Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/138/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206514 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216206514.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: BUSINESS CLUB CONSULTING s.r.o., so sídlom Skuteckého 125/12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 792 018, zastúpeného JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1. K.. X.. S. C., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXXX/XX, XXX XX D., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, 2. S.. T. N., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XX, XXX XX D., 3. X.. T. J., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XXXXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Miroslavou Zaujecovou, advokátkou, so sídlom Planét 12, 821 02 Bratislava, 4. S.. S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 101.754,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.03.2019, č.k. 22Cb/161/2016-722 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/161/2016-722 zo dňa 25.03.2019 p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a žalovaným v 1. - 4. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou dňa 20.04.2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (pôvodne MORS - záujmové združenie právnických osôb a zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave) povinnosťou zaplatiť sumu 91.314,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá spoločnosti H&H Partnership s.r.o., IČO: 43 930 298, so sídlom Zelená 6064/37, 974 04 Banská Bystrica vznikla porušovaním predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie zo strany žalovaného. Uvedená spoločnosť ako postupca postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2015. 3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.03.2017 č.k. 22Cb/161/2016-251 pripustil, aby do konania na žalovanej strane sporu pristúpili ako ďalší žalovaní : K.. X.. S. C., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXXX/XX, XXX XX D., S.. T. N., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XX, XXX XX D., X.. T. J., R.. XX.XX.XXXX, D. F. XXXXX/X, XXX XX D. O. N.. S.. S. J., A.., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XXXX/XX, XXX XX D.. 4. Uznesením zo dňa 12.09.2017 č.k. 22Cb/161/2016-302 bolo konanie na základe dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (pôvodne združenie MORS) zastavené. 5. Uznesením zo dňa 10.01.2018 č.k. 22Cb/161/2016-516 súd prvej inštancie konanie na základe dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom proti prof. JUDr. S. J., A.., zastavil a zároveň pripustil, aby do sporového konania na žalovanú stranu sporu pristúpil S.. S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R. XXXX/ XX, XXX XX D.. 6. Uznesením zo dňa 17.05.2018 č.k.22Cb/161/2016-539 bola súdom prvej inštancie pripustená zmena žaloby v znení žalobného petitu tak, že žalovaní v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 91.314,- Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 91.314,- Eur od 17.07.2009 do zaplatenia a sumu 10.440,76 Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.440,76 Eur od 29.12.2017 do zaplatenia (ktorá predstavuje náhradu škody aj za trovy rozhodcovského konania, teda 3.042,- Eur ako poplatok a 7.398,76 Eur ako trovy právneho zastúpenia). 7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Predmetom žaloby je náhrada škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti H&H Partnership s.r.o. tým, že žalovaní porušili predpisy upravujúce rozhodcovské konanie a v dôsledku ich konania sa stala pohľadávka uvedenej spoločnosti, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania, voči dlžníkovi AXA Services, s.r.o. nevymožiteľná. Predmetné rozhodcovské konanie pred Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (MORS), vedené pod sp. zn. 13/2009, začalo podaním žaloby spoločnosťou H&H Partnership s.r.o. zo dňa 17.07.2009 proti spoločnosti AXA Services, s.r.o. o zaplatenie sumy 91.314,- Eur s príslušenstvom a skončilo ex lege zastavením konania bez vydania rozhodcovského rozsudku ku dňu 31.12.2016 tým, že MORS stratil kompetenciu rozhodovať rozhodcovské spory. Pôvodný dlžník, spoločnosť AXA Services, s.r.o. bol dňa 01.01.2017 vymazaný z OR SR bez právneho nástupcu. Spoločnosť H&H Partnership s.r.o. postúpila ako postupca pohľadávku na zaplatenie sumy 91.314,- Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 17.07.2009 do zaplatenia a trovami konania (3.042,- Eur ako súdny poplatok 4.289,63 Eur ako trovy právneho zastúpenia) na žalobcu ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2015. Dňa 23.12.2017 bola spoločnosť H&H Partnership s.r.o. vymazaná z OR SR bez právneho nástupcu. Zriaďovateľom zaniknutého Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave (MORS) boli dve spoločnosti, a to ZIBAK COMPANY Ltd, s.r.o., a Dvor asociácie rozhodcov, a.s., ktoré aj ku dňu vyhlásenia rozsudku stále existujú (a sú zapísané v OR SR). 8. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. V prvom rade žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal reálny vznik škody a taktiež to, že mu vznikla v konkrétnej žalovanej sume. Žalobca tvrdil, že mu škoda vznikla dňa 01.01.2017, t.j. po zastavení rozhodcovského konania MORS 13/2009 a výmaze dlžníka spoločnosti AXA Services, s.r.o. z OR SR, a spočíva v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi - škoda mu mala vzniknúť tým, že sa objektívne právo žalobcu voči žalovanému v rozhodcovskom konaní stalo nevymáhateľným, pričom k tomuto stavu nemuselo dôjsť, keby rozhodcovský súd MORS rozhodol o jeho žalobe do 31.12.2016. Žalobca škodu vyčíslil na sumu 91.314,- Eur, čo predstavuje finančné provízie pôvodnej spoločnosti H&H Partnership s.r.o. voči AXA Services, s.r.o. za sprostredkovanie 123 poistných zmlúv, ktoré mu spoločnosť AXA Services, s.r.o. nezaplatila. V prípade ďalšej požadovanej škody v sume 10.440,76 Eur, tú žalobca špecifikoval ako trovy rozhodcovského konania - 3.042,- Eur ako súdny poplatok a 7.398,76 Eur ako trovy právneho zastúpenia za 17 úkonov právnej služby za obdobie od 07.07.2009 do 15.03.2016, a to podľa vyčíslenia zo dňa 23.10.2017. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené zdôvodnenie vzniku škody a jej kvantifikácia nemá oporu v zákone, nakoľko neexistuje žiadny právny titul, z ktorého by vyplývalo, že pôvodná spoločnosť H&H Partnership s.r.o., resp. súčasný žalobca má reálne právo voči spoločnosti AXA Services, s.r.o. na zaplatenie sumy 101.754,76 Eur s príslušenstvom. Neexistuje žiadne rozhodnutie rozhodcovského alebo všeobecného súdu, ktorý by právo na zaplatenie uvedenej sumy spoločnosti H&H Partnership s.r.o. alebo žalobcovi priznal. Samotnú skutočnosť, že rozsudok vo veci samej rozhodcovským súdom nebol vydaný a že následne bol dlžník žalobcu, spoločnosť AXA Services, s.r.o. vymazaný z OR SR bez právneho nástupcu, nemožno za daného skutkového stavu pričítať žalobcom tvrdenému protiprávnemu konaniu žalovaných v 1. - 4. rade ako rozhodcom, funkcionárom MORS, resp. funkcionárom Dvoru asociácie rozhodcov, a.s. Nikdy totiž neexistovala istota, že by rozhodcovský súd pred svojím zánikom, resp. následne všeobecný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu v sume 101.754,76 Eur s príslušenstvom vyhovel. Žalobca sa len domnieva, že nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie finančnej provízie od dlžníka v sume 91.314,- Eur s príslušenstvom je nepochybný a dostatočne preukázaný a že by na jeho zaplatenie následne rozhodcovský súd žalovanú stranu sporu zaviazal, rovnako aj na trovy konania v sume 10.440,76 Eur. Uvedené tvrdenie žalobcu má však len charakter domnienky a predpokladu, nie je možné ho brať ako istotu, že by tak súd skutočne rozhodol. Preto súd prvej inštancie nemá za dostatočne preukázané, že by žalobcovi vznikla skutočná škoda v ním uplatnenej sume. Taktiež má súd prvej inštancie za to, že samotná nevymáhateľnosť tvrdenej pohľadávky žalobcu spôsobená zánikom rozhodcovského súdu a výmazom spoločnosti AXA Services, s.r.o. z OR SR nie je dôkazom toho, že táto pohľadávka bezpochyby existuje, resp. že existuje v tvrdenej sume. 9. Súd prvej inštancie taktiež dôvodil, že s tvrdením žalobcu, že žalovaní v 1.-4. rade svojím protiprávnym konaním či nekonaním spôsobili prieťahy pred rozhodcovským súdom MORS, čo malo mať za následok nevymožiteľnosť žalovanej pohľadávky, sa absolútne nestotožnil - predovšetkým z dôvodu neexistencie priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdeným konaním žalovaných a vznikom uplatnenej škody. Totiž, ak by aj teoreticky nedošlo k žiadnym tvrdeným pochybeniam zo strany žalovaných pri výkone ich činnosti v súvislosti s konaním rozhodcovského súdu MORS v konkrétnej veci vedenej pod sp. zn. 13/2009, rozhodcovský súd mohol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť alebo priznať žalobcovi žalovaný nárok len čiastočne, prípadne dlžník, spoločnosť AXA Services, s.r.o., mohla byť vymazaná z OR SR bez právneho nástupcu oveľa skôr (napr. ešte v priebehu rozhodcovského konania). V dôsledku všetkých uvedených skutočností, čiže nesplnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, súd prvej inštancie považuje žalovaný nárok na náhradu škody za nedôvodný, preto nie je možné žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na fakt, že žaloba je nedôvodná aj v časti prevyšujúcej sumu 98.645,63 Eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 91.314,- Eur od 17.07.2009 do zaplatenia (t.j. 91.314,- Eur + trovy rozhodcovského konania : 3.042,- Eur ako súdny poplatok a 4.289,63 Eur ako trovy právneho zastúpenia), a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2015 spoločnosť H&H Partnership s.r.o. postúpila pohľadávku žalobcovi na zaplatenie sumy 91.314,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 17.07.2009 do zaplatenia a trovami konania v sume 7.332,63 Eur. 10. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že subsidiárne dospel k presvedčeniu, že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1.-4. rade, a to z dôvodu, že zo žiadneho zákonného či iného právneho predpisu (napr. zákona o rozhodcovskom konaní, štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu) nevyplýva, že rozhodcovia a funkcionári rozhodcovského súdu alebo funkcionári subjektov, ktoré zriadili rozhodcovský súd, majú ako fyzické osoby hmotnú zodpovednosť za škodu, ktorá by subjektu rozhodcovského konania vznikla v dôsledku ich rozhodovacej činnosti či výkonu funkcie. Vyvodzovanie hmotnej zodpovednosti žalobcom voči žalovaným ako bývalým rozhodcom či funkcionárom súdu/ zriaďovateľa sa tak súdu prvej inštancie javí ako snaha odplatiť niekomu za každú cenu neúspech, ktorý žalobca utrpel v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi, ktorý v konečnom dôsledku zanikol bez právneho nástupcu, čím sa stala predmetná pohľadávka vo svojej podstate nevymáhateľná. 11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. 12. Proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote dňa 06.05.2019 odvolanie, a to v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nemá oporu v zákone a že neexistuje právny titul, z ktorého by vyplývalo právo žalobcu na zaplatenie istiny s trovami konania a právneho zastúpenia, nakoľko žalobca svoj žalovaný nárok na náhradu škody opakovane odôvodňoval v zmysle ustanovenia § 373, § 379 Obchodného zákonníka, podrobne odôvodnený vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2018, kde okrem iného poukázal na nález ÚS SR zo dňa 13.02.2013, sp. zn. II ÚS 165/2012 a v ňom uvedené: „Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi. Táto škoda nevznikla v okamihu splatnosti pohľadávky, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevykonateľným.“ Žalobca má za to, že sa detailne vyjadril ku všetkým predpokladom vzniku škody vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2019, kde podrobne opísal všetky skutočnosti vrátane odkazov na právne predpisy preukazujúce zodpovednosť žalovaných 1. - 4. rade za spôsobenú škodu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie závažným a opakovaným spôsobom porušoval v priebehu celého sporového konania svoje povinnosti v zmysle ustanovení C.s.p., čo vyplýva jednak z porušenia § 181 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 151 ods. 1, 2 C.s.p. tým, že súd prvej inštancie v rámci pojednávaní, nariadených v predmetnej sporovej veci, nikdy neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sporových strán sú sporné a nesporné a neuviedol žiadny dôvod (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a neprihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a zároveň to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré nie je v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., pretože z neho nie je zrejmé, že by sa súd prvej inštancie oboznámil s vyjadreniami žalobcu a listinnými dôkazmi ním predloženými - neboli vykonané dôkazy listinami oboznámením s ich obsahom na nariadených pojednávaniach, čo je možné zistiť aj zo zvukových záznamov. Žalobca poukázal taktiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, aké dôkazy žalobca predložil a aké prostriedky procesného úkonu použil, taktiež absentuje uvedenie, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie a prečo nevykonal opakovane navrhovaný dôkaz - vyžiadanie si kompletného rozhodcovského spisu MORS 13/2009, keď predmetom žaloby bol namietaný postup vo veci konajúceho rozhodcu, predsedov rozhodcovského súdu a člena jeho predsedníctva. Žalobca dôvodil, že podal žalobu na náhradu škody práve z dôvodu, že žalovaný v 4. rade ako rozhodca nikdy nevydal rozhodcovský rozsudok, čím závažným spôsobom došlo k porušeniu zákona o rozhodcovskom konaní, štatút a rokovací poriadok MORS, na čo súd nereagoval a vyslovil podľa žalobcu absurdný názor, že žaloba nemá oporu v zákone. Podľa žalobcu povinnosťou súdu prvej inštancie bolo detailne sa oboznámiť s dovtedajším priebehom namietaného nezákonného rozhodcovského konania a analyzovať jednotlivé porušenia povinností. 14. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa k početným listinným dôkazom a vyjadreniam žalobcu nevyjadroval a ignoroval ich. Žalobca v odvolaní poukázal na argumenty uvádzané v žalobe a vyjadreniach a uviedol, že tieto opakovať nemieni, preto reaguje len na názory súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, o ktorom sa domnieva, že v ňom absentuje právna logika a argumentácia, žiadne citácie právnych predpisov, uvedenie vykonaných dôkazov zo súdneho spisu ani polemika s právnymi názormi sporových strán. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne oboznámil s podanou žalobou, jej zmenou a ani pôvodnou žalobou v rozhodcovskom konaní pred MORS, kde bolo niekoľkokrát uvedené, že pôvodný žalobca žaloval svojho dlžníka AXA Services, s.r.o. o zaplatenie odstupného pre obchodného zástupcu podľa § 669 ods. 1 ObZ. Žalobca uviedol, že už k prvej žalobe zo dňa 18.04.2016 priložil 19 listinných dôkazov, medzi ktorými bola aj pôvodná žaloba zo dňa 17.07.2009, podaná na rozhodcovský súd, pričom z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že pôvodný žalobca (spoločnosť H&H Partnership s.r.o.) splnil všetky podmienky pre priznanie nároku na odstupné pre obchodného zástupcu podľa § 669 ods. 1 ObZ rozhodcovským súdom a akcentoval, že súd prvej inštancie nemôže ignorovať platnú právnu úpravu, judikatúru NS SR a konkrétne listinné dôkazy a návrhy na doplnenie dokazovania priložením už skončených rozhodcovských spisov sp. zn. MORS 12/2008 a sp. zn. MORS 3/2009, v ktorých bolo vyhovené pôvodnému žalobcovi v jeho žalobách o zaplatenie provízii za vykonaný objem sprostredkovaných 123 poistných zmlúv, objem ktorých nepoprel ani žalovaný, spoločnosť AXA Services, s.r.o. Podľa žalobcu súd prvej inštancie ignoruje zásadu tzv. predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a porušuje princíp právnej istoty podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p, princíp voľného hodnotenia dôkazov podľa čl. 15 C.s.p. a tiež čl. 16 C.s.p., keď preukázané porušenie zákona o rozhodcovskom konaní, štatútu a rokovacieho poriadku MORS o strany žalovaných v 1. - 4. rade úplne ignoroval a nevyjadril sa k nemu nijakým spôsobom. 15. Žalobca ďalej dôvodil, že niekoľkokrát písomne aj ústne žiadal, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyžiadaním si kompletného rozhodcovského spisu, vedeného pod sp. zn. MORS 13/2009, čo však súd nezrealizoval a následne po vyše 2 rokoch argumentoval jeho nedôvodnosťou. Žalobca preto ku svojmu vyjadreniu ku vzniku pohľadávky pôvodného žalobcu (zo dňa 18.11.2018) priložil listinné prílohy obsahujúce opis, ako pôvodný žalobca (spoločnosť H&H Partnership s.r.o.) na základe zmluvy o obchodnom zastúpení sprostredkoval 123 nových klientov v oblasti životného poistenia, za ktorých mu mala spoločnosť AXA Services, s.r.o. zaplatiť provízie v sume 91.314,- Eur s príslušenstvom v 4 splátkach, k čomu však došlo len čiastočne (čo žalobca zároveň preukázal). Nakoľko spoločnosť AXA Services, s.r.o. listom zo dňa 28.08.2008 odstúpila od zmluvy o obchodnom zastúpení bez uvedenia dôvodu, pôvodný žalobca si žalobou zo dňa 17.07.2009 uplatnil na MORS svoj zákonný nárok na zaplatenie odstupného pre obchodného zástupcu (ktoré predstavuje len dvojmesačnú výšku provízii v sume 91.314,- Eur) podľa § 669 ods. 1 písm. a) ObZ, v konaní však nebol nikdy vydaný rozhodcovský rozsudok a k 31.12.2016 došlo ex lege k jeho zastaveniu. Výlučne žalovaní v 1. - 4. rade zapríčinili nezákonný a protiprávny priebeh rozhodcovského konania, vedeného pod sp. zn. MORS 13/2009, čo spolu s ex lege zánikom MORS k 31.12.2016 (a s tým súvisiacim zastavením predmetného konania) a výmazom spoločnosti AXA Services, s.r.o. z OR SR spôsobilo nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a neexistuje žiadny subjekt, ktorý by bol podľa platného práva povinný pohľadávku spočívajúcu v odstupnom pre obchodného zástupcu, uhradiť - pokiaľ by došlo k rozhodnutiu rozhodcovského sporu riadne a včas, nemuselo k uvedenej objektívne preukázanej nevymožiteľnosti pohľadávky dôjsť, čo podľa žalobcu nepochopiteľne popiera aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorý zároveň necituje žiaden z listinných dôkazov a vyjadrení predložených žalobcom ani žiadne zákonné ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca má za to, že rozsiahlym spôsobom preukázal vznik nároku pôvodného žalobcu, spoločnosti H&H Partnership s.r.o., v rozhodcovskom konaní a v priebehu sporového konania si splnil povinnosť preukázať dôkazmi skutkové tvrdenia, domnieva sa, že nie je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania, nakoľko to je podľa žalobcu ukončené, žalovaní v 1. - 4. rade nepreukázali relevantným spôsobom opak, nevyvinili sa a ani nepožadovali doplnenie dokazovania, čo zakladá dôvod, pre ktorý odvolací súd môže napadnutý rozsudok sám zmeniť a žalobe vyhovieť. Žalobca trvá na svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2019 aj v rámci porušenia povinností žalovaného v 4. rade ako rozhodcu. 16. Na margo v napadnutom rozhodnutí uvádzanému nedostatku svojej aktívnej vecnej legitimácie žalobca dôvodil, že už v žalobe bolo uvedené, že v pôvodnom rozhodcovskom konaní, vedenom pod sp. zn. MORS 13/2009 pôvodný žalobca, spoločnosť H&H Partnership s.r.o., rozhodcovskému súdu listom zo dňa 10.07.2015 oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2015 došlo k postúpeniu celej pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, na žalobcu a že pôvodný žalobca žiada o pripustenie zámeny účastníkov v rozhodcovskom konaní, na čo rozhodcovský súd nijakým spôsobom nereagoval, čo žalobca považuje za hrubú procesnú chybu. Keďže od 10.07.2015 pokračoval v rozhodcovskom konaní žalobca, je teda preukázaný aj jeho nárok na trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie má žalobca za to, že sa súd prvej inštancie pravdepodobne neoboznámil s uvádzanými právnymi predpismi ani písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.01.2019, obsahujúcim podrobné citácie zákona o rozhodcovskom konaní, štatútu aj rokovacieho poriadku MORS, pričom samotný rokovací poriadok MORS jednoznačne v § 10 definuje, že v konaní pred MORS rozhoduje jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia, zapísaní v zozname rozhodcov MORS - povinnosti rozhodcu upravuje štatút MORS v § 5 a 6. Ani rokovací poriadok, ani štatút MORS neupravujú práva a povinnosti zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, a teda zriaďovateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za priebeh ani výsledok rozhodcovského konania, pričom ani zákon o rozhodcovskom konaní v prísl. ustanoveniach o povinnosti zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu nezakotvuje žiadnu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania ani rozhodcom týkajúcu sa priebehu rozhodcovského konania - sú to podľa žalobcu nie zriaďovateľ, ale priamo rozhodcovia, ktorí v prípade porušenia povinností a spôsobenia škody účastníkovi rozhodcovského konania zodpovedajú poškodenému účastníkovi a v prípade, ak určité procesné úkony vykonáva predseda rozhodcovského súdu, v prípade ich porušenia bude taktiež zodpovedať za vzniknutú škodu. Žalobca tiež poukázal na porušenie povinnosti ustanovenej v § 11 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy je predseda stáleho rozhodcovského súdu v prípade zániku funkcie rozhodcu povinný ustanoviť bez meškania náhradného rozhodcu, k čomu zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade nedošlo. K uvedenému žalobca dodal, že ak by v súvislosti s náhradou škody mohla škoda vzniknúť v prípade, ak sa v dôsledku oneskorenia s vydaním rozhodnutia pohľadávka účastníka rozhodcovského konania stala nevymáhateľnou, mal súd prvej inštancie posúdiť hypotetický priebeh predmetného rozhodcovského konania a prípadné priznanie nároku žalobcu ako otázku predbežnú v sporovom konaní o náhradu škody. K porušeniu povinností žalovaného v 4. rade sa žalobca viackrát vyjadril, a to nielen v žalobe, ale aj vo svojich viacerých písomných vyjadreniach, na ktoré odkázal, najmä na vyjadrenie zo dňa 14.01.2019 - v ňom žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že jeho pohľadávka sa stala de facto aj de iure nevymožiteľnou nielen v dôsledku zastavenia rozhodcovského konania (sp.zn MORS 13/2009) ku dňu 31.12.2016 ex lege podľa § 54c ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a v dôsledku výmazu spoločnosti AXA Services, s.r.o. z OR SR, ale taktiež preto, že žalovaní v 1. - 4. rade boli viac ako 7 rokov nečinní a nezabezpečili priebeh rozhodcovského konania v zmysle platných právnych predpisov, čím došlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu podľa § 405 ods. 1 ObZ. Nakoľko konanie, vedené pod sp.zn. MORS 13/2009 bolo prerušené rozhodcovským uznesením zo dňa 02.02.2012, v zmysle rokovacieho poriadku MORS prestali plynúť len procesnoprávne lehoty, nie hmotnoprávne, preto následne v čase ex lege zastaveného rozhodcovského konania ku dňu 31.12.2016 bola všeobecná 4-ročná premlčacia doba v zmysle § 397 ObZ márne uplynutá. Žalovaní v 1. - 4. rade si preto museli byť podľa žalobcu vedomí, že aj v prípade prerušeného rozhodcovského konania neprestávajú účastníkom plynúť lehoty hmotnoprávne, čo poškodilo jednak právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť H&H Partnership s.r.o. a zároveň zvýhodnilo žalovaného, spoločnosť AXA Services, s.r.o. v rozhodcovskom konaní. 17. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovaným v 1. - 4. rade nárok na náhradu trov konania. 18. K odvolaniu žalobcu sa dňa 06.06.2019 vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, súd prvej inštancie v predmetnej sporovej veci vykonal dostatočné dokazovanie a správne vyhodnotil dôkazy, skutkový aj právny stav a vyvodil z toho správny právny záver. Podľa žalovaného v 2. rade žalobca v odvolaní naďalej opakuje tvrdenia uvádzané pred súdom prvej inštancie a poukázal na to, že sa k žalobe žalobcu už podrobne písomne vyjadril. 19. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu, doručenom dňa 07.06.2019, uviedol, že s tvrdeniami žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti, resp. protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody a zavinenie, pričom je potrebné si uvedomiť, že v prípade, ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Žalovaný v 1. rade má za to, že žalobcom uvádzané tvrdenia o istom výsledku sporu, resp. istom úspechu žalobcu v konaní pred MORS sú irelevantné a ničím nepreukázané domnienky, ktoré nijakým spôsobom nespĺňajú zákonom požadované predpoklady na vznik škody. Žalovaný v 1. rade sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, pretože napriek tvrdeniam žalobcu zo žiadnych platných právnych predpisov ani štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu nevyplýva hmotná zodpovednosť rozhodcov, funkcionárov ani funkcionárov subjektov, ktorí zriadili rozhodcovský súd, ako fyzických osôb za škodu, ktorá by subjektu rozhodcovského konania vznikla v dôsledku ich rozhodcovskej činnosti či výkonu ich funkcie. V súlade s uvedeným tak žalovaný v 1. rade nie je v predmetnej sporovej veci pasívne vecne legitimovaný. Záverom žalovaný v 1. rade poukázal na ustanovenie § 54c ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ak rozhodcovské konanie vedené pod stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31.12.2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 01.01.2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 01.07.2017, sa 31.12.2016 zastavujú, pričom účinky rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu na súd do 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania - s poukazom na uvedené tak mal žalobca zákonné možnosti, ako sa svojho domnelého nároku voči povinnému, resp. žalovanému v konaní pred MORS domôcť. Zriaďovateľ bol povinný v súlade s platnou právnou úpravou v lehote do 3 mesiacov odo dňa, keď nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozsudky, zrušiť MORS. Žalobca tak nemôže založiť zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu v rozpore s platnou právnou úpravou (resp. protiprávne vytvoriť hmotnú zodpovednosť subjektu) len z dôvodu, že sa zánikom pôvodného dlžníka, t.j. žalovaného v konaní pred MORS bez právneho nástupcu, stala pohľadávka nevymáhateľná. S poukazom na uvedené žalovaný v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako zjavne nedôvodné odmietol a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. 20. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným dňa 07.06.2019, v ktorom dôvodil, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Žalovaný v 3. rade má za to, že sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so skutkovým stavom a predloženými dôkazmi, na základe čoho následne dospel k záveru a rozhodnutiu, s ktorým sa žalovaný v 3. rade stotožňuje. Žalobca podľa žalovaného v 3. rade počas sporového konania nepreukázal (a ani sa nesnažil preukázať) existenciu a opodstatnenosť uplatňovaného nároku, splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných a ani to, že on sám by disponoval aktívnou vecnou legitimáciou, na čo žalovaný v 3. rade poukázal už vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu. Rovnako tak žalobca nijak nekonkretizoval konanie žalovaných v 1. - 4. rade, ktoré by bolo v rozpore s konkrétnou povinnosťou a tiež nie je zrejmé, aká konkrétna škoda by tým mala byť spôsobená. Žalovaný v 3. rade má za to, že každý jeden zo žalovaných uviedol argumenty preukazujúce ich tvrdenia (vrátane absencie pasívnej vecnej legitimácie) v priebehu celého sporového konania, pričom konkrétne vo vzťahu k žalovanému v 3. rade neexistuje žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie, ktoré by mu ukladalo akúkoľvek povinnosť, porušením ktorej by mohlo dôjsť k vzniku žalobcom uplatňovanej (domnelej) škody. Podľa žalovaného v 3. rade je úplne irelevantné, či by súd prvej inštancie označil pohľadávku žalobcu ako „odstupné“ alebo „provízia“, nakoľko to nemení nič na skutočnosti, že sa jedná o pohľadávku, ktorá nebola judikovaná ani nijak uznaná a vôbec nie je jasné, či by bol pôvodný veriteľ v pôvodnom konaní úspešný a v akom rozsahu - žalobcom akcentované predloženie rozsiahlych vyjadrení a množstva listinných dôkazov nezakladá istotu ani povinnosť súdu (rozhodcovského či všeobecného) jeho žalobe vyhovieť, nakoľko sa stále jedná len o subjektívny názor žalobcu ako sporovej strany. K vyjadreniu žalobcu o hmotnej zodpovednosti žalovaných v 1. - 4. rade ako fyzických osôb za škodu mu spôsobenú v dôsledku ich rozhodovacej činnosti či výkonu ich funkcie žalovaný v 3. rade uviedol, že je potrebné posudzovať prípad od prípadu a je rozhodujúce, či konal a rozhodoval v danom prípade rozhodcovský súd ako kolektívny orgán alebo len samostatný rozhodca (t.j. čo si zmluvné strany v rámci rozhodcovskej doložky dohodli) - ak koná a rozhoduje rozhodcovský súd, je to on ako celok, kto má oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť, nie konkrétny rozhodca, ktorý bol v danom prípade len rozhodcovským súdom delegovaný (obdobný vzťah ako medzi všeobecným súdom - sudcom - sporovými stranami, a to aj v otázke zodpovednostných vzťahov). Žalovaný v 3. rade nemal absolútne žiadny vplyv na priebeh dotknutého rozhodcovského konania a ani len netušil, že toto je prerušené (čo nezakladá splnenie podmienky na aplikáciu ust. § 405 ObZ, keďže prerušením sa konanie neukončuje), príp. že môže byť postihnuté prieťahmi. 21. Na margo vzniku škody žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu akákoľvek škoda vznikla, rovnako tak jej výšku nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi - jedná sa len o uplatnenie domnelej pohľadávky, ktorú si uplatnil žalobca, resp. jeho právny predchodca v rozhodcovskom konaní. Na to, aby žalobca mohol uplatňovať túto domnelú pohľadávku, ktorú ma voči žalovanému v rozhodcovskom konaní, ako škodu, ktorú mu spôsobili žalovaní v 1. - 4. rade v tomto konaní, najprv by muselo existovať nejaké rozhodnutie (rozhodcovského/všeobecného) súdu o tejto pohľadávke, ktoré by nebolo možné úspešne vymôcť, a to z dôvodu žalobcom uvádzaných prieťahov v rozhodcovskom konaní. Ak si teda chcel žalobca úspešne nárokovať náhradu škody, muselo by byť aj z jeho strany preukázané, že v prípade pozitívneho rozhodnutia rozhodcovského súdu by vymoženie priznanej pohľadávky bolo voči žalovanému v rozhodcovskom konaní úspešné a len v dôsledku oneskoreného vydania rozhodnutia bolo toto vymoženie zmarené - žalobca to však nijakým spôsobom nepreukázal a s ohľadom na situáciu žalovaného v rozhodcovskom konaní a jeho zánik je skôr nepravdepodobné, že by došlo k akémukoľvek plneniu aj v prípade, ak by sa v rozhodcovskom konaní pokračovalo skôr, ako zanikla právomoc rozhodcovského súdu konať. Žalobca sa v sporovom konaní a ani v prípade podaného odvolania k uvedeným skutočnostiam nijak nevyjadril a ním uvádzané množstvo listinných dôkazov nehovorí reálne nič o ich hodnote a prospešnosti pre samotné konanie a schopnosti preukázať skutočnosti ním tvrdené. Pokiaľ ide o namietané porušenie povinnosti zo strany žalovaného v 3. rade ako jedného z členov štatutárneho orgánu zriaďovateľa rozhodcovského súdu (ktorý bol viacčlenný a nie je zrejmé, ako žalobca dospel k tomu, že práve žalovaný, ktorý je jedným z jeho členov, nesie zodpovednosť za škodu), tak ani zákon o rozhodcovskom konaní, ani štatút a rokovací poriadok MORS neustanovujú povinnosť vykonávať dozor nad rozhodovacou činnosťou rozhodcovského súdu - povinnosťou zriaďovateľa sú len úkony smerujúce k jeho vzniku, zriadeniu, vytvoreniu a publikovaniu potrebných dokumentov, ostatné je v plnej kompetencii rozhodcovského súdu a jeho orgánov. Žalovaný v 3. rade zároveň zdôraznil, že sa vyžaduje nezasahovanie štatutárneho orgánu do činnosti súdu z dôvodu zachovania jeho nestrannosti a nezávislosti. Žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval, akým konaním v rozpore so zmluvnou alebo zákonnou povinnosťou porušil žalovaný v 3. rade svoje povinnosti, vždy ho uvádza len v spojení s ostatnými žalovanými, pričom žalobcom namietané porušenia povinností vo vzťahu k žalobcom citovaným ustanoveniam zákona o rozhodcovskom konaní sa však netýkajú povinnosti zriaďovateľa, resp. jeho štatutárneho orgánu. Žalovaný v 3. rade zo svojej pozície nezasahoval a ani nemohol zasahovať do chodu rozhodcovského súdu nad mieru stanovenú zákonom a nijakým spôsobom neovplyvňoval jeho činnosť ani rozhodovanie. V zmysle uvedeného tak žalovaný v 3. rade nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v predmetnom sporovom konaní. 22. Záverom žalovaný v 3. rade poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca si svoje právo na náhradu škody, ktorá predstavuje to, že mu nebola plnená domnelá pohľadávka, ktorou disponoval pôvodný veriteľ - H&H Partnership s.r.o., odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s menovanou spoločnosťou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 09.01.2015. V zmysle § 525 ods. 2 OZ v spojení s čl. III povinnosti obchodného zástupcu, písm. d) zmluvy o obchodnom zastúpení (uzavretej medzi H&H Partnership s.r.o. ako obchodným zástupcom a AXA Services, s.r.o. ako zastúpeným, z ktorej postupovaná pohľadávka vznikla), kedy sa obchodný zástupca zaväzuje nepostúpiť pohľadávku voči zastúpenému tretej osobe, je teda zmluva o postúpení pohľadávky z toho titulu neplatnou, a teda žalobca nedisponuje žiadnou pohľadávkou, nemožnosťou plnenia ktorej by mohla byť žalovaná škoda. Ak by sa aj pripustilo, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je platná, v prípade situácie žalobcu ako postupníka jediná škoda, ktorá mu nevymožiteľnosťou postúpenej pohľadávky môže vzniknúť, je výška uhradenej odplaty za postúpenie pohľadávky - konkrétne suma 6.000,- Eur, avšak nakoľko si zmluvné strany v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky dohodli splatnosť odplaty až po úplnom splatení postupovanej pohľadávky, nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda. V súlade s uvedeným tak navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobu na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Žalobca vo svojej odvolacej replike, doručenej dňa 11.06.2019, skonštatoval, že žalovaní v 1. - 3. rade len opakujú svoje argumenty prednesené v priebehu sporového konania, preto k nim nepodáva žiadne vyjadrenie. 24. Žalovaný v 4. rade sa k odvolaniu žalobcu v podaní doručenom dňa 19.06.2019 vyjadril, že s odvolaním žalobcu sa nestotožňuje a namieta odvolacie dôvody ním uvedené. V celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právnu vec posúdil. Žalobca v priebehu sporového konania nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. ) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 2. 6. 2020 (t.j. v zákonnej lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením). Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s odvolaním žalobcu, s vyjadreniami žalovaných k odvolaniu a s replikou žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 26. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30. 6. 2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1. 7. 2016 na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 29. Je nesporné, že predmetom konania je nárok na náhradu škody, pôvodne uplatnený proti žalovanému: MORS z. z. p. o, ktorý bol zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave, Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 45 745 749. Škoda mala vzniknúť spoločnosti H&H Partnership s. r. o. tým, že žalovaní (po zastavení konania voči žalovanému MORS a pripustení žalovaných v 1. až 4. rade do konania) porušili predpisy upravujúce rozhodcovské konanie a v dôsledku ich konania sa stala pohľadávka uvedenej spoločnosti, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania voči dlžníkovi AXA Services, s.r.o. nevymožiteľná. Predmetné rozhodcovské konanie pred Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (MORS) vedené pod sp. zn. 13/2009 začalo podaním žaloby H&H Partnership s.r.o. zo dňa 17.07.2009 voči AXA Services, s.r.o. o zaplatenie sumy 91.314,- Eur s prísl. a skončilo ex lege zastavením konania bez vydania rozhodcovského rozsudku ku dňu 31. 12. 2016 tým, že MORS stratil kompetenciu rozhodovať rozhodcovské spory. Pôvodný dlžník AXA Services, s.r.o. bol dňa 1. 1. 2017 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Spoločnosť H&H Partnership s.r.o postúpila ako postupca pohľadávku na zaplatenie sumy 91.314,- Eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 17. 7. 2009 do zaplatenia a trovami konania (3.042,- Eur ako súdny poplatok + 4.289,63 Eur ako trovy právneho zastúpenia) na žalobcu ako postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9. 1. 2015. Dňa 23. 12. 2017 bola spoločnosť H&H Partnership s.r.o. vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Škoda podľa žalobcu spočíva v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, keďže právo žalobcu v rozhodcovskom konaní sa stalo nevymáhateľným, pričom k tomu nemuselo dôjsť, ak by rozhodcovský súd MORS rozhodol o jeho žalobe do 31. 12. 2016. 30. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne posudzoval nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade sa nejedná o zodpovednosť za porušenie zo záväzku zmluvných strán a obchodno-záväzkový vzťah medzi stranami sporu nevznikol, preto nebolo možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody. 31. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 32. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: 1. vznik škody 2. protiprávnosť konania 3. zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané) 4. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním. 33. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívny právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálne prevencia) v ustanoveniach § 415 OZ, je považované za protiprávne konanie. O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním. 34. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných, pretože predovšetkým nepreukázal vznik škody ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal, že výsledkom rozhodcovského konania by bolo priznanie sumy vo výške 91.314,- Eur (ako tzv. odstupného) spolu s úrokom z omeškania a trovami konania, nepreukázal, že v prípade, že by nedošlo k výmazu spoločnosti AXA Services, s.r.o. z obchodného registra, že by rozhodcovský súd, resp. všeobecný súd žalobe v požadovanom rozsahu vyhovel. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu v rozhodcovskom konaní bola medzi účastníkmi rozhodcovského konania sporná čo do jej existencie a výšky. Tým, že o pohľadávke žalobcu nebolo rozhodnuté, nie je ani preukázané, že takáto škoda vznikla. Žalobca len predpokladal, že by mal v konaní úspech, čo však pre preukázanie vzniku a výšky škody nepostačuje. Pokiaľ teda žalobca existenciu a výšku škody nepreukázal (jeho pohľadávka nebola judikovaná a je sporná), nebol dôvod v tomto súdnom konaní detailne sa oboznamovať s prílohami, na ktoré odvolaní poukazoval žalobca, ani nebolo potrebné vykonať dokazovanie vyžiadaním si kompletného rozhodcovského spisu z MORS-u č. k. 13/2009 o zaplatenie 91.314,- Eur s príslušenstvom. 35. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 36. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 37. Posúdenie, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať pre rozhodnutie sporu prináleží výlučne súdu, subjektívny názor strany v spore o potrebe vykonať všetky ňou navrhnuté dôkazy je pritom v zásade irelevantný. To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania (sporové strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). 38. Odvolací súd vo vzťahu k namietanému porušeniu § 181 ods. 2 CSP uvádza, že ani porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikovalo žalobcu v práve zúčastniť sa pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť návrh a pod. Odvolací súd preto namietanie procesného postupu súdu z dôvodu nedodržania § 181 ods. 2 CSP považuje za právne irelevantné. V súvislosti tzv. prekvapivých rozhodnutí s predbežným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 17/2017 zo dňa 22. 2. 2017, ktoré je možné aplikovať aj na právnu úpravu podľa CSP. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že neuvedenie, prípadne nedostatočné uvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom, nemá za následok odňatie možnosti stranám sporu konať pred súdom. V danej veci z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie nevyplýva žiadna výhrada právneho nástupcu žalovaného voči prípadnému nedostatočnému splneniu si povinnosti súdu vysloviť predbežný právny názor na veci, hoci tento bol na pojednávaní prítomný. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí, z povahy tejto procesnej povinnosti je však zrejmé, že k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 220 ods. 3 CSP) je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý strany sporu predmetnej veci aj využili. Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné dodržanie § 118 ods. 2 O.s.p. (§ 181 od. 2 CSP) súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. (§ 420 písm. f) CSP) a z toho dôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania (dnes strana sporu) mal možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdov v základnom konaní z odôvodnení ich rozhodnutí. Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t.j. porušenie základných zásad občianskeho súdneho konania, a teda odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom (porušenie práva na spravodlivý proces podľa CSP). 39. Vzhľadom k tomu, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie, že žalobcovi vznikla skutočná škoda v uplatnenej výške a taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným konaním žalovaných a vznikom uplatnenej škody, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal, nemožno jeho rozhodnutie považovať za nedostatočne odôvodnené. 40. Odvolací súd zároveň nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval i nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. až 4. rade v predmetnom konaní. Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, zo zákona o rozhodcovskom konaní, štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu nevyplýva, že jednotliví rozhodcovia a funkcionári zriaďovateľa rozhodcovského súdu majú hmotnú zodpovednosť za škodu, ktorá by v dôsledku rozhodovacej činnosti strane v rozhodcovskom konaní vznikla. V danej veci je potrebné pasívnu legitimáciu v spore o zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodcom rozhodcovského súdu pričítať zriaďovateľovi rozhodcovského súdu, keďže rozhodcovia rozhodujú v mene rozhodcovského súdu ako celku. Zriaďovateľ zaniknutého stáleho rozhodcovského súdu Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave, a to pôvodný žalovaný: MORS, Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 45 745 749, doposiaľ nebol vymazaný z registra záujmových združení právnických osôb, teda nezanikol. Dňom 23. 5. 2017 len vstúpil do likvidácie. 41. Súd prvej inštancie tak po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalobca nepreukázal existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných v 1. až 4. rade za škodu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).