Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/150/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218202986 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218202986.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpeného advokátom JUDr. Katarína Hegedüšová, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Y.O. V., K.. X.X.XXXX, I. O. W. XX, O., o zaplatenie 100 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. januára 2019 č.k. 16Csp 37/2018-49 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny 100 Eur s príslušenstvom, skutkovo vymedzenú tým, že ako právnická osoba poskytol žalovanému ako fyzickej osobe peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky registroval a požiadal ho o poskytnutie úveru vo výške 100 Eur. Pri registrácii uviedol svoje osobné údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré mu ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 19.3.2015 uzatvorenej podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi, úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Dlh sa stal splatným dňom 17.4.2015. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Konštatoval, že na pojednávanie nariadené na deň 18.1.2019 sa strany sporu nedostavili. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 18.1.2019 a vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, pričom predvolanie mu bolo doručené uložením na pošte. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na webovom portály a vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 16.10.2018. 3. Po oboznámení sa s obsahom listín predložených súdu žalobcom zistil, že veriteľ MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453 a žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 19.3.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver, a to najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa špecifikovaného na webovej stránke veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100 Eur vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 128 Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa špecifikovaný na webovej stránke. a vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je vo výške 2290,09 % a priemerná hodnota RPMN za poskytnutý úver platná ku dňu uzatvorenia zmluvy je vo výške 11,31 %. Spotrebiteľ uzatvorením zmluvy potvrdil, že mu pred jej uzavretím bol zo strany veriteľa poskytnutý formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a v samostatnom dokumente zrozumiteľná, stručná a zreteľná informácia o RPMN a priemernej hodnote RPMN a poskytnutý úver platná ku dňu uzavretia zmluvy a rozhodcovská zmluva; všetky dokumenty v elektronickej forme boli vygenerované v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát, a to v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy. 4. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy zistil, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdržal jeden jej rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa na webovej stránke s možnosťou stiahnutia na pevný disk alebo iný nosič dát. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že informácie, ktoré poskytol veriteľovi pred uzatvorením zmluvy sú pravdivé, správne a úplné, a že má spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie a plnenie zmluvy a že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok k zmluvy. Z VPPÚ súd zistil, že sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ktorú uzatvára veriteľ so spotrebiteľom a upravujú rámcové podmienky poskytnutia úveru veriteľom spotrebiteľovi. Podľa bodu 7 VPPÚ spotrebiteľ je oprávnený vykonať registráciu na webovej stránke za účelom uzatvorenia zmluvy alebo viacerých po sebe nasledujúcich zmlúv a vytvoriť si svoje užívateľské konto zabezpečené užívateľským menom a heslom, ktoré si spotrebiteľ sám zvolí, a to všetko za podmienok, podľa pokynov a pri vyplnení formulárov uvedených na webovej stránke. Podľa bodu 10 VPPÚ v procese vytvárania žiadosti o úver si spotrebiteľ volí v rámci veriteľom poskytnutého úverového rámca výšku úveru a jeho splatnosť, pričom všetky uvedené volené položky predstavujú individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žiadosť o úver musí obsahovať všetky údaje požadované na webovej stránke, musí byť vyplnená úplne, správne, pravdivo, nesmie obsahovať žiadne zavádzajúce údaje a musí byť odoslaná a doručená veriteľovi. Žiadosť o úver predstavuje návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Odoslaním elektronickej žiadosti o úver a uzavretím zmluvy spotrebiteľ vyhlasuje, že má právnu subjektivitu, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a že mu nie je známe, že by uzavretiu zmluvy bránila akákoľvek prekážka právnej alebo faktickej povahy. Odoslaním žiadosti o úver spotrebiteľ vyhlasuje, že všetky údaje v nej uvedené vrátane údajov uvedených v rámci registrácie sú pravdivé, úplné a správne a že nemajú zavádzajúci charakter. Ďalej je v bode 10 VPPÚ okrem iného uvedené, že zmluva je uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba po schválení odoslanej žiadosti o úver spotrebiteľa veriteľom. Podľa bodu 11 zmluvou sa veriteľ zaväzuje na žiadosť spotrebiteľa a bez akýchkoľvek ďalších podmienok poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver v lehote uvedenej v zmluve prevodom na účet spotrebiteľa vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom v lehote uvedenej v zmluve. Záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi úver je splnený odpísaním čiastky zodpovedajúcej úveru z účtu veriteľa vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky uvedeného na webovej stránke v prospech účtu spotrebiteľa. Podľa bodu 12 spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku v zmysle podmienok zmluvy v identickej mene vkladom na účet veriteľa alebo prostredníctvom vkladového lístka na ktorejkoľvek pošte alebo pobočke banky alebo formou prevodu peňažných prostriedkov z účtu spotrebiteľa na účet veriteľa, pričom všetky náklady spojené so splatením úveru znáša spotrebiteľ. 5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 1, § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 12 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka. 6. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní ničím nepreukázal, že žalovaný je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Zo skutkových poznatkov vo veci, ktorá je predmetom konania, žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 19.03.2015 so žalovaným, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti zaplatiť žalovanú istinu. Zmluva o úvere medzi spotrebiteľom a žalobcom bola uzatvorená použitím elektronických komunikačných prostriedkov, pričom komunikácia zo strany spotrebiteľa bola zabezpečená iba použitím prihlasovacích údajov cez webovú stránku žalobcu. Aj keď je žalovaný v zmluve o úvere predloženej žalobcom označený ako dlžník uvedením jeho mena a priezviska a rodného čísla, to ešte podľa neho nepreukazuje reálne poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu. Žalobca v konaní taktiež ničím nepreukázal, že žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver prevodom na jeho účet. Rovnako nemal preukázanú skutočnosť tvrdenú žalobcom, že vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov alebo, že by mu odoslal písomnú výzvu zo dňa 20.9.2017 na úhradu dlhu. Keďže na základe vykonaných dôkazov navrhnutých a predložených žalobcom nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý bol mal v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 19.3.2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalovanému poskytol krátkodobý bezúročný úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu vo výške 28 Eur a žalovanému poskytol tento úver vo výške 100 Eur na č. bankového účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX pod var. symbolom XXXXXXXXXX dňa 20.3.2015 a ako dôkaz označil výpis z účtu žalobcu, ktorá skutočnosť podľa neho vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré predložil vo forme príloh k návrhu na začatie konania. 9. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku a mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a podložený listinnými dôkazmi, priloženými k žalobe. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní obsahu spisu, prejednal vec bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 376 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 15. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to: spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne spory. 16. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie, ako tomu bolo v doterajšom ustanovení § 120 ods. 4 OSP. Ak súd nemusí nariadiť pojednávanie podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pretože rozhoduje len na základe nesporných tvrdení strán sporu, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 2.000 Eur a pôjde len o jednoduché právne posúdenie sporu, nie je podľa zákonodarcu potrebné vykonať dokazovanie. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zákonodarca tým nadviazal na tradičnú zásadu civilného procesu - zásadu voľného hodnotenia dôkazov. 17. Žalobca svoj nárok voči žalovanému vyvodzoval zaplatenie istiny 100 Eur s príslušenstvom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX uzatvorenej prostredníctvom webovej stránky, na základe ktorej mal žalovanému poskytnúť úver vo výške 100 Eur. 18. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zameral svoju pozornosť na preskúmanie, či zmluva uzavretá medzi stranami spĺňala kritéria pre jej kvalifikáciu ako spotrebiteľskej, či bola dodržaná jej zákonná forma a či skutkové tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy sú postačujúce pre priznanie ochrany žiadanému právu. 19. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). 20. Je nepochybné, že zmluva uzavretá medzi stranami by mohla vykazovať všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak z dôvodu nedosiahnutia minimálnej doby splatnosti úveru (viac ako 3 mesiace), neboli na ňu aplikovateľné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v celom rozsahu. Uvedené však nevylúčilo použitie niektorých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi nimi regulácie o povinnej písomnej forme zmluvy, treba na ňu v zmysle § 24 Zákon o spotrebiteľských úveroch použiť okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré prikazujú uzavretie zmluvy v písomnej forme, ktorý nedostatok je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí - vyhotovenie písomnosti a jej podpis. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle so všetkými podstatnými, zákonom ustanovenými náležitosťami právneho úkonu je zachytený vo forme písaného textu na hmotnom nosiči (najčastejšie na papieri). Úkon môže byť vykonaný aj na iných nosičoch. V prípade, ak je právny úkon zachytený na viacerých listoch papiera, pokiaľ to osobitne nevyžaduje zákon (napr. pri legalizácii podpisov alebo autorizácii zmlúv), listiny nemusia byť fyzicky spojené, musí však byť zrejmé, že patria k sebe, že sú súčasťou jedného celku. Pre písomnú formu nie je podstatná forma nosiča - média, na ktorom je text napísaný, rovnako ani prostriedky, ktorým je text vyjadrený. Text môže byť napísaný vlastnoručne konajúcim, zapísaný rukou inej osoby, počítačom, elektronicky, strojom, tlačou, telegraficky, ďalekopisom, teda akoukoľvek formou, ktorá umožňuje zachytenie jeho obsahu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Na platnosť právneho úkonu sa okrem dodržania jeho formy vyžaduje aj podpis konajúceho. Náležitosti elektronického podpisu upravuje zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise. 21. Pri skúmaní formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzuje svoje práva, bolo potrebné vychádzať aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a pod., (§ 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z.z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z.). Za finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod.7 zákona č. 266/2005 Z.z.); poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj napriek tomu, že úver poskytnutý žalobcom nespĺňa celkom definíciu spotrebiteľského úveru, vzhľadom na potrebu použitia niektorých ochranných ustanovení podľa § 24 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri riešení spornej otázky formy právneho úkonu bolo treba vychádzať aj z ustanovení zákona č. 266/2005 Z.z. Je evidentné, že zákon umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku využiť aj moderné technológie, ako je internet, tento spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne bežný, obvyklý, rýchly a štandardný. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa týmto samozrejme nemožno poprieť potrebu ochrany spotrebiteľských práv vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 266/2005 Z.z. či ďalších predpisov. 22. Na základe tejto argumentácie odvolací súd dospel k presvedčeniu, že písomná forma právneho úkonu by bola pri uzatváraní zmluvy zo dňa 31.08.2012, ako aj jej dodatku dodržaná, pretože umožňovala zachytenie obsahu právneho úkonu (najmä za situácie, ak žalovaný uviedol pri diaľkovej komunikácii chránený osobný údaj - rodné číslo, či ďalšie špecifické údaje, ako číslo bankového účtu, bydlisko, telefónne číslo). Pri hodnotení, či zmluva obsahovala podpis žalovaného odvolací súd vychádzal z názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži 3/2010 zo dňa 20.1.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu“. Ak žalovaný pri komunikácii cez internet smerujúcej k uzavretiu zmluvy uviedol aj chránené osobné údaje umožňujúce jeho nepochybnú identifikáciu, potom túto zmluvu podpísal a právny úkon by sa mohol považovať za právne perfektný. 23. Žalobca však nepreukázal, že na základe takto ním tvrdeného uzatvoreného hmotnoprávneho vzťahu - vyššie uvedenej zmluvy, na základe ktorej mal žalovanému poskytnúť úver vo výške 100 Eur, že túto sumu žalovanému aj ako úver poskytol, nakoľko k svojej žalobe a na svoje tvrdenia v nej uvedené, doložil súdu ako dôkazy len výpis z Obchodného registra žalobcu, Zmluvu o úvere č. XXXXXX zo dňa 19.3.2015 a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, plnomocenstvo udelené jeho právnej zástupkyni, (tak ako aj tieto v žalobe ako dôkazy uviedol), avšak nedoložil dôkaz o tom, že úver vo výške 100 Eur žalovanému aj poskytol a ktoré všetky dôkazy na svoje skutkové tvrdenia v žalobe bol povinný predložiť na preukázanie svojho nároku (§ 185 CSP) a preukázať tak svoje skutkové tvrdenie, že ako právnická osoba poskytol žalovanému ako fyzickej osobe peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere č. XXXXX po tom, ako sa žalovaný prostredníctvom webovej stránky registroval a požiadal ho o poskytnutie úveru vo výške 100 Eur, pri registrácii uviedol svoje osobné údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré mu ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné a že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 19.3.2015 uzatvorenej podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi, úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, pričom dlh sa stal splatným dňom 17.4.2015. Vo svojom odvolaní síce žalobca označil ako dôkaz Výpis z jeho účtu, čo má vyplývať z listinných dôkazov, ktoré predložil súdu prvej inštancie vo forme príloh k návrhu na začatie konania (t.j. k žalobe), avšak z obsahu spisu to nevyplýva a aj v žalobe, ako už bolo uvedené, ako dôkazy označil žalobca len plnomocenstvo udelené jeho právnej zástupkyni, Výpis z Obchodného registra žalobcu, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. 24. Keďže žalobca nepreukázal svoj nárok voči žalovanému na splatenie ním uvedeného úveru, a na dodatočne dokladané dôkazy v odvolacom konaní odvolací súd neprihliada, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.