Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/465/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216643 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217216643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa: C.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. Y. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený splnomocnencom matkou C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. Y. XX, XXX XX J., a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S. E. n. XX, U., provincia G., W., o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 09.10.2018, č.k. 19Pc/12/2017-113, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 09.10.018, č.k. 19Pc/12/2017-113 návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3,4, § 65 ods.3, § 75 ods. 1,2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, keď na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc zánik existencie trvania vyživovacej povinnosti osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca navrhovateľa (ďalej len „otec“) k navrhovateľovi, návrh ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Za preukázané mal, že navrhovateľ ukončil štúdium a tým aj prípravu na budúce povolanie na A. v roku 2015 v odbore archeológia, a preto jeho nástup na ďalšie štúdium na V. magisterského študijného programu Filológia (v 3. Semestri v období od 01.09.2017 do 28.02.2018), v dennej forme štúdia, nepovažoval za okolnosť, ktorá zakladá trvanie vyživovacej povinnosti rodičov. Vychádzal z vyjadrenia zástupkyne navrhovateľa ( jeho matky ), že jeho ďalšie štúdium na vysokej škole v J. od roku 2016 v dennej forme štúdia je splnením jeho sna a záľuby v cudzích jazykoch. Poukázal na skutočnosť, že otec navrhovateľa je starobným dôchodcom, ktorému bolo určené výživné za účelom hradenia nákladov navrhovateľa na čas ukončenia prípravy na budúce povolanie. Na navrhovateľom predložený výpočet pravidelných aj nepravidelných výdavkov spojených s bývaním a štúdiom v J. súd prvej inštancie neprihliadal a pokiaľ navrhovateľ zdôvodňoval zvýšené výdavky na svoje osobné potreby zisteným ochorením - príznaky roztrúsenej sklerózy, poukázal na ním predložené lekárske správy z Nemocnice s poliklinikou sv. B. v N. zo dňa 09.12.2016, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ bol prijatý ako akútny príjem pre prvú manifestáciu SM, s nálezom DG *G35.0 roztrúsená skleróza, s odporučenou racionálnou diétou a kyselinou listovou Acidum Follicum a na lekársku správu Centra pre liečbu Sclerosis multiplex zo dňa 15.08.2017 podľa ktorej absolvoval neurologické vyšetrenie so zistením roztrúsená skleróza, prvá manifestácia s odporučením užívania Acidum Follicum. Za daných preukázaných skutkových okolností návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného považoval v rozpore s dobrými mravmi. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľovi zanikla ukončením jeho prípravou na budúce povolanie na A. T. v J. v roku 2015 jeho návrh zamietol ako zjavne nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zástupkyne odvolanie navrhovateľ, odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné určiť vo výške 350 eur mesačne alebo ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými faktami a dôkazmi a ním uvádzanými dôvodmi. Dôvodil, že priznané výživné 100 eur je úplne minimálne a nezodpovedá ani výživnému na maloleté deti, že vážna neurologická diagnóza skleróza multiplex, ho natoľko obmedzuje, že na C. univerzite do J., kde študuje novogrécky jazyk a prekladateľstvo je nútený týždenne cestovať výlučne autom a náklady na jeho podpornú liečbu sú cca 100 eur mesačne. Vzhľadom k povahe a vážnosti diagnózy je absolútne vylúčené, aby vykonával profesiu archeológa a preto študuje novogrécky jazyk a prekladateľstvo na C. univerzite v J., čo mu do budúcnosti dáva reálne predpoklady pracovať ako prekladateľ v domácom prostredí. Považoval za výsmech spravodlivého súdnictva a ranu pod pás pri pomoci hendikepovaným, keďže ešte študuje a preto má nárok na výživné. K tvrdeniu súdu v odôvodnení rozsudku, prečo sa nezamestnal po skončení FFUK v J., uviedol, že vyštudoval archeológiu, čo je predovšetkým práca v teréne, ktorú nie je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať. Uviedol, že diagnóza mu bola zistená až v roku 2016, kedy mal už zdravotné ťažkosti, teda v poslednom roku štúdia, takže si musel nájsť počas dokončovania štúdia inú možnosť osobnej realizácie. Vďaka jeho dobrým výsledkom a schopnostiam, si vybavil práve štúdium v J. na C. A., kde mu bolo uznané bakalárske štúdium z FFUK v J. a mohol kontinuálne pokračovať hneď v magisterskom štúdiu, ktoré teraz dokončuje. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, keďže má uznanú 50% invaliditu a musí sa preorientovať na to, čím sa bude schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav v živote živiť. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a nie je viazaný jeho dôvodmi podľa § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 5. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného, resp. určenie výživného zo strany jeho otca, ako osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné z hľadiska posúdenia trvania a ukončenia vyživovacej rodičov voči navrhovateľovi. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Zákona o rodine. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Z uvedeného vyplýva, že nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády, preto v týchto prípadoch by vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvala naďalej. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má aj tzv. obnoviteľný charakter, keď sa dieťa uchádza o štúdium na vysokej škole a medzi zápisom na vysokoškolské štúdium a ukončením strednej školy, bolo nútené dočasne pracovať. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti však nemožno brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese t.j. prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita. Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej vysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania, pretože dieťa dosiahlo vo svojom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej samé. V týchto prípadoch vyživovacia povinnosť môže trvať len dobrovoľne, pokiaľ má rodič osobný záujem na podpore ďalšieho vzdelávania dieťaťa. Rodičia sa teda môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na výživu dieťaťa aj v tomto prípade, avšak nejde o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde návrhom na určenie vyživovacej povinnosti. Tu treba doplniť, že dieťa je schopné sa samo živiť aj v prípade, ak mu vznikne nárok na vyplácanie sociálnych dávok v akejkoľvek výške v prípade, ak dieťa ukončilo prípravu na budúce povolanie a nepodarilo sa mu uplatniť na trhu pracovných príležitostí. 8. Na podporu záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi navrhovateľa odvolací súd udáva, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči jeho osobe po ukončení riadneho štúdia na FF UK v J. v odbore archeológia, ukončeného získaním magisterského titulu. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí že magisterské štúdium na FF UK v J. ukončil v roku 2016, túto skutočnosť v konaní nepreukázal, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/554/2014-594, zo dňa 16.04.2015, ktorý v čase vyhlásenia rozsudku konštatoval ukončenie vysokoškolského štúdia navrhovateľa v roku 2015. Bez ohľadu na skutočnosť, kedy navrhovateľ úspešne ukončil vysokoškolské štúdium na FF UK v J., t j. v roku 2015 či 2016, uvedené nemá vplyv na správne vyhodnotenie trvania vyživovacej povinnosti súdom prvej inštancie v zmysle návrhu navrhovateľa podaného dňa 07.08.2017. V danom prejednávanom prípade je možné považovať ukončenie vysokoškolského štúdia navrhovateľa na FF UK v J. ako okolnosť, na základe ktorej navrhovateľ získal potrebné vzdelanie a schopnosť sám sa živiť, preto ďalšie štúdium navrhovateľa na C. univerzite v J. nie je okolnosťou považovanou za dôvod pokračovania alebo obnovenia vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ dôvodí svojim zdravotným stavom, ktorý mal byť dôvodom jeho štúdia na ďalšej vysokej škole, tu odvolací súd udáva že ani túto okolnosť navrhovateľ nepreukázal, keď z ním predložených lekárskych správ a z obsahu jeho návrhu vyplýva, že ochorenie Skleróza multiplex mu bola diagnostikovaná v roku 2017, pričom na C. univerzite v J. začal študovať v roku 2016. Nepreukázal, že po ukončení štúdia z dôvodu ťažkého zdravotného stavu, prípadne invalidity nie je schopný sám sa živiť, keď naopak z výpovede zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 09.10.2018 vyplýva, že navrhovateľ štúdium v J. považoval za svoj splnený sen. Rovnako z obsahu spisového materiálu nevyplýva ani preukázanie tvrdenia navrhovateľa o jeho 50% invalidite. V danom prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil navrhovateľom predložené dôkazy a jeho tvrdenia, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami, svoje skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Pokiaľ ide o dôvody odvolania navrhovateľa, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že návrh navrhovateľa bolo potrebné zamietnuť pre jeho nedôvodnosť. 9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).