Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/108/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216348 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217216348.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Z. O. Z., nar. XX. XX. XXXX, JM. XX, XXX XX. G., proti žalovanému: F.. S. F., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. P. XXXX/X, XXX XX N., právne zast.: Mgr. Karol Haťapka, advokát, so sídlom: Drieňová 34, 821 02 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/38/2018-135 zo dňa 24. 10. 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/38/2018-135 zo dňa 24. 10. 2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 24. 07. 2017 domáhal určenia, že zmluva č. 44/1999 o nájme a prenájme nebytového priestoru zo dňa 31.05.1999 medzi Ing. Mariánom Ištvánfim - Fi. STAVEX M. I. a žalobkyňou je absolútne neplatná. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tak, že dňa 14. 05. 1999 so žalovaným uzatvorila Zmluvu o nájme a prenájme nebytových priestorov, špecifikovaných v článku I. Zmluvu považuje za absolútne neplatnú s odkazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Z.. S. U. nebola splnomocnená v jej mene túto zmluvu podpísať, nebola oprávnená konať v jej mene a na jej účet, takže nemohla nastať ani účinnosť a vykonateľnosť právneho úkonu, ktorý je opatrený výlučne jej nezameniteľnými identifikačnými znakmi. Napadnutá zmluva nebola podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, teda nenastala ani jej platnosť, ani účinnosť a tým nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Samotným exekučným titulom na výkon exekúcie proti povinnej v 1. rade Z.. S. U. a žalobkyne ako povinnej v 2. rade bol rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/151/2004-115 zo dňa 30.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.10.2006, výrokom ktorého boli spoločne a nerozdielne zaviazané na zaplatenie istiny vo výške 209.658,90 Sk s príslušenstvom. Obsah predmetného rozsudku v rámci procesu dokazovania bol v priamom rozpore so skutočným stavom vo veci samej, proti ktorému ako povinná v 2. rade v zákonnej lehote podala odvolanie, úhradu súdneho poplatku za odvolanie neuhradila naraz, odvolací súd konanie zastavil. V žalobe poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutiach poukázal, že odvolacie konanie nemôže byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II prebieha exekúcia. V podrobnostiach popísala priebeh exekučného konania. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II č.k. 10C/151/2004-115 nenamietala neplatnosť právneho úkonu, nevyhýbala sa splácať spoločný dlh voči žalovanému v 1. rade. 4. Súd prvej inštancie sa s poukazom na § 137 písm. c) CSP zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy. 5. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci nie je daný. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za procesne prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie. V danom prípade súd konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov na podklade ktorej bol žalovanému meritórnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/151/2004-115 zo dňa 30.06.2005 priznaný nárok na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, avšak naliehavý právny záujem na tomto určení nie je daný. Prípadným určením neplatnosti zmluvy by žalobkyňa nedosiahla zmenu, nedošlo by k zmene vykonateľnosti právoplatného rozsudku na podklade ktorého sa vedie voči žalobkyni exekúcia. Súd preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Zdôraznila, že zmluvu č. 44/1999 zo dňa 31. 05. 1999 nepodpísala, nie je jej zmluvnou stranou, takže ani nemohla prevziať na seba záväzky, ku ktorým sa zaviazala výlučne povinná v 1. rade (Z.. S. U.). Žalobca vedel, že predmetnú zmluva nepodpísala, keďže bola výlučne v zmluvnom vzťahu s Z.. S. U., ktorá zmluvu podpísala. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dňa 09. 05. 2007 podal žalovaný ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/151/04 - 15 zo dňa 30. 06. 2005. Žalovaný dal súdnemu exekútorovi súhlas k tomu, aby vykonal exekúciu predajom všetkých nehnuteľností vo vlastníctve oboch povinných a zároveň navrhol zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti oboch povinných. Povinná v 1. rade sa však ešte pred zriadením záložného práva zbavila majetku, voči čomu žalovaný nepodal žalobu o odporovateľný právny úkon. V upovedomení o začatí výkonu exekúcie bol tak výkon určený zriadením exekučného záložného práva výlučne na nehnuteľnosť, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a manžela. Žalobkyňa sa ocitla v zložitej lokálnej situácii, sama sa snažila brániť, čo jej však bolo všeobecnými súdmi odmietnuté z procesných dôvodov a to z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov, na ktorých sa zmluvná partnerka žalovaného odmietla spolupodieľať. Žalobkyňa poukázala na to, že proti rozsudku Okresný súd Bratislava II sp. zn. 10C/151/04 - 15 zo dňa 30. 06. 2005 podala odvolanie. Krajský súd ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý zo sociálnych dôvodov uhradila v dvoch splátkach a to dňa 14. 11. 2005 vo výške 6.480,- Sk a dňa 14. 12. 2005 zvyšnú časť vo výške 4.000,- Sk, avšak Krajský súd v Bratislave uznesením 9Co/341/05 - 17 zo dňa 29. 09. 2006 odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že zvyšok poplatku v sume 4.000,- Sk zaplatila až po uplynutí 10 dňovej lehoty. 7. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovanému splatila v plnej výške istinu, plnila za tretiu osobu, s ktorou konali v zhode. V právnom štáte sa nemôže stať, aby niekto prišiel o celý majetok z plnenia zo zmluvy, ktorú nepodpísal, a ktorá je proti nemu právne neúčinná a nulitná. V byte, o ktorý má záujem žalovaný, bývajú dve rodiny, vážne chorý manžel sa pripravuje na amputáciu pravej dolnej končatiny a býva s nimi aj dcéra s maloletým synom a otcom vnuka. Žalovaný chce nadobudnúť byt o hodnote cca 150.000,- Eur neprimerane tvrdým spôsobom aj napriek tomu, že istinu za jeho zmluvnú partnerku zaplatila a voči jeho zmluvnej partnerke je v budúcnosti nevymožiteľná z titulu jej úspešne docielenej nemajetnosti. 8. Žalobkyňa uvedenými skutočnosťami preukazuje svoj právny záujem na tom, aby právny úkon, ktorý neurobila, bol súdom určený za neplatný a tým voči nej neúčinný. 9. Žalobkyňa má za to, že nastal stav, ktorý mal za následok, že ani jeden všeobecný súd sa v konečnom dôsledku vecou meritórne nezaoberal, súdy uprednostnili formalizmus rozhodovania, ktorý povýšili nad zmysel súdnej ochrany, v rámci ktorej sa domáhala spravodlivosti, čo malo za následok porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správne potvrdiť, s jeho závermi sa stotožňuje. Žalovaný zdôraznil, že v konaní 10C/151/84 - 115 súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva o nájme č. 44/1999 zo dňa 31. 05. 1999 je platná, pričom bolo preukázané, že predmet nájmu užívali žalobkyňa aj S. U. spoločne. Dňa 25. 06. 2003 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa spolu s S. U. ako dlžníčky písomnú dohodu, ktorou sa zaviazali k úhrade záväzku zo zmluvy a dlžníčky svoj dlh aj čiastočne splnili. Žalovaný poukázal na § 533 a § 558 Obč. zák., ako aj na skutočnosť, že v priebehu konania 10C/151 žalobkyňa nenamietala neplatnosť právneho úkonu a nevyhýbala sa povinnosti splácať dlh, čo preukázala aj listinnými dôkazmi. Odvolanie žalobkyne preto považuje žalovaný za nedôvodné. Ani prípadným určením neplatnosti zmluvy by žalobkyňa nedosiahla zmenu vykonateľnosti právoplatného rozsudku, na podklade ktorého sa vedie voči žalobkyni exekúcia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa ani nedostavila na pojednávanie dňa 24. 10. 2018, ani neúčasť neospravedlnila, preto má za to, že právny záujem žalobkyne nie je naliehavý. 11. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného repliku nepodala. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 12. 05. 2020. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobkyne a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací spd dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo viedlo k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu žalobkyne. 15. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že Zmluva č. 44/1999 o nájme a prenájme nebytových priestorov zo dňa 31. 05. 1999 uzavretá medzi Ing. Mariánom Ištvánfim - Fi STAVEX M. I. a Z.. O. Z.J., je absolútne neplatná, keďže predmetnú zmluvu nepodpísala, ale ju podpísala Z.. S.na U., ktorá nebola splnomocnená túto zmluvu podpísať. Keďže ide podľa žalobkyne o neplatný právny úkon, nemožno na jeho základe viesť voči žalobkyni ani exekúciu. Zároveň žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že sa nevyhýbala splácať ich spoločný dlh voči oprávnenému, a titulom splatenia dlhu zaplatila oprávnenému (žalovanému) ku dňu podania žaloby celkovo sumu vo výške 227.451,20 Sk (7.550,- Eur). 16. Zo spisu taktiež vyplýva, že rozsudkom č. k. 10C/151/04 - 115 zo dňa 30. 06. 2005 vydaným Okresným súdom Bratislava III, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 10. 2006 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/341/05 - 137 zo dňa 29. 09. 2006), bola žalovaným v 1. rade, t. j. Z.. S. U., a v 2. rade - Z.. O. Z., uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - F.. S. F. spoločne a nerozdielne sumu 209.658,90 Sk titulom uznaného dlhu zo zmluvy o nájme a prenájme nebytového priestoru zo dňa 31. 05. 1999 č. 44/1999. 17. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy o nájme a prenájme nebytových priestorov č. 44/1999. 18. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 19. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie práva. Je preto primárnou povinnosťou súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010). 20. Z ustanovenia § 137 písm. c) CSP (pričom ide o modifikované ustanovenie OSP) vyplýva, že žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii alebo neexistencii práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. 21. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. 22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy č. 44/1999, pretože ani prípadným určením jej neplatnosti by sa postavenie žalobkyne nezlepšilo, keďže by nedošlo k zmene právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, na podklade ktorého sa vedie voči žalobkyni exekúcia. Žalobkyňa sa mohla brániť v rámci žaloby na plnenie v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 10C/151/04 vedeného na Okresnom súde Bratislava II, kde mala možnosť neplatnosť predmetnej zmluvy namietať. Vyhovením žaloby na plnenie bola vyriešená: otázka platnosti zmluvy č. 44/1999 a dohody o uznaní záväzku zo zmluvy č. 44/1999. 23. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol. 24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že postupom súdu došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé konanie. 25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo, že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 26. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že rozsudok nespĺňa náležitosti odôvodnenia odvolací súd uvádza, že medzi základné prvky práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces) patrí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I.ÚS 226/03, I. ÚS 344/10), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07). Podobný záver zaujal i Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že od súdov sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 27. V danom prípade odvolací súd nezistil také vady konania, ktoré by boli v rozpore s právom na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. 28. Vzhľadom k tomu, že záver súdu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení práva a z toho dôvodu zamietnutie žaloby je vecne správny, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP v celom rozsahu potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 30. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).