Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/392/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219200419 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219200419.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. 9, puerta X S. P., XXXXX T., P. kráľovstvo, zastúpená Advokátskou kanceláriou Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 046 594, a otec - Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX X., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie matky, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16.08.2019, č.k. 22P/41/2019-32, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, uznesením, zo dňa 16.08.2019, č.k. 22P/41/2019-32, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 05.03.2019, č.k. 22P/41/2019-14. Vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie vo veci zníženia výživného pre maloleté dieťa: H. T., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v P. kráľovstve. Zároveň predmetné konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9, § 161 ods. 1, 2, § 239, § 240, § 242, § 247, § 248, § 250 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., čl. 3, čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenie“), a vecne nedostatkom svojej právomoci ako neodstrániteľnej podmienky konania. Konštatoval, že tamojší súd uznesením zo dňa 05.03.2019, č.k. 22P/41/2019-14, vydaným vyšším súdnym úradníkom preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava II, voči ktorému uzneseniu podala matka sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci, ku ktorej pripojila kópie osvedčení o registrácií jej a maloletej ako občanov Európskej únie potvrdzujúcich, že matka aj maloletá sú prihlásené na pobyt na adrese C Y. T. X 6, S. P., T. v P. kráľovstve. Zistil, že predmetné konanie sa týka vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu ako odporcovi v zmysle korigenda k čl. 3 písm. a) Nariadenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 18.05.2011 a zároveň oprávnenému v zmysle Nariadenia, ktoré má svoj obvyklý pobyt na území Španielskeho kráľovstva, kde spoločne s matkou dlhodobo žije, plní si povinnú školskú dochádzku a má aj svoje rodinné a sociálne zázemie. Uviedol, že na prejednanie a rozhodnutie v danej veci má prednosť súd členského štátu Európskej únie, v ktorom má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP), že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Bola toho názoru, že súd prvej inštancie jej mal priznať náhradu trov konania, keď otec mal vedomosť o tom, že maloletá už tri roky žije, študuje a má vytvorené zázemie v Španielskom kráľovstve, a teda tento musel byť pri podávaní návrhu na súde prvej inštancie uzrozumený s nedostatkom právomoci súdov Slovenskej republiky na rozhodovanie v predmetnej veci. Poukázala pritom na ust. § 55 CMP a rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 10Co/106/2016. 4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 10. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 11. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v tam taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Predmetné ustanovenie reflektuje na to, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa predmetného zákona je skôr výnimočné. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Druhým dôvodom je, že pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, bolo by vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tieto skutočnosti skúma súd z úradnej moci. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Zákon pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania neurčuje žiadnu lehotu. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je ich vyčíslenie, ale len ich uplatnenie. Nárok na náhradu trov konania možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania. Nárok na náhradu trov konania možno uplatniť až do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 58 CMP v spojení s § 237 ods. 1 CSP. 12. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka si nárok na náhradu trov konania uplatnila až v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, kým vo svojej sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 05.03.2019, č.k. 22P/41/2019-14, o ktorej bolo napadnutým uznesením rozhodnuté, žiadala predmetné konanie zastaviť s tým, že žiadny z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že matka si nárok na náhradu trov konania neuplatnila v čase do vyhlásenia napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, nebol v danom prípade naplnený nevyhnutný predpoklad toho, aby jej bola priznaná náhrada trov konania v zmysle ust. § 57 CMP. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie následne nebol oprávnený skúmať existenciu dôvodov pre priznanie náhrady trov konania podľa ust. § 55 CMP matke z úradnej povinnosti. Na matkou uvádzaný dôvod pre priznanie náhrady trov konania spočívajúci vo vedomosti otca o nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci v čase podania jeho návrhu na začatie konania preto nemohol prihliadnuť ani odvolací súd. 13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).