Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/75/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203213 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219203213.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. : D., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov matky - M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX U., a otca - J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX S., Česká republika, zastúpený splnomocneným zástupcom H. T., bytom U. XX, XXX XX S., Česká republika, v konaní o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/35/2019-57, zo dňa 14.10.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č.k. 59P/35/2019-57, zo dňa 14.10.2019, zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti a na udelenie súhlasu za matku s vysťahovaním maloletých detí do Českej republiky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 4, § 26, § 35, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, čl.3, čl.18 Dohovoru o právach dieťaťa, keď po vykonanom dokazovaní obsahom spisu a pripojených listín, výsluchom oboch rodičov a kolízneho opatrovníka, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.09.2016 č.k. 2P/12/2015-97, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.07.2019, č.k. 59P/41/2019-42, rodnými listami maloletých detí, správou Magistrátu mesta J. U. zo dňa 01.10.2019, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.10.2019, dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zmenu výchovného prostredia maloletých detí a ich vysťahovania do Českej republiky. Skonštatoval, že rodičia maloletých detí sú rozvedení rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.09.2016 č.k. 2P/12/2015-97, ktorým boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné, zároveň bol súdom nariadený dohľad nad starostlivosťou matky o maloleté deti. Porovnávaním zmeny pomerov v nadväznosti na vyhodnocovanie záujmu maloletých detí za preukázané mal, že matka s maloletými deťmi a jej matkou býva v podnájme v časti rodinného domu na J. XXX ulici v U. a vykonávaný dohľad v rodine zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava plní svoj účel. Matka sa o deti riadne stará, hoci mala s maloletými deťmi J. a G. výchovné problémy, pravidelne komunikuje s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako aj so školou. Z vyjadrenia maloletých detí zistil, že k otcovi nechcú ísť za žiadnych podmienok. Zohľadnil želanie detí zostať spolu so svojou matkou v prostredí, ktoré dôverne poznajú a kde majú vytvorené sociálne väzby. Uviedol, že otec nemá s maloletými deťmi žiadny kontakt, deti naposledy videl pre troma rokmi. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd prevej inštancie za preukázané mal, že matka si svoje povinnosti plní riadne, je v pravidelnom kontakte s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zaujíma sa o aktivity detí, správanie a ich prospech v škole, pričom v jej starostlivosti neboli dlhodobo zistené žiadne nedostatky. Keďže došlo k dlhodobejšej izolácii otca od detí, bude najprv potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie postupne obnoviť kontakt otca s maloletými deťmi a následne pracovať na upevnení vzájomných vzťahov. Do pozornosti rodičov dal potrebu usporiadať vzájomné vzťahy, korektne komunikovať a eliminovať vzájomné akékoľvek nevhodné správanie sa, ktoré negatívne vplýva na vývoj a správanie sa maloletých detí. Zdôraznil, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o maloleté deti a táto zahŕňa aj zachovanie kontaktu detí s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Je preto v záujme maloletých detí, aby sa ich stretávanie sa s otcom obnovilo a prebehlo v pokojnom prostredí a bez vnímania rodičovského konfliktu. Po takto zistenom skutočnom stave návrh otca zamietol, keď nevidel v záujme maloletých detí dôvod na zmenu ich výchovného prostredia, aj keď šetrením rodinných pomerov otca v S. v Českej republike, kde otec vychováva s terajšou manželkou ďalšie maloleté dieťa a pracuje, zistil vhodné materiálne podmienky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom zvoleného zástupcu otec. Žiadal, aby odvolací súd citlivo posúdil jeho odvolanie, prihliadol na záujem maloletých detí, zohľadnil chyby, ktorých sa matka dopustila pri ich výchove, zvážil jeho návrh na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal k obstaraniu cestovných dokladov pre maloleté deti na cestovanie do krajín Európskej únie. Odvolaciemu súdu zároveň predložil na schválenie rozpis jeho návštev maloletých detí s tým, že prvú návštevu navrhol na Vianoce 2019 v dňoch 20.12. až 30.12.2019 a ďalšie návštevy každý párny týždeň v roku 2020 od piatka do pondelka nasledujúceho týždňa. Navrhol tiež, aby boli maloleté deti v ďalšom konaní opakovane vypočuté v nezávislom prostredí v prítomnosti detského psychológa a aby boli vykonané šetrenia v školách, ktoré maloleté deti navštevujú. Namietal, že súd prvej inštancie dlhodobo a systematicky upiera jeho práva ako aj práva maloletých detí upravené v ust. § 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, čl. 41 a čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a Deklarácii práv dieťaťa, ako aj ich právo na spravodlivý proces. Súdu prvej inštancie vytkol, že ním navrhnuté dôkazy vôbec nevykonal, resp. ich nevykonal náležite, a odmieta riešiť výchovné problémy maloletých detí ako celok, t.j. ako zlyhanie matky pri ich výchove. Mal za to, že práca kolízneho opatrovníka na seba nenadväzuje, obvinil ho z nadržiavania matke a spochybnil jeho postup pri výsluchu maloletých detí, ktorý sa uskutočnil v mieste ich bydliska za účasti ďalších členov ich rodiny a maloletým deťom boli počas neho kladené zavádzajúce otázky. Spochybnil tiež proces náhodného výberu sudcu na súde prvej inštancie. Vyjadril sa, že matka mu dlhodobo neumožňuje styk s maloletými deťmi, odmieta mu vydať ich cestovné doklady, každý jeho styk s nimi považuje za pokus o ich únos, maloleté deti voči nemu negatívne ovplyvňuje pravdepodobne im zatajuje jeho snahu o ich získanie do svojej osobnej starostlivosti. Upozornil na nedostatočnú hygienickú úroveň domácnosti matky, ktorá spolu s piatimi deťmi obýva jednu miestnosť s rozlohou 20 m2, pričom používajú jeden záchod a jednu kúpeľňu určenú pre asi 12 ľudí. Poukázal na skutočnosť, že starší súrodenci maloletých detí J. a G. boli umiestnení do výchovných ústavov. Uviedol, že po ukončení pobytu starších detí v daných zariadeniach podal samostatný návrh na zverenie maloletého D. a maloletej T. do svojej osobnej starostlivosti spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom, aby sa zabránilo ich stretávaniu sa so súrodencami J. a G., ktoré neodkladné opatrenie sa malo začať realizovať v prvý deň školských prázdnin tak, aby maloleté deti neabsentovali v škole a po prázdninách sa mohli kvalifikovane rozhodnúť, v akom prostredí chcú žiť, avšak predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie ani kolízny opatrovník mu neumožnili prevziať zodpovednosť za výchovu maloletých detí, o problémoch ktorých ho súd prvej inštancie upovedomoval iba vo forme uznesení. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zamlčal skutočnosti zistené šetrením mesta J. U. v mieste jeho bydliska v Českej republike, a to informáciu, že pracuje ako vedúci oddelenia v hypermarkete s čistým mesačným príjmom vo výške 27 000 Kč, žije v trojizbovom byte, v ktorom má pre maloletú T. pripravenú samostatnú izbu a pre maloletého D. spoločnú izbu s jeho nevlastným bratom, vytvoril si podmienky pre výchovu maloletých detí a spolu s manželkou, ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, im ponúkajú život v úplnej rodine. Dňa 04.12.2019 otec doručil súdu prvej inštancie doplnenie svojho odvolania, v ktorom uviedol, že bol dňa 29.11.2019 matkou informovaný o jej vážnom úraze, ktorý jej mal po dobu najmenej dvoch mesiacov znemožňovať starostlivosť o maloleté deti, pričom s touto jej pomáhala jej matka, ktorá sa okrem toho popri svojom zamestnaní stará o svojho invalidného manžela. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd po posúdení veci maloleté deti bezodkladne zveril do jeho osobnej starostlivosti. Otec vo svojom ďalšom doplnení odvolania, doručenom odvolaciemu súdu dňa 12.12.2019, opätovne upozornil na riziko súvisiace s návratom starších súrodencov maloletých detí z výchovných ústavov do domácnosti matky a na negatívne výchovné pôsobenie matky na maloleté deti, keď maloletý D. mal mať údajne päťkrát za rok zlomenú ruku, zároveň mal utrpieť komplikovanú zlomeninu nohy, ktorá si vyžiadala dve operácie, a pre šikanu mal byť umiestnený do inej školy. Poukázal tiež na vysoký počet neospravedlnených absencií maloletých detí v škole. 4. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. Matka k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodala. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia vhodnosti zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vrátane zisťovania ich názoru, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a nahradenia súhlasu matky s vysťahovaním maloletých detí do Českej republiky, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v podanom odvolaní. 9. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutočný stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. 10. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa odvolací súd zhodol so súdom prvej inštancie na tom, že otcom navrhovaná zmena osobnej starostlivosti a vyňatie maloletých detí z doterajšej osobnej starostlivosti matky a ich vysťahovanie do Českej republiky, do miesta bydliska otca, nie je v záujme maloletých detí, keď nebolo preukázané, že by takýmto rozhodnutím bola rešpektovaná požiadavka lepšieho výchovného prostredia a tiež súlad s vyjadreným názorom maloletých detí. Odvolací súd sa zhodol s názorom a závermi súdu prvej inštancie, že otec, ktorý centrum svojho života po rozchode s matkou maloletých detí preniesol do Českej republiky, by svoj podiel osobnej starostlivosti o maloleté deti mal realizovať pravidelným stretávaním sa s maloletými deťmi. Zmena zverenia maloletých detí za daných rodinných pomerov nie je dôvodná a nezodpovedá záujmu maloletých detí, ktoré dlhodobo neboli v kontakte s otcom (a to bez ohľadu na dôvody), ich vzťah nemožno považovať za blízky a dôverný, navyše takáto zmena by znamenala ich odchod od matky do pre ne neznámeho prostredia. S námietkami otca o nedostatočne vykonanom dokazovaní súdom prvej inštancie, spochybňovanie práce kolízneho opatrovníka, vykonávanie dohľadu v rodine Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a o nesprávne zisťovanom názore maloletých detí sa odvolací súd nemohol stotožniť, keďže takéto pochybenia nevyplývajú z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou otca, že príslušné sociálne orgány nereflektujú na výchovné problémy maloletých detí alebo zlyhania matky, keď z pravidelne vykonávaného výchovného opatrenia - dohľadu je zrejmé, že matka má pre výchovu maloletých detí zabezpečené dostatočne vhodné bytové podmienky a v jej osobnej starostlivosti nebolo zaznamenané zanedbávanie maloletých detí ani nevhodná výchova či nedostatočná starostlivosť. Z priebehu celého vykonaného dokazovania vyplýva, že výchovné, rodinné prostredie a celkové zázemie u matky, je svojimi podmienkami pre starostlivosť o maloleté deti postačujúce. Rovnako bola preukázaná dostatočná spolupráca matky so školou. Pokiaľ otec namieta neposkytnutie súčinnosti pri realizovaní jeho styku s maloletými deťmi, uvedené tvrdenie otca preukázané nebolo, keď otec ani neuviedol, že by sa s maloletými deťmi pravidelne v Bratislave styku domáhal, alebo by maloleté deti po jeho odchode pravidelne navštevoval. Napokon samotné maloleté deti poukazujú na nedostatočný záujem o ne zo strany otca. Z obsahu vykonaného dokazovania ani vyjadrení otca nevyplýva, že by uvedený problém mal záujme riešiť prostredníctvom spolupráce s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, alebo príslušného súdu. Jeho rodinné pomery v mieste jeho bydliska v Českej republike boli na podnet súdu prvej inštancie zisťované a súd na ne vo svojom rozhodnutí odkázal. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že maloleté deti sú tiež vystavené rodičovskému konfliktu, bez potrebnej korekcie správania sa rodičov. Otec vo svojom odvolaní iba zopakoval svoje videnie sveta a svoje tvrdenia prednášané v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými sa súd prvej inštancie náležite zaoberal, vyhodnotil ich a podrobne odôvodnil v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovaným záverom súdu prvej inštancie v otázke dôvodnosti zmeny zverenia maloletých detí. 11. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletých detí ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).