Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/192/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220765 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1212220765.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1/ X.. N. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, J. XXXX/X, XXX XX I., 2/ X.. A. A., W..Č.. XXXXXX/XXXX, J. XXXX/X, XXX XX I., obaja zastúpení: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 30 799 988, proti žalovanému: Národný holdingový fond s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 31 384 943, zastúpený: KUTAN & PARTNERS s. r. o., Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 308, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/194/2012-458 zo dňa 22.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/194/2012-458 zo dňa 22.01.2018 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie („ďalej len „súd“) žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 137, § 470 ods. 1 a 2, § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) § 37, § 39, § 40 a, § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon žalobcu 1/ označený ako uznanie dlhu žalovaného v sume 216.300 eur uzatvorený bez súhlasu manželky žalobcu 1/ - žalobcu 2/ a úkon žalobcu 1/, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010 a s exekúciou na podklade Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu 1/ aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, sú neplatné. V žalobe uviedli, že žalobca 1/ je konateľom a spoločníkom spoločnosti Reilon, s.r.o., s dňom vzniku 20.01.2009 a patrí mu obchodný podiel vo výške 60 %, okrem neho je spoločníkom Reilon, s.r.o. aj žalovaný, ktorý nadobudol svoj 40 % obchodný podiel na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010. Uviedli, že dňa 29.05.2012 bolo žalobcovi 1/ ako povinnému doručené z Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.05.2012 a upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 24.05.2012, č.k. EX 744/12, o zaplatenie 150.721,77 eur s príslušenstvom oprávnenému, t.j. žalovanému, tieto upovedomenia boli vydané na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl9687/2010 zo dňa 31.05.2010 a žalobca 1/ voči nim podal v zákonnej lehote námietky. Ďalej uviedli, že na základe Indikatívnej ponuky zo dňa 24.05.2010 žalovaný predložil spoločnosti Reilon, s.r.o. financovanie N. - S. U. v celkovej výške 330.000 eur. V zmysle tejto Indikatívnej ponuky bola medzi žalovaným - Fond fondov, s.r.o. a Reilon, s.r.o. dňa 27.05.2010 uzatvorená Zmluva o vklade do kapitálových fondov, Zmluva o úvere C.: XXXXXXXXXX a Zmluva o prevode obchodného podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu vo výške 40 % na základnom imaní Reilon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu 1/. V zmysle čl. 5 bod 5.4 zmluvy o prevode bola kúpna cena za prevádzaný obchodný podiel zabezpečená spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu dňa 31.05.2010, v zmysle ktorej žalobca 1/ vyhlásil že sa zaväzuje a je povinný splniť dlh podľa notárskej zápisnice a zmluvy o prevode voči oprávnenej osobe, t.j. zaplatiť žalovanému sumu 216.300 eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu za prevod prevádzaného obchodného podielu a že tento uznáva čo do výšky, základu a dôvodu, kúpna cena mala byť splatná až v deň, keď uplynú 4 roky odo dňa podpisu zmluvy o prevode, t.j. 28.05.2014, pričom žalobca 1/ vyhlásil, že záväzok nie je v rozpore s dobrými mravmi, je platný a právne relevantný a v prípade, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s exekúciou na jej podklade, ktorá má byť exekučným titulom na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode. Podľa žalobcov žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, na ktorú nadväzovala zmluva o prevode, keď poskytol spoločnosti Reilon, s.r.o. iba čiastočné plnenie z úveru (33.000 eur namiesto 165.000 eur), v dôsledku čoho musel žalobca 1/ pozastaviť podnikateľský zámer - N. S. U., žalobca 1/ preto jednostranne odstúpil od zmluvy o prevode v zmysle § 346 OBZ dňa 11.06.2012. Namietali, že vyhlásenie žalobcu 1/ v notárskej zápisnici, týkajúce sa dôsledkov odstúpenia od zmluvy o prevode je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, je aj skutočnosť, aby za záväzky, ktoré má Reilon, s.r.o. voči žalovanému zodpovedal žalobca ako fyzická osoba, ktorá uvedené finančné prostriedky nikdy neobdržala. Neplatnosť notárskej zápisnice videli žalobcovia aj v tom, že pri podpisovaní zápisnice žalobcom 1/ chýbal súhlas jeho manželky. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti notárskej zápisnice videli v tom, že žalovaný na základe napadnutej notárskej zápisnice podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie voči žalovanému 1/ bolo už začaté, a preto je v ohrození vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ k majetku, ktorý je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom, nie je takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, preto určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia neprichádza do úvahy a taktiež ho nemožno považovať za právny úkon týkajúci sa nakladania so spoločnými vecami manželov. Poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 je uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom 1/ a nie medzi spoločnosťou Reilon, s.r.o., ako sa to snažia navodiť žalobcovia. K odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 listom žalobcu 1/ zo dňa 11.06.2012 uviedol, že tento list nepovažuje za platné odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu, nakoľko na odstúpenie nebol daný žiaden zákonný ani zmluvný dôvod. Uviedol, že k poskytnutiu všetkých predbežne dohodnutých finančných prostriedkov spoločnosti Reilon, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere C.: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010 nedošlo z dôvodu porušenia povinnosti zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o., v mene ktorej ako jediný konal žalobca1/, keď napriek tomu, že táto bola opakovane vyzývaná na splnenie všetkých dohodnutých podmienok, nedošlo k ich splneniu. Ďalej uviedol, že k pozastaveniu podnikateľského zámeru - N. S. U. došlo v dôsledku porušovania záväzkov zo strany spoločnosti Reilon, s.r.o. ako aj žalobcu 1/. Dodal, že nová indikatívna ponuka bola pokusom o mimosúdne vyriešenie vzťahov, k čomu však nedošlo. Podaním doručeným súdu dňa 03.12.2013 požiadali žalobcovia o pripustenie zmeny žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť: „Súd určuje, že právny úkon žalobcu 1/ označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným, na základe ktorej žalobca 1/ previedol na žalovaného obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, je neplatný. Súd určuje, že právny úkon žalobcu 1/ označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi navrhovateľom 1/ a odporcom, na základe ktorej odporca má previesť na žalobcu 1/ obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., IČO: 44 561 288, je neplatný. Súd určuje, že právny úkon žalobcu 1/ obsiahnutý v Notárskej zápisnici č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, označený ako: dohoda o vzniku povinnosti žalobcu 1/ zaplatiť žalovanému písomne dohodnutú kúpnu cenu 216.300 eur, v celosti, riadne a včas podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 uznanie dlhu žalobcu 1/ voči žalovanému čo do dôvodu a výšky, vyhlásenie žalobcu 1/, že splní dlh voči žalovanému riadne a včas, podľa zmluvy o úvere, C.: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010. uznanie dlhu žalobcu 1/ voči žalovanému čo do výšky, základu a dôvodu podľa tejto notárskej zápisnice a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010. vyhlásenie žalobcu 1/, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu 1/ aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, je neplatný.“ V žiadosti o pripustenie zmeny žaloby žalobcovia okrem iného uviedli, že predmetné právne úkony sú neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi, pričom tieto boli uzatvorené bez súhlasu žalobcu 2/, čo predstavuje ďalší dôvod ich neplatnosti. Súd uznesením č.k. 26Cb/194/2012-164 zo dňa 09.12.2013 pripustil zmenu žaloby tak, ako o ňu žalobcovia požiadali. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že spoločnosť Reilon, s.r.o. požiadala žalovaného o poskytnutie financovania podnikateľského zámeru, ktorého predmetom malo byť poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia. Na základe tejto žiadosti zaslal žalovaný spoločnosti Reilon s.r.o. indikatívnu ponuku, v ktorej uviedol, že je pripravený poskytnúť tejto spoločnosti financovanie, pričom výška schváleného projektu bola v sume 330.000 eur. Financovanie malo prebehnúť formou vkladu do základného imania v sume 2.000 eur, vkladu do kapitálových fondov vo výške 163.000 eur a úveru v sume 165.000 eur. Obsahom zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným bolo investovanie finančných prostriedkov žalovaného do spoločnosti Reilon, s.r.o., uvedené peňažné prostriedky mali slúžiť na realizáciu podnikateľského zámeru prevádzok rýchleho občerstvenia S. U.. Po uplynutí štyroch rokov od uzatvorenia uvedených zmlúv mali byť žalovanému ním investované peňažné prostredníctvom zaplatenia kúpnej ceny za spätný prevod obchodného podielu v spoločnosti Reilon, s.r.o. zo žalovaného na žalobcu 1/. Práve povinnosť vrátenia investovaných finančných prostriedkov žalovaného žalobcom, teda povinnosť žalobcu 1/ vrátiť investované prostriedky prostredníctvom spätného odkúpenia 40 % obchodného podielu žalovaného v spoločnosti Reilon, s.r.o. bolo zabezpečené spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dôvodom zamietnutia žaloby bola neexistencia naliehavého právneho žalobcov na nimi požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Súd konštatoval, že nemohlo byť legitímnym očakávaním žalobcov, že podaním žaloby o určenie neplatnosti nimi napadnutých právnych úkonov by došlo k odstráneniu ich právnej neistoty ohľadom skutočnosti, či je žalovaný vlastníkom exekučne vymožiteľnej pohľadávky voči žalovanému 1/. Poukázal na to, že obe zmluvy o prevode obchodného podielu nie sú exekučným titulom, na základe ktorého by sa žalovaný v exekučnom konaní domáhal uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému 1/ a ani v prípade, ak by súd určil ich neplatnosť, nedošlo by bez ďalšieho k zániku vykonateľnosti notárskej zápisnice. Konštatoval, že otázka platnosti týchto právnych úkonov môže tvoriť prejudiciálnu otázku pri posudzovaní nárokov žalovaného a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, sama osebe je však pre právne postavenie žalobcov bez významu. Poukázal na to, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice posudzuje to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti, vrátane súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V tejto súvislosti zdôraznil, že je povinnosťou exekučného súdu v rámci exekučného konania posúdiť platnosť takéhoto úkonu dlžníka, a to aj vo vzťahu ku skutočnosti, či súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice netrpí vadami, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť. Mal za to, že v prípade, ak sa povinný domnieva, že exekúcia vedená voči nemu, na základe takejto notárskej zápisnice je neprípustná práve preto, že nenadobudla, resp. už stratila formálnu alebo materiálnu vykonateľnosť, žalobca 1/ mal tieto skutočnosti uplatniť v námietkach povinného proti exekúcii, ako aj podať prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu obsiahnutého v notárskej zápisnici spočívajúcu v tom, že tento úkon je neplatný podľa ustanovení OZ. Ďalej uviedol, že požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu mohla žaloba žalobcov spĺňať iba vtedy, ak by jej predmetom bolo určenie neexistencie práva žalovaného ako oprávneného zachyteného v notárskej zápisnici (nie určenie neplatnosti právnych úkonov) a žaloba by bola podaná ešte predtým, ako žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Podľa súdu, ak už exekučné konanie začalo, určovacia žaloba stráca svoj preventívny charakter, keďže námietky týkajúce sa neplatnosti notárskej zápisnice, resp. úkonov jej predchádzajúcich môže žalobca 1/ uplatniť v rámci svojej obrany v exekučnom konaní. Dodal, že účelom určovacej žaloby v žiadnom prípade nie je zabezpečiť odklad exekúcie pre povinného alebo prenášať právomoc exekučného súdu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu na súd všeobecný. Ďalej uviedol, že výnimku by bolo možné pripustiť vo vzťahu k žalobcovi 2/ v prípade, ak by sa domáhal neexistencie pohľadávok (nie neplatnosti právnych úkonov) žalovaného uplatnených voči žalobcovi 1/ z dôvodu ich relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a a 145 ods. 1 OZ, nakoľko relatívnej neplatnosti notárskej zápisnice sa žalobca 1/ v exekučnom konaní nemôže dovolávať, keďže je subjektom, ktorý ju sám spôsobil a žalobca 2/ sám nie účastníkom exekučného konania. Súd konštatoval, že predmetná žaloba nemôže odstrániť stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ale naopak pozitíve rozhodnutie súdu by viedlo k vzniku ďalších sporov, ktorých by sa žalovaný domáhal vrátenia plnení poskytnutých napadnutých právnych úkonov, pričom žaloba nemôže slúžiť ani potrebám praktického života a jej účelom bolo oddialiť exekúciu ich majetku. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby bola neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, súd považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré malo preukazovať samotnú neplatnosť týchto úkonov. Nad rámec uvedeného sa súd stručne vyjadril k samotnej platnosti žalobcami napadnutých právnych úkonov, keď uviedol, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho úkonu jedným z jeho účastníkov nemôže spôsobiť jeho neplatnosť, preto poukazovanie na údajné nesplnenie si povinností žalovaným považoval vo vzťahu k platnosti žalobcami napadnutých právnych úkonov za irelevantné. Okrem toho konštatoval, že zo skutkových tvrdení, existencia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nevyplýva, ako ani omyl žalobcu 1/ pri uzatváraní zmluvy, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by napadnuté právne úkony boli v rozpore s dobrými mravmi, zákonom, morálkou, resp. pravidlami slušnosti, ani že by v danom prípade boli prekročené medze zmluvnej voľnosti, žiadna zo strán nebola do takéhoto právneho úkonu nútená. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov o neplatnosti napadnutých právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela (žalobcu 2/) s ich uskutočnením a poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009. Podľa názoru súdu pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa § 145 ods. 1 OZ, obchodný podiel nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože podľa ustanovení OBZ obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela. Absencia súhlasu žalobcu 2/ tak podľa súdu nemohla spôsobiť ani neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom tento súhlas nebol potrebný ani pre platnosť uznania záväzku, ktorý žalobcovi z tohto právneho úkonu vyplýval, ani pre súhlas s vykonateľnosťou zahrnutý v spísanej notárskej zápisnici. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietali, že súd sa nezaoberal ich argumentmi uvádzanými v žalobe. Poukázali na to, že naliehavosť právneho záujmu odôvodnili tým, že je vedené exekučné konanie voči žalobcovi 1/ na exekútorskom úrade JUDr. Pavla Crkoňa pod sp. zn. EX 744/12 a z tohto dôvodu je v ohrození vlastnícke právo k majetku - nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a 2/), pričom toto exekučné konanie je vedené na podklade Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má slúžiť ako exekučný titul, kedy žalobcovia nesúhlasia s vykonateľnosťou uvedenej zápisnice z dôvodu absolútnej a relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré s ňou súvisia, a to Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 25.50.2010 a Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010. Uviedli, že nakoľko nemajú žiaden titul na podanie žaloby na plnenie a v exekučnom konaní exekučný súd skúma len podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice a nie hmotnoprávny základ veci, žalobcovia majú možnosť len domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Poukázali na to, že súd uznesením č.k. 26Cb/194/2012-92 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Cob/17/2013 zo dňa 23.05.2013 zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o námietkach povinného proti exekúcii vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23Er/2356/2012 s tým, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci a rozhodnutie súdu o otázke určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu má podstatný vplyv pre konanie v exekučnej veci. Ďalej uviedli, že Okresný súd Malacky síce zamietol námietky povinného (žalobcu 1/) proti exekúcii uznesením č.k. 23Er/2356/2012-83 zo dňa 24.08.2012, zároveň však uznesením zo dňa 07.10.2013 dovolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania sp. zn. 26Cb/194/2012, pričom uviedol, že v konaní je nevyhnutné posúdiť platnosť exekučného titulu - Notárskej zápisnice. Žalobcovia poukázali na to, že uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/171/2014-228 zo dňa 04.06.2014, v ktorom odvolací súd dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti daného úkonu. Nestotožnili sa s odôvodnením súdu v bodoch 43,44,45,46 napadnutého rozsudku. Okrem toho namietali konštatovanie súdu v bodoch 48, 49, 50, 51, 52 a uviedli, že nesplnenie predmetu zmluvy zo strany žalovaného voči Relion, s.r.o. bolo reálne a dokresľuje skutkové okolnosti, za akých došlo k uzavretiu napadnutých právnych úkonov. Ohľadom existencie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok uviedli, že súbeh viacerých faktorov spôsobil, že Reilon, s.r.o. aj žalobca 1/ bol nútený prijať i nevýhodné zmluvné podmienky. Mali za to, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil omyl pri uzatváraní zmlúv, keď žalovaný už pri podpise zmlúv vedel, že ich nesplní a nesplnil si povinnosť poskytnúť plnenie naraz. Podľa žalobcov dobré mravy boli v namietaných úkonoch porušené viacnásobne a súd tieto porušenia konvalidoval ich akceptáciou. Vo vzťahu k neplatnosti napadnutých právnych úkonov v dôsledku absencie nesúhlasu žalobcu 2/ poukázali na odlišné rozhodnutia ako napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 168/2005 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 700/2004. Vyjadrili názor, že obchodný podiel patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nakoľko napadnuté právne úkony boli uskutočnené bez súhlasu manželky (žalobcu 2/), nemožno akceptovať konštatovanie súdu, že absencia súhlasu žalobcu 2/ nemohla spôsobiť neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a tento súhlas nemal byť potrebný ani pre platnosť uznania záväzku, ktorý žalobcovi 1/ z tohto právneho úkonu vyplýval a ani pre súhlas s vykonateľnosťou zahrnutý v notárskej zápisnici. Opätovne poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. ÚS 26/2010-9 zo dňa 27.01.2010 týkajúce sa interpretácie § 145 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu žalobcov v plnom rozsahu vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.11.2018, ktorým sa pridržal svojich doterajších prednesov a uviedol, že súd správne žalobu zamietol a dostatočne sa vysporiadal so všetkými vyjadreniami a dôkazmi strán sporu. Vyjadril názor, že žalobcovia už iba opakujú predošlé tvrdenia, ktoré nie sú spôsobilé k zmene rozsudku. Poukázal na to, že žaloba je neucelená, nekoncepčná, žalobcovia v nej riešia zodpovednostné a prípadné škodové nároky, ktoré svojou povahou nesúvisia s vecou, pričom žaloba bola viackrát menená a dopĺňaná počas konania. Podľa neho nie je jasné čo je predmetom konania a k čomu sa malo vykonať odkazovanie, kedy výsledok konania, ktorý by mal byť výstupom tohto konania v zmysle navrhovaného petitu, neviedol ku konečnému urovnaniu vzájomných vzťahov, pričom každý z navrhovaných petitov má iných účastníkov konania. Uviedol, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný a v tomto konaní mal byť na strane žalovaného. Zdôraznil, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil a dobré mravy a tieseň sa neuplatňujú v obchodnoprávnych vzťahoch. Poukázal na účelové a tendenčné konanie žalobcu 1/, ktorý odstúpil od Zmluvy o prevode obchodného podielu až potom, ako dal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle predmetnej notárskej zápisnice, pričom žaloba bola podaná v čase, kedy žalovaný začal uplatňovať svoje pohľadávky v iných konaniach voči žalobcovi 1/. Vyjadril názor, že súhlas manželky (žalobcu 2/) na úkony žalobcu 1/ nie je potrebný. Účelovosť a tendenčnosť správania videl aj v tom, že žalobca 1/ sa na jednej strane domáha neplatnosti právnych úkonov a na druhej strane sa domáha porušenia povinností vyplývajúcich z týchto právnych úkonov. Právne zastúpenie oboch žalobcov jedným právnym zástupcom považoval za nesúrodé, nakoľko obaja majú v konaní protichodné záujmy. Vyjadril názor, že žaloba mala znieť na plnenie a nie na určenie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a pre prípad úspechu zaviazal žalobcov voči žalovanému k náhrade trov odvolacieho konania. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 05.12.2018. V rozpore s tvrdeniami žalovaného uviedli, že žaloba je formulovaná jasne, jej predmetom je určenie neplatnosti označených právnych úkonov obsiahnutých v Notárskej zápisnici č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRlsl19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ako aj v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 25.10.2010 a v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 v súlade s petitom žaloby, pričom žalobe bola menená len jedenkrát. Nesúhlasili s tvrdením, že ich konanie je tendenčné a účelové, kedy práve žalovaný zapríčinil tento stav svojím nepoctivým konaním. Nesúhlasili ani s tvrdením o tom, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko tento ako účastník napadnutých právnych úkonov má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázali na účelové a šikanózne konanie žalovaného a jeho nezáujem vziať zodpovednosť za zlyhanie projektu na seba, keď zneužíva svoje postavenie a prenáša zodpovednosť za zlyhanie na žalobcov. Podľa nich existencia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok vyplýva z celého konania. 5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 11. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 12. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 16. Žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní v zmysle zmeny žalobného petitu podaním zo dňa 29.11.2013 domáhali, aby súd určil, že právny úkon žalobcu 1/ označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným, na základe ktorej žalobca 1/ previedol na žalovaného obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., je neplatný, ďalej aby určil, že právny úkon žalobcu 1/ označený ako zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným, na základe ktorej žalovaný má previesť na žalobcu 1/ obchodný podiel 40 % v spoločnosti Reilon, s.r.o., je neplatný, a taktiež aby súd určil, že právny úkon žalobcu 1/ obsiahnutý v Notárskej zápisnici č. N202/2010, NZ19381/2010, NCRls 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, označený ako: dohoda o vzniku povinnosti žalobcu 1/ zaplatiť žalovanému písomne dohodnutú kúpnu cenu 216.300 eur, v celosti, riadne a včas podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010 uznanie dlhu žalobcu 1/ voči žalovanému čo do dôvodu a výšky, vyhlásenie žalobcu 1/, že splní dlh voči žalovanému riadne a včas, podľa zmluvy o úvere, C.: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010. uznanie dlhu žalobcu 1/ voči žalovanému čo do výšky, základu a dôvodu podľa tejto notárskej zápisnice a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010. vyhlásenie žalobcu 1/, že súhlasí s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010, ktorá má byť exekučným titulom na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobcu 1/ aj v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odstúpi od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010, je neplatný. Keďže žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov bola podaná na súd dňa 09.08.2012 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, bolo potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) OSP o určovacej žalobe. Súd prvej inštancie potom správne skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c) OSP. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bola práve absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd vec náležitým spôsobom meritórne neskúmal, odvolací súd v odvolacom konaní primárne skúmal, či súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. 18. Žalobcovia zdôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu najmä tým, že voči žalobcovi 1/ je na exekútorskom úrade JUDr. Pavla Crkoňa vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX 744/12 na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N202/2010, NZ 19381/2010, NCRis 19687/2010 zo dňa 31.05.2010 a z tohto dôvodu je v ohrození vlastnícke právo k majetku - nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a žalobcu 2/). Žalobcovia v tomto smere namietali absolútnu a relatívnu neplatnosť právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, ako aj právnych úkonov, ktoré s touto notárskou zápisnicou súvisia. Odvolací súd sa po preskúmaní prejednávanej veci nestotožnil s paušálnym konštatovaním súdu, že nalievaný právny záujem na požadovanom určení nie je daný. V danom prípade bolo potrebné náležite zisťovať existenciu naliehavého právneho záujmu tak žalobcu 1/ ako aj žalobcu 2/ a to vzťahu ku všetkým právnym úkonom, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní domáhali. Odvolací súd dospel na rozdiel od súdu k čiastočne odlišnému právnemu záveru ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, pričom bolo potrebné dôsledne rozlišovať úkony hmotnoprávnej povahy a úkony procesnej povahy, ktoré posudzuje exekučný súd v exekučnom konaní pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady jej vykonateľnosti. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o.i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (majúci procesnú povahu) je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu (k rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 63/2009). Až týmto súhlasným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdna prax je jednotná v tom, že súhlas povinného v notárskej zápisnici je právnym úkonom, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy ako aj v tom, že samotnú povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010). Pri procesných úkonoch však nie je namieste uvažovať o ich platnosti alebo neplatnosti z hľadiska hmotného práva tak, ako je to pri hmotnoprávnych úkonoch. Z tohto hľadiska súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou z náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je verejnou listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Jednou z náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Samotný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností podľa hmotného práva. Určenie neplatnosti takéhoto súhlasu preto neprichádza do úvahy (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29. 06. 2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Vzhľadom na skutočnosť, že súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jednou z esenciálnych náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu, odvolací súd dospel k záveru, že je povinnosťou exekučného súdu v rámci exekučného konania tento posúdiť. Rovnaký záver sa vzťahuje i na ďalšie právne úkony procesnej povahy žalobcu 1/ obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorými sú úkony označené žalobcami ako „dohoda o vzniku povinnosti žalobcu 1/ zaplatiť žalovanému dohodnutú kúpnu cenu 216.300 eur v celosti, riadne a včas podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 27.05.2010“ a „vyhlásenie žalobcu 1/, že splní dlh voči žalovanému riadne a včas, podľa Zmluvy o úvere, C.: XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2010“. 20. Vo vzťahu k právnym úkonom Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 25.05.2010 a Zmluva o prevode zo dňa 27.05.2010 sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto právnych úkonov. Žalobcovia v konaní netvrdili skutočnosti opodstatňujúce existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti týchto právnych úkonov, pričom ani v prípade ak by súd určil ich neplatnosť, nedošlo by bez ďalšieho k zániku vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice. Pozitívnym určovacím výrokom súdu by sa nepredišlo ďalším sporom ani by sa neodstránila spornosť, preto nie je zrejmé, v čom by bol takýto rozsudok pre žalobcov užitočný. 21. Odlišný právny názor má odvolací súd ohľadom posúdenia platnosti hmotnoprávnych úkonov v uvedenej notárskej zápisnici. Podľa odvolacieho súdu platnosť uznania dlhu v notárskej zápisnici nie je oprávnený skúmať exekučný súd (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2013 zo dňa 28.11.2013), skúmanie platnosti právnych úkonov patrí do právomoci všeobecného súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (pozri IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). V prieskumnej právomoci exekučného súdu je skúmanie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu, pričom v prípade, že exekučný súd skúma exekučný titul z pohľadu hmotného práva, ide o výkon právomoci ultra vires. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu skúmanie platnosti hmotnoprávneho úkonu prináleží posúdiť všeobecným súdom v civilnom konaní, exekučný súd na to nie je oprávnený žiadnym zákonným ustanovením. Keďže posúdenie platnosti uznania dlhu je úlohou všeobecných súdov v civilnom konaní, bolo potrebné zisťovať naliehavý právny záujem žalobcu 1/ a 2/ na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu, že ak už exekučné konanie začalo, určovacia žaloba stráca svoj preventívny charakter, keďže námietky týkajúce sa neplatnosti úkonov predchádzajúcich notárskej zápisnici, môže žaloba 1/ uplatniť v rámci svojej obrany v exekučnom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, nakoľko nejde o skutočnosti, ktoré exekučný súd posudzuje v rámci formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, posúdenie platnosti týchto úkonov je úlohou súdu v civilnom konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby bolo možné rozhodnúť o určovacej žalobe o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, musí na takomto určení existovať naliehavý právny záujem na strane žalobcov. Podľa odvolacieho súdu zo zistení v konaní nevyplynulo, že by právna otázka platnosti uznania dlhu, o ktorej povinný a jeho manželka žiadali rozhodnúť určovacím výrokom, mala povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii nejakého práva alebo právneho vzťahu, čo by spôsobovalo, že na určení neplatnosti tohto právneho úkonu by nebol daný naliehavý právny záujem. Keďže otázka platnosti predmetného právneho úkonu nemá povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke a určovacia žaloba má v prejednávanom prípade preventívny charakter, pričom reálne hrozí strata spoluvlastníctva manželky povinného v zmysle upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, podľa odvolacieho súdu je daný naliehavý právny záujem žalobcu 2/ na požadovanom určení. Následne, pre zodpovedanie otázky dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti uznania dlhu v notárskej zápisnici bolo nevyhnuté ustáliť, či na predmetný právny úkon, t.j. uznanie dlhu v notárskej zápisnici žalobcom 1/ bol potrebný súhlas jeho manželky v procesnom postavení žalobcu 2/, a to v zmysle § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o právny úkon uskutočnený jedným z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Podľa názoru odvolacieho súdu až takýmto rozhodnutím o merite žaloby v civilnom konaní sa ohľadom danej otázky s konečnou platnosťou odstráni spornosť. Súd mal v tomto smere ustáliť, či obchodný podiel za daných podmienok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a žalobcu 2/) a či bol pri namietanom uznaní dlhu v notárskej zápisnici žalobcom 1/potrebný súhlas žalobcu 2/ a vykonať za týmto účelom dokazovanie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, naopak, k tejto problematike existuje pluralita názorov a táto otázka je v konkrétnych prípadoch posudzovaná odlišne, a to jednak s poukazom na doktrinálny výklad a jednak s poukazom na forenzný výklad. Od vyriešenia tejto otázky závisí skutočnosť, či sa žalobca 2/ môže úspešne domáhať určenia neplatnosti dotknutého právneho úkonu určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP. Okrem toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa nemôže domáhať ktokoľvek, ale len ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, pričom neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Úlohou súdu bude preto v ďalšom konaní okrem iného skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/ a 2/ i pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní, nakoľko nedostatok vecnej legitimácie je súd povinný skúmať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, pričom nedostatok vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. 22. Nakoľko súd žalobu žalobcov zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov, považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré malo preukazovať samotnú neplatnosť týchto úkonov, preto ďalšie dokazovanie nevykonal. Z dôvodu, že odvolací súd dospel k odlišnému záveru ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu, nemožno takýto postup súd považovať za správny. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/194/2012-458 zo dňa 22.01.2018 podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).