Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209341 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216209341.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, identifikačné číslo : 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO : 47 258 713, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému : Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXXX/XX, X., o zaplatenie 241,45 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. 8. 2018 č.k. 19C/99/2016 - 130, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 241,45 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 959,65 € od 17. 12. 2014 do 9. 3. 2015, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 391,45 € od 10. 3. 2015 do 17. 4. 2015, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 241,45 € od 18. 4. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (čo do príslušenstva týkajúceho sa zmluvného úroku z omeškania) súd žalobu zamietol. zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 %, s tým, že tieto budú vyčíslené samostatným uznesením súdu prvej inštancie, po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 19.08.2012 uzatvorenej medzi stranami sporu zistil, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru žalovanému do výšky schváleného úverového rámca, za podmienok dohodnutých v zmluve. Prvé čerpanie úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby. Žalovaný bol povinný poskytnúť revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úverového rámca bola dohodnutá v zmluve na sumu 5.000 €. Aktuálna výška úverového rámca bola v sume 600 €. Výška mesačnej splátky predstavovala min. 5% z dlžnej splátky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €. Splatnosť 1. mesačnej splátky bola v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Cena tovaru predstavovala: 299 €, pričom výška 1. čerpania revolvingového úveru predstavovala 249 €. Výška úrokovej sadzby (fixná) bola v sume 30% ročne, pri RPMN: 34,48% a priemernej RPMN 23,63%. Pri dodatočných predpokladoch pre výpočet RPMN je v úverovej zmluve bližšie uvedené, že výška čerpania revolvingového úveru 600 €, s výškou mesačnej splátky 58,49 €, s poplatkom za správu revolvingového úveru 0,00 € je splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená ako 701,88 €. 2/ Z výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že úverovú zmluvu uzatvoril so žalobcom pri kúpe práčky v roku 2012. Zložil zálohu 50 € a zvyšok mu bolo ponúknuté splatiť kreditnou kartou, ktorej rámec mu umožnil čerpať úver do 600 €. Snažil sa splátky splatiť, avšak v marci 2014 dostal mozgovú príhodu, a tak bol dlhodobo práceneschopný. Po roku bol žalovanému priznaný invalidný dôchodok. Žalovaný v písomnom a aj ústnom vyjadrení namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy a doložku o poistení zmluvy. Z tohto dôvodu považoval žalovaný celú zmluvu za neplatnú a žalobu zamietnuť. 3/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 497 Obch. zák., § 53 ods. 1, ods. 5, § 503 ods. 1, ods. 3 Obč. zák., ďalej ust. § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba právneho predchodcu žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.08.2012 došlo medzi nimi k vzniku právneho vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Sporným bolo to, či možno túto úverovú zmluvu považovať za platnú a či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej bolo sporné to, či úverovú zmluvu možno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 4/ V konaní nebolo sporné, že žalobca žalovanému na základe úverovej zmluvy poskytol úverový rámec, ktorý žalovaný vyčerpal po dobu úverového vzťahu v celkovej výške 1.227,70 €, pričom žalobcovi zaplatil sumu 1.572,10 €. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy súd prvej inštancie túto zmluvu posúdil ako platnú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver a žalovaný zaviazal poskytnutý úver žalobcovi vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tieto sú pritom vymedzené jasne, zrozumiteľne, pričom žalovaný prehlásil, že úverovú zmluvu si prečítal, porozumel jej, na znak čoho ju podpísal. Žalovaný svoju obranu v konaní založil na tvrdení, že úverová zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky - ako dojednanie o rozhodcovskej doložke, o zrážkach zo mzdy a dojednaní poistenia. Tieto neprijateľné zmluvné podmienky majú spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celku. Prvoinštančný súd sa s obranou žalovaného, pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nestotožnil. Zdôraznil, že ak by aj vyhodnotil určitú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, takého konštatovanie by spôsobilo neplatnosť len jednotlivého ustanovenia avšak nie neplatnosť zmluvy ako celku. V prejednávanej veci žalovaný poukazoval na tri zmluvné ustanovenia, ktoré mali byť podľa jeho názoru neprijateľné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poznamenal, že žalovaný neuviedol, v čom konkrétne tieto ustanovenia spôsobili nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech a ani nezdôvodnil, ako tieto ustanovenia súvisia s nárokom, ktorý je predmetom sporu. 5/ V prípade ustanovenia týkajúceho sa rozhodcovskej doložky (čl. 16 úverovej zmluvy), nebolo zrejmé, v čom podľa žalovaného spočíva jej neprijateľnosť v prejednávanej veci, keď sa právny predchodca žalobcu doložkou neriadil a podal žalobu na tunajší súd. K nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v tejto súvislosti nemohlo dôjsť, nakoľko v tomto článku je výslovne uvedené, že prípadný nesúhlas môžu zmluvné strany označiť krížikom. V zmysle čl. 16.2. úverovej zmluvy mal žalovaný možnosť svoj súhlas s rozhodovaním sporov na rozhodcovskom súde odvolať. Ak teda žalovaný mal výhrady k rozhodcovskej doložke (ktorá mimochodom smeruje k zákonom upravenému alternatívnemu riešeniu sporu formou rozhodcovského konania, ktoré má byť rýchlejšie, úspornejšie ako konanie pred súdom), mal možnosť kedykoľvek počas zmluvného vzťahu so žalobcom túto svoju výhradu kedykoľvek vyjadriť a svoj nesúhlas odvolať. V prípade ďalšej námietky žalovaného, týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (čl. 7 úverovej zmluvy), túto súd rovnako neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežnou formou zabezpečenia záväzku. Ide o zákonný inštitút upravený v § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý sám o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rovnako súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku neposúdil ustanovenie týkajúce sa poistenia (čl. 6 úverovej zmluvy). Poistenie splácania úveru je rovnako obvyklým prostriedkom využívaným v oblasti poskytovania úverov a slúži na ochranu splácania záväzku v prípade rôznych nepriaznivých okolností na strane dlžníka. Toto poistenie tak slúži nie veriteľovi ale dlžníkovi, čiže nemožno uzavrieť, že poistenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navyše bol žalovaný podľa úverovej zmluvy oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením úveru, a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. 6/ Žalovaný ďalej namietal, že úverová zmluva neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy, konečnej splatnosti úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v čase uzavretia zmluvy, preto by sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tu súd prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania. Revolvingový úver je dlhodobý a opakujúci sa úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a tak dlžníkovi umožňuje čerpať sumu peňazí do výšky úverového rámca kedykoľvek, keď to dlžník potrebuje, a to opakovane. V prípade použitia týchto peňazí alebo časti z nich, platí dlžník mesačné splátky, ktoré sa po zohľadnení úroku a poplatku spätne pripočítajú na jeho účet. Môže s nimi opäť disponovať. Pokiaľ ide o namietané údaje, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto boli v zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené, a to nasledovne : Doba trvania zmluvy je uvedená v čl. 2 - doba neurčitá. Konečná splatnosť úveru - vzhľadom na charakter revolvingového úveru a uzatvorenie zmluvy na dobu neurčitú nie je objektívne možné určiť konečnú splatnosť úveru, čiže tento údaj v čase vzniku zmluvného vzťahu nemal žalobca ako uviesť. Výška splátok uvedená v čl. 1 - min. 5% z dlžnej sumy, pri dodatočných predpokladoch je uvedené, že pri čerpaní úveru vo výške 600,- € je mesačná splátka 58,49 €. Počet splátok - vzhľadom na charakter revolvingového úveru a uzatvorenie zmluvy na dobu neurčitú nebolo možné počet splátok objektívne uviesť. Termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené v čl. 1 - 10. deň v mesiaci. Podľa súdu prvej inštancie tak právny predchodca žalobcu všetky údaje týkajúce sa podmienok úverovej zmluvy, ktoré objektívne mohol uviesť, uviedol. Taktiež riadne popísal predpoklady pre výpočet RPMN, spôsob čerpania revolvingového úveru a spôsob splácania revolvingového úveru. Žalovaný mal takisto presnú vedomosť, aká je aktuálna výška povinnej mesačnej splátky, nakoľko túto výšku mu žalobca oznamoval vo výpise z úverového účtu, a to v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. 7/ Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobe je potrebné v časti istiny vyhovieť. Žalovaný z revolvingového úveru vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.227,70 €, pričom splátky úveru riadne nesplácal. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka v sume 241,45 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa od zosplatnenia úveru, t. j. od 17.12.2014. Súd nepriznal žalobcovi ním požadovaný zmluvný úrok dojednaný v úverovej zmluve vo výške 30% ročne aj za obdobie po zosplatnení úveru, v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok len na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške stanovenej zákonom (§365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 10c, § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.). V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný a to v časti istiny a v časti zákonného úroku z omeškania, nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému vo výške 70%, pričom neúspech žalobcu súd ustálil vo výške 30%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. 8/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, a to zjavne vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s unijným právom a s Ústavou SR, keď neboli na konanie splnené procesné podmienky, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu bolo odňaté ústavné právo podľa čl. 48 Ústavy SR. 9/ Pokiaľ ide o procesné podmienky, žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný, neplatný a nezákonný, založený na svojvôli vec prejednávajúcej sudkyne. Podľa jeho názoru súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti, neposkytol mu ako spotrebiteľovi ochranu pred nekalými podmienkami v zmluve a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s porušeniami zákona na strane žalobcu, ani s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, ktoré mal určiť z úradnej povinnosti a vyhlásiť ich za neplatné. Žalovaný poukazoval na ust. § 53c Obč. zák., v zmysle ktorého ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Podľa žalovaného samotné odôvodnenie súdu obsahuje len vyjadrenie postoja súdu prvej inštancie k argumentom žalovaného a žalobcu či vlastnú úvahu súdu, pričom k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý súdny proces patrí aj právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalovaným, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti), pričom ide o porušenie ústavného práva na spravodlivý súdny proces. 10/ Podľa žalovaného predložená zmluva neobsahuje povinné náležitosti, ktoré musí mať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a nezodpovedá ani § 53 ods. 4 Obč. zák. Trval na tom, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces. Uviedol, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom sa žalobca voči nemu domáha zaplatenia sumy 241,45 € s príslušenstvom. On, žalovaný, sa k žalobe písomne vyjadril, žalobu žiadal zamietnuť, nakoľko žalobca mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.227,70 €, za poskytnutý úver uhradil celkom sumu 1.572,10 €, pričom na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 344,40 €. Vo vyjadrení k žalobe poukazoval na vady zmluvy a neprijateľné podmienky, ktoré do zmluvy včlenil žalobca, pričom on žalovaný nemohol obsah zmluvy ovplyvniť a musel ju podpísať vcelku. Touto zmluvou žalobca žalovanému vnútil aj iný právny úkon; žalovaný ak chcel získať spotrebiteľský úver, musel podpísať súčasne aj záväzok z revolvingového úveru. Žalovaný žiadal o poskytnutie úveru na nákup pračky v cene 299 €, pričom zaplatil v hotovosti 50 €, čiže výška úveru bola 249 €, revolvingový úver vo forme karty bol poskytnutý dodatočne. Tiež vo vyjadrení poukazoval na skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 9, § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., súd sa jeho obranou nezaoberal. On sa domáhal určenia, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX obsahuje neprijateľné podmienky, a to : veriteľ nepostupoval a nepostupuje voči žalovanému ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo výške 600 €, ďalej rozhodcovskú doložku a dohodu o zrážkach zo mzdy, dodávateľ neposkytol spotrebiteľovi úplné, presné a jasné údaje o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy a napokon že predmetná zmluva neobsahuje povinné náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a síce, že výška mesačnej splátky nie je rozlíšená na istinu a úrok a iné poplatky. 11/ Podľa žalovaného konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a túto videl v tom, že ak by súd podrobil zmluvu súdnej kontrole, dospel by k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX je neplatná a úver je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov, obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie. Žalobca núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich ochranu spotrebiteľom. Žalovaný ďalej namietal, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojich práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti aj na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď má za to, že Zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19. 8. 2012, nakoľko neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. b/ cit. zákona údaje o finančnom agentovi, v prípade, že zmluva je uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, a to rozsah údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ďalej podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. k/ výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tiež podľa písm. o/ úrokovú sadzbu, ktorá sa požaduje v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadne poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 12/ V prípade odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, žalovaný uviedol, že pre nedostatok právnického vzdelania využil možnosť zaslať predmetnú zmluvu na posúdenie Odboru ochrany spotrebiteľa vedeného na MS SR, pričom Zmluvu posúdila Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Dňa 6. 12. 2016 mu bola doručená odpoveď, ktorú priložil k odvolaniu na podporu svojich tvrdení. Komisia vyhodnotila v spornej zmluve ako neprijateľné podmienky a chýbajúce povinné náležitosti sumu, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. ako neprijateľnú podmienku vyhodnotila Komisia dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku. 13/ V prípade odvolacieho dôvodu spočívajúceho v námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie s rozhodujúcimi skutočnosťami nevysporiadal, hoci tak bol povinný urobiť z úradnej povinnosti. Namietal, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19. 8. 2012 je neplatná z dôvodu, že nie je podpísaná riadne zmluvnými stranami, pričom za dodávateľa spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. má oprávnenie konať a podpisovať v mene spoločnosti vo všetkých veciach samostatne predseda predstavenstva. Oprávnenosť podpísanej osoby na predmetnej zmluve súd podľa žalovaného nepreskúmal z úradnej povinnosti ako podstatnú náležitosť zmluvy. Zmluva bola podpísaná na predajnom mieste DATART INTERNATIONAL, a.s., Zadunajská cesta 10, v Bratislave, pričom nebola podpísaná oprávnenými osobami z ktorého titulu je neplatná. Záverom poukázal žalovaný na to, že žalobca mu poskytol sumu 1.227,70 €, avšak súd mylne uviedol v rozsudku, že ako žalovaný uhradil žalobcovi po podaní žaloby na súd len časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 1.572,10€. 14/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. K odvolacej námietke žalovaného, že úverová zmluva zo dňa 19. 8. 2012 neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy, a to výšku, počet, termín splátok, dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť zmluvy, uviedol, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, t zn., že žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky max.do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia a pod. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než to urobil na úverovej zmluve. To zn., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 € a že je splatná 10.deň v mesiaci. Žalobca rovnako poukazoval na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanému vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, a teda, že žalovaný mal presnú vedomosť aká je jej aktuálny výška. Žalobca svoj názor tiež podporil odkazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 9. 11. 2016, ktorým Súdny dvor rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice EP a Rady 2008/102/EHS sa má vykladať tak, že : „...nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Alebo tiež k čl. 10 ods. 2 písm. h/ a písm. i/ Smernice : „...zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Žalobca má preto za to, že z výkladu Súdneho dvora k smernici XXXX/XX nevyplýva povinnosť, že zmluva o úvere má stanovovať amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, t.j. úverové zmluva nemusí obsahovať amortizačnú tabuľku. 15/ K žalovaného námietke, že v úverovej zmluve nie je jasne uvedená úroková sadzba, ktorá sa požaduje v prípade omeškania, žalobca poukazoval na bod 8.1. Úverovej zmluvy, podľa ktorého, v prípade, že klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé a/alebo nesprávne údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, alebo ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, je Cetelem oprávnený : a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu, d) pozastaviť ďalšie čerpanie revolvingového úveru. Podľa bodu 8. 2. Úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním revolvingového úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák. a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinností klienta. Žalobca poukazoval vo vyjadrení aj na zmluvné ustanovenie bodu 8.4. Úverovej zmluvy, podľa ktorého ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Napokon žalobca argumentoval ust. § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obch. zák., ako aj ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobca dodal, že žalovaný pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv nežiadal žalobcu, aby boli niektoré zmluvné ustanovenia zmenené príp. pozmenené. Žalovaný teda so zmluvnými podmienkami zjavne súhlasil a na znak súhlasu tieto podpísal. Podľa žalobcu obsahuje úverová zmluva všetky požadované náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia. Žalobca žiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 16/ Ďalšie vyjadrenia žalobca ani žalovaný vo veci neučinili. 17/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 19/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Žalovaný ani podľa názoru odvolacieho súdu neprodukoval v konaní žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd nevykonal ním navrhované dokazovanie, je vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná; avšak zo spisového materiálu žiadne takéto návrhy na dokazovanie zo strany žalovaného nevyplynuli, pričom na ústnom pojednávaní dňa 16. 8. 2018, na ktorom súd prvej inštancie vo veci rozhodol, prítomný žalovaný nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 20/ Neobstojí obrana žalovaného o tom, že súd prvej inštancie predmetnú úverovú zmluvu nepodrobil súdnej kontrole z hľadiska, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom súd prvej inštancie správne postrehol, že námietky žalovaného neboli dostatočne konkrétne v tom, v čom majú spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach žalovaného ako spotrebiteľa (podobne aj v odvolaní sa žalovaný obmedzil na námietky skôr všeobecného charakteru). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal v bodoch 18, 21, 22, 23, 24, 25 námietkami žalovaného ohľadom ním tvrdených neprijateľných zmluvných podmienkach, pričom dospel k záveru, že nepredstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil, a to z dôvodov, ktoré súd prvej inštancie podrobne rozviedol v uvedených bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku. 21/ Odvolací súd taktiež zdieľa záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, keď súd prvej inštancie opäť vyčerpávajúco zdôvodnil svoju argumentáciu v bodoch 27, 28 odôvodnenia svojho rozhodnutia; na túto argumentáciu odvolací súd v podrobnostiach poukazuje. Žalovaný v rámci svojej obrany opakovane tvrdil, že zmluvu v časti o revolvingovom úvere uzavrel nútene, bližšie ale neuviedol, v čom toto „vnútené“ konanie zo strany žalobcu spočívalo; z vyjadrení žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca vnútil žalovanému čerpanie finančných prostriedkov z revolvingového účtu; čerpanie peňažných prostriedkov bolo závislé výlučne na vôli a úvahe žalovaného. Za nedôvodnú považuje odvolací súd tiež argumentáciu žalovaného týkajúcu sa podpísania úverovej zmluvy za dodávateľa (právneho predchodcu žalobcu), keď žalovaný namieta, že oprávnenie konať a podpisovať v mene spoločnosti prináleží samostatne predsedovi predstavenstva spoločnosti. Ako uviedol samotný žalovaný, predmetná zmluva bola uzatvorená na jednom z (viacerých) predajných miest spoločnosti, čo si z praktických dôvodov a tiež pre vysoký počet uzatváraných zmlúv vyžaduje delegovanie tohto oprávnenia na zástupcov spoločnosti. 22/ Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05). 23/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. 24/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).