Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/201/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218255 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217218255.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej , v právnej veci manželky: G.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 5, XXX XX W., zastúpená advokátkou JUDr. Norou Víglaskou, so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, proti manželovi: G.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 5, XXX XX W., t.č. bytom F. 4, XXX XX W., zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Slovákom, so sídlom Nemešsegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava,, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/193/2017-227, zo dňa 20.11.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - X. mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Maloletého Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého Y. Q., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Určil obom rodičom právo maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 170 € mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 130 € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že sa môže otec stretávať s deťmi každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.. s výnimkou školských prázdni. Počas zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 22.12. od 10.00 hod do 25.12. do 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku v čase od 25.12. od 18.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka a od 02.01. od 18.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 13.00 hod do prvého dňa vyučovania po skončení jarných prázdnin do 8.00 hod. Počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 13.00 hod do prvého dňa vyučovania po skončení veľkonočných prázdnin do 8.00 hod. Počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 01.07.od 10.00 hod. do 14.07.do 18.00 hod. a od 01.08.od 10.00 hod do 14.08. do 18.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude počas pracovných dní školské zariadenie, ktoré navštevujú a počas prázdnin miesto bydliska matky. Otec zabezpečí účasť maloletých detí na mimoškolských aktivitách, pokiaľ sa uskutočňujú čo i len v časti v čase určeného styku. Otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod a každý nepárny týždeň utorok od 15.00 hod do 19.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.. s výnimkou školských prázdnin. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálny zväzok, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické, ani výchovné poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva, intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, pričom príčiny rozvratu manželstva ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytváralo vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Maloletý Y. nemá k otcovi odmietavý postoj, jeho vyjadrenia k striedavej starostlivosti však neboli také jednoznačné, ako to podával otec. Podľa názoru súdu prvej inštancie, Y. je vo veku, kedy si nie celkom uvedomuje, čo znamená striedavá osobná starostlivosť. Ďalšou zásadou, ktorou sa súd zaoberal, bolo zverenie detí spoločne jednému rodičovi. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že oddelená výchova by nebola vhodná pre maloleté deti. Prihliadal na vek maloletých detí, malý vekový rozdiel medzi nimi, ktorý predpokladá aj spoločné záujmy a spoločné trávenie času. Takéto oddelenie detí, by neprispelo k ich psychickej pohode, dokonca by mohlo vzbudiť u maloletého Q. aj pocity nechceného dieťaťa. Matka k potrebám maloletých detí je citlivejšia ako otec, je rovnako vnímavá a starostlivá k obom maloletým deťom, na rozdiel od otca , ktorý uprednostňuje maloletého Y. a zameriava sa na vlastný cieľ a to získanie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia, keďže nezistil žiadne dôvody pre iné rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o výške vyživovacej povinnosti, kde vysvetlil účel vyživovacej povinnosti rodiča, posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí, ktoré vyhodnotil. Zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť matky, pričom do príjmu otca započítal aj invalidný dôchodok a nestotožnil sa s názorom právneho zástupcu otca, že ho nie je možné považovať za príjem, ktorý by sa mal započítať do základu na vymeriavanie výživného. Vyhodnotil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorou čiastočne kompenzuje vyživovaciu povinnosť otca. Súd prvej inštancie upravil styk otca maloletými deťmi, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, ako aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Ide o súčasť práv takého rodiča, ako aj maloletých detí. Doporučil otcovi, aby sa začal správať ako zrelý dospelý človek a uvedomil si, že Q. je dieťa, nedokáže spracovať svoje pocity tak, ako dospelá osoba a otec by mal začať hľadať cestu k svojmu staršiemu synovi, pokiaľ to nedokáže, mal by sa obrátiť na odborníka. Zároveň aj matka by mala pomôcť Q. nájsť si cestu k otcovi, nakoľko je to vo Viktorom najlepšom záujme. Pokračovanie rozdielneho prístupu k deťom, neprospeje ani jednému z chlapcov, obzvlášť Q., ktorý citlivo vníma odlišné správanie otca, resp. jeho zvýšený záujem otca o mladšieho súrodenca. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel - otec maloletých detí. Otec podal odvolanie v časti zverenia detí do starostlivosti matky, ako aj úpravy stretávania sa s ním. Trval na tom, že je možné zveriť maloletého Y. do striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukázal na jeho výsluch, kde jednoznačne povedal, že by chcel byť rovnako s matkou ako aj s ním. Aj keď súd prvej inštancie stanovil širšie stretávanie sa detí s ním, toto nemožno považovať za striedavú osobnú starostlivosť. Poukázal na to, že matka aj deti a on, žijú na opačných častiach Bratislavy, pričom značnú časť on strávi cestovaním za deťmi. Nepopiera, že ma lepší vzťah s maloletým Y. ako s maloletým Q., ale za týmto všetkým stojí práve navrhovateľka. Medzi nimi nerobil rozdiely, vzťah medzi ním a Q. sa zásadne zmenil po tom, ako ho navrhovateľka surovo vyhodila z ich doterajšieho spoločného bývania. Tomuto došlo pred očami maloletých detí. Od toho okamihu navrhovateľka postupne pôsobila na maloletého Q., v dôsledku čoho sa Q. od neho odklonil. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, aby bol napadnutý rozsudok v tejto časti zmenený tak, že maloletý Y. bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, so striedaním v týždenných intervaloch, pričom maloletému Q. navrhuje otec ponechať úpravu styku tak, ako to bolo rozhodnuté prvostupňovým súdom, teda zveriť maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky, so zachovaním termínov stretávania sa. Pokiaľ ide o určenie výživného, poukázal na to, že navrhovateľka má neporovnateľne väčšie možnosti ako on. Súd prvej inštancie nesprávne započítal sumu invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 187,80 € a nie 200 €, ako to započítal súd. Má ďaleko obmedzenejšie možnosti dosahovať vyšší príjem, keďže jej osoba s mierou zníženia pracovnej schopnosti 45 %. Náklady na jeho zdravotnú starostlivosť sú vo výške viac ako 550 € mesačne, čo aj preukázal. Poukázal na ďalšie náklady, ktoré musí v súvislosti s jeho zdravotným stavom, vynakladať. Náklady na jeho zdravotný stav predstavujú sumu najmenej 588 €, tieto náklady sú vyššie ako priznaný invalidný dôchodok. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal, že možnosti a schopnosti matky sú vyššie ako u neho, aj jej majetkové pomery sú neporovnateľne lepšie. Matka má príjem z prenájmu bytu, ako aj garáže, netrpí výdavkami na zhoršený zdravotný stav. Matka má byt vo svojom výlučnom vlastníctve, neplatí žiadny nájom, len náklady súvisiace s bytom. Ateliér, ktorý teraz obýva je v BSM manželov a bude ho potrebné vyporiadať po rozvode manželstva. Má vedomosť, že matka disponuje značnou čiastkou na rôznych bankových účtoch. Bolo potrebné skúmať majetkové pomery obidvoch rodičov. Poukázal tiež na súdnu prax a judikatúru. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie čo do zverenia maloletých detí tak, že maloletý Y. Q., nar. XX.XX.XXXX bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, so striedaním v týždenných intervaloch. P. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bude zverený matke a stretávať sa s ním budetak, ako je v napadnutom rozhodnutí. Žiadal, aby sa výživné na maloletého Y. neurčovalo a v prípade maloletého Q., bolo určené, aby zodpovedalo jeho možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Ak sa odvolací súd s týmto návrhom nestotožní, žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na skutočnosť, že je pre ňu prioritné venovať sa deťom, ktoré si zaslúžia kľud a pocit stabilnej domácej pohody. Podľahla naivnej predstave, že otec má vedomosť o tom, aké sú náklady na maloleté deti. Poukázala na skutočnosť, že otec má vo výlučnom vlastníctve dve nehnuteľnosti a to dve samostatné murované garáže v atraktívnej lokalite Q. ulica, kat.úz. X. mesto, ktoré neprenajíma, čím sa pripravuje o príjem v rozsahu 300 €. Otca invalidita nediskvalifikuje k vyšším zárobkovým možnostiam. Má pred ňou 6-ročný náskok v budovaní svojich pracovných príležitostí, pretože ona bola na 6-ročnej materskej dovolenke a po pracovnej stránke objektívne stagnovala. Náklady súvisiace so zdravotným stavom otca považuje za účelovo nadsadené a vytvorené, pretože počas spolužitia nič podobné nezaznamenala. Ak by takéto výdavky otec mal, na chode celej domácnosti, by to určite veľmi pocítila. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 6. V ďalšom vyjadrení otec zotrval na svojich prednesoch, vyvracal tvrdenia matky a žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu. V prípade maloletého Q., navrhol určiť výživné vo výške 100 € mesačne. 7. Po svojom ďalšom vyjadrení matka uviedla, že styk otca s maloletým Y. prebiehal od vyhlásenia rozhodnutia, avšak otec zanedbáva prípravu Y. do školy, na čo ju upozornila aj triedna učiteľka. Zotrvala na svojich prednesoch a navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 8. V ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch a žiadali vyhovieť svojim návrhom. 9. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, kde podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie v napadnutej časti vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 11. Odvolací súd posudzoval odvolanie manžela podľa obsahu, z ktorého zistil, že odvolanie bolo podané v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, kde v odvolaní manžel uviedol jednoznačne odvolací petit, ktorému žiadal vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Účastníci konania sú matka, otec, kolízny opatrovník a maloleté deti. 12. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné oddeľovať súrodencov v režime jedného dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a druhé dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd poukazuje na súrodenecké väzby, ktoré žiadnym spôsobom nie je možné prerušovať a vytvárať ešte aj krízu medzi súrodencami. Súd prvej inštancie sa uvedenou skutočnosťou dostatočne zaoberal a túto aj riadne vyhodnotil. Za situácie, že otec s maloletým Q. nemá vytvorený žiadny vzťah, treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že uvedená skutočnosť by len prehĺbila negatívne pocity u maloletého Q. a narušila súrodenecké vzťahy. Striedavú osobnú starostlivosť možno využiť ako prostriedok opatery maloletého dieťaťa na čas po rozvode jedine vtedy, ak by bola zabezpečená lepšia starostlivosť o maloleté dieťa a ani táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. 13. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku maloletých detí, pričom odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie. 14. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, keď súd prvej inštancie postupoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine - § 62 a nasl. Súd prvej inštancie zohľadnil všetky odôvodnené potreby maloletých detí, pričom pri určovaní výživného treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, ktoré sú primerané deťom vo veku maloletých detí. Je potrebné prihliadnuť na ich zdravotný stav, ako aj na mimoriadne špecifické výdavky. Súd prvej inštancie správne posúdil majetkové pomery obidvoch rodičov, ich možnosti a schopnosti a určenie nižšieho výživného by nebolo v záujme maloletých detí a nedostatočne by zabezpečilo ich potreby. Pri určení výživného na maloletého Q. vo výške 170 € vychádza na jeden deň suma 5,06 € a na maloletého Y. suma 4,03 €. Za situácie, že by bolo určené výživné nižšou sumou, možno konštatovať, že by bola ohrozená výživa maloletých detí. Námietky otca v tomto smere odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Bez povšimnutia nemožno nechať osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a podľa obsahu spisu možno konštatovať, že majetkové pomery rodičov sú približne rovnaké. Nebolo zistené, že by matka maloletých detí mala výrazne lepšiu životnú úroveň ako otec. 15. Súd prvej inštancie v napadnutej časti rozhodol správne, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).