Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/267/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200480 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218200480.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: L. L., U.. X. XX. XXXX, R. M. XXX, Č., zast. advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, Miletičova 3/A, Bratislava, proti žalovanému: B.. F. V., U.. XX. X. XXXX, R. L. X, R., zast. AK KRION Partners, s. r. o., Palisády 50, Bratislava, o zaplatenie 4.920,17 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 22. júna 2018 č. k. 29C/6/2018- 132, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 269,76 eur. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 150,41 eur z titulu úrokov z omeškania sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7,39 eur do 3 dní. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 150,41 eur z titulu úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 7,39 eur, sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,22 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 4.500 eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 82,92 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol spolu s K. L. K. Š. L. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. Č. Č.. XXX, XXX K. XXXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého zo spoluvlastníkov predstavoval po 1/3. Dňa 31. 5. 2017 uzavreli uvedení podieloví spoluvlastníci ako predávajúci so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovanému predali vyššie uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu spolu 30.000 eur s tým, že bude vyplatená v troch častiach, a to prvá časť vo výške 13.500 eur pri podpise zmluvy, každému z predávajúcich čiastka 4.500 eur, druhá časť vo výške 13.500 eur po obdržaní rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, každému z predávajúcich čiastka 4.500 eur a tretia časť vo výške 3.000 eur po usporiadaní pozemku parc. č. XXX/X s odrátaním nákladov na usporiadanie. Žalovaný uhradil prvú časť kúpnej ceny pri podpise zmluvy dňa 31. 5. 2015. Druhú časť kúpnej ceny, ktorá bola viazaná na doručenie rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľnosti, žalovaný zaplatil až dňa 28. 2. 2018 spolu s treťou časťou kúpnej ceny po odrátaní nákladov na usporiadanie pozemku spolu vo výške 5.230,24 eur. Rozhodnutie Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru č. V 1703/2017 zo dňa 28. 6. 2017, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 6. 2017. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný mu nezaplatil jeho podiel 4.500 eur na druhej časti kúpnej ceny splatnej po rozhodnutí katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s výškou tretej časti kúpnej ceny (730,24 eur), spochybňoval účelnosť vynaložených nákladov a absenciu podrobného vyčíslenia vynaložených nákladov, svoju žalobu rozšíril aj o zvyšok tretej časti kúpnej ceny, teda o sumu 269,76 eur. Jeho podiel na tretej časti kúpnej ceny totiž predstavoval 1.000 eur (730,24 + 269,76 = 1.000 eur). 3. Žalovaný dňa 28. 2. 2018 zaplatil žalobcovi z titulu kúpnej ceny 4.500 eur a žalobca preto v tejto časti vzal žalobu späť. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Po späťvzatí žaloby v časti ohľadom sumy 4.500 eur zostala predmetom konania suma 269,76 eur a suma 150,41 eur predstavujúca 5 % úroky z omeškania zo sumy 4.500 eur za obdobie od 29. 6. 2017 do 28. 2. 2018. Zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa sumy 269,76 eur súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „V časti o zaplatenie sumy 269,76 eur súd žalobu zamietol, nakoľko ju pokladal za nedôvodnú. Z ustanovenia Čl. III kúpnej zmluvy nevyplýva povinnosť žalovaného predkladať výpočet a vyúčtovanie nákladov, ktoré boli vynaložené na usporiadanie pozemku, parcely Č. XXX/X. Z poslednej časti kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške 3.000 eur, v zmysle kúpnej zmluvy odrátal náklady na usporiadanie parcely č. XXX/X vo výške 809,27 eur, čo pre predstavuje sumu 2.190,73 eur. Každému predávajúcemu tak patrí suma 730,24 eur (2.190,73 / 3). Súd má preukázané, že žalovaný túto sumu spolu s druhou časťou kúpnej ceny vo výške 4.500 eur spolu vo výške 5230,24 eur dňa 26. 2. 2018 poukázal poštovou poukážkou žalobcovi. Z písomnej komunikácie medzi stranami je zrejmé, že najneskôr dňa 15. 2. 2018, kedy je datovaný list žalobcu adresovaný žalovanému, žalobca disponoval vyúčtovaním týchto nákladov. V predmetnom liste žalobca od žalovaného požaduje predloženie hodnoverných dokladov preukazujúcich výšku a opodstatnenosť nákladov. Z kúpnej zmluvy však žalovanému takáto povinnosť nevyplýva.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 269,76 eur zamietol. 5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti 5 % úrokov z omeškania zo sumy 4.500 eur od 29. 6. 2017 do 28. 2. 2018 a to s týmto odôvodnením: „Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k omeškaniu dlžníka, žalovaného, s plnením dlhu voči žalobcovi, druhej časti kúpnej ceny vo výške 4.500 eur z dôvodu, že žalobca neposkytol žalovanému súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Z predloženej e-mailovej, ale aj písomnej komunikácie medzi sporovými stranami, resp. ich príbuznými je zrejmé, že žalovaný mal záujem dlh splniť. Z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a dcérou pani L. (jednou z predávajúcich) vyplýva záujem žalovaného dlh splniť a zároveň neschopnosť dohodnúť sa na konkrétnom čase, spôsobe a mieste plnenia. Rovnako žalobcom predložený prepis SMS komunikácie zo dňa 9. 8. 2017 súd nepokladá za požiadanie o splnenie dlhu v zmysle § 563 OZ. V danom prípade nejde o situáciu predpokladanú v ustanovení § 563 OZ, nakoľko čas plnenia bol dohodnutý a to po obdržaní rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Za účelom plnenia dlhu v liste adresovanom žalobcovi a ostatným predávajúcim žalovaný navrhoval postup aj termín, kedy by zaplatil zvyšnú sumu. Žalobca ani ostatní predávajúci sa však k samotnému termínu nevyjadrili, nenavrhli ani iný termín, či postup. Súd poukazuje na citované ustanovenie § 567 ods. 1 OZ, podľa ktorého v prípade, ak nie je miesto plnenia určené, dlh sa plní v mieste bydliska dlžníka. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že miesto plnenia pre zaplatenie spornej druhej časti kúpnej ceny určené nebolo. Preto je namieste aj vyjadrenie žalovaného v e-mailovej komunikácii, kde k aktivite ohľadom dohodnutia miesta a času plnenia nabádal aj predávajúcich. Čo sa týka spôsobu splnenia dlhu, má právo voľby dlžník, žalovaný, nakoľko v kúpnej zmluve nebol dohodnutý žiaden spôsob plnenia. Možnosti žalovaného boli v tomto smere obmedzené, nakoľko predávajúci, teda ani žalobca, nemali zriadené účty v bankách. Bola preto potrebná súčinnosť zo strany predávajúcich, žalobcu a to pri dohode o mieste odovzdania a prevzatia peňazí v hotovosti. Žalobca po nemožnosti dohodnúť termín stretnutia zvolil ako spôsob úhrady poštovú poukážku. V neposlednom rade súd poukazuje aj na nejednoznačné určenie času plnenia druhej časti kúpnej ceny. Z Čl. III kúpnej zmluvy vyplýva, že suma vo výške 13.500 eur mala byť vyplatená po obdržaní rozhodnutia o povolení vkladu. Z preložených listinných dôkazov nie je zrejmé, komu a kedy bolo predmetné rozhodnutie doručené, kto a kedy ho obdržal. Nie je preto zrejmé, prečo si žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 29. 6. 2017. Plnenie nebolo viazané na právoplatnosť predmetného rozhodnutia, a žalobca ani netvrdil žiaden konkrétny dátum, kedy mal žalovaný obdržať predmetné rozhodnutie.“ 6. V časti o zaplatenie sumy 4.500 eur súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. 7. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil takto: „O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnejšiemu žalobcovi patrí proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 82,92 %. Zastavenie konania v časti 4.500 eur procesne zavinil žalovaný, nakoľko plnil až po podaní žaloby. Úspešný teda bol žalobca v rozsahu 91,46 %. V časti 150,41 eur a 269,76 eur bol úspešný žalovaný, keďže v tejto časti súd žalobu zamietol (8,54 %), čo predstavuje celkový úspech žalobcu 82,92 % (91,46 % - 8,54 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Ohľadom sumy 269,76 eur žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný svojvoľne bez preukázania skutočných nákladov na usporiadanie pozemku parc. Č.. XXX/X krátil tretiu časť kúpnej ceny. Vo vyčíslení nákladov sa nachádzajú položky, ktoré sú uhrádzané viacerým notárom bez toho, aby bolo zrejmé (okrem osvedčenia o vydržaní), čoho sa týkajú. Pokiaľ ide o sumu 150 eur za vypracovanie kúpnej zmluvy, žalobca nepreukázal skutočnú úhradu. Vyčíslenie ďalej obsahuje sumu 205,50 eur z titulu nákladov na osobné motorové vozidlo bez bližšieho určenia, pričom táto položka bola vyčíslená podľa zákona o cestovných náhradách, ale bez dohody zmluvných strán o takomto postupe. Uvedený zákon sa totiž netýka ciest súkromných osôb. Z vyčíslenia nie je zrejmé z akého titulu sa cesty realizovali kto ich realizoval a kto náklady hradil. Vyčíslenie ďalej obsahuje telefonáty a vyhotovenie kópií v paušálnej sume 50 eur hoci účastníci kúpnej zmluvy žiadnu dohodu o paušálnych náhradách neuzavreli. Vyčíslenie nákladov je podľa žalobcu nepreskúmateľné. Čo sa týka úrokov z omeškania zo sumy 4.500 eur žalobca v odvolaní uviedol: „Dlžník vzhľadom na povahu záväzku mal možnosť v dohodnutej dobe splatnosti splniť si svoj záväzok hociktorým z týchto spôsobov a to najmä po tom, keď predávajúci zo zmluvy už v júli 2017 a následne v auguste 2017 vyzývali žalovaného na splnenie svojho záväzku tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu založeného do súdneho spisu. I keď zmluva neobsahovala presné určenie miesta a spôsob plnenia, som žalobca nemal pochybnosti o tom, že žalovaný uhradí peňažný dlh spôsobom obvyklým a to prostredníctvom prevádzkovateľa poštových služieb, nakoľko žalovaný netrval na zriadení účtu v peňažnom ústave a v texte zmluvy pri druhej časti kúpnej ceny nie je uvedená ani úhrada v hotovosti. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že som neposkytol súčinnosť, dokonca som peňažné plnenie neprevzal. V zmysle komentára k § 520 ods. 1 prvá veta OZ, ak má nastať omeškanie veriteľa, musí predovšetkým dôjsť k ponuke plnenia. Ponuka musí byť urobená riadne, pričom posúdenie toho, či plnenie bolo ponúknuté riadne, je potrebné skúmať z hľadiska predmetu, spôsobu a miesta plnenia. Riadne ponúknuté plnenie musí zodpovedať obsahu zmluvy alebo zákonu. Veriteľ je v omeškaní i vtedy, ak nespolupôsobí pri splnení dlhu so zreteľom na oprávnené záujmy dlžníka zbaviť sa dlhu. Pokiaľ ide o súčinnostnú povinnosť dlžníka, je potrebné vždy skúmať, aká súčinnosť veriteľa je potrebná na splnenie dlh, čo súd neurobil. Správa, ktorú zaslal žalovaný dňa 13. 9. 2017, že je pripravený svoj záväzok splniť, rozhodne nemôže byť dôkazom, že som odmietol prevziať ponúknuté plnenie. Dokonca ani skutočnosť, že sme nedokázali určiť miesto stretnutia na odovzdanie hotovosti, keď žalovaný tvrdil: „Problém je na ich strane (nemajú účet ), tak musia byť aktívni.“ - správa zo dňa 3. 10. 20107, nemôže byť podkladom pre záver, že som neposkytol dostatočnú súčinnosť podľa § 520 OZ. Podľa ustálenej judikatúry (33 Cdo/377/2012 NS ČR) od obsahu záväzkového právneho vzťahu závisí, či vôbec, prípadne aká súčinnosť veriteľa na splnenie dlhu je potrebná. Nakoľko žalovaný po obdržaní platobného rozkazu súdu prvej inštancie bol schopný bez akejkoľvek súčinnosti veriteľa uhradiť dlžnú čiastku prostredníctvom prevádzkovateľa poštových služieb, je zrejmé, že pre splnenie svojho záväzku v skutočnosti žiadnu súčinnosť veriteľa ani nepotreboval. Spôsob splnenia záväzku potvrdzuje, že žalovaný bol schopný svoj záväzok bez súčinnosti veriteľa splniť i v čase zmluvne dohodnutej splatnosti a pritom nepotreboval žiadnu moju súčinnosť. Pokiaľ by účastníci záväzkového vzťahu striktne postupovali výlučne podľa § 567 ods. 1 OZ, mohlo by dôjsť k situácii ad absurdum, kedy dlžník môže čakať , že až veriteľ sa bude domáhať splnenia záväzku, čo však je povinnosťou v prvom rade dlžníka a takýmto spôsobom by bol povýšený spôsob plnenia a jeho miesto nad prvoradú povinnosť, ktorou je povinnosť dlžníka splatiť svoj záväzok. Práve z tohto dôvodu pri výklade právnych noriem a najmä § 567 tak ods. 1, ako aj ods. 2 OZ je potrebné brať do úvahy povahu plnenia a zistenie, či súčinnosť veriteľa na splnenie záväzku je skutočne potrebná, či je dlžník schopný plniť aj bez aktívnej činnosti veriteľa, čo ako vyplynulo zo skutkových okolností bolo možné a vzhľadom na povahu veci aj obvyklé pri plnení obdobných záväzkov. Jediné obmedzenie, ktoré by vyplynulo zo zákonnej úpravy, by bolo konanie v rozpore s § 4 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, kedy postup podľa § 567 ods. 1 sa výslovne vylučuje.“ 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie v prevažnej časti nie je dôvodné. 11. V čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy s nadpisom „Kúpna cena a spôsob zaplatenia“ sa ohľadom tretej časti kúpnej ceny uvádza: „Ostávajúca čiastka v sume 3.000 eur (slovom tritisíc eur) bude vyplatená po usporiadaní pozemku D.. Č.. XXX/X s odrátaním nákladov na usporiadanie, čo zmluvné strany aj potvrdzujú svojim podpisom na tejto Kúpnej zmluve. Zmluvné strany potvrdzujú, že kúpnu cenu dohodli v súlade s ustanovením § 589 Občianskeho zákonníka.“ Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že dohoda o kúpnej cene, ktorá je obligatórnou náležitosťou kúpnej zmluvy uzavretej podľa § 588 a nasl. Obč. zák., nie je dostatočne určitá. Z takéhoto znenia dojednania o cene prevádzaných nehnuteľností totiž nie je možné objektívne určiť jej výšku. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že požiadavka žalobcu, aby súd určil, ktoré z „nákladov na usporiadanie“ pozemku parc. Č.. XXX/X (ktorý nebol predmetom prevodu) sú dôvodné a akceptovateľné a ktoré takými nie sú, vo svojej podstate znamená, že podľa žalobcu by súd mal týmto spôsobom vlastne určiť výšku kúpnej ceny. To však nie je prípustné, pretože dojednanie výšky kúpnej ceny je výlučne vecou zmluvných strán a súd nemôže výšku kúpnej ceny žiadnym spôsobom „spresňovať“, prípadne ju svojím rozhodnutím akýmkoľvek spôsobom modifikovať. 12 Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 269,76 eur. 13. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy 4.500 eur, v čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy bola splatnosť druhej časť kúpnej ceny vo výške 13.500 eur (z čoho na každého z predávajúcich pripadá 4.500 eur) dojednaná tak, že túto časť kúpnej ceny žalovaný vyplatí predávajúcim „po obdržaní rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností“. Z tohto dojednania splatnosti druhej časti kúpnej ceny však nevyplýva, či splatnosť tejto časti kúpnej ceny je viazaná na doručenie rozhodnutia katastrálneho úradu žalobcovi alebo žalovanému. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd v občianskom súdnom konaní je oprávnený vyložiť prejav vôle (§ 35 Obč. zák.), ale nie je oprávnený prejav vôle zmluvných strán nahrádzať. Žalobca požadoval úroky z omeškania od 29. 6. 2017, teda od prvého dňa po tom, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva. Splatnosť druhej časti kúpnej ceny však - ako je to uvedené vyššie - nebola viazaná na tento moment, ale na moment obdržania rozhodnutia katastrálneho úradu. V konaní však nebolo preukázané, ktorá zo zmluvných strán a kedy toho rozhodnutie obdržala. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať z toho, že doba splnenia druhej časti kúpnej ceny nebola zmluvnými stranami dohodnutá a splatnosť tejto časti kúpnej ceny sa teda riadi ustanovením § 563 Obč. zák. Veriteľ - žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie druhej časti kúpnej ceny vo výške 4.500 eur najneskôr momentom, keď bola žalovanému doručená žaloba, k čomu došlo dňa 14. 2. 2018. V zmysle § 563 Obč. zák. sa teda druhá časť kúpnej ceny stala splatnou dňa 15. 2. 2018 a - ako to vyplýva zo spisu - túto časť kúpnej ceny žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 28. 2. 2018. Žalovaný bol teda v omeškaní so zaplatením druhej časti kúpnej ceny žalobcovi v období od 15. 2. 2018 do 27. 2. 2018, t. j. 12 dní. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca ako veriteľ neposkytol žalovanému súčinnosť na splnenie dlhu. Ak bol žalovaný schopný druhú časť kúpnej ceny žalobcovi zaplatiť poštovou poukážkou po tom ako mu bola doručená žaloba, treba urobiť záver, že žiadnu špeciálnu súčinnosť na plnenie zo strany žalobcu nepotreboval. 14. 5 % úroky z omeškania zo sumy 4.500 eur predstavujú vo finančnom vyjadrení sumu 225 eur ročne (4.500 : 100 = 45 x 5 = 225 eur). Denne úroky z omeškania predstavujú sumu 0,616 eur (225 : 365 = 0,616 eur) a za 12 dní omeškania teda úroky z omeškania predstavujú sumu 7,39 eur (0,616 x 12 = 7,39 eur). 15. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 150,41 eur z titulu úrokov z omeškania, tak, že žalovanému uložil z tohto titulu povinnosť zaplatiť žalobcovi 7,39 eur. Súčasne odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 150,41 eur z titulu úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 7,39 eur. 16. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti istiny 4.500 eur zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobca spolu v konaní uplatnil sumu 4.920,17 eur (4.500 + 150,41 + 269,76 = 4.920,17 eur). Zastavenie konania v časti týkajúcej sa sumy 4.500 eur procesne zavinil žalovaný tým, že túto sumu zaplatil žalobcovi po podaní žaloby. Preto ohľadom tejto sumy vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7,39 eur a preto v tejto časti vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol teda spolu úspešný pokiaľ ide o sumu 4.507,39 eur a neúspešný bol pokiaľ ide o sumu 412,78 eur (150,41 - 7,39 = 143,02 + 269,76 = 412,78 eur). Žalobca mal teda v konaní úspech v rozsahu 91,61 % ( 4.920,17 eur = 100 %; 4.920,17 : 100 = 49,20 = 1 %; 4.507,39 : 49,20 = 91,61 %). Neúspech žalobcu predstavuje 8,39 % (100 - 91,61 = 8,39 %). Po odpočítaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,22 % (91,61 - 8,39 = 83,22 %). 18. toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).