosívala č. 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/962/2010-33 zo dňa 29.11.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/962/2010-33 zo dňa 29.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, A) odvolávajúc sa na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m), vo vzťahu k § 243f a § 39 ods. 4 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej tiež „EP“), zastavil exekúciu. B) Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal opierajúc sa o ustanovenie § 256 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“). 1.1. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 20.01.2016 zaslal oprávnený súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré tento postúpil exekučnému súdu. Obsahom tohto podania, ktorým sledoval opis rozhodujúcich skutočnosti s povinným, oprávnený oznámil, že zmenka vystupujúca v predmetnom zmluvnom vzťahu bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov plynúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000015970 zo dňa 21.11.2005, ktorým oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3.319,66 Eur (100.008,- Sk) za odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 1.145,29 Eur, ktorú predstavovali úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru (ďalej len „Zmluva o úvere“). Dlžník (povinný) sa v zmysle Zmluvy o úvere zaviazal uhradiť istinu úveru v 18 mesačných splátkach po 184,43 Eur. Zmluva o úvere bola podľa oprávneného uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v Zmluve o úvere a v súlade s ustanoveniami zákona vyplnil zmenku. Na daný zmluvný vzťah podľa oprávneného nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z. vzhľadom na to, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky tento právny predpis nebol účinný. Keďže medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani k zmene obsahu dôkazov, oprávnený navrhol, aby súd bezodkladne rozhodol o pokračovaní v exekúcii. 1.2. Na žiadosť exekučného súdu oprávnený predložil kópiu blankozmenky. 1.2.1. Exekučný súd mal z predloženej Zmluvy o úvere, Zmluvných dojednaní, zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o. (ďalej len „VOP“), kópie zmenky č. 8000015970 a rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Gustáva Reta, so sídlom Tomášikova č. 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, sp. zn. RK-825/07/GR zo dňa 19.11.2007, s vyznačenou právoplatnosťou na deň 06.12.2007 a vykonateľnosťou dňom 10.12.2007, ktorý v predmetnej veci vystupuje ako exekučný titul (ďalej len „Rozhodcovský rozsudok“), za preukázané, že žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj iný zväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde žalovaný (povinný) vystupoval ako vystaviteľ a žalobca (oprávnený) ako remitent a preto vyvodil, že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy a v čase vystavenie blankozmenky postavenie spotrebiteľa. Konštatoval, že napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvárania Zmluvy o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. 1.3. Exekučný súd bol toho názoru, že v tomto prípade bolo spôsobené znevýhodnenie povinného v možnosti brániť sa, keďže mu nebolo umožnené podieľať sa na vyplnení sumy do zmenky. V tomto prípade aj napriek vtedajšej zákonnej úprave sa malo brať do úvahy právo EÚ, ktoré malo a má prednosť pred zákonmi SR a podľa ktorého pri uzatváraní zmluvy o spotrebnom úvere musia byť zohľadnené ustanovenia o neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo sa však v predmetnej veci nestalo. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu považuje za nezákonné, založené na retroaktívnej aplikácii právnych predpisov, keďže na uvedený záväzkový vzťah, vzhľadom na dátum uzavretia Zmluvy o úvere a dátum vystavenia zmenky je potrebné aplikovať právne predpisy v znení účinnom k tomuto dňu (21.11.2005). V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bolo možné zabezpečiť splatenie aj spotrebiteľského úveru zmenkou a to bez obmedzenia; zmena nastala až s účinnosťou od 01.01.2008. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne. 2.1. Odvolateľ konštatoval, že veriteľ je v zmysle vyplňovacieho práva oprávnený vyplniť sumu splatných záväzkov dlžníka ku dňu splatnosti zmenky. Dlžník i ako spotrebiteľ má vedomosť o tom aké záväzky ku dňu splatnosti zmenky zo zmluvy uhradil a aké splatné záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere nesplatil a preto v prípade vyplnenia nesprávnych údajov na zmenke môže túto skutočnosť kedykoľvek namietať. Zabezpečenie záväzku zmenkou podľa odvolateľa nepredstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (t.j. ani značnú nerovnováhu), ktorý by zakladal dôvod pre konštatovanie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Hodnotil, že žiadny právny predpis účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere ako aj uplatnenia zmenky nevylučoval ani neobmedzoval spôsob zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. 2.1.1. Napadnutému uzneseniu vytýkal absenciu dôvodov vyhodnocujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinného, čo by spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je daná v dostatočnom rozsahu už v obsahu vyplňovacieho práva v tom, že veriteľ je limitovaný jednoznačnými podmienkami týkajúcimi sa vyplnenia zmenky, najmä pokiaľ ide o zmenkovú sumu. 2.2. Ostatne odvolateľ hodnotil rozhodnutie prvoinštančného súdu ako zmätočné, arbitrárne a vzhľadom na nedostatok dôvodov ako nepreskúmateľné, pričom súdna prax nezdôvodnenie rozhodnutia považuje za odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku takýto nedostatok predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Odvolanie, podané v zákonnej lehote oprávneným, smerujúce proti rozhodnutiu sudcu o zastavení exekúcie Exekučný poriadok pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP). Včasným podaním odvolania oprávnenou osobou tak sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o zastavení exekúcie v inštančnom postupe. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP, v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. 6. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal uskutočnenia exekúcie, na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 5.974,21 Eur (179.979,- Sk) spolu s 6 % ročným úrokom od 01.11.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 19,92 Eur (600,- Sk) a náhradu trov konania vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk), do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 6.1. Teda niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP - vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. 6.2. Z obsahu výroku a tiež odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že uloženej povinnosti majúcej charakter peňažného plnenia sa zmenkovo právny charakter vzťahu týka, bez ďalšieho, výlučne zákonného zmenkového úroku a zmenkovej odmeny, v ostatnej časti zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu. Samotný rozhodcovský rozsudok sa zásadne opiera o Zmluvu o úvere a nie o vystavenú zmenku. Z rozhodnutia exekučného súdu, ani z obsahu spisu sa nedá zistiť, prečo za zmenkovo právny vzťah tento považoval celé plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Ide o plnenie, ktorého časti sú vo výroku exekučného titulu jasne diferencované, pričom peňažné plnenie je zásadne deliteľné a teda neexistuje prekážka pre ktorú prvoinštančný súd nemohol osobitne hodnotiť istinu plnenia plynúcu z rozhodcovského rozsudku, trovy rozhodcovského konania a osobitne zmenkový úrok a zmenkovú odmenu. 7. Exekučný súd v predmetnej veci zabudol na ozrejmenie svojich úvah, ktoré ho viedli k hodnoteniu vzťahu veriteľa a dlžníka, čo by vzťahu spotrebiteľskému vo vzťahu k platnej právnej úprave účinnej v čase vzniku ich zmluvného vzťahu, rovnako sa vôbec nezaoberal tým, či v čase vzniku Zmluvy o úvere existovali obmedzenia pri uplatňovaní zmenky v obdobných zmluvných vzťahoch. 8. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). 8.1. Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva, v zmysle uvedeného ustanovenia, sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 8.2. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1.) znemožnenie uskutočnenia procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2.) to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3.) znemožnenie uskutočňovania procesných práv sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. 8.2.1. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom, na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. 8.3. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že uznesenie exekučného súdu je zmätočné. 9. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 10. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). 10.1. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06). 10.2. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). 11. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 9b ods. 4, 5 EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 12.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 13.1. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods. 2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. 13.2. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a zmätočné. Čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a vec mu, podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, vrátil na ďalšie konanie. 14. Rozhodnutiu exekučného súdu je možné vytknúť nedostatočné posúdenie času vzniku Zmluvy o úvere a vzniku zabezpečenia tohto vzťahu zmenkou vo vzťahu k tomuto času viažucej sa platnej hmotnoprávnej úprave. Obmedzenia v použití zmenky, na ktoré sa odvoláva exekučný súd vo vzťahu ku kategórii dlžníka - spotrebiteľa v čase vzniku Zmluvy o úvere neexistovali. 14.1. Ak napriek uvedenému bude mať exekučný súd, v rámci ním zrozumiteľne predstavených úvah za to, že v danom čase mohla mať zmenka povahu len zabezpečovaciu, bude jeho úlohou diferencovane hodnotiť rozhodcovským rozsudkom uloženú povinnosť, keďže ide o peňažné plnenie, ktoré je zásadne deliteľné. 15. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).