Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/111/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206635 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216206635.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu INFRAM SK s.r.o., Gallayova 11, Bratislava, IČO: 43 864 350, práv. zast. JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Miletičova 23, Bratislava, proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, práv. zast. GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, o náhradu škody a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/73/2016-284 zo dňa 10.10.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/73/2016-284 zo dňa 10.10.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny titulom náhrady škody. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.12.2010 uverejnil žalovaný vo Vestníku UVO č. 243/2010 oznámenie č. 08110-MSS o vyhlásení verejného obstarávania s predmetom zákazky - Činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť s predpokladanou hodnotou zákazky 1.553.730 EUR bez DPH a že víťazom v tejto súťaži sa stal žalobca. Nespornými boli aj skutočnosti, že dňa 10.6.2011 uverejnil žalovaný vo Vestníku UVO č. 113/2011 oznámenie č. 4327-ZSS o dodatočných informáciách, informáciách o neukončenom konaní, kde žalovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky v zmysle § 46 ods. 2, zák. č. 25/2006 Z.z. z dôvodu, že sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. O nesprávnom postupe žalovaného napokon rozhodol dňa 10.8.2011 Úrad pre verejné obstarávanie č. 557-6000/2011-ON/205- R, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým nariadil verejnému obstarávateľovi - žalobcovi odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 113/2011 dňa 10.6.2011 pod značkou 04327-ZSS, ktoré bolo zaslané uchádzačom listom č. 10800/34420/2011 zo dňa 13.6.2011 do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. O nesprávnom postupe žalovaného rozhodol aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S/154/2011-65, ktorý jeho žalobu zamietol, čo bolo napokon potvrdené aj rozsudkom NSSR č.k. 8Sžf/15/2014, ktorý zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/154/2011-65 potvrdil. Škoda, ktorej náhradu si žalobca v tomto konaní uplatnil mala byť podľa žalobcu spôsobená porušením povinnosti žalovaného, ktoré mu vyplývali z ust. zák. č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní. Konkrétne sa mal žalovaný protiprávneho konania dopustiť tým, že neoprávnene zrušil verejnú sťaž, ktorej bol víťazom žalobca. Žalovaný nepoprel jeho nesprávny postup pri zrušení verejnej zákazky s víťazným uchádzačom, teda žalobcom, avšak v konaní o náhradu škody vzniesol námietku premlčania. 3. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že medzi žalobcom a žalovaným k vzniku zmluvy o dielo nedošlo a tak aj prípadný nárok na náhradu škody by bol nárokom mimozmluvným. Bolo treba preto súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, ako napokon aj žalobcom, že pre posúdenie otázky existencie premlčania bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia OZ o premlčaní. K správnosti posúdenia právnej normy k premlčaniu práva na náhradu škody z mimozmluvného vzťahu medzi sporovými stranami konajúci súd poukázal i na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012, ktorý vyslovil, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody. Podstatným vo veci bolo, že išlo o vzťah medzi podnikateľom a subjektom verejnej správy pri zabezpečovaní verejných potrieb. Tento právny názor potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 637/2015 zo dňa 24.2.2016. Súd ďalej uviedol, že s poukazom na uvedené, nebolo možné súhlasiť so žalobcom, že si žalobou náhradu škody uplatnil včas, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo dňom 10.6.2011, kedy došlo k právnej udalosti - oznámeniu o dodatočných informáciách, zverejneným dňa 9.6.2011 pod číslom 2011/S 110-180666 v Európskom vestníku a dňa 10.6.2011 pod číslom 04327- 2SS vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie č. 113/2011, podľa ktorého bola predmetná verejná súťaž zrušená a keď od tohto dňa začala plynúť žalobcovi objektívna trojročná premlčacia doba od tzv. škodovej udalosti. K začiatku plynutiu subjektívnej premlčacej lehoty potom došlo dňa 12.09.2011, kedy žalovaný nezrušil svoje rozhodnutie o zrušení použitého zadávania zákazky v rámci 30 - dňovej lehote uloženej Úradom pre verejné obstarávanie v lehote do 11.9.2011, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 557-6000/2011-ON/205-R, ktorým nariadil verejnému obstarávateľovi - žalobcovi odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 113/2011 dňa 10.6.2011 pod značkou 04327-ZSS, ktoré bolo zaslané uchádzačom listom č. 10800/34420/2011 zo dňa 13.6.2011 do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s prvotným názorom žalobcu, že objektívna premlčacia doba začala plynúť žalobcovi odo dňa 12.9.2011, nakoľko do dňa 11.9.2011 mal žalovaný odstrániť protiprávny stav a že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 24.12.2014 (nasledujúci deň po 23.12.2014, čo je 1198 dní od 12.9.2011 do 23.12.2014, ako lehoty na uzatvorenie zmluvy o dielo), nakoľko až vtedy uplynula lehota na uzatvorenie zmluvy a až od tohto dňa sa žalobca dozvedel, že došlo ku škode, ale ani s neskorším názorom, že až dňom 4.11.2014 sa žalobca dozvedel, že rýchlostná cesta R4 Košice - Milhosť bola stavebne ukončená, a preto od tohto dňa mu začala plynúť subjektívna lehota a tvrdil, že sa mohol dozvedieť o tom, že mu bola spôsobená škoda až vtedy, keď uplynula doba, na ktorú bola vyhlásená zákazka, alternatívne ak uplynula doba výstavby rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť. 4. Súd konštatoval, že z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania č. 08110-MSS zverejnenom vo vestníku Verejného obstarávania č. 243 zo dňa 21.12.2010 pod zn. 08110-MSS a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 247 zo dňa 21.12.2010 pod značkou 2010/S 247-377612 je určená lehota 1198 dní uvedená v časti označenej oddiel II: Predmet zákazky, bod II.3 s názvom TRVANIE ZMLUVY ALEBO LEHOTY USKUTOČNENIA, obdobie: v dňoch (od uzatvorenia zmluvy), hodnota: 1198. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že daný údaj sa týkal tak trvania samotnej zmluvy a jej uskutočnenia a že nejde o časový údaj, v rámci ktorého by mala byť zmluva uzatvorená, ale ide o údaj určujúci časové trvanie samotnej zmluvy, počas ktorého sa majú poskytovať služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania. Keďže však žalovaný nezrušil svoje rozhodnutie o zrušení použitého zadávania zákazky v rámci 30 - dňovej lehoty, nemohlo dôjsť ani k uzatvoreniu zmluvy o dielo v rámci danej verejnej zákazky. Preto a najskôr prvý deň po uplynutí 30-dňovej lehoty, t.j. 12.9.2011 možno považovať za prvý deň, kedy žalovanému vznikla škoda, teda kedy žalovaný vedel, že k tomuto dňu k uzatvoreniu zmluvy nedôjde. Taktiež nebolo možné počítať s plynutím subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa 4.11.2014 ako dni, keď sa žalobca dozvedel, že rýchlostná cesta R4 Košice - Milhosť bola stavebne ukončená, pretože ani tento deň nie je dňom, kedy sa žalobca dozvedel o škode. Súd poukázal na korešpondenciu žalobcu adresovanú žalovanému dňa 30.9.2011, dňa 16.11.2012, dňa 13.11.2015 a dňa 14.1.2016, z ktorej bolo zrejmé, že napr. žalobca listom zo dňa 16.11.2012 žiadal žalovaného o náhradu škody vo výške 447.561,- EUR a keď týmto listom potvrdil, že mu bolo dňa 20.6.2011 doručené oznámenie o zrušení verejnej súťaže a že už dňa 30.9.2011 bol žalovaný upozorňovaný na protiprávny stav, ktorý neodstránil v lehote 30 dní, pričom poukázal na to, že tento nárok si uplatňuje titulom náhrady škody podľa § 420 a nasl. OZ. Žalobca v konaní napokon poukázal aj na úmyselné konanie žalovaného, ktoré odvodil od jeho nečinnosti uzatvoriť zmluvu o dielo v lehote 30-dní od doručenia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, t.j. do dňa 11.9.2011 a keď poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný je akciovou spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu na jeho podnikaní, ktorá disponuje množstvom právne vzdelaných odborníkov, z čoho je zrejmé, že sa nemohlo jednať len o nedbanlivostné zavinenie. V prejednávanej veci bolo potrebné aplikovať 3- ročnú objektívnu premlčaciu lehotu. K takémuto záveru dospel súd na základe toho, že už z obsahu pripojených rozhodnutí vyplývalo, že žalovaný pri aplikácii zákonných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní nepostupoval eurokomfortne, keď nesprávne aplikoval ustanovenia Smernice č. 89/665/ EHS, hoci zákon o verejnom obstarávaní mu zrušiť postup zadávania zákazky umožňoval (podľa § 46 ods. 2, ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť použitý postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie), a keď nesprávne zrušil postup zadávania zákazky podľa § 46 ods. 2, ZVO na základe zmeny okolností, ktoré v správnych konaniach boli vyhodnotené ako okolnosti, ktoré nemôžu mať charakter zmeny zapríčinenej rozhodnutím samotného verejného obstarávateľa, resp. zo strany žalovaného nedošlo k dostatočnému preukázaniu zmeny okolností za ktorých bola vyhlásená predmetná verejná súťaž natoľko, aby mohol v zmysle § 46 ods. 2, ZVO zrušiť použitý postup zadávania zákazky z tohto dôvodu. Z takéhoto postupu žalovaného potom nebolo možné vyvodiť záver, že žalovaný ako právnická osoba, resp. jeho zamestnanci mali priamy alebo nepriamy úmysel mariť a neuzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo, keď súd zobral na zreteľ i následné súdne konania za účelom zistenia zákonného postupu žalovaného ako právnickej osoby. V konečnom dôsledku úmysel žalovaného ani nepotvrdili ani iné orgány preskúmavajúce postup žalovaného v danom prípade. Žalobca si náhradu škody uplatnil žalobou na súde dňa 20.4.2016, pričom objektívna trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody mu začala plynúť dňom 10.6.2011 a uplynula dňa 10.6.2014 a subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 12.9.2011 a uplynula dňa 12.9.2013. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca si nárok na náhradu škody neuplatnil včas a v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. 5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, a to z dôvodu, že objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 10.6.2011, t.j. dňom, kedy došlo k právnej udalosti - oznámeniu o dodatočných informáciách, zverejneným dňa 9.6.2011 pod číslom 2011/S110-180666 v Európskom vestníku. K začatiu plynutia objektívnej premlčacej lehoty uviedol, že je nepochybné, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že ku škode spočívajúcej v neuzavretí zmluvy o dielo skutočne došlo. Deň 9.6.2011, resp. 10.6.2011 bol dňom kedy došlo k uverejneniu oznámenia, podľa ktorého bola predmetná verejná súťaž zrušená. V tento deň však v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k vzniku škody, a teda ani k začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby, nakoľko v tento deň došlo výlučne k zverejneniu oznámenia o zrušení súťaže. V čase zverejnenia oznámenia nemohlo dôjsť k vzniku škody, nakoľko v tomto čase nebolo zrejmé, či zmluva uzavretá bude alebo nie, čo vyplývalo aj z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil (Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 10.8.2011, číslo: 557-6000/2010-ON/205-R), v ktorom bolo žalovanému ako kontrolovanému nariadené odstrániť protiprávny stav vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Činnosť stavebného dozoru pre stavbu rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť“, a to zrušením rozhodnutia žalovaného ako verejného obstarávateľa o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 113/2011 dňa 10.6.2011 pod značkou 04327 - ZSS, ktorým žalovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky (verejnú súťaž) v zmysle ust. § 46 ods. 2, zákona o verejnom obstarávaní, a to v lehote 30tich dní od jeho doručenia. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že lehota 30tich dní, v rámci ktorej mal žalovaný ako kontrolovaný odstrániť protiprávny stav uplynula až 11.9.2011, nakoľko do tohto dňa malo zo strany žalovaného dôjsť k odstráneniu protiprávneho stavu na základe predmetného rozhodnutia, a teda objektívna premlčacia lehota začala plynúť až dňa 12.9.2011. Poukázal na to, že žalobca sa až dňa 23.12.2014, resp. dňa 24.12.2014 ako dňa nasledujúceho preukázateľne dozvedel, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedôjde, a teda že došlo k vzniku škody, a preto jedine tento deň možno považovať za deň začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Pre úplnosť uviedol, že žalobca mal síce vedomosť o existencii protiprávneho úkonu, za ktorý zodpovedá žalovaný už predo dňom 24.12.2014, avšak na začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje kumulácia obidvoch predpokladov, t.j. vyžaduje sa aj vedomosť o tom, že došlo ku škode. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že subjektívna premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody uplynula žalobcovi až dňa 24.12.2016 (2 roky od dňa 24.12.2014), a teda je zrejmé, že žalobca podal žalobu včas. 6. Žalobca v odvolaní k námietke premlčania žalovaného uviedol, že v danom prípade zo strany žalovaného došlo jednoznačne k porušeniu právnej povinnosti uzatvoriť zmluvu s úspešným uchádzačom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1, zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca listom zo dňa 30.9.2011 vyzval žalovaného, aby postupoval v súlade s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie a zrušil rozhodnutie žalovaného ako verejného obstarávateľa o zrušení verejnej súťaže. Následne dňa 16.11.2012 zaslal žalovanému žiadosť o náhradu škody, uvedená žiadosť bola žalovanému zaslaná s úmyslom riešiť danú situáciu, čo vyplýva aj z jej záveru o mimosúdnom rokovaní. Žalobca v dobe podania predmetnej žiadosti postupoval v dobrej viere s tým, že pokiaľ to bude možné nemá problém sa mimosúdne dohodnúť. Žalovaný vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 3.12.2012 nijakým spôsobom nespochybnil nárok žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, ako aj na výšku náhrady škody má jednoznačne za to, že konanie žalovaného spočívajúce v uplatnení námietky premlčania je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že lehota 1198 dní uvedená v ods. II. 3) Trvanie zmluvy alebo lehoty uskutočnenia. Daný údaj sa týka trvania samotnej zmluvy a jej uskutočnenia, nejde o časový údaj, v rámci ktorého by mala byť zmluva uzatvorená, ale o údaj určujúci časové trvanie samotnej zmluvy počas, ktorého sa majú poskytovať služby, ktoré sú predmetom verejného obstarávania (doba trvania záväzkového právneho vzťahu). Žalobca už po márnom uplynutí lehoty 30-dňovej lehoty na zrušenie rozhodnutia žalovaného o zrušení použitého postupu zadávania zákazky (30 dňová lehota márne uplynula dňa 12.9.2011) vedel, že k uzatvoreniu zmluvy nedôjde a že mu vznikla škoda. Povinnosť žalovaného uzatvoriť zmluvu so žalobcom do určitej lehoty nevyplývala z údaja o trvaní zmluvy - 1198 dní, ale výlučne z ustanovenia § 45 ods. 1, ZVO, podľa ktorého žalovaný ako verejný obstarávateľ a obstarávateľ mal uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk. Taktiež už v čase realizácie výstavby rýchlostnej cesty R4 Košice - Milhosť museli byť činnosti, ktoré mali byť predmetom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nevyhnutne zabezpečené a vykonávané (samotným žalovaným), nie až po jej dokončení. Odborné vyjadrenie, v ktorom bol na základe objednávky žalobcu vyčíslený ušlý zisk žalobcu, bolo vypracované spoločnosťou CASCAYA A.C.I. spol. s r.o., už dňa 10.9.2012, čiže už vtedy žalobca vedel vyčísliť škodu aj určiť to, kto za škodu zodpovedá. Všetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preukazujú, že vedomosť žalobcu o výške škody a o tom, kto ju spôsobil, sa prakticky od 12.9.2011 absolútne žiadnym spôsobom nezmenila. Žalovaný nárok je premlčaný v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Zdôraznil, že neexistovala žiadna okolnosť (už vôbec nie ospravedlniteľná), ktorá by bránila žalobcovi uplatňovať svoj nárok pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ by bol žalobca dostatočne bdelý, v záujme zabránenia oslabenia jeho nároku premlčaním mal svoj nárok uplatniť na súde žalobou a v konaní riadne pokračovať, alebo si mal zaobstarať od žalovaného uznanie záväzku podľa § 110 OZ, čím by došlo k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej doby. Nakoľko žalobca nepodnikol ani jeden z uvedených krokov, jeho nárok sa premlčal. 8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že má za to, že postup žalovaného, ktorým zrušil verejnú súťaž (zverejnenie oznámenia o dodatočných informáciách pod číslom 2011/S110-180666 dňa 9.6.2011 v Európskom vestníku a dňa 10.6.2011 pod číslom 04327- 2 SS vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie č. 113/2011), bol v rozpore so zákonom, čo vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3S/154/2011 zo dňa 8.10.2013. V prípade, ak by pripustil, že vznik škody sa viaže na deň 10.6.2011, tak ako uvádza žalovaný, znamenalo by to, že žalovaný už dňa 10.6.2011 vedel, že spôsobil svojím protiprávnym konaním žalobcovi škodu, a teda akékoľvek ďalšie úkony v podobe správnej žaloby alebo opravných prostriedkov realizovaných po tomto dni nemôžu mať žiadny vplyv na vôľovú zložku jeho konania, t.j. na úmyselné zavinenie žalovaného. Vo vzťahu k zavineniu žalovaného, ktoré neustále spochybňuje, žalobca poukázal na to, že pokiaľ tri rozhodnutia (z toho dve sú výsledkom rozhodovacej právomoci súdnych orgánov) jednoznačne konštatujú, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákona (o čom žalovaný mal a má vedomosť) nemôže tu byť žiadna reč o nevedomom nedbanlivostnom zavinení tak, ako to uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný. Žalobca má za to, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného v kontexte s viacerými písomnými predsúdnymi výzvami zo strany žalobcu a skutočnosťou, že dňa 4.11.2014 došlo k vydaniu certifikátu o vyhotovení diela je jednoznačne konaním v rozpore s dobrými mravmi. 9. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu konštatoval, že žalobca si náhradu škody uplatnil žalobou až dňa 20.4.2016, teda viac ako 2,5 roka po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. V tomto prípade teda naozaj nie je sporné, že žalovaný nárok je premlčaný. Objektívne neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by bránila žalobcovi uplatňovať žalovaný nárok na súde pred uplynutím premlčacej doby, ale neexistovala ani taká okolnosť, ktorá by spôsobila prerušenie alebo spočívanie plynutia premlčacej doby. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.6.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu i s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil plynutie objektívnej premlčacej doby na uplatnenie náhrady škody, ktorá začala žalobcovi plynúť dňa 10.6.2011 a uplynula 10.6.2014, pričom subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 12.9.2011 a uplynula dňa 12.9.2013 a dostatočne odôvodnil tento svoj záver. Žalobca sa o námietke premlčania vyjadril, že táto je v rozpore s dobrými mravmi a poukázal na šikanózny výkon práva. Odvolací súd tak zhodne s názorom žalovaného uvádza, že uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá takouto výnimkou, odvolací súd uvádza, že námietka premlčania bude prejavom šikanózneho výkonu práva a zneužitia práva vtedy, ak bude strana vykonávajúca toto právo sledovať zároveň poškodenie druhého účastníka v tak závažnej situácii, akou je napríklad poškodenie zdravia, spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej z dôvodu hospitalizácie a plynutia času, poškodený objektívne nemal možnosť svoje právo uplatniť voči škodcovi na súde a po jeho uplatnení, škodca namietal premlčanie. Pôjde teda o tak výnimočné a závažné prípady, pri ktorých aj výkon formálneho práva účastníka bude musieť byť „zjemnený“ zásahom súdu, v záujme zásady spravodlivosti. Odvolací súd v prejednávanej veci nevzhliadol žiaden závažný dôvod, aby k uvedenému „zjemneniu“ výkonu práva mohlo byť prihliadnuté. Z daného dôvodu bola námietka premlčania žalovaného v tomto konaní posúdená správne ako účinná a súd prvej inštancie správne nepriznal žalobcovi jeho nárok v plnom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).