Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoCsp/11/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203969 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219203969.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava proti žalovanému: Q. C., H.. XX.XX.XXXX, C.: XXX, N.E. F., o zaplatenie 87,42 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 31Csp/23/2019-51 zo dňa 13.01.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 153 ods. 1 a 2 C:s.p., § 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia pomernej časti poistného vo výške 87,42 € spolu s príslušenstvom. Žalobca v konaní tvrdil, že uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo 17.08.2016 na dobu neurčitú, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a na základe ktorej sa malo platiť ročné poistné v štvrťročných splátkach. V dôsledku neuhradenia poistného poistenie zaniklo v jednomesačnej lehote odo dňa jeho splatnosti, t. j. 17.06.2017. Žalobca si preto voči žalovanému uplatnil pomernú časť poistného za trvanie poistenia, ktorú mu žalovaný doposiaľ neuhradil. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkazy predložil poistnú zmluvu (č. l. 21), upomienku (č. l. 6) a poistku (č. l. 4-5), s ktorými sa súd oboznámil. 3. Súd v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal z nepochybných tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, s ktorými bol žalovaný konfrontovaný, a ktoré sa tak stali podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. nespornými a z predložených dôkazov listinou, vykonaním ktorých súd zistil nasledovné podstatné skutkové okolnosti. 4. Žalobca v žalobe ako dôkaz označil poistnú zmluvu. V rozpore s ust. § 132 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. žalobca nepripojil k žalobe označený dôkaz, preto ho súd podľa § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. vyzval na doplnenie žaloby. Žalobca podaním zo 16.08.2019 doplnil žalobu, pričom súdu predložil dôkaz listinou označený ako poistná zmluva, ktorý je založený v spise na č. l. 21. Žalobca následne až na pojednávaní dňa 13.01.2020 tvrdil, že súdu bola predložená chybná zmluva, na ktorej chýba spodná časť zmluvy, na ktorej má byť uvedený podpis žalovaného. Ďalej uviedol, že zmluvu by v dodatočnej lehote predložil súdu. 5. Podľa § 153 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. bol žalobca povinný uviesť všetky skutkové tvrdenia a označiť dôkazy včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. S porušením tejto procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu spája zákon sankciu spočívajúcu v neúčinnosti úkonu žalobcu (predneseného skutkového tvrdenia alebo navrhnutého dôkazu), a to predovšetkým v prípade, ak by bolo potrebné nariadiť ďalšie pojednávania v súvislosti s jeho zohľadnením v konaní. Sporové konanie sa totiž spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom jeho štádiu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je okrem iného zrýchlenie konania a motivačné pôsobenie na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali riadne, včas a s náležitou starostlivosťou vychádzajúc zo zásady, že právo praje bdelým, ktorá je ešte akcentovaná v prípade, ak je strana zastúpená advokátom povinným konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Nie je totiž želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. 6. V prejednávanom spore bol žalobca, navyše zastúpený advokátom, povinný už pri podaní žaloby uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia a ak takéto tvrdenia preukazuje dôkazmi listinou, tieto predložiť spolu so žalobou. Napriek tomu si žalobca svoje procesné povinnosť nesplnil riadne a včas, keďže: súdu pri podaní žaloby nepredložil ním označený dôkaz listinou; následne na výzvu súdu predložil dôkaz listinou, ktorého vierohodnosť neskôr na pojednávaní spochybnil; až na pojednávaní uviedol nové skutkové tvrdenia, s ktorými žalovaný nebol konfrontovaný a navrhol súdu vykonať dôkaz ďalšou listinou s tým, že ju súdu dodatočne predloží. Takýto postup žalobcu nekorešponduje s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., a preto súd podľa § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalobcu a nový dôkaz listinou uvedené na pojednávaní dňa 13.01.2020. 7. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že súd má prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca a žalovaný ich nerozporoval. Ustanovenie § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia, pričom ide o prejav formálnej pravdy v civilnom procese. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je súd limitovaný tým, že nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, vykoná ohľadom nich dokazovanie. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že žalovaný s ním uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2016 a žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, keďže sa vo veci vôbec nevyjadril. Oboznámením sa s dôkazom listinou - poistnou zmluvou na č. l. 21, ktorú súdu predložil žalobca, ktorého vykonanie žalobca navrhol, súd nadobudol pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu, čo potvrdilo aj vykonané dokazovanie touto listinou. Žalobca pritom dôkaz o opaku súdu nepredložil. Preto súd nemohol vychádzať z tvrdenia žalobcu, že žalovaný s ním uzatvoril predmetnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Zároveň súd uvádza, že to či zmluva bola uzatvorená nie je otázkou skutkovou, ale právnou (primerane pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2019, spisová značka: 3Cdo/27/2019). Otázkou skutkovou, žalobcom nezodpovedanou, tým skôr nepreukázanou, tak zostáva, či žalovaný prejavil vôľu smerujúcu k uzavretiu poistnej zmluvy a ak áno, akým spôsobom a v akej forme. 8. Poistný vzťah medzi poisťovateľom a poistníkom sa zakladá poistnou zmluvou (§ 788 zákona č. 40/1964 Zb.). Na základe takto založeného vzťahu vzniká poistníkovi podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. záväzok zaplatiť poisťovateľovi dohodnuté poistné. Ustanovenie § 791 zákona č. 40/1964 Zb. pritom ustanovuje, že všetky právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebné uskutočniť písomne. Teda aj právny úkon smerujúci k uzavretiu poistnej zmluvy je potrebné uskutočniť písomne. Výnimkou z tohto pravidla je možnosť prijať návrh poistnej zmluvy zo strany poistníka zaplatením poistného (§ 792 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.). 9. Spôsoby vykonania právneho úkonu v písomnej forme upravuje § 40 zákona č. 40/1964 Zb., ktorý tiež ustanovuje sankciu neplatnosti právneho úkonu, ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Ak totiž Občiansky zákonník v niektorých prípadoch vyžaduje, aby sa právny úkon urobil len v určitej forme, napr. len písomne, ide o zákonnú (obligatórnu) formu právneho úkonu, od ktorej sa účastníci právneho úkonu nemôžu odchýliť. Písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti (spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny) a podpis konajúcej osoby (spočíva v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). Pritom samotný text listiny je holým prostriedkom prejavu vôle a nemusí ho napísať ani vyhotoviteľ. Právnu a dôkaznú silu listina nadobúda až jej podpisom. Podpisom sa totiž završuje a uzatvára písomný právny úkon. Bez podpisu sa písomný právny úkon považuje za neplatný (neúplný) právny úkon. Inak povedané ak právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Právny úkon musia podpisom opatriť jeho účastníci, pričom podpis účastníka zmluvy sa musí nachádzať na listine, ktorá obsahuje prejav vôle tohto účastníka smerujúci k uzatvoreniu zmluvy. Podpisom sa pritom rozumie vlastnoručný podpis, elektronický podpis a kvalifikovaný elektronický podpis. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami, ak je to v konkrétnom prípade obvyklé. 10. Vychádzajúc z uvedeného súd v konaní nezistil, že by medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá poistná zmluva, a to buď zaplatením poistného zo strany žalovaného alebo zhodným písomným prejavom vôle žalobcu a žalovaného smerujúceho k uzavretiu poistnej zmluvy. Žalobca síce v konaní preukázal spísanie listiny obsahujúcej niektoré dojednania poistnej zmluvy, avšak nepreukázal, že by žalovaný opatril túto listinu svojim podpisom a tým prejavil vôľu uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže poistná zmluva nebola platne uzatvorená, nevznikol žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi poistné, a preto súd žalobu zamietol. Nič na tom nemení ani argumentácia žalobcu, že žalovaný, ako vlastník vozidla, bol povinný uzatvoriť povinné zmluvné poistenie na škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla, keďže k platnému uzavretiu poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. 11. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, patrí mu nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania v rámci procesnej ekonómie nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). 12. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a g /C.s.p. a ďalej tým, že žalobca považuje postup prvostupňového súdu za neprimerane formalistický, keďže v podanej žalobe jednoznačne identifikoval Žalovaného jeho osobnými údajmi (ktoré by bez existencie zmluvného vzťah nemal ako získať), predložil so žalobou Poistku ako jeho potvrdenie o existencii poistnej zmluvy (ktoré by ako poisťovateľ nemal dôvod vydávať bez existencie Poistnej zmluvy), ako aj Oznámenie o zániku poistenia. Zároveň na základe výzvy predložil Poistnú zmluvu, na ktorej síce chýbala časť s podpisom, ale ktorej súčasťou bolo tiež Vyhlásenie poistníka o oboznámení sa s dôležitými zmluvnými podmienkami pred uzavretím poistnej zmluvy, na ktorom sa už podpis Žalovaného nachádzal. Z tohto dôvodu, keďže v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pre Žalobcu je nepochopiteľné, ako mohol súd dospieť k záveru, že Poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola. V tejto súvislosti zdôrazňujeme skutočnosť, že nakoľko Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, avšak Žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, teda nespochybnil žiadne tvrdenia Žalobcu uvedené v žalobe (teda predovšetkým nespochybnil existenciu Poistnej zmluvy), bolo potrebné sa riadiť ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého: ,,Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Žalobca má za to, že nakoľko Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil tvrdenia Žalobcu o existencii nároku Žalobcu, ani o výške nedoplatku na poistnom, všetky tieto tvrdenia je treba považovať za nesporné. Žalobca dáva do pozornosti Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/180/2018 zo dňa 26.07.2018. 13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 17. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobou zo dňa 01.08.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia pomernej časti poistného vo výške 87,42 € spolu s príslušenstvom a to z titulu uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2016. Žalobca k žalobe ako listinný dôkaz ním tvrdenú uzavretú poistnú zmluvu nepripojil. Túto súdu nepredložil ani na výzvu súdu zo dňa 02.08.2019, nakoľko žalobcom predložený dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 21 nemožno hodnotiť ako poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka, keďže sa nielenže jedná o kópiu, ale najmä na nej chýba podpis nielen tvrdeného poistníka, ale aj osoby uzatvárajúcej zmluvu za poskytovateľa poistenia. 18. Pokiaľ teda žalobca nepredložil súdu dôkaz na základe ktorého by mal súd preukázanú uzavretú poistnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným, neuniesol tak žalobca dôkazné bremeno. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba. 19. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali. 20. Ak žalobca tvrdí, že súd mal vychádzať z tvrdení žalobcu ak tieto žalovaný v konaní nespochybnil, súd uvádza, že skutočnosť, že žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, neznamená to, že tým zaniká žalobcova povinnosť uniesť už spomínané dôkazné bremeno, nakoľko súd nemôže žalobcovi priznať právo, ktorého existenciu prostriedkami procesného útoku tento nepreukázal. 21. Na záver sa odvolací súd taktiež v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie o tom, že si žalobca svoje procesné povinnosť nesplnil riadne a včas, keďže: súdu pri podaní žaloby nepredložil ním označený dôkaz listinou; následne na výzvu súdu predložil dôkaz listinou, ktorého vierohodnosť neskôr na pojednávaní spochybnil; až na pojednávaní uviedol nové skutkové tvrdenia, s ktorými žalovaný nebol konfrontovaný a navrhol súdu vykonať dôkaz ďalšou listinou s tým, že ju súdu dodatočne predloží. Takýto postup žalobcu nekorešponduje s ust. § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., a preto súd podľa § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalobcu a nový dôkaz listinou uvedené na pojednávaní dňa 13.01.2020. 22. Odvolací súd v tomto smere taktiež poukazuje na § 153 ods. 1 C.s.p. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. V tomto prípade odvolací súd nevidí jediný dôvod, prečo žalobca nemohol predložiť poistnú zmluvu, ktorú tvrdí že uzatvoril so žalovaným už skôr a to už ako prílohu samotnej žaloby, alebo dokonca až po tom, čo ho na to súd prvej inštancie priamo vyzýval, pričom žalobca je taktiež od začiatku konania zastúpený advokátom. 23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalovanému napriek tomu, že mal v odvolacom konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).