Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/93/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217295 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217217295.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpenému advokátom JUDr. Tomášom Sokolom, Kominárska 2, 4, Bratislava o zaplatenie istiny 5.990.596,49 eura s príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/199/2017-2837 zo dňa 26.3.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/199/2017-2837 zo dňa 26.3.2020 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh intervenienta vystupujúceho na strane žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 2.3.2020 zamietol, a to s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 81, § 82 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 5.9.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.037.181,43 eura s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie dojednanej ceny za postúpenie pohľadávok, ktoré nevznikli a ktoré mu žalovaný nepostúpil. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.11.2018 žalobca navrhol zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.990.596,49 eura s príslušenstvom a následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.3.2019 pod č.k. 42Cb/199/2017-1165 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu. Dňa 2.3.2020 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o vstupe intervenienta - Asociácie združení na ochranu spotrebiteľov Slovenska, so sídlom Lachova 1609/28 Bratislava, IČO: 50 761 731 do konania, z ktorého však nebolo zrejmé, na koho strane vstupuje ako intervenient do konania. Až následne na základe výzvy súdu Asociácia združení na ochranu spotrebiteľov Slovenska uviedla, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalobcu. 3. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že súčasťou oznámenia intervenienta o vstupe do konania zo dňa 2.3.2020 bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa intervenient domáhal, aby súd uložil stranám sporu zákaz nakladať s pohľadávkami evidovanými voči klientom žalovaného ako nároky na zaplatenie poplatkov za upomienky, nároky na deaktivačné poplatky, ktoré neboli zmluvne dojednané alebo nároky na zmluvné pokuty vyplývajúce z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách postúpenými na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0120150570 uzavretej dňa 27.8.2015 medzi žalovaným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom v znení jej neskorších dodatkov, najmä zákaz predmetné pohľadávky previesť na tretie osoby a vymáhať ich zaplatenie od spotrebiteľov, a to do právoplatného skončenia vo veci samej. Intervenient na strane žalobcu svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neodôvodnil a ani k nemu nepriložil žiadne dôkazy. Po preštudovaní návrhu intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zistil, že tento neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP, avšak súd prvej inštancie ustálil, že napriek tomu je z návrhu zrejmé, čoho sa intervenient na strane žalobcu domáha a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa nejedná o také vady návrhu, ktoré bránia pokračovaniu v konaní a ktoré by odôvodňovali odmietnutie návrhu, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade je potrebné aplikovať striktnú zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Po vecnom preskúmaní návrhu intervenienta súd prvej inštancie zamietol návrh intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko intervenient svoj návrh nijako neodôvodnil, teda žiadnym spôsobom neosvedčil a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú potrebu vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalobcovi a žalovanému zákaz nakladať so spornými pohľadávkami. Súd prvej inštancie v návrhu intervenienta na strane žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevzhliadol naliehavosť vyžadovanú ustanovením § 325 ods. 1 CSP, v dôsledku čoho v danom prípade nie je splnená už prvá z taxatívne vymedzených podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie súčasne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. 4. Proti tomuto uzneseniu podal intervenient na strane žalobcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odvolateľ odôvodnil tým, že počnúc účinnosťou CSP zákonodarca umožnil nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená bez ohľadu na to, či ide o úpravu pomerov medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP), čo je podstatný rozdiel v prípade návrhu podaného intervenientom ako právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov. V ďalšej časti odvolania intervenient na strane žalobcu, t.j. odvolateľ uviedol, že nároky na zaplatenie poplatkov za upomienky a deaktivačných poplatkov nemajú základ v zmluvnej dokumentácii žalovaného podpísanej účastníkmi - spotrebiteľmi, pričom obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Cdo/114/2017 zo dňa 6.3.2019 vo veci pohľadávok Slovak Telekom, obdobne ÚS ČR pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.5.2017). Nároky zo zmluvných pokút postúpených na žalobcu zo strany žalovaného, za ktoré žalobca uplatňuje vrátenie odplaty, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajú z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, keďže nie sú individuálne dohodnuté; sú dohodnuté v rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu povinnosti; sú dohodnuté v neprimeranej výške vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti; sú dojednané len ako zaťažujúce spotrebiteľa; sú dojednané v súvislosti s porušením akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa; klient žalovaného nemal možnosť dosiahnuť to, aby v zmluve zmluvná pokuta nebola; klient žalovaného nemal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty; zmluvná pokuta bola do zmluvy žalovaným predtlačená; zmluva so zmluvnou pokutou bola žalovaným vopred pripravená; je zároveň vylúčené, že by si klienti žalovaného sami od seba a proti sebe dohodli zmluvnú pokutu; pri zmluvnej pokute je daná hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán; zmluvná pokuta nemôže nahrádzať očakávané príjmy žalovaného; zmluvná pokuta je ekonomicky neodôvodnená. Vo vzťahu k preukázaniu/osvedčeniu vyššie uvedených tvrdení odvolateľ poukázal na podania žalobcu vo veci samej a navyše priložil k odvolaniu verejne dostupnú komunikáciu z internetových fór, v rámci ktorých si spotrebitelia vymieňajú skúsenosti s nekalými praktikami dodávateľov. Vo vzťahu k opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov odvolateľ v odvolaní uviedol, že z povahy sporu je zrejmé, že výsledok sporu bude mať dopad na práva a povinnosti veľkého počtu spotrebiteľov, ktorých práva a oprávnené záujmy intervenient chráni a ktorých postavenie je neisté vo vzťahu k predmetným nezákonným pohľadávkam; predmetný spor je podľa odvolateľa ideálnym sporom na posúdenie otázky existencie nárokov voči spotrebiteľom a rozhodnutím v predmetnom spore sa tak môže predísť vyše tridsaťtisíc ďalším sporom vedených voči spotrebiteľom. Podľa názoru odvolateľa je na základe vyššie uvedených dôvodov nevyhnutné bezodkladne vo vzťahu k nezákonným pohľadávkam na zaplatenie poplatkov za upomienky za oneskorené platby, deaktivačných poplatkov a zmluvných pokút voči fyzickým osobám spotrebiteľom, ktorých pôvodcom je žalovaný, odstrániť stav právnej neistoty tisícov spotrebiteľov a neodkladným opatrením upraviť pomery v súlade s návrhom intervenienta. 5. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods.1 veta druhá CSP doručil odvolanie odvolateľa na vyjadrenie obom sporovým stranám, voči ktorým malo odvolateľom navrhované neodkladné opatrenie smerovať. 6. Žalobca sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním podaným na odvolací súd dňa 13.7.2020, v ktorom uviedol, že nemá výhrady voči odvolacím dôvodom, ako i voči tvrdeniam a záverom v podanom odvolaní a nemá výhrady voči procesnému návrhu intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom s odvolateľom sa stotožňuje v tvrdení, že nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP nie je obmedzené na úpravu vzťahov medzi stranami. Potreba bezodkladnosti upraviť pomery požadovaným neodkladným opatrením je síce predmetom voľnej úvahy súdu, musí však byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia súdu. Nariadeným neodkladným opatrením sa dočasne znemožní žalovanému, ale i žalobcovi nakladať s pohľadávkami odvodzovanými od neprijateľných zmluvných podmienok, čo je úprava vzťahov, ktorá podľa žalobcu nemôže byť vnímaná a posúdená ako nepotrebná. Každý súd by mal ex offo brať ohľad na absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorá je v tomto prípade daná počiatočnou neplatnosťou zmluvných dojednaní žalovaného a následne sa prejavujúcou v neplatnosti a nemožnosti postúpenia neexistujúcich „pohľadávok“ žalovaného žalobcovi, čo bolo i v tomto spore potvrdené predloženými konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami. 7. Žalovaný sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.7.2020, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a odvolanie považuje za nedôvodné v celom rozsahu s tým, že návrh intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia bol koncentrovaný v jedinom odseku, v ktorom intervenient v podstate iba navrhol nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby uviedol, z akého dôvodu má byť neodkladné opatrenie nariadené, v dôsledku čoho súdu prvej inštancie neostalo nič iné, než návrh zamietnuť. Odvolateľ však tieto údaje neuviedol ani v odvolaní a v drvivej väčšine textu odvolania sa venuje meritu celého sporu, čo evokuje, že odvolateľ nie je uzrozumený s podstatou právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého povaha vylučuje, aby samo neodkladné opatrenie bolo závislé na merite sporu, pretože by tým súd predvídal rozhodnutie vo veci samej. Jediné, čo je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôležité, je dôvodnosť a neodkladnosť dočasného usporiadania pomerov medzi účastníkmi konania do doby rozhodnutia vo veci samej, a to buď pre bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, alebo z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Za rozhodujúcu skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia intervenient v odvolaní označuje dopad výsledku sporu na práva a povinnosti spotrebiteľov, čo samo osebe neodstraňuje vadu návrhu intervenienta, v ktorom žiadne dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol a ich dodatočné doplnenie v odvolaní pochopiteľne nemôže ex post spôsobiť vadu uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ohľadu na to však deklarovaný „dopad výsledku sporu na práva a povinnosti spotrebiteľov“ nemôže byť dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko takýto výklad by mohol mať za následok obligatórne nariaďovanie neodkladných opatrení zakazujúcich disponovanie s majetkom v každom konaní, ktorého výsledok by mohol iba trochu ovplyvniť tretie osoby, čo by podľa žalovaného bolo v rozpore so základnými zásadami civilného procesu a s ústavou chráneným vlastníckym právom a právom na spravodlivý proces. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou písomného oznámenia právneho subjektu Asociácia združení na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Lachova 1609/28 Bratislava, IČO: 50 761 731 o jeho vstupe do konania ako intervenienta, podaného na súd prvej inštancie dňa 2.3.2020, pričom z predmetného podania je zrejmé, že neobsahuje žiadne odôvodnenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Po vydaní napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh intervenienta na strane žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré bolo intervenientovi doručené dňa 7.4.2020, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.4.2020 navrhol nepripustenie vstupu intervenienta do konania. Dňa 21.4.2020 bolo na súd prvej inštancie podané odvolanie intervenienta proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia a až následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.5.2020 pod č.k. 42Cb/199/2017-2890, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2020, rozhodol, že vstup subjektu Asociácia združení na ochranu spotrebiteľov Slovenska, so sídlom Lachova 1609/28, 851 03 Bratislava - Petržalka, IČO: 50 761 731, do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/199/2017 ako intervenienta na strane žalobcu nie je prípustný. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolanie, ktorého prejednanie má byť predmetom daného odvolacieho konania, bolo podané intervenientom ešte v čase pred vydaním a pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o neprípustnosti vstupu intervenienta. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním vtedajšieho intervenienta a s vyjadrením sporových strán k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu vtedajšieho intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého súd prvej inštancie nepochybne správne ustálil svoj záver o absencii tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a o neosvedčení skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 20. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade vtedajší intervenient navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia svoj návrh v tomto smere vôbec neodôvodnil. Je nevyhnutné zdôrazniť, že subjekt navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa subjekt odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo je možné dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ 22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o bezpochyby o obchodnoprávny spor dvoch obchodných spoločností, ktorého predmetom je žalobcom uplatňovaný nárok na vrátenie časti dojednanej a zaplatenej odplaty za postúpenie neexistujúcich pohľadávok z titulu Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0120150570 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a žalovaným ako postupcom v nadväznosti na následne uzavreté odovzdávacie protokoly. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa vtedajší intervenient na strane žalobcu domáhal, aby súd uložil obom stranám sporu zákaz nakladať s pohľadávkami s pohľadávkami evidovanými voči klientom žalovaného ako nároky na zaplatenie poplatkov za upomienky, nároky na deaktivačné poplatky, ktoré neboli zmluvne dojednané alebo nároky na zmluvné pokuty vyplývajúce z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách postúpenými na základe predmetnej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ neodkladného opatrenia samotný návrh žiadnym spôsobom neodôvodnil, odvolací súd konštatuje, že ani skutočnosti uvádzané odvolateľom v predmetnom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu intervenienta na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňujú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov vo vzťahu k predmetu daného sporu, prípadne obavu z ohrozenia exekúcie, ale intervenient navrhovaným neodkladným opatrením zjavne sledoval záujmy spotrebiteľov v nekonkretizovanom počte a identifikácii, v nadväznosti na čo odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nejde o konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v prípade ktorého by výrok právoplatného rozsudku bol záväzný pre každého v zmysle § 306 CSP, ale ide o obchodnoprávny spor, ktorého výsledok nebude mať zásadný vplyv na právne postavenie spotrebiteľov s poukazom na subjektívnu záväznosť rozsudku v zmysle § 228 ods. 1 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na zjavnú nevykonateľnosť neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci obchodnoprávneho sporu dvoch obchodných spoločností, keďže v ňom nie sú žiadnym konkrétnym spôsobom špecifikované a konkretizované pohľadávky postúpené žalovaným na žalobcu na základe predmetnej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorých by sa malo navrhované neodkladné opatrenie týkať. 23. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností zodpovedajúcich stavu v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil vtedajším intervenientom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako skutkovo i právne irelevantný vo vzťahu k predmetu a charakteru daného sporu. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 26. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).