Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/113/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205668 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218205668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci vo veci starostlivosti súdu o maloletú: U. Y., K. P. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava a B. Y., K. P. XX.XX.XXXX, zastúpenú DL Droit - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Palisády 729/36, Bratislava, deti matky H.. Q. Y., K. P. XX.XX.XXXX, O.: Q. XX, O., zastúpenej DL Droit - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Palisády 729/36, Bratislava a otca H.. Y. Y., K. P. XX.XX.XXXX, O.: Q. X, O., zastúpený advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, so sídlom: Drieňová 76/17, Bratislava, o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti starým rodičom H.. U. Y., K. P. X.X.XXXX, O.: Q.R. X, O. a O. Y., K. P. XX.X.XXXX, O.: Q. X, O., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, so sídlom: Drieňová 76/17, Bratislava, na odvolanie matky a plnoletej B. Y. voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.03.2019, č. k. 28P/99/2018-51, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26.03.2019, č. k. 28P/99/2018-51, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 26.03.2019, č. k. 28P/99/2018-51, zamietol návrh matky, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti od starých rodičov zo strany otca v čase podania návrhu k maloletým deťom B. U. U.. B. počas konania dosiahla plnoletosť a pripojila sa k návrhu matky. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh matky na prerušenie konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 18.05.2018, sa matka v konaní o zníženie výživného domáhala, aby sa na plnení vyživovacej povinnosti k deťom spolupodieľali aj starí rodičia zo strany otca - H.. U. Y. U. O. Y., keďže otec nie je schopný alebo skôr ochotný prispievať na výživné pre deti v súdom stanovenej výške. Tento protinávrh matky na určenie vyživovacej povinnosti starých rodičov k maloletým deťom bol uznesením č.k. 28P/107/2017-97 zo dňa 19.6.2018 vylúčený na samostatné konanie a zapísaný pod novou sp.zn. 28P/99/2018. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 9.5.2017, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na každé z maloletých detí na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to počnúc dňom 1.6.2017. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti starým rodičom odôvodnila matka tým, že v prípade, že otec nie je schopný, alebo skôr ochotný prispievať na výživné, v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 59P/14/2011 zo dňa 18.01.2012, tak by mal súd platením výživného spolu s navrhovateľom zaviazať oboch jeho rodičov, teda starých rodičov maloletých podľa ust. § 69 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Matka mala za to, že obaja starí rodičia disponujú dostatočným majetkom zabezpečujúcim im pomerne vysokú životnú úroveň a to nielen pravidelným príjmom zo starobného dôchodku, ale aj príjmami z predaja lukratívnych nehnuteľností v nedávnej minulosti. Obaja starí rodičia vlastnia okrem bytu na Q. X B. O. aj motorové vozidlo a v obci Blahová v okrese Dunajská Streda aj rodinný dom s rozsiahlym pozemkom 1600 m2. Starí rodičia majú dvoch synov, z ktorých jeden pracuje a žije na veľmi slušnej úrovni v Rakúsku; býva vo vlastnom rodinnom dome vo Viedni. Ak starí rodičia majú dostatok finančných prostriedkov, aby svojmu synovi - otcovi maloletých detí zabezpečovali komfortné živobytie a vyvážali ho po Bratislave a okolí (kde sa údajne chodí prechádzať), tak by mali prispievať aj na výživu svojich maloletých vnučiek a nenechať celú starostlivosť na pleciach matky a jej najbližšej rodiny. Otec bol zaviazaný plnením vyživovacej povinnosti na maloleté vo výške určenej rozsudkom z roku 2012, teda v čase, keď maloleté mali jedenásť a osem rokov. Dnes majú sedemnásť a štrnásť rokov, navštevujú gymnázium a finančné nároky sa vekom zvyšujú nielen na štúdium, ale i na zabezpečenie ostatných životných potrieb maloletých. Súd by mal výšku vyživovacej povinnosti na maloleté zvyšovať a nie schvaľovať ich výšku na maximálne možné zákonné minimum. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletým deťom sa čím ďalej tým viac zvyšujú výdavky na zabezpečenie štúdia a ostatných nevyhnutných životných potrieb ich postupným rastom, matka navrhovala, aby návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý a aby súd zaviazal otca a starých rodičov spoločne a nerozdielne prispievať na výživu maloletých detí. 3. Starí rodičia žiadali návrh zamietnuť, z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky. Otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť, v žiadanom prípade nemožno konštatovať, že otec nemôže svoju vyživovaciu povinnosť splniť. Poukázali na konanie Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 28P/107/2017, v ktorom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a bol zistený skutočný stav, že otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, ale nie v takej výške, ako chce matka. Dokonca aj matka vo svojom odvolaní tvrdí, že otec je schopný uhrádzať výživné. Poukázali na to, že je nariadený výkon rozhodnutia, otcovi je strhávaná istá čiastka výživného z invalidného dôchodku. Starí rodičia sú dôchodcovia, starý otec poberá starobný dôchodok vo výške 666,- eur a stará matka vo výške 420,- eur. Starý otec videl naposledy vnučky v roku 2009. Odmietajú vyživovaciu povinnosť takým spôsobom, aby im to bolo prikázané. Nevylučujú však, že by deťom pomohli, keby ukázali, že sú dobré dievčatá, že ich rešpektujú, a že tú pomoc potrebujú. Stará matka sa naposledy stretla s vnučkami v roku 2010. Syn u nich nebýva, prichýlia ho keď je v zlom stave. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutočný stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/14/2011-26 zo dňa 18.1.2012 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obidvaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej B. sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletej U. sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/107/2017-163 zo dňa 11.12.2018 súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. Y., K.. XX.X.XXXX zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a k mal. U. Y., K.. XX.XX.XXX4 zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 9.5.2017, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V konaní o návrhu na zníženie výživného bolo zistené, že obe deti v súčasnosti študujú na gymnáziu, vo svojom voľnom čase sa venujú krúžkom v umeleckých školách. Bývajú v spoločnej domácnosti s matkou. Medzi mesačné výdavky maloletej Viktórie matka zahrnula: pomerné náklady na domácnosť 77,24 eur, strava v škole 30,- eur, strava doma 100,- eur, električenka 12,- eur, zdravotná starostlivosť (lieky, lekárske vyšetrenia, okuliare, šošovky) 27,67 eur, oblečenie 41,60 eur, obuv 20,80 eur, kozmetika a drogéria 10,- eur, školské pomôcky 5,- eur, výdavky na krúžky a voľnočasové aktivity (folklórny súbor, cimbal, ZRPŠ, mobil, venček - tanečná, darčeky) 191,47 eur. Maloletá bola zaradená do špeciálneho študijného programu, náklady na 2 roky štúdia predstavujú 2.324,- eur. Zároveň si robí skúšky na vodičský preukaz, kde je poplatok vo výške 643,- eur. Medzi výdavky maloletej U. matka zahrnula pomerné náklady na domácnosť 77,24 eur, strava v škole 30,- eur, strava doma 100,- eur, električenka 12,- eur, zdravotná starostlivosť (lieky, lekárske vyšetrenia, okuliare, šošovky) 27,49 eur, oblečenie 41,60 eur, obuv 20,80 eur, kozmetika a drogéria 10,- eur, školské pomôcky 5,- eur, výdavky na krúžky a voľnočasové aktivity (tábor s koňmi, akordeón, ZRPŠ, výtvarná, mobil, i darčeky, pečenie koláčov) 108,82 eur. Otec detí poberá invalidný dôchodok vo výške 169,40 eur, z ktorého sú exekučne vykonávané zrážky na výživné na maloleté deti. Je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti STATING s.r.o., prostredníctvom ktorej v období od 19.2.2018 do 15.10.2018 spolupracoval so spoločnosťou VGS-stav s.r.o., pre ktorú na základe objednávok otec vykonával administratívne práce v súvislosti s inžinierskou činnosťou a tieto fakturoval v sume cca 500,- eur mesačne. Táto spolupráca bola ukončená z dôvodu dlhodobej nespokojnosti s pracovným výkonom otca a jeho pracovnou morálkou. V období od 19.9.2016 do 1.3.2017 bol otec zamestnancom spoločnosti COM Solutions k. s., pracovný pomer bol ukončený z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny. Za toto obdobie dosiahol čistú mzdu v celkovej výške 2.541,37 eur. Otec bol obžalovaný z prečinu zanedbania povinnej výživy, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 5T/215/2015-133 zo dňa 28.6.2016 bol oslobodený, z dôvodu, že nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom závere je uvedené, že otec trpí na psychotické ochorenie, ktoré prebieha nepriaznivo, a ktoré znižuje jeho rozpoznávacie schopnosti (chápe nutnosť platiť výživné ale nedostatočne chápe potrebu platiť ho pravidelne, v časových intervaloch, nie je schopný zarobiť peniaze, adekvátne s nimi hospodáriť, systematicky pracovať ) a vymiznutie ovládacích schopností (najmä znížená vôľa a výkon). V dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, došlo u otca k zlyhaniu v pracovnej oblasti a k existenčným problémom. Nie je schopný plne si uvedomiť a realizovať svoje povinnosti. Matka maloletých detí je zamestnaná, v roku 2017 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.102,94 eur netto. Okrem toho pôsobí aj ako súdny znalec v odbore stavebníctvo, z čoho má príjem vo výške cca 500,- eur mesačne. Spoločne s maloletými deťmi býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Tento byt pôvodne patril otcovi detí, po rozvode manželstva ho od otca odkúpila za trhovú cenu a vyplatila hypotekárny úver na byte, spolu v celkovej výške cca 90.000,- eur. Na tento účel si od svojich rodičov a brata zobrala bezúročné pôžičky, ktoré má každoročne splácať splátkou vo výške 6.000,- eur. Medzi ďalšie pravidelné mesačné výdavky na domácnosť patrí: nájomné 189,12 eur, elektrina 31,- eur, internet 11,71 eur. 5. Súd prvej inštancie vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je nedôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že použitie právnej úpravy § 68 a § 69 ods. 1 Zákona o rodine prichádza do úvahy len v prípade, ak by neexistovala vyživovacia povinnosť zo strany rodičov dieťaťa. Úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom podľa § 62 Zákona o rodine je špeciálna úprava, ktorá má vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými prednosť. V tomto konkrétnom prípade nie sú teda splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby súd zaviazal starých rodičov k plneniu vyživovacích povinností. I keď je zákonné ustanovenie pomerne stručné „ak potomok nemôže plniť“ sotva si však možno osvojiť taký extenzívny výklad , ktorý by predkov postavil do úlohy solidárnych dlžníkov a oprávnený rodič by sa rozhodoval, ktorý exekučný titul si vyberie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otec má určenú vyživovaciu povinnosť a zníženie tejto vyživovacej povinnosti znamená len to, že vyživovacia povinnosť bola zmenená tak, aby zodpovedala možnostiam otca. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že starí rodičia sú starobní dôchodcovia, ich príjmy sú na pomyselnej dolnej hranici. Ide o ľudí vo veku cca 70 rokov a požadovať od nich, aby sa zbavovali majetku, prípadne zamestnali a prispievali na výživu svojich vnučiek je nespravodlivé a u plnoletej B. v rozpore s dobrými mravmi. Vnučky sa o starých rodičov nezaujímajú, negratulujú im k meninám, či narodeninám, pričom u starých rodičov z matkinej strany, tieto spoločenské konvencie dodržiavajú. 6. Matka žiadala, aby súd prvej inštancie prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na zníženie výživného, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 28P/107/2017. Návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie nevyhovel, nakoľko mal za to, že konanie o zníženie výživného nemá vplyv na konanie o určení vyživovacej povinnosti starým rodičom, nakoľko, či už potvrdenie alebo zmena rozhodnutia (zamietnutie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti) súdu prvej inštancie odvolacím súdom, nemení nič na skutočnosti, že vyživovacia povinnosť otca je určená, a že absentujú dôvody na určenie vyživovacej povinnosti starým rodičom. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali matka a plnoletá Viktória v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nakoľko súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolaní uviedli, že nie sú názoru, že použitie právnej úpravy uvedenej v Zákone o rodine, najmä ust. § 68, je možné len v prípade, ak by neexistovala vyživovacia povinnosť zo strany rodičov. Ust. § 69 Zákona o rodine neuvádza neexistenciu vyživovacej povinnosti potomkov, ako je uvedené v rozsudku, ale nemožnosť plnenia. Je neakceptovateľné pre nezaopatrené deti, aby bola súdom vnímaná vyživovacia povinnosť zmenená len tak, aby zodpovedala možnostiam otca. Odvolateľky majú za to, že vyživovacia povinnosť a jej výška sa má odvíjať i od základných potrieb detí, čo predstavujú náklady na jedlo, bývanie, ošatenie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, kultúrny rozvoj. Počas pojednávania súd prvej inštancie nerozhodol, ktoré z predložených položiek detí nemajú deti čerpať, resp. ktoré považuje za zbytočné. Poukázali na to, že stanovená výška výživného v konaní sp.zn. 28P/107/2017 v celkovej sume 250,- eur na mesiac na dve deti, je rádovo výrazne nižšia, ako sú ich nevyhnutné potreby. Stanovené výživné, ktorým má prispievať otec, v tejto výške pokryje mesačné náklady ledva na stravu. Zároveň toto stanovené výživné absolútne nezohľadňuje starostlivosť matky, ktorá je výlučne na jej pleciach a zároveň nutnosť nákladov vynaložených z dôvodu splácania dlhov matkou vyplývajúcich z konania otca. Odvolateľky majú za to, že súd v konaní sp. zn. 28P/107/2017 dospel k rozhodnutiu, že otec nemôže platiť potrebné výživné, t.j. nemôže si plniť vyživovaciu povinnosť, čím je naplnený § 69 zákona. Zo stanoveného výživného, ktoré súd v konaní sp.zn. 28P/107/2017 výrazne znížil, nezaopatrené študujúce deti nedokážu reálne vyžiť. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o morálnych normách rodiny, odvolateľky uviedli, že bola na súdnom pojednávaní preukázaná morálna úroveň starých rodičov, pričom poukazujú na list, ktorý dňa 05.08.2010 písal a na pojednávaní čítal starý otec a poukazujú i na následné vyjadrenia starého otca o vnučkách, ako: „Teraz sú už veľké, jedna je dospelá, už to nie sú naše vnučky.” Matka poukazuje i na osočovanie matky za zdravotný stav otca a pod. Odvolateľky považujú za morálne, aby bol uplatnený § 69 zákona, nakoľko otec naďalej sústavne ignoruje všetky rozhodnutia a ústne dohovory súdu na pojednávaniach, čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti. Zdôrazňujú, že sa nejedná o výšku výživného, ktorú chce matka, ale o výšku výživného, ktorú deti potrebujú. Odvolateľky majú za to, že hmotnoprávne podmienky konania sú splnené. Starí rodičia disponujú dostatočným majetkom zabezpečujúcim im vysokú životnú úroveň a to nielen pravidelným príjmom zo starobných dôchodkov, ale aj príjmami z predaja lukratívnych nehnuteľností v nedávnej minulosti. Obaja starí rodičia vlastnia okrem bytu na Q.R. X B. O. aj motorové vozidlo a v obci Blahová v okrese Dunajská Streda aj rodinný dom s rozsiahlym pozemkom 1600 m2. Jedná sa o zaopatrených dospelých ľudí bez zásadných zdravotných problémov, vlastniacich nehnuteľný a hnuteľný majetok, úspory z predaja nehnuteľností v Bratislave. Súd prvej inštancie sa zameral len na skúmanie súčasných príjmov starých rodičov. Odvolateľky poukázali i na to, že ak sú v ponímaní súdu prvej inštancie príjmy starých rodičov na pomyselnej dolnej hranici, je potom absurdné rozhodnutie súdu o výške výživného 250,- eur mesačne na dve nezaopatrené študujúce deti. Ďalej poukazujú na to, že starý otec počas pojednávania priznal, že syna prichýlia vždy, keď je v zlom stave. Z uvedeného vyplýva, že starí rodičia disponujú dostatočným množstvom prostriedkov dokonca pokrývať potreby ďalšieho dospelého človeka - ich syna a otca detí, čím sa len potvrdzujú tvrdenia matky v podanom návrhu. Vyjadrenia starých rodičov voči správaniu matky sú vykonštruované, z dôvodu obavy rozhodnutia súdu, čo sa týka platenia výživného na deti. Na pojednávaní bolo jednoznačne preukázané, kto bol iniciátorom prerušenia kontaktov s vnučkami. Odvolateľky ďalej uvádzajú, že starý otec na pojednávaní klamal, že nevedel, že jeho syn bral drogy, keď uvedené informácie sa nachádzajú na str. 6 v znaleckom posudku z r. 2016 vypracovaného pre účely trestného konania, ktorým disponuje minimálne právna zástupkyňa otca a v súčasnosti zároveň i ako právna zástupkyňa starých rodičov. Spôsob, akým sa stal otec bezdomovcom bol v réžii výlučne otca po rozvode manželstva. Opätovne odvolateľky zdôraznili, že v prípade, že by matkina rodina z Myjavy nepožičala matke finančné prostriedky na kúpu bytu, v ktorom žili, otec by spravil bezdomovca nielen z matky, ale aj z detí. Odvolateľky majú za to, že v konaní bola jednoznačne preukázaná averzia starých rodičov k matke, ktorú neváhajú prenášať i na svoje vnučky. Odvolateľky žiadajú, aby odvolací súd opätovne preskúmal všetky skutočnosti a informácie a prihliadal vo svojich rozhodnutiach na reálne existenčné záujmy nezaopatrených detí, čo sa týka vyživovacej povinnosti v zmysle Zákona o rodine a aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vyhovel žalobnému návrhu a určil vyživovaciu povinnosť rodičom otca detí, alebo vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 8. Starí rodičia vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považujú toto rozhodnutie za zákonné, náležite odôvodnené, presvedčivé a v konečnom dôsledku aj za spravodlivé. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp.zn. 28P/107/2017, súd rozhodol, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca k deťom. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec je schopný pracovať, aj keď v obmedzenej miere. Matka rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola znížená výška výživného otcovi detí napadla a vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré majú preukázať, že otec je schopný pracovať a sama túto skutočnosť tvrdí, teda tvrdí, že otec je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Starí rodičia poukazujú na to, že schopnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť v určitej výške sa už líši od predstáv matky ohľadom tejto výšky, napriek skutočnosti, že matke musí byt zrejmé, že vyživovacia povinnosť sa plní podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 28P/107/2017 podľa názoru starých rodičov nemá vplyv na určenie vyživovacej povinnosti starým rodičom. Ďalej poukazujú na nesprávnu právnu interpretáciu ustanovení zákona o rodine protistranou a na to, že súd nedospel k záveru, že otec si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť, práve naopak súd otcovi vyživovaciu povinnosť stanovil. To, že výška výživného nezodpovedá predstavám matky je už inou kategóriou. Matka v konaní poukazovala na odôvodnené potreby detí a vysoké náklady na deti. Je potrebné uviesť, že ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V jednoduchosti povedané, súd pri určovaní výšky výživného má povinnosti prihliadnuť na možnosti a schopnosti povinného rodiča, a následne tieto odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možnosti rodiča. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. Poukazujú na to, že vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými je upravená v § 68 až 70 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Pod pojmom ostatní príbuzní sa rozumejú len príbuzní v priamom rade, t. j. predkovia a potomkovia - najčastejšie starí rodičia a vnuci, pričom vyživovacia povinnosť rodičov a detí je upravená oddelene. Ostatných príbuzných možno zaviazať na plnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu len vtedy, ak si túto povinnosť nemôžu plniť rodičia. Predpokladmi vzniku tejto vyživovacej povinnosti sú odkázanosť na výživu na strane oprávneného a schopnosť, možnosť a majetkové pomery poskytovať výživné na strane povinného, pričom tieto skutočnosti má zisťovať súd u všetkých príbuzných v rovnakom stupni príbuzenstva. Treťou podmienkou pre vznik tejto vyživovacej povinnosti je súlad poskytovania výživného s dobrými mravmi. Poukázali na to, že vnučky dlhé roky nevideli a možno len konštatovať, že väzby medzi starými rodičmi a vnučkami nie sú žiadne, čo starých rodičov mrzí. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. 10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého správne ustálil skutočný stav veci a správne dospel k záveru, že v danom prípade nie splnené podmienky k aplikácii ustanovenia § 69 ods.1 zákona o rodine, nie je teda dôvodné zaviazať rodičov otca k plneniu vyživovacej povinnosti namiesto ich syna - otca k maloletej U. a toho času plnoletej B.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že otec nie je neschopný plniť vyživovaciu povinnosť a skutočnosť, že došlo ku zmene pomerov na strane otca, ktorá odôvodnila znížiť výživné, neznamená, že si vyživovaciu povinnosť nemôže plniť. Vyživovaciu povinnosť otec môže plniť, avšak v menšom rozsahu, ako bola určená doteraz. Zákon o rodine pripúšťa možnosť zníženia výživného, ak na strane povinného nastane zmena pomerov, ktorá má vplyv na jeho možnosti a schopnosti, ktoré sa pri určení výživného taktiež posudzujú. Pri určení vyživovacej povinnosti sa nevychádza len z nákladov na deti, ale komplexne zo životnej úrovne rodičov a ich možností a schopností a majetkových pomerov. V danej veci bolo preukázané a vyplynulo z dokazovania, že otec je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť. To, že túto vzhľadom na svoj zdravotný stav je schopný plniť v menšom rozsahu ako doteraz, neznamená automaticky, že rozdiel by mali hradiť jeho predkovia, teda jeho rodičia. Vyživovacia povinnosť prechádza na predkov len v prípade, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, čo nie je v danom prípade splnené. Odvolací súd z dôvodu vyššie uvedeného záveru, má za to, že zaoberať sa otázkou rozporu s dobrými mravmi v prípade priznania výživného k plnoletej Viktórii je nadbytočné. 11. Súd prvej inštancie postupoval správne aj čo sa týka posúdenia návrhu na prerušenie konania. V konaní vo veci návrhu na zníženie výživného bol už v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaný rozsudok, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť otca, teda nebolo rozhodnuté tak, že by otec nebol schopný vôbec plniť vyživovaciu povinnosť. Výsledok odvolacieho konania, keď odvolanie bolo podané matkou, mohol byť len, že sa buď potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo sa zmení tak, že návrh otca na zníženie výživného sa zamietne, a teda je zrejmé, že na rozhodnutie v danej veci by to nemalo vplyv, keď pri oboch rozhodnutiach by platilo, že otec môže plniť vyživovaciu povinnosť. Navyše v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už bolo vydané rozhodnutie o odvolaní v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Otázka prerušenia konania sa tým stala bezpredmetná. 12. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutočný stav veci, súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol, keď zamietol návrh na určenie výživného starým rodičom. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).