Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/142/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218204301 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218204301.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: P. G. Š. R., B. XX, Q., I.: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. W., P.. P..D..G.., R. XX, Q., I.: XX XXX XXX, o vypratanie nebytového priestoru, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 1. apríla 2020 č. k. 18C/31/2018- 79, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 6. 2019 č. k. 18C/31/2018-51. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 18. 5. 2018 podal žalobca na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáha vypratania nebytového priestoru - Dielne odborného výcviku (stará dielňa) vo rozlohe 126 m2, zapísaného na LV pre kat. úz. Rača Č.. XXXX ako stavba (dielenský objekt), súp. Č.. XXXX na parc. Č.. XXXX/XX a odovzdania ho žalobcovi. 3. Uznesením z 13. 2. 2019 č. k. 18C 31/2018-42 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť v lehote 15-tich dní písomne sa vyjadriť k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd prvej inštancie zároveň v tomto uznesení poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania. Toto uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 9. 3. 2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného zo dňa 12. 6. 2019 č. k. 18C/31/2018 - 51. 4. Žalovaný podal návrh na zrušenie uvedeného rozsudku pre zmeškanie. Odôvodnil ho tým, že sa nemohol vyjadriť v zákonom stanovenej lehote, pretože v tom čase bol odcestovaný v Čechách, ochorel, mal vysoké teploty a ležal bezvládne na lôžku. Žalovaný nebol v tom čase schopný riešiť žiadne pracovné veci za obchodnú spoločnosť. Svedkom uvedenej zdravotnej situácie bol L. R., ktorý môže túto skutočnosť dosvedčiť. Žalovaný uviedol, že uznesenie bolo doručované do elektronickej schránky a tým, že nedokázal zo zdravotných dôvodov obsluhovať pracovný počítač a preberať prichádzajúce zásielky došlo k situácií, že uznesenie sa nedostalo do jeho sféry a schopnosti reagovať na žalobu. 5. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodný. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti s odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „S poukazom na citované zákonné ustanovenie a vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na vyjadrenie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bolo riadne doručené uznesenie podľa § 273 C.s.p. spolu so žalobou a jej prílohami a to dňa 9. 3. 2019, nakoľko pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Governmente uplatňuje fikcia doručenia. Elektronická správa sa považuje za doručenú, ak adresát potvrdí notifikáciu o doručení, ale aj vtedy, ak uplynie úložná lehota (15 dní) a notifikáciu o doručení adresát v tejto lehote nepotvrdil. Žalovaný na výzvu na vyjadrenie sa k žalobe nijako nereagoval, aj keď bol poučený o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti. Žalovaný vo svojom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie síce uviedol, že sa nemohol vyjadriť v zákonom stanovenej lehote, pretože v tom čase bol odcestovaný v Čechách, ochorel, mal vysoké teploty a ležal bezvládne na lôžku avšak túto skutočnosť nedoložil žiadnym lekárskym potvrdením. Žalovaný uviedol, že svedkom uvedenej zdravotnej situácie bol L. R., ktorý môže túto skutočnosť dosvedčiť avšak k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nedoložil čestné prehlásenie svedka ani žiadnu inú listinu preukazujúcu tvrdenia žalovaného. Súd ďalej dáva do pozornosti žalovaného, že uznesenie, ktorým mu súd uložil povinnosť v lehote 15-tich dní písomne sa vyjadriť k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, mu bolo doručené dňa 9. 3. 2019, pričom rozsudok pre zmeškanie č. k. 18C/31/2018 - 51 bol vyhlásený dňa 12. 6. 2019. Rozsudok bol teda vyhlásený 3 mesiace po tom, ako bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa do vyhlásenia rozsudku nevyjadril k žalobe ani nepožiadal o predlženie lehoty na podanie vyjadrenia. Uvedené podporuje aj zásada "vigilantibus iura scripta sunt", t. j. "bdelým patrí právo", ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie zamietol. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný zastúpený konateľom T. Y.. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že k žalobe sa nemohol vyjadriť v stanovenej lehote, pretože v tom čase bol odcestovaný v Čechách, ochorel tam, mal vysoké teploty a nebol v tom čase schopný riešiť pracovné veci za jeho obchodnú spoločnosť (žalovaného). Ďalej sa žalovaný v odvolaní v podstate vyjadril k žalobe. 7. Žalobca vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou proti žalovanému domáha vypratania predmetného nebytového priestoru. Súd prvej inštancie uznesením z 13. 2. 2019 č. k. 18C/31/2018- 42 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe a súčasne ho poučil o možnosti vec rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak sa tento k žalobe nevyjadrí. Toto uznesenie bolo spolu so žalobou a prílohami k nej žalovanému doručené dňa 9. 3. 2019. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273 C.s.p. z 12. 6. 2019 č. k. 18C/31/2018- 51. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vypratať predmetné nebytové priestory a odovzdať ich žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 10. Žalovaný podal návrh na zrušenie uvedeného rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnil nasledovne: „K uvedenému uzneseniu zo dňa 13. 2. 2019 č. k. 18C/31/2018- 42 uvádzam, že som sa k nemu nemohol vyjadriť v zákonom stanovenej lehote, pretože v tom čase som bol odcestovaný v Čechách a ochorel som tam, mal som vysoké teploty a ležal som bezvládne na lôžku. Nebol som v tom čase schopný riešiť žiadne pracovné veci za moju obchodnú spoločnosť. Svedkom v tejto zdravotnej situácii mi bol L. R., ktorý môže túto skutočnosť súdu dosvedčiť. Doručovanie tohto uznesenia bolo do elektronickej schránky a tým, že som nedokázal zo zdravotných dôvodov obsluhovať svoj pracovný počítač a preberať tam prichádzajúce zásielky, došlo k situácii, že toto uznesenie sa nedostalo do sféry môjho vplyvu a schopnosti reagovať na podanú žalobu podľa § 273 písm. a/ C.s.p. Považujem túto skutočnosť za vážny dôvod. Zároveň sa domnievam, že nebola splnená kumulatívna podmienka „doručenie do vlastných rúk“ podľa § 273 písm. c/. Zákonodarca touto podmienkou sledoval, aby pasívne konanie žalovaného bolo nesporné, aby bolo zrejmé, že nekoná vo veci žaloby napriek skutočnosti, že o žalobe má vedomosť. Táto skutočnosť a podmienka nenastala.“ 11. Z ust. § 273 písm. a/ až c/ C.s.p. vyplýva, že súd môže o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: i/ žalovanému bola uznesením uložená povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe, ii/ v tomto uznesení bol žalovaný poučený o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia povinnosti vyjadriť sa k žalobe, iii/ uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk. 12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením z 13. 2. 2019 č. k. 18C/31/2018- 42, aby sa vyjadril k žalobe a že toto uznesenie obsahuje poučenie o možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Nie je dôvodná argumentácia žalovaného týkajúca sa splnenia tretej podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného spočívajúcej v doručení spomenutého uznesenia žalovanému do vlastných rúk. Z ust. § 32 ods. 5 písm. b/ zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) totiž vyplýva, že ak nie je adresátom orgán verejnej moci, elektronický dokument sa považuje za doručený do vlastných rúk dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Uznesenie súdu prvej inštancie z 13. 2. 2019 č. k. 18C/31/2018- 42 bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému doručované elektronicky, pričom tieto dokumenty boli v elektronickej forme doručené žalovanému dňa 9. 3. 2019 o 00:10 hod. (viď č. l. 45). Účinky doručenia týchto dokumentov žalovanému nastali bez ohľadu na to, či sa o tom žalovaný ako adresát dozvedel. Možno teda uzavrieť, že boli splnené všetky podmienky uvedené v ust. § 273 písm. a/ až c/ C.s.p. pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V súvislosti so zákonnými podmienkami pre vydanie kontumačného rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo znenia ust. § 277 C.s.p. možno vyvodiť, že žalovaný môže návrh na zrušenie kontumačného rozsudku odôvodniť iba tým, že lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, nie však tým, že neboli splnené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Nesplnenie týchto podmienok môže zrejme žalovaný uplatniť iba v rámci odvolacích dôvodov v odvolaní proti kontumačnému rozsudku (§ 356 písm. b/ C.s.p.). Napriek tomu odvolací súd v prejednávanej veci pre úplnosť skúmal, či boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie predmetnej veci kontumačným rozsudkom. 13. Žalovaný špecifikoval dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a/ C.s.p., tak, že týmto dôvodom je ochorenie konateľa počas jeho pobytu v Čechách, v dôsledku čoho nedokázal obsluhovať svoj pracovný počítač ani reagovať na doručené elektronické zásielky. K tomu odvolací súd uvádza, že existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania bol žalovaný povinný preukázať listinnými dôkazmi (viď Civilný sporový poriadok, Komentár, doc. JUDr. Marek Števček a kol., C.H.BECK 2016, str. 1006). Žiadne takéto listinné dôkazy však žalovaný neprodukoval. Preukazovanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania výsluchom svedka v tomto prípade neprichádza do úvahy, pretože súd rozhoduje o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania. Okrem toho, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal na to, že žalovaný mal časový priestor na doručenie vyjadrenia k žalobe od 9. 3. 2019 do vydania kontumačného rozsudku, teda do 11. 6. 2019, t. j. 3 mesiace. Tento časový priestor na vyjadrenie k žalobe však žalovaný nevyužil a k žalobe sa vyjadril po prvý raz až v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku. Ak by žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe súdu prvej inštancie do 11. 6. 2019, súd prvej inštancie by nemohol vec rozhodnúť kontumačným rozsudkom. 14. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).