Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/227/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205298 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218205298.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: E.. E. I., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XXXX/XX, T., proti žalovanému: T. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. I.F. XXXX/X, P., zast. JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát, IČO: 42 111 536, so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaného: P. H., I..J.. R. O. G., O.: XX XXX XXX, J. J. Š. X, T., Z. F. Š. na W. I. J. na W. R. R. X.XXX L., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. augusta 2018, č.k. 52C 39/2018-102, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvým výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zastavil konanie a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že „žalovanej“ voči „žalobcovi“ nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá mu bola doručená dňa 13.04.2018, domáhala od žalovaného titulom náhrady škody na zdraví a straty na zárobku zaplatenia sumy 1.400 eur. Podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 10.05.2019, zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že poisťovateľ žalovaného (intervenient) jej uhradil sumu 1.095 eur. Vychádzajúc z tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne následne bez zisťovania súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko by bol neúčinný, konanie v zmysle ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil. Vo vzťahu k výroku o trovách konania, v ktorom (bez zohľadnenie mužského a ženského rodu sporových strán v danom prípade - žalobkyňa a žalovaný) vyslovil, že: cit. „Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“, v odôvodnení napadnutého uznesenia odcitoval ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo po tom, ako intervenient (poisťovateľ žalovaného) splnil časť žalovaného nároku vo výške 1.095 eur, vyhodnotil, že žaloba bola v tomto rozsahu podaná voči žalovanému dôvodne, a že žalobkyňa procesne nezavinila zastavenie konania v tejto časti, ale len v zostávajúcej časti žalovaného nároku, ktorý si uplatnila vo výške 1.400 eur. Konštatoval, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ktorý žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu ako nedôvodný poprel. Následne do konania vstúpil ako intervenient na strane žalovaného poisťovateľ jeho motorového vozidla, ktorý uhradil žalobkyni sumu 1.095 eur ako náhradu škody na zdraví za žalovaného ako svojho poistenca, ktorý ju žalobkyni spôsobil. Poznamenal, že nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si žalobkyňa mohla uplatniť priamo voči tomu, kto jej škodu spôsobil, čiže v danom prípade voči jeho osobe ako vodičovi a prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým jej bola na zdraví spôsobená škoda, alebo aj voči jeho poisťovateľovi. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala žiadnu zákonnú povinnosť, ale iba možnosť uplatniť si svoj nárok aj voči poisťovateľovi subjektu, ktorý jej škodu spôsobil, záviselo od jej voľby, voči komu si svoj nárok žalobou uplatní. V tejto súvislosti zdôraznil, že poistný vzťah medzi žalovaným a jeho poisťovateľom nemá žiaden vplyv na právny nárok žalobkyne voči žalovanému a jeho uplatnenie, ale je vecou zmluvných strán, ktoré poistnú zmluvu uzavreli. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania tým, že si riadne neuplatnila svoj nárok voči jeho poisťovni, považoval preto za nedôvodné. Na základe uvedeného potom konštatoval, že žalobkyňa bola v spore voči žalovanému úspešná ohľadom zaplatenia sumy 1.095 eur, keďže táto jej bola uhradená po podaní žaloby na súd, čiže v rozsahu 78,21%, a neúspešná vo zvyšnej časti, t.j. v rozsahu 21,79%. Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán určil čistý úspech žalobkyne v spore rozsahom 56,42% (78,21% - 21,79%). Nakoľko však žalobkyni žiadne trovy nevznikli (nevyplývajú zo spisu), uviedol, že v súlade so zásadou racionality jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. 3. Proti druhému výroku tohto uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodov podľa ust. § 363 písmeno f) a h) C.s.p.. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pretože žiadna strana nemala úspech v spore, nakoľko uplatnený nárok nebol priznaný, ani zamietnutý, ale konanie bolo zastavené. Súd prvej inštancie mal preto podľa jeho názoru aplikovať ust. § 256 C.s.p.. Uviedol, že žalobkyňa zavinila zastavenia konania, resp. bezdôvodný súdny spor, a tým aj trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Podľa jeho názoru žalobkyňa nemala dôvod podávať proti nemu žalobu, pretože po prvej výzve od nej resp. jej otca na zaplatenie sumy 1.400 eur za „utrpenie a stratu na zárobku“ jej jeho právny zástupca oznámil, že vozidlo, s ktorým bola spôsobená škoda, je povinne zmluvne poistené, a že poistná udalosť bola nahlásená, preto si má akékoľvek nároky uplatňovať voči poisťovni. Žalobkyňa však takto nepostupovala, ale podala žalobu bez odôvodnenia svojho nároku, jeho výšky a bez akýchkoľvek listín preukazujúcich nielen výšku, ale aj dôvodnosť uplatneného nároku. Keďže vznik ani výšku škody nepreukázala žiadnymi dôkazmi a žiadne dôkazy ani nenavrhla, jej nárok musel poprieť. Uviedol, že za daných okolností by musel zamietnuť jej žalobu na prvom pojednávaní aj súd prvej inštancie. Zdôraznil, že žalobkyňa si dala vypracovať lekársky posudok o bolestnom až na základe pokynov intervenienta, jeho poisťovne, ktorá jej na základe tohto posudku poskytla plnenie. Pokiaľ by teda žalobkyňa postupovala podľa odporúčania jeho právneho zástupcu, resp. sa snažila predísť súdnemu sporu, poznamenal, že rovnaký výsledok by dosiahla aj bez podania žaloby, navyše by mu nevznikli žiadne trovy konania. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 11. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je tiež vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. 12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.04.2018, domáhala od žalovaného titulom náhrady škody na zdraví a straty na zárobku zaplatenia sumy 1.400 eur a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 27.05.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.05.2019, zobrala však svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že intervenient (poisťovateľ žalovaného) jej uhradil časť žalovanej pohľadávky vo výške 1.095 eur po začatí konania dňa 15.04.2019. Aj keď jej nebola uhradené celá žalovaná suma, žalobu zobrala späť v celom rozsahu, pretože nepovažovala za reálne, že by dostala okrem vyššie uvedenej sumy ešte nejaké peniaze. Spolu so späťvzatím žaloby predložila súdu prvej inštancie aj oznámenie intervenienta o poistnom plnení zo dňa 12.04.2019, v ktorom konštatoval, že dňa 11.04.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej poukázal na účet titulom náhrady škody na zdraví v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné plnenie vo výške 1.095 eur (č.l. 78-79 súdneho spisu). Intervenient na strane žalovaného a žalovaný vyjadrili so späťvzatím žaloby súhlas. Intervenient si náhradu trov konania neuplatnil, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli, a žalovaný si naopak, náhradu trov konania žiadal priznať (č.l. 88 a 94 súdneho spisu). Súd prvej inštancie potom vychádzajúc z tohto dispozitívneho procesného úkonu žalobkyne, ktorým zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť, konanie prvým (nenapadnutým) výrokom preskúmavaného uznesenia zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol druhým (napadnutým) výrokom tohto uznesenia tak, že „žalovanej“ voči „žalobcovi“ nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého uznesenia však v rozpore s týmto výrokom o trovách konania presne naopak konštatoval, že žalobkyni, aj keď bola v spore úspešná v rozsahu 56,42% (78,21% - 21,79%), nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v súlade so zásadou racionality nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli (nevyplývali zo spisu). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom k záveru o úspechu žalobkyne v spore v rozsahu 56,42% (78,21% - 21,79%) dospel po vyhodnotení, že nezavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.095 eur (predstavujúcej 78,21% zo žalovanej sumy), nakoľko žalobu v tejto časti zobrala späť až po tom, čo jej intervenient na strane žalovaného túto sumu po podaní žaloby zaplatil, avšak zavinila zastavenie konania v zostávajúcej časti žalovanej sumy (predstavujúcej 21,79% zo žalovanej sumy). 13. Preskúmaním odvolaním žalovaného napadnutého výroku o náhrade trov konania a jemu prislúchajúcej časti odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru o tom, že výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania absolútne nekorešponduje s jeho odôvodnením, pretože podľa výrokovej časti nepriznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žalovanej strane a podľa odôvodnenia zase žalujúcej strane. Rozhodnutie súdu, ktorého odôvodnenie vôbec nezodpovedá výrokovej časti, a teda v nej vyslovenému verdiktu, akým je v napadnutej časti o trovách konania aj preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie, v žiadnom prípade nenapĺňa zákonnú požiadavku presvedčivého odôvodnenia vyžadovanú ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale práve naopak, je z objektívneho hľadiská zmätočné, nepochopiteľné a zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vzhľadom na zistený zjavný rozpor medzi výrokom a odôvodnením napadnutej časti uznesenia, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutej časti uznesenia pre zmätočnosť odôvodnenia jej výroku. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vypracovanie takéhoto rozhodnutia alebo jeho časti, kde výroková časť je v priamom rozpore s jeho odôvodnením a závermi v ňom prijatými, bez akýchkoľvek pochybností porušuje právo sporových strán na spravodlivé súdne konanie, pretože im odníma možnosť vnímať rozhodnutie ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov argumentovať, a teda aj možnosť riadne konať pred súdom. Odňatie možnosti strane konať pred súdom je porušením jej práva na spravodlivý súdny proces, a tiež dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.). 14. Pre úplnosť a v záujme správnosti budúceho (nového) rozhodnutia o náhrade trov konania považuje odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, v ktorej tvrdil, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a preto je povinná nahradiť mu trovy konania, za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vyhodnotil otázku zavinenia zastavenia konania aj napriek aplikácii nesprávneho ust. § 255 ods. 1 C.s.p., namiesto správneho ust. § 256 ods. 1 C.s.p., správne, keď uviedol, že zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.095 eur (predstavujúcej 78,21% zo žalovanej sumy 1.400 eur) zavinil žalovaný tým, že jeho poisťovateľ (intervenient) zaplatil časť žalovanej sumy vo výške 1.095 eur žalobkyni po podaní žaloby, a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 305 eur predstavujúcej 21,78% zo žalovanej sumy 1.400 eur) žalobkyňa. 15. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania ovláda náhradu trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorej je povinná nahradiť trovy konania tá strana sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pri zastavení konania (ku ktorému môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov, napríklad pre späťvzatie žaloby, pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania a pod.) je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 ods. 1 C.s.p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, pričom procesné zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, a teda vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná (z hmotnoprávneho hľadiska) dôvodne, vzniká zásadne povinnosť uhradiť trovy konania druhej procesnej strane. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom je potrebné kritérium procesného zavinenia posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní proti žalovanému požadoval resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr zobral žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Zavinenie na strane žalovaného možno konštatovať vtedy, ak sa v dôsledku jeho správania vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. V takomto prípade sa však dôvodnosť žaloby posudzuje len z procesnoprávneho (a nie z hmotnoprávneho) hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k žalobou uplatnenému nároku žalobcu, a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť. V takomto prípade je teda rozhodujúcou skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že žalobca z tohto dôvodu vzal žalobu späť. 16. Keďže v danom prípade, kedy došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby žalobkyňou v celom rozsahu, sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania posudzuje dôvodnosť žaloby iba z procesnoprávneho hľadiska, a z predloženého spisu jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, pretože intervenient žalovaného jej zaplatil po začatí konania dňa 15.04.2019 časť žalovanej sumy vo výške 1.095 eur (viď oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.04.2019, vyjadrenie intervenienta zo dňa 05.06.2019, výpis exkaso o plnení č. 200487685), a tiež z dôvodu, že uhradenie zvyšnej časti žalovanej sumy nepovažovala za reálne, vzhľadom na vzťah správania sa intervenienta na strane žalovaného (po začatí predmetného konania zaplatil žalobkyni časť žalovanej sumy vo výške 1.095 eur) k žalobnej požiadavke žalobkyne (domáhala sa zaplatenia sumy 1.400 eur) je nepochybné, že intervenient žalovaného sa v časti žalovanej sumy 1.095 eur správal v zmysle žalobnej požiadavky žalobkyne, a že žalobkyňa zobrala v tejto časti späť žalobu v dôsledku jeho správania. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovanej sumy vo výške 305 eur, vo vzťahu ku ktorej zobrala žalobkyňa žalobu taktiež späť, avšak z dôvodu, že nepovažovala úhradu tejto sumy zo strany žalovaného a jeho intervenienta za reálnu, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť na základe vlastného subjektívneho rozhodnutia a záujmu v spore nepokračovať, čiže bez príčinnej súvislosti a nadväznosti na správanie žalovaného. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.095 eur (predstavujúcej 78,21% zo žalovanej sumy) zavinil žalovaný a v zostávajúcej časti (305 eur, predstavujúcej 21,79% zo žalovanej sumy) žalobkyňa. V odôvodnení napadnutého uznesenia taktiež správne určil a konštatoval rozsah (56,42%), v akom žalobkyni voči žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, a správne tiež poznamenal, že žalobkyni tento nárok nemožno priznať, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Aj keď odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a v ňom prijaté závery zodpovedali predloženému spisu, z dôvodu, že nekorešpondovalo súčasne aj s výrokom o náhrade trov konania, založilo vadu rozhodnutia, ktorá nie je v odvolacom konaní odstrániteľná, a tým aj dôvod opodstatňujúci zrušenie tejto napadnutej časti uznesenia. 17. Keďže súd prvej inštancie vyššie uvedeným postupom znemožnil žalovanému ako odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, nakoľko rozhodnutie je v napadnutej časti nepreskúmateľné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne v súlade s odvolacím súdom v bode 10 až 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia vysloveným právnym názorom rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné, presvedčivé, dostatočne odôvodnené, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 18. O nároku na náhradu trov (aj tohto odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 19.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).