Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/146/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207146 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214207146.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Negotiant s.r.o., so sídlom v Bratislave, Za kasárňou 1, IČO: 35 967 587, zastúpený JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Saratovská 2/A, proti žalovanej: X.. E. V. K. , narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom v J., K. XXX/X, zastúpená JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Strojárenská 11/C, o zaplatenie 2.498,74 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 16 C 130/2016-297, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 16 C 130/2016-297, vo výroku, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, p o t v r d z u j e . II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 16 C 130/2016-297, vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.498,74 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.3.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že žalobu zamieta. III. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. apríla 2017, č.k. 16 C 130/2016-297, vo výroku, ktorým žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 25.4.2017, č.k. 16 C 130/2016-297, návrh žalovanej doručený súdu dňa 4.10.2016 a dňa 29.3.2017 na prerušenie konania zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.498,74 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.3.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a určil, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.2. Žalobkyňa sa žalobou (doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.3.2014) domáhala od žalovanej zaplatenia 2.498,74 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava II. ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 45 C 108/2008-78 zo dňa 19.11.2008 žalobu žalovanej (v tom konaní žalobkyne) zamietol a uložil žalovanej (v tom konaní žalobkyni) povinnosť zaplatiť žalobkyni (v tom konaní žalovanej) náhradu trov konania 410,28 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovanej (v tom konaní žalobkyne) rozsudkom zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105, rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že uložil žalobkyni (v tom konaní žalovanej) povinnosť zaplatiť žalovanej (v tom konaní žalobkyni) sumu 1.659,70 € s príslušenstvom a náhradu trov konania 2.396,06 €. Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 207/2009-105 zo dňa 31.3.2011 ako exekučného titulu bolo na návrh žalovanej z 15.6.2011 ako oprávnenej začaté dňa 20.6.2011 exekučné konanie v prospech žalovanej a proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky v sume 1.659,70 €, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.659,70 € od 31.5.2007 do zaplatenia, trov súdneho konania vo výške 2.396,06 €, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 86,18 € a súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 €. Pod hrozbou narastania trov exekúcie žalobkyňa uskutočnila dňa 23.8.2011 úhradu sumy 5.333,20 € na účet súdnej exekútorky uvedený v upovedomení o začatí exekúcie, v ktorej sume bolo zahrnuté: istina 1.659,70 €, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.659,70 € od 31.5.2007 do 22.8.2011, trovy súdneho konania vo výške 2.396,06 €, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 86,18 €, súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 16,50 € a trovy exekúcie 576,84 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne (v tom konaní žalovanej) uznesením sp.zn. 7 Cdo 121/2011 zo dňa 28.5.2012, právoplatným dňa 17.7.2012, napadnutý rozsudok zrušil a vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, konajúc po vrátení veci dovolacím súdom opätovne o odvolaní žalovanej (v tom konaní žalobkyne), rozsudkom č.k. 3 Co 383/2012-188 zo dňa 26.9.2013 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 45 C 108/2008-78 zo dňa 19.11.2008 (zamietajúci žalobu proti žalobkyni, v tom konaní žalovanej a priznávajúci žalobkyni, v tom konaní žalovanej, náhradu trov konania) potvrdil a uložil žalovanej, v tom konaní žalobkyni, povinnosť zaplatiť žalobkyni (v tom konaní žalovanej) náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Keďže uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právoplatným dňa 17.7.2012 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušený, právny dôvod, na základe ktorého bola žalobkyňa nútená plniť žalovanej náhradu trov súdneho konania 2.396,06 €, odpadol. Žalovaná tým získala bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa listom zo dňa 27.2.2014 vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 2.498,74 € titulom bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho z vymoženej náhrady trov súdneho konania v sume 2.396,06 €, náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 86,18 € a z náhrady súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 €. Žalovaná si výzvu prevzala dňa 13.3.2014, avšak na výzvu nereagovala a dlh neuhradila. Podľa žalobkyne má nárok na náhradu trov konania v sume 2.396,06 € základ v procesnom práve; rozhodnutie o náhrade trov konania má konštitutívny charakter nielen vo vzťahu ku vzniku práva na náhradu trov konania, ale aj vo vzťahu k ich výške, pretože oboje závisí od rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej istiny, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha, a to o náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v exekučnom konaní v sume 86,18 € a o náhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 €, právnym dôvodom exekúcie bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 207/2009-105 zo dňa 31.3.2011, ktorý neskôr ako právny dôvod odpadol. Keby nebolo tohto nezákonného a neskôr zrušeného rozsudku, nebolo by ani exekúcie proti žalobkyni, neexistoval by exekučný titul, a teda by nevznikli ani tieto trovy exekúcie. 1.3. Vo veci bol dňa 19.5.2014 pod č.k. 31 Ro 617/2014-49 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná včas odpor. V podanom odpore namietla, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3 Co 383/2012-188 zo dňa 26.9.2013 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č.k. 45 C 108/2008-78 zo dňa 19.11.2008 zamietajúci žalobu žalovanej (v tom konaní žalobkyne) a priznávajúci žalobkyni (v tom konaní žalovanej), náhradu trov konania potvrdil z toho dôvodu, že odpadol predmet konania, pretože spoločnosť Negotiant s.r.o. zaplatila žalovanú pohľadávku. Keďže krajský súd nerozhodoval o merite veci, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. O tom, že pohľadávka existovala, svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa svoj záväzok v tejto výške zaplatila, čím záväzok uznala. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že pohľadávku v exekučnom konaní uhradila z dôvodu hrozby nárastu trov exekúcie, pretože mala možnosť navrhnúť odklad exekúcie, čo však neurobila. Žalovaná zároveň poukázala na to, že uhradila žalobkyni trovy celého konania na základe rozsudku krajského súdu č.k. 3 Co 383/2012-188 zo dňa 26.9.2013. Preto podľa názoru žalovanej by súd prvej inštancie, ani ak by považoval nárok žalobkyne za dôvodný, nemohol priznať žalobkyni celú žalovanú sumu, ale len rozdiel medzi trovami súdneho konania zaplatenými žalobkyňou žalovanej a trovami zaplatenými žalovanou žalobkyni. 1.4. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105 žalobkyňa v rámci exekúcie dňa 23.8.2011 uhradila označeným zrušeným rozsudkom žalovanej priznanú istinu 1.659,70 € s úrokom z omeškania, trovy konania 2.396,06 €, trovy právneho zastúpenia žalovanej v exekučnom konaní 86,18 € ako aj trovy žalovanej spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa vyzvala žalovanú listom, doručeným jej dňa 13.3.2014, na vrátenie ňou zaplatenej náhrady trov konania 2.396,06 € a trov exekučného konania v sume 102,68 € (86,18 € a 16,50 €) v lehote troch dní, čo však žalovaná dosiaľ neurobila. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 121/2011 z 28.5.2012, právoplatným dňa 17.7.2012, bol dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105, v celom rozsahu zrušený, teda aj spolu s výrokom o povinnosti nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne, že pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci bolo právne bez významu zaoberať sa tým, či pohľadávka žalovanej voči žalobkyni, uplatnená v konaní vedenom pod sp.zn. 45 C 108/2008, pred vykonaním exekúcie aj skutočne hmotnoprávne existovala. Hmotnoprávna dôvodnosť žaloby totiž ešte nezakladá nárok žalobkyne na náhradu trov konania; tento sa zakladá až právoplatným rozhodnutím súdu o jeho priznaní. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená s konaním. Ak rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania neexistuje, lebo bolo na základe mimoriadneho opravného prostriedku zrušené, plnenie náhrady trov konania predstavuje bezdôvodné obohatenie toho, v prospech koho sa plnilo, a to získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Dodatočným zrušením súdneho rozhodnutia, na základe ktorého žalobkyňa plnila v prospech žalovanej, tak odpadol dôvod poskytnutia plnenia, čo na strane žalovanej zakladá bezdôvodné obohatenie. Žalovanej tak vznikla povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho sa získal, t.j. žalobkyni. Pokiaľ išlo o zvyšok žalovanej istiny, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha, a to o náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v exekučnom konaní v sume 86,18 € a o náhradu súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 €, právnym dôvodom exekúcie bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 207/2009-105 zo dňa 31.3.2011. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že keby nebolo tohto neskôr zrušeného rozsudku, nebolo by ani exekúcie proti žalobkyni, neexistoval by exekučný titul, a teda by nevznikli ani tieto trovy exekúcie. Ani náhrada trov oprávneného v exekúcii totiž nemá svoj základ v hmotnom práve, ale v práve procesnom a bez existencie exekučného titulu (a teda ani mimo rámca samotnej exekúcie vykonávanej na jeho základe) na jej zaplatenie neexistuje právny nárok. Keďže žalovaná žalobkyni požadovanú sumu na základe výzvy doručenej dňa 13.3.2014 nevrátila, žalobkyňa svoj nárok dôvodne uplatnila na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 1.5. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že prebiehajúce konanie na Okresnom súde Košice II., vedené pod sp.zn. 18 C 441/2015, nemá žiaden vplyv na nárok uplatnený žalobkyňou v danom konaní, preto vo výroku I. tohto rozsudku zamietol návrhy žalovanej na prerušenie konania. Podstatnou skutočnosťou bolo iba to, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania v sume 2.396,06 €, zrušený právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda odpadol právny dôvod plnenia v prospech žalovanej. Žiadny iný právny dôvod na plnenie žalobkyne voči žalovanej, spočívajúci či už v hmotnom alebo v procesnom práve neexistuje. Takýmto dôvodom bez ďalšieho (t.j. bez rozhodnutia súdu o priznaní náhrady trov konania) nebola ani prípadná hmotnoprávna existencia pohľadávky pôvodne žalovanej v konaní Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 45 C 108/2008. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za potrebné prejudiciálne riešiť otázku existencie hmotnoprávneho nároku žalovanej voči žalobkyni. Z rovnakého dôvodu súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou na poslednom pojednávaní dňa 4.4.2017, ktorá žiadala pripojiť spis Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 45 C 108/2008 z dôvodu, že v tom konaní bola posúdená hmotnoprávna existencia pohľadávky žalovanej voči žalobkyni. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania za obdobie po doručení výzvy na plnenie, ktorá bola žalovanej doručená dňa 13.3.2014 s 3-dňovou lehotou na plnenie. Ku dňu 18.3.2014, odkedy si žalobkyňa uplatnila úroky z omeškania, základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,25 %. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,25 % z dlžnej sumy od 18.3.2014 do zaplatenia. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech a preto jej prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že trovy pôvodného konania vznikli a boli Okresným súdom Bratislava II. priznané na základe jej úspechu v konaní v čase vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3 Co 207/2009 zo dňa 31.3.2011. Boli to náklady účelne vynaložené na úspešné uplatnenie práva, keďže žalobkyňa uhradila žalovanej žalovanú istinu 1.659,70 €. Preto bez posúdenia existencie alebo neexistencie jej hmotnoprávneho nároku na zaplatenie istiny 1.659,70 € nie je možné rozhodnúť o tom, či žalovanej patrí náhrada trov pôvodného konania alebo nie. Ak mala žalovaná hmotnoprávny nárok na zaplatenie 1.659,70 €, tak si účelne uplatňovala svoje práva a patrí jej nárok na náhradu trov pôvodného konania, pretože žalobkyňa plnila žalovanej až počas súdneho konania. Toto konanie je iné ako judikáty, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, a to vzhľadom na to, že konanie o zaplatenie istiny 1.659,70 € s príslušenstvom nepokračuje. V rámci tohto konania už žiadne trovy vzniknúť nemôžu. Preto jediným možným a spravodlivým riešením je posúdenie existencie pôvodného hmotnoprávneho nároku terajšej žalovanej a až po tomto posúdení je možné vyvodiť záver, či žalovaná mala nárok na náhradu trov pôvodného konania alebo nie, pretože ich skutočne vynaložila na uplatnenie svojich práv presne vo výške žalovanej sumy 2.498,74 €. Žalovaná ďalej uviedla, že síce disponuje so žalobou, ale nemá zákonom uloženú povinnosť túto žalobu zobrať späť, ak však svojím správaním zaviní vznik trov konania, je povinná ich uhradiť. Za daných okolností, keď žalovaná nevzala žalobu späť a zavinila zamietnutie žaloby, pretože v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave o potvrdení rozsudku o zamietnutí žaloby už bola jej pohľadávka zaplatená, nahradila terajšej žalobkyni trovy konania, ktoré vznikli jej zavineným správaním vo výške 596,03 € (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3 Co 383/2012). Žalovaná z toho dôvodu nemôže znášať náhradu trov predchádzajúceho konania, ak bola v konečnom dôsledku úspešná pri uplatňovaní svojich práv, keďže žalobkyňa jej zaplatila pohľadávku, ktorú si žalovaná uplatňovala v pôvodnom súdnom konaní. V danom prípade nie je právne dôležité, aký bol výrok rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3 Co 383/2012 po zrušení rozsudku totožného súdu sp.zn. 3 Co 207/2009. Relevantné je, že žalobkyňa zaplatila žalovanej žalovanú sumu na základe toho, že prebiehalo súdne konanie. Žalovaná zaplatila advokátovi odmenu za zastupovanie v súdnom konaní. Ak si žalovaná úspešne uplatňovala svoje práva, patrí jej náhrada trov konania, ktoré v tomto prípade výškou zodpovedajú odmene, ktorú žalovaná zaplatila advokátovi. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvej inštancie, žalovaná uvádza, že pohľadávka žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.498,74 € zanikne započítaním s pohľadávkou žalovanej voči žalobkyni na náhradu škody, ktorá jej vznikla vo výške 2.498,74 €, a to ako suma predstavujúca zaplatenú odmenu advokáta za zastupovanie v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II. (sp.zn. 45 C 108/2008) a Krajským súdom v Bratislave (sp.zn. 3 Co 207/2009) a exekučnom konaní a trovy súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 €. Preto žalovaná považuje za dôvodný aj jej návrh na prerušenie tohto konania do času rozhodnutia vo veci o zaplatenie 2.257,62 €. Toto konanie prebieha pred Okresným súdom Košice II., sp.zn. 18 C 441/2015, kde žalobkyňa žaluje žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v zaplatení sumy vo výške 2.257,62 € ako zaplatenej istiny 1.659,70 € a príslušenstva, v ktorom by sa malo rozhodovať aj o hmotnoprávnom nároku. Na záver žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie prerušil do času právoplatného skončenia konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Košice II., vedenom pod sp.zn. 18 C 441/2015 alebo zmenil výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 2.498,74 € s príslušenstvom tak, že žalobu zamietne a rozhodne o trovách konania, prípadne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej dôvodila, že s právnym posúdením veci v odvolaní žalovanej nesúhlasí. Súd prvej inštancie vo vyhovujúcom napadnutom rozsudku vec právne posúdil po vykonanom dokazovaní a riadne odôvodnil svoje rozhodnutie. Svoje rozhodnutie oprel o tú skutočnosť, že neexistuje žiaden právny dôvod plnenia žalobkyne voči žalovanej v rozsahu sumy náhrady trov súdneho konania a z toho dôvodu aj neprerušil súdne konanie. Na záver žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila. 5. V priebehu odvolacieho konania dala žalobkyňa do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 28 Cdo 2319/2016 zo dňa 22.2.2017, podľa ktorého nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu, pričom i výška nároku je závislá od rozhodnutia súdu. 6. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) konanom dňa 2.12.2020 a po zopakovaní dokazovania oboznámením podstatného obsahu spisu, doplnení dokazovania rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn. 18 C 441/2015 zo dňa 9.8.2017 a rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 3 Co 339/2017-325 zo dňa 25.10.2018, po vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne (žalovaná a jej právna zástupkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, sumu 2.498,74 € s úrokom z omeškania, ktorú žalobkyňa, titulom trov konania, uhradila žalovanej na základe neskôr zrušeného rozsudku, čím odpadol právny dôvod plnenia v rozsahu trov konania. Žalovaná namietala, že bez posúdenia existencie alebo neexistencie jej hmotnoprávneho nároku na zaplatenie istiny 1.659,70 €, nie je možné rozhodnúť o tom, či žalovanej patrí náhrada trov pôvodného konania alebo nie. 8. Rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. V sporovom konaní jej hlavným vyjadrením je zásada úspechu v konaní, premietnutá do náhrady trov konania (a to ako podľa § 142 O.s.p. tak aj podľa § 255 C.s.p.) . Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Zásada úspechu vo veci, zodpovednosti za výsledok sporu, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. 9. V prejednávanom prípade sa žalovaná (pre zrozumiteľnosť odvolací súd v popise priebehu konania označuje strany sporu v procesnom postavení ako vystupujú v konaní sp.zn. 15 Co 146/2017, teda v prejednávanej veci) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II., sp.zn. 45 C 108/2008, v procesnom postavení žalobkyne, domáhala voči žalobkyni (v tom konaní žalovanej) zaplatenia sumy 1.659,70 € (50.000,- Sk), súd prvej inštancie jej žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 19.11.2008, č.k. 45 C 108/2008-78, a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania 410,28 € (12.360,- Sk). O odvolaní žalovanej rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalobkyni (v tom postavení žalovanej) zaplatiť sumu 1.659,70 € s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania 2.396,06 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28.5.2012, sp.zn. 7 Cdo 121/2011, rozhodol o dovolaní žalobkyne (v tom postavení žalovanej) tak, že rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105, zrušil v celom rozsahu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd, po zrušení jeho rozsudku dovolacím súdom, opätovne rozhodujúc o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 19.11.2008, č.k. 45 C 108/2008-78, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu, že v priebehu konania došlo k uhradeniu žalovanej sumy 1.659,70 €, ako aj trov konania 2.396,06 € a trov exekúcie 86,18 € a 16,50 € žalobkyňou (v tom postavení žalovanou) a žalovaná (v tom postavení žalobkyňa) žalobu späť nezobrala. Meritom veci sa už odvolací súd nezaoberal. Odvolací súd rozhodol aj o trovách konania a to tak, že žalovanej (v tom postavení žalobkyni) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni (v tom postavení žalovanej) náhradu trov konania vo výške 593,06 €. 10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II. sp.zn. 18 C 441/2015 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 9.8.2017, č.k. 18 C 441/2015-263, zamietol žalobu žalobkyne (v rovnakom postavení ako v prejednávanej veci), ktorou sa domáhala od žalovanej (v tom postavení ako v prejednávanej veci) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.659,70 € a úrokov z omeškania vyčíslených pevnou sumou 597,92 €, ktoré uhradila v exekučnom konaní vedenom na základe exekučného titulu, rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2011, č.k. 3 Co 207/2009-105, neskôr zrušeného dovolacím súdom. Dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná nebola povinná zaplatiť žalobkyni sprostredkovateľskú odmenu, náklady ani zmluvnú pokutu v celkovej výške 1.659,70 €. O odvolaní žalobkyne rozhodol odvolací súd (Krajský súd v Košiciach) rozsudkom zo dňa 25.10.2018, sp.zn. 3 Co 339/2017, tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 11. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia, až v konaní Okresného súdu Košice II. sp.zn. 18 C 441/2015 v spojení s konaním odvolacieho súdu sp.zn. 3 Co 339/2017, bolo vyriešené meritum veci, hmotnoprávny nárok (spor o nárok na sprostredkovateľskú odmenu, poplatky a zmluvnú pokutu vo výške 1.659,70 €) tak, že v konečnom dôsledku bola v konaní vo veci samej úspešná žalovaná. Je pravdou, že rozhodnutie, na základe ktorého žalobkyňa uhradila žalovanej trovy konania (č.k. 3 Co 207/2009-105 zo dňa 31.3.2011) bolo zrušené dovolacím súdom, v konaní sa však pokračovalo ďalej, pričom len z dôvodu medzitým uhradenej istiny, ako aj trov konania, žalobkyňou v rámci exekučného konania (ako aj v dôsledku nezobratia žaloby späť žalovanou, v tom konaní v postavení žalobkyne), nedošlo k vyriešeniu merita sporu. Toto bolo vyriešené, ako je uvedené vyššie, až v konaní Okresného súdu Košice II. sp.zn. 18 C 441/2015 v spojení s konaním Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3 Co 339/2017 tak, že v konaní o hmotnoprávnom nároku bola úspešná žalovaná. Keďže rozhodovanie o náhrade trov konania je ovládané zásadou úspechu strany sporu v konaní, úspešná žalovaná má aj nárok na náhradu trov konania, ktoré musela v konaní pred Okresným súdom Bratislava II., sp.zn. 45 C 108/2008, v spojení s konaním pred Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 3 Co 207/2009, vynaložiť na bránenie svojich práv. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.498,74 € s príslušenstvom zamietol, keď za dôvodnú považoval aj námietku žalovanej, podľa ktorej by jej nevznikli náklady spojené s exekučným konaním (86,18 € a 16,50 €) v prípade, ak by žalobkyňa bola svoju povinnosť voči nej splnila dobrovoľne. Rovnako, s prihliadnutím na zásadu úspechu v konaní v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, odvolací súd neprihliadol na odvolacie námietky žalobkyne, týkajúce sa konštitutívneho charakteru rozhodnutia o náhrade trov konania, a to aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, spzn. 1 Cz 35/88 a sp.zn. 28 Cdo 2319/2016. 12. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým tento zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho na Okresnom súde Košice II., sp.zn. 18 C 441/2015, keďže toto konanie bolo už právoplatne skončené a ako zistil odvolací súd, dopytom na menovanom súde, vo veci nebolo podané dovolanie ani ústavná sťažnosť. 13. Odvolateľka napadla odvolaním aj výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu vo veci samej zamietol, o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 14. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní poukazoval na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2017, č.k. II. ÚS 18/2016-78, a zo dňa 2. októbra 2019, č.k. IV. ÚS 72/2019-62, odvolací súd uvádza, že obidva nálezy sa týkajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo základ v hmotnoprávnom nároku strany sporu (náhrada škody, č.k. II. ÚS 18/2016-78 a nemajetková ujma, č.k. IV. ÚS 72/2019-62) na základe iných rozhodujúcich právnych skutočností, preto sú na prejednávaný prípad, predmetom ktorého je vrátenie plnenia titulom náhrady trov konania vo vzťahu k istine spolu s príslušenstvom, ktorá svedčí v prospech žalovanej, podľa názoru odvolacieho súdu, nepoužiteľné. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).