Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/94/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202743 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219202743.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. E., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - A.. Y. E., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. 2, XXX XX L., t. č. bytom L. 9, XXX XX L., a otec - A.. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX D, XXX XX L., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 07.10.2019, č.k. 59P/27/2019-117, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 07.10.2019, č.k. 59P/27/2019-117, vo výroku I. zvýšil výživné na maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 4.000 Sk (132,77 eur) mesačne, na sumu 300 eur mesačne, počnúc dňom 29.05.2019, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred; vo výroku II. určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Z., určené na tvorbu úspor 50 eur mesačne od 29.05.2019; vo výroku III. určil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 29.05.2019 do 30.09.2019 v sume 615 eur do 31.12.2019; vo výroku IV. zročné výživné určené na tvorbu úspor od 29.05.2019 do 30.09.2019 v sume 205 eur, uložil otcovi zaplatiť do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, na účet zriadený na meno maloletého; vo výroku V. matke uložil povinnosť do 7 dní od doručenia rozsudku, zriadiť osobitný účet na meno maloletého a v tej istej lehote oznámiť otcovi číslo účtu a poskytnúť mu fotokópiu o jeho zriadení; vo výroku VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C/271/2005-42, zo dňa 15.12.2006, v časti o výživnom na maloleté dieťa; vo výroku VII. vo zvyšku návrh matky zamietol; vo výroku VIII. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine), keď na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotiac zmenu pomerov dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Uviedol, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 31.10.2006, č.k. 17C/271/05-42, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výške výživného na maloletého 132,77 eur (4000 Sk) mesačne, v období, kedy mal otec príjem 1.404 eur mesačne a matka bola na materskej dovolenke. Deklaroval, že ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného dňa 29.05.2019 uplynulo obdobie 13 rokov, pričom porovnávaním zmeny pomerov zistil ich zmenu tak na strane maloletého, ako aj obidvoch rodičov. Na strane maloletého ustálil nárast nákladov na jeho odôvodnené potreby súvisiace s plynutím času, jeho vekom 15 rokov, dospievaním, keď maloletý v školskom roku 2019/2020 navštevuje 1. ročník Gymnázia na D. ulici v Bratislave, venuje sa športovým aktivitám plávaniu a floorbalu, je členom klubu Florpedo. Dôvodil, že s fyzickým vekom maloletého sú spojené i vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, štúdiom a pod. Na strane matky zamestnanej v spoločnosti Nokia Slovakia, a.s., vychádzal z priemerného mesačného príjmu 2.263 eur, jej majetkové pomery vyhodnotil tak, že matka je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu, kde býva spolu so synom, vlastní dvojgarsónku, garáž a motorové vozidlo Citroen C3 Picasso. Vychádzal z matkou uvedených mesačných nákladov na maloletého (strava 200 eur, drogéria 20 eur, bývanie 146 eur, krúžky 125 eur, škola 55 eur, mobil 14 eur, oblečenie 45 eur, lieky 23 eur, cestovné 47,60 eur, vreckové 50 eur, sporenie 60 eur, dovolenka 85 eur), ktoré akceptoval čiastočne. Mesačné výdavky na maloletého v sume cca 870 považoval za neprimerane vysoké a nadhodnotené, náklady vyčíslené matkou, ako výdavky na školu, krúžky, výstroj, dovolenku, nemal zo strany matky dostatočne preukázané v ňou deklarovaných výškach. U otca zamestnaného v spol. Sky Toll, a.s., vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu 2.202,47 eura, ktorý je vlastníkom dvojizbového bytu a je podielovým spoluvlastníkom rodičovského domu v F., kde býva jeho matka. Zohľadňoval rodičmi vyčíslené mesačne náklady na bývanie a osobné potreby a skutočnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Za osvedčené mal, že otec platí zvýšené výživné vo výške 150 eur, platí maloletému sporenie (2.800 eur ročne) a nad rámec výživného kupuje maloletému oblečenie, obuv a iné potreby, zakúpil notebook, bicykel, horské oblečenie, celosezónnu lyžiarsku permanentku. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a zákonné kritéria pre určovanie výživného, v nadväznosti na zmenu pomerov, súd prvej inštancie návrhu matky vyhovel čiastočne a dospel k záveru, že suma 300 eur mesačne, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, výživné na tvorbu úspor 50 eur mesačne považoval za adekvátne. Výživné na maloletého zvýšil od podania návrhu, zročné výživné za obdobie od 29.05.2019 do 30.09.2019 v sume 615 eur (t.j. za 4 mesiace a 3 dni, pričom za 1 mesiac zročné predstavuje sumu 150 eur, za 1 deň 5 eur, rozdiel sumy, ktorú otec platil dobrovoľne a ktorú mal platiť, t.j. 4 x 150 eur + 3 x 5 eur), uložil otcovi zaplatiť do 31.12.2019. Do celkovej sumy zročného výživného započítal 17 eur mesačne, čiastku, o ktorú otec od septembra 2018 platil vyššie výživné. Pri určení výživného určeného na tvorbu úspor vo výške 50 eur mesačne, zročné výživné od 29.05.2019 do 30.09.2019 v sume 205 (t. j. za 4 mesiace a 3 dni, pričom za 1 mesiac zročné predstavuje 50 eur, za 1 deň 1,66 eur, t.j. 4 x 50 eur + 3 x 1,66 eur), uložil otcovi zaplatiť do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, na účet zriadený matkou na meno maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam majúcim vplyv na rozhodnutie o výške výživného, keď nesprávne vyhodnotil jej čistý priemerný mesačný príjem, ktorý je 1.857 eur a nie 2.263 eur (hrubý priemerný mesačný príjem). Namietala, že súd pri rozhodovaní vzal do úvahy tvrdenie otca, že sa chce spolupodieľať na financovaní potrieb maloletého nákupom oblečenia, obuvi, potrieb a služieb nad rámec súdom určeného výživného, avšak doposiaľ tak nekonal, preto je takéto financovanie potrieb maloletého v budúcnosti nepravdepodobné. Uviedla, že mesačné výdavky uvedené otcom, vrátane výživného a sporenia na maloletého, predstavujú sumu 530 eur mesačne, avšak vzhľadom na jeho priemerný mesačný príjem, mu stále mesačne ostáva dostatok finančných prostriedkov na tvorbu vlastných úspor. Mala za to, že zvýšenie výživného na ňou požadovanú výšku je v možnostiach aj schopnostiach otca. Namietala určenie výživného na tvorbu úspor vo výške 50 eur mesačne, keď úspory mu tvoria obaja rodičia, ona 60 eur mesačne, otec 233 eur mesačne. Nesúhlasila so stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý nepreveroval pomery na strane maloletého, nekontaktoval sa s ním a jeho vyjadrenia neboli zdôvodnené. Poukázala na skutočnosť, že maloletý je sledovaný v psychiatrickej ambulancii DFNsP Bratislava, bol mu diagnostikovaný Aspergerov syndróm, z dôvodu ktorého od novembra 2019 na odporúčanie lekára, navštevuje ALMA centrum 2 krát mesačne (36 eur za 1 sedenie). Tieto náklady predstavujú novú skutočnosť, vyšetrením u detského psychiatra po termíne pojednávania, o čom priložila faktúru. Mala za to, že všetky ňou vyčíslené náklady na maloletého sú reálne, doklady a potvrdenia o výdavkoch sú pravé, reálne a týkajúce sa výlučne výdavkov na maloletého. Uviedla, že doložila výpisy z banky o pravidelných mesačných platbách členských príspevkov na floorbal, plávanie, ako aj doklady o výdavkoch na dovolenku, výstroj. Vzhľadom na to, že otec tieto výdavky spochybňuje, navrhla vypočuť maloletého ako svedka. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zotrval na svojich vyjadreniach a tvrdeniach prednesených pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je po skutkovej a aj po vecnej stránke správne a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, že niektoré vyjadrenia matky boli zavádzajúce a nepravdivé, sumy vysoko nadhodnotené, často nerelevantné. Výšku nákladov uvádzaných matkou považoval za vysoko nadhodnotenú, keď niektoré náklady nesúvisia s maloletým. Poukázal na majetkové pomery matky a jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Tvrdil, že matka neváha hrubým spôsobom manipulovať maloletého a úplne ho od neho odstaviť v jeho najcitlivejšom období - v puberte. Neváha ho ponižovať psychiatrickými vyšetreniami (voči čomu sa rozhodol konať a preveriť ich). Účelom je len to, aby mohla deklarovať, že je na maloletého sama a sama musí znášať jeho náklady. Uviedol, že o psychiatrických vyšetreniach maloletého sa dozvedel až na pojednávaní, matka ho o maloletom nijako neinformuje. Pokiaľ matka odvolaním napáda rozsudok, v časti určenia výživného na úspory, uviedol, že matka tak chce neúčelne použiť všetky finančné prostriedky z určeného výživného, čo nie je v záujme maloletého. Zasielanie časti výživného na účet maloletého má svoj zmysel, keď takto si môže maloletý uvedomiť aj túto formu starostlivosti z jeho strany, nakoľko zasielajúc všetky prostriedky na účet matky znamená, že on by síce financoval maloletému všetko, avšak reálne by maloletý tieto plnenia dostával od matky. Nesúhlasil s tvrdením matky, že by maloletému nič nad rámec určeného výživného nekupoval alebo nedal, maloletému kupoval množstvo vecí, ktoré má u neho odložené (značkové tenisky, športové, alebo aj bežné oblečenie, telefón, kalkulačku, encyklopédie). Avšak teraz, keď už ho maloletý nenavštevuje, pochopiteľne mu nemá ako poskytovať takéto vecné plnenia. Uviedol, že matka má na rozdiel od neho vyšší príjem a sumár jej majetku tiež prevyšuje jeho majetok. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojom stanovisku zo dňa 07.10.2019, kedy výživné navrhoval zvýšiť zo sumy 132,77 eur na 250 eur mesačne a na tvorbu úspor určiť 100 eur mesačne. 6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka zotrvala na svojich tvrdeniach a dôvodoch svojho odvolania. Uviedla, že pokiaľ otec napáda ňou zdokladované náklady na maloletého, nikde neuvádza, ktorá konkrétna položka v nákladoch je zavádzajúca, nadhodnotená alebo nerelevantná. Zdôraznila, že výška výživného sa nemenila 13 rokov, pričom otec výživné zvýšil o minimálnu sumu 17 eur až vo veku maloletého 14 a pol roka aj to až na jej žiadosť. Uviedla, že maloletý už vyše roka otca nenavštevuje, dôvodom je jeho správania sa k nemu, keď po poslednej návšteve u otca sa maloletý začal sebapoškodzovať a bol traumatizovaný. A tak, aj keď v minulosti mu kupoval oblečenie nad rámec výživného, toto už vyše roka neplatí. Pokiaľ sa otec sťažuje, že nie je informovaný uviedla, že o situácii po poslednej návšteve maloletého informovaný bol, avšak za celý rok neprejavil záujem sa o ňom niečo dozvedieť aj sám. Väčšinu výdavkov otca považovala za nerelevantné a nie nevyhnutné, ako prispievanie svojej matke, priateľke, športové aktivity, sauny a dovolenky. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zvýšenia výživného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. 10. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15.12.2006, č.k. 17C/271/2005-42. 11. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov, ktorú súd prvej inštancie správne čiastočne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil jej rozsah a jej počiatok, porovnaním obdobia od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2006 s obdobím školského roka 2018/2019, v ktorom maloletý navštevoval 9. ročník základnej školy. Na štúdium na gymnázium D. v Bratislave nastúpil v septembri 2019. Odvolací súd udáva, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a rast životných nákladov, keď v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletého, u neho došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov, v súvislosti s jeho nástupom na stredoškolské štúdium, pričom maloletý sa venuje aj športovej mimoškolskej činnosti. Správne súd prvej inštancie do výšky výživného premietol aj ďalšie okolnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a to, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Uvedené všetky podstatné okolnosti súd prvej inštancie zohľadnil a tiež správne matkou vyčíslené náklady na maloletého považoval za čiastočne dôvodné. Odvolací súd vyhodnotiac obsah spisu a vykonané dokazovanie uzatvára, že priemerné mesačné náklady na maloletého odôvodnené a matkou aj preukázané je možné ustáliť priemerne v sume 550 eur mesačne, ako súčet nákladov na bývanie 111 eur, stravu 200 eur, oblečenie 45 eur, školskú jedáleň 25 eur, platby spojené s návštevou školy 5 eur, mobil 14 eur, MHD 13 eur, športové aktivity - plávanie 28 eur, floorbal 40 eur, zvýšené náklady na zdravotný stav 23 eur (lieky na imunitu a časté respiračné infekty), vreckové, kultúrne vyžitie a voľný čas 40 eur. Do priemerných mesačných nákladov maloletého nemožno zohľadniť náklady matky na prevádzku motorového vozidla a splácanie úveru. Rovnako sporenie maloletému a náklady na dovolenky, keď maloletému sporia obaja rodičia a maloletý môže dovolenky a výlety absolvovať s oboma rodičmi. Pokiaľ ide o ďalšie náklady maloletého, ktoré žiadala matka uplatniť, kurz slovenského jazyka, zrejme ako príprava na prijímacie skúšky na strednú školu 252 eur a náklad na športovú výstroj vo výške 45 eur mesačne, tieto uvádzané náklady a ich výška matkou preukázané neboli. Pokiaľ ide o matkou deklarovaný náklad na psychologickú intervenciu maloletého vo výške 36 eur za hodinu, tu odvolací súd udáva, že dôvodnosť takto platených sedení matka nepreukázala. Pokiaľ ide o námietku matky, že súd nesprávne vyhodnotil výšku jej priemerného čistého mesačného príjmu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním správne zistený priemerný čistý mesačný príjem matky v roku 2018 za mesiace 6-12 vo výške 1.635 eur a za rok 2019 za mesiace 1-8 vo výške 2.063 eur. Pokiaľ v písomnom vyhotovení rozsudku, uviedol výšku priemernej mesačnej mzdy matky 2.263 eura, ako vyplýva z matkou predloženého potvrdenia o príjme zo dňa 15.05.2019, uvedené nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ matka argumentovala, že otec aj pri prispievaní na maloletého (platenie výživného a sporenie) má dostatočný príjem, aby platil výživné v ňou požadovanej výške je treba uviesť, že výživné má spotrebný charakter, má slúžiť k pokrytiu spotrebovateľných nákladov na maloleté dieťa a pokiaľ to majetkové pomery povinného rodiča odôvodňujú, môže byť určené výživné aj na tvorbu úspor, z ktorých zásad súd prvej inštancie vychádzal a správne rozhodol aj o výživnom určenom na úspory. Určením výživného na tvorbu úspor maloletého, matka nemusí vynakladať výdavky na sporenie maloletému vo výške 60 eur mesačne. K námietke matky, že kolízny opatrovník pred svojím konečným vyjadrením nevykonal šetrenie pomerov, ani pohovor s maloletým, odvolací súd udáva, že v konaní o zvýšenie výživného súd zadovážil dostatok dôkazov pre rozhodnutie o zvýšení výživného, z vykonania ktorých pri svojom závere vychádzal aj kolízny opatrovník. V posudzovanej veci odvolací súd vyhodnotiac odvolacie dôvody matky a výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov, potreby maloletého, možnosti a schopnosti rodičov, ich príjem a majetkové pomery, určená výška výživného pre maloletého, spolu s výživným určeným na tvorbu úspor spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti. 12. Odvolací súd reagujúc na zhoršené vzťahy medzi maloletým a otcom, vyplývajúce z vyjadrení obidvoch rodičov, im dáva do pozornosti, že v záujme maloletého okrem zvýšenia výživného je rovnako nevyhnutné aj to, aby sa vzájomné vzťahy maloletého s otcom obnovili. Rodičia v záujme maloletého a jeho zdravého psychického vývoja sú povinní korektne komunikovať a spoločne pracovať na obnovení participácie otca na výchove a starostlivosti o maloletého a obnovení ich styku. Tiež spoločne postupovať v prípade, že maloletému bol diagnostikovaný Asbergerov syndróm, ako porucha autistického spektra (lekársky nález matka súdu nepredložila), ktorý si vyžaduje osobitný prístup, veľa trpezlivosti, vhodnú výchovu a vzdelávanie. Otec tiež môže maloletému zriadiť juniorský účet s bankomatovou kartou, prostredníctvom ktorého mu môže priamo poskytovať vreckové, alebo podľa potreby príspevky na mimoriadne výdavky. Maloletý vo svojom dospievajúcom veku potrebuje rovnako obidvoch rodičov a ubezpečenie, že každému z nich rovnako záleží na ňom, na jeho študijných, osobných či športových úspechoch. 13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).